Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/90/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v K., proti žalovaným 1/ Mgr. J. G.G., P.,

2/ Mgr. J. G., bývajúcemu v P., 3/ B. H., bývajúcemu v K., 4/ J. K., bývajúcemu v K.,

o neplatnosť dražby a určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Košice I pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 15. júna 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 22. februára 2010 č.k. -201 žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal určenia, že 1. dražba nehnuteľností v jeho vlastníctve zapísaných

na liste vlastníctva č. X., pre katastrálne územie S. m., ako byt č. 1 na prízemí bytového

2

domu súpisného čísla X. v K., na parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m,

2

parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, parcele č. X. – zastavané plochy

22

a nádvoria o výmere X. m, parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m,

2

parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, spoločný podiel na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku

vyššie uvedených parciel vo veľkosti 166/10000 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“),

vykonaná 16. januára 2007 pod č. D 31/2006 dražobníkom – žalovaným 1/ je neplatná, 2. že

je vlastníkom sporných nehnuteľností, s eventuálnym petitom o určenie, že príklep licitátora –

2

žalovaného 2/ udelený na dražbe je neplatný, zamietol. Žalovaným 1/ až 3/ nepriznal náhradu

trov konania; žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 4/ trovy konania v sume 760,87 €.

V odôvodnení uviedol, že súd môže posudzovať neplatnosť dražby v konaní podľa § 21 ods. 2

o dobrovoľných dražbách v znení do 31. decembra 2007 (ďalej len

„“) a nie je možné podať všeobecnú určovaciu žalobcu podľa

písm. c/ Keďže žalobca neuplatnil neplatnosť dražby v trojmesačnej prekluzívnej

lehote stanovenej v , ktorá začala plynúť odo dňa konania dražby, jeho

právo zaniklo. Pre zánik práva na určenie neplatnosti dražby žalobu o určenie vlastníctva

sporných nehnuteľností zamietol. Eventuálny petit na určenie neplatnosti príklepu a určenie

vlastníckeho práva taktiež nepovažoval za dôvodný, nakoľko príklep licitátora je

inou právnou skutočnosťou, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k predmetu dražby

vydražiteľ, nejde teda o právny úkon príklepu, a preto sa naň nevzťahujú všeobecné

ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov, a to aj z dôvodu, že

neplatnosť dražby upravuje špeciálny predpis, ktorý umožňuje napadnúť celý proces dražby,

vrátane jeho časti, ktorou je udelenie príklepu licitátorom. Preskúmanie dražby žalobca

navrhol už v primárnom petite o určenie neplatnosti dražby, čo v sebe zahŕňa aj posúdenie

platnosti príklepu licitátora. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 15. júna 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanému 4/ trovy odvolacieho konania vo výške 107,64 €. Potvrdzujúci výrok odôvodnil

tým, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny ( ), lebo súd prvého

stupňa dostatočne zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom

dokazovaní a sú správne právne posúdené. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom

namietal vadu konania v zmysle Za odňatie možnosti konať pred súdom

považoval nevykonanie dokazovania v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva. Bol toho

názoru, že táto časť žaloby mala byť prejednaná osobitne bez ohľadu na preklúziu práva

na určenie neplatnosti dražby. Vyčítal súdom, že neprihliadli na ním poukazovaný rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , ktorý vychádza

zo zásady ochrany vlastníctva, ktoré nemôže vlastník stratiť, a to v ktoromkoľvek konaní bez

toho, aby bol účastníkom takéhoto konania. Bol toho názoru, že „o strate vlastníckeho práva

3

mal súd prvého stupňa vykonať dokazovanie a zistiť, či bez ohľadu na preklúziu dražby,

mohlo dôjsť k tomu, že som v tejto dražbe, evidentne vykonanej bez mojej účasti (pokiaľ teda

súdy neakceptujú to, že vykonanej v rozpore so zákonom, k čomu vyžadujú zachovanie

trojmesačnej lehoty na vyslovenie tejto skutočnosti), mohol stratiť vlastnícke právo.“. Žiadal,

aby dovolací súd zrušil rozsudky oboch súdov nižšieho stupňa a vec vrátil prvostupňovému

súdu v časti určenia vlastníckeho práva na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (§ X. ods.

1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa

až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

že v konaní došlo k takejto vade.

Dovolateľ v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám konania

v zmysle až e/ a ; vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli

najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť súdy nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ich postupom

nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno vyvodiť,

že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť predovšetkým tým,

nevykonal ním navrhnuté dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby v časti určenia

vlastníckeho práva a nesprávne vec po právnej stránke posúdil.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho

procesných práv.

Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu

sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou

súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže

mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa prípustné (viď R 125/1999).

Nevykonaním žalobcom navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu jeho

možnosti konať pred súdom.

Vadu konania v zmysle neboli spôsobilé založiť ani právne závery,

na ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa ,

pretože právnym posudzovaním súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená

v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

6

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalobcu

nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu podľa

procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok žalobcu podľa v spojení s

odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júna 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková