Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 437/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. septembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., B., zastúpenej advokátkou Mgr.

Z. N., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2012

doručená sťažnosť A. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

v postavení navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva vedeného okresným súdom, a to

na základe návrhu podaného 24. apríla 2009.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 20. decembra 2011 sa konalo pojednávanie,

„na ktorom bol zároveň vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol.

Keďže sťažovateľke, i napriek tomu, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní,

konanom dňa 20.12.2011, nebolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku, požiadala

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 2.3.2012 o zaslanie písomného

vyhotovenie rozsudku.

Písomné vyhotovenie rozsudku bolo sťažovateľke prostredníctvom jej právnej

zástupkyne doručené až po písomnej žiadosti, dňa 26.3.2012, t. j. po viac ako 3 mesiacoch

od jeho vyhlásenia, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia, resp.

informovania zo strany súdu. Pre úplnosť uvádzame, že podaním zo dňa 4.4.2012

odoslaným na poštovú prepravu dňa 5.4.2012 podala sťažovateľka proti rozsudku

Okresného súdu Pezinok č. k. -140 zo dňa 20.12.2011 odvolanie, o ktorom do

dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté.

S poukazom na vyššie uvedený priebeh konania a postup súdu po vyhlásení rozsudku

a v konečnom dôsledku pretrvávajúcu právnu neistotu, keď vo veci nebolo do dnešného dňa

právoplatne rozhodnuté, podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola

doručená Okresnému súdu Pezinok dňa 12.4.2012.“.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že „súd vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky ako čiastočne

dôvodnú a zároveň sa jej za prieťahy ospravedlnil“.

Vychádzajúc z uvedených skutočností formulovala sťažovateľka záver o porušení jej

základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovoru

v namietanom konaní okresného súdu.

Sťažovateľka na základe toho v sťažnosti žiadala, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov „zaručené v ust. čl. 48

ods. 2 SR a v Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd“

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému

súdu v uvedenom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktoré podľa jej vyjadrenia nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd v súvislosti s priebehom namietaného konania poukazuje na to, že

vo veci sťažovateľky bolo meritórne rozhodnuté rozsudkom okresného súdu ako súdu

prvého stupňa 20. decembra 2011, ďalej že uvedený rozsudok okresného súdu jej bol

doručený 26. marca 2012, teda pred podaním jej sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorú

sťažovateľka doručila okresnému súdu 12. apríla 2012.

Vzhľadom na to, že uvedený rozsudok okresného súdu bol napadnutý odvolaním

sťažovateľky (5. apríla 2012), ústavný súd zisťoval, kedy okresný súd predkladal opravný

prostriedok spolu so spisovým materiálom Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“). V nadväznosti na to ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že opravný

prostriedok spolu so spisovým materiálom bol predložený krajskému súdu 18. mája 2012.

Na základe zistení ústavného súdu v čase rozhodovania o tejto sťažnosti nebolo o podanom

opravnom prostriedku nadriadeným súdom rozhodnuté.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ).

Nadväzne na to ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr.

, , , , , )

prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť

ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

Okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľky rozsudkom sp. zn.

z 20. decembra 2011 a na základe podaného opravného prostriedku predložil spisový

materiál na rozhodnutie krajskému súdu 18. mája 2012.

Sťažnosť sťažovateľky obsahujúca námietku porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až 16. júla 2012, teda

po prijatí meritórneho rozhodnutia okresného súdu z decembra 2011 v danej veci a tiež až

po predložení spisového materiálu s podaným opravným prostriedkom odvolaciemu súdu

(18. mája 2012).

V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať,

pretože táto bola uplatnením opravného prostriedku prenesená krajskému súdu. Okresný

súd teda v danej etape konania nemohol ovplyvniť priebeh konania a ani porušiť základné

právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru. Prijatím meritórneho rozhodnutia, jeho

doručením procesným stranám a následným predložením podaného opravného prostriedku

spolu so spisovým materiálom nadriadenému súdu okresný súd vykonal všetky relevantné

úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľky a svoju úlohu v tomto smere

splnil.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného

podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo vzťahu k postupu okresného súdu, bola

pre sťažovateľku časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jej veci

prvostupňové konanie. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za náležité pripomenúť

známu zásadu rímskeho práva „bdelým patrí právo“. Ústavnému súdu tiež neušlo, že aj

sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu sťažovateľka podala (formálne) až

14. apríla 2012, teda po doručení rozsudku okresným súdom 26. marca 2012.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva

zaručeného , ako aj práva podľa . ods. 1 dohovoru ústavný súd

sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2

po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne

napr. , , , ).

Celkom na záver ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie

nebráni sťažovateľke v tom, aby sa opätovne domáhala na ústavnom súde nápravy

v prípade, ak by po prípadnom vrátení veci zo strany odvolacieho súdu na ďalšie konanie

okresnému súdu dochádzalo v konaní k prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012