Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 468/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T

89/2007 a jeho rozsudkom z 8. apríla 2009, postupom Krajského súdu v Nitre v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. septembra 2009, ako aj postupom

Okresnej prokuratúry Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a jej obžalobou

podanou 7. júna 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2012 doručená sťažnosť V. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na obhajobu podľa čl. 50

ods. 3 (ďalej len „“), ako aj práva na obhajobu

garantovaného prostredníctvom čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 8. apríla

2009 (ďalej aj „namietaný rozsudok okresného súdu“), postupom Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z

29. septembra 2009 (ďalej aj „namietané uznesenie krajského súdu“) a postupom Okresnej

prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv

590/2006 a jej obžalobou podanou 7. júna 2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že prokurátor okresnej prokuratúry podal na

sťažovateľa 7. júna 2007 na okresnom súde obžalobu pre spáchanie 11 skutkov. Sťažovateľ

bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 8. apríla 2009 uznaný za vinného

zo spáchania viacerých trestných činov (spolu za 11 skutkov), za čo mu bol uložený úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní dvanásť rokov a šesť mesiacov so zaradením do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti označenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 29. septembra 2009 tak, že

odvolanie sťažovateľa ako nedôvodné zamietol.

Uznesenie krajského súdu napadol sťažovateľ dovolaním, ktoré podal z dôvodov

uvedených v , , , a . V dovolaní sťažovateľ

argumentoval najmä tým, že

- v jeho trestnej veci konal vyšetrovateľ Ing. O. G., a to napriek tomu, že mal blízky

vzťah s poškodenou,

- v trestnom konaní boli vypočúvané osoby mladistvé bez prítomnosti zákonných

zástupcov a obhajcu sťažovateľa, pričom na tieto mladistvé osoby neboli vypracované

znalecké posudky,

- vo vzťahu k skutkom uvedeným v bodoch 10 a 11 odsudzujúceho rozsudku

namieta, že v tomto trestnom konaní mu mal byť ustanovený obhajca, čo sa nestalo,

- trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodených,

- nedošlo k naplneniu zákonných znakov zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2

písm. b), c) a d) , pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 8 odsudzujúceho

rozsudku, ako ani skutková podstata zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 a 2

písm. a) a ods. 3 a , a ,

pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 9 odsudzujúceho rozsudku.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 26. júna 2012 bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté.

Sťažovateľ tvrdí, že namietaným rozsudkom okresného súdu, ako aj namietaným

uznesením krajského súdu došlo k neprípustnému zásahu do jeho práva na obhajobu.

Rovnako malo dôjsť k neprípustnému zásahu do jeho obhajobných práv aj tým, že

prokurátor okresnej prokuratúry podal proti nemu 7. júna 2007 na okresnom súde obžalobu

pre spáchanie 11 skutkov bez toho, aby mu vytvoril dostatočný priestor na vyjadrenie

k zmene právnej kvalifikácie z trestného činu vydierania podľa na

trestný čin lúpeže podľa , pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 8

obžaloby.

Podľa názoru sťažovateľa namietanými rozhodnutiami okresného súdu a krajského

súdu bolo „zásadným spôsobom porušené“ jeho právo na obhajobu, keďže mu nebol

v trestnom konaní ustanovený obhajca, aj keď vzhľadom na skutočnosť, že bol stíhaný

väzobne, mu obhajca ustanovený byť mal. Následne, po prepustení z väzby nemal byť

podľa názoru sťažovateľa už na jednotlivé úkony predvolávaný neskôr ustanovený obhajca

JUDr. M., keďže prepustením sťažovateľa na slobodu zanikli dôvody povinnej obhajoby.

Ďalej sťažovateľ namieta, že pri výsluchu mladistvých svedkov neboli prítomní zákonní

zástupcovia ani obhajca sťažovateľa, ako aj to, že v jeho trestnej veci konal vyšetrovateľ O.

G., ktorý mal blízky vzťah k poškodenej, a tiež, že konaním sťažovateľa nedošlo

k naplneniu skutkovej podstaty zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 a 2 písm. a),

ods. 3 a , a , pokiaľ

ide o skutok uvedený v bode 9 odsudzujúceho rozsudku.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, v ktorom vyloví, že

„- konaním Okresnej prokuratúry v Nitre

- konaním Okresného súdu v Nitre

- konaním Krajského súdu v Nitre

došlo k porušeniu obhajovacej zásady vedenej v

došlo k porušeniu čl. 50 ods. 3, ÚS. SR

došlo k porušeniu čl. 6 ods. 3 písm. c Európskeho dohovoru...

došlo k porušeniu čl. 6 ods. 3 písm. b Európskeho dohovoru...

došlo k nesprávnej kvalifikácii trestného činu v bode č. 8 rozsudku

a žiadam, aby Ústavný súd SR nariadil súdom, aby účinili nápravu...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , ,

).

Zo sťažnosti vyplýva, že v sťažovateľovej trestnej veci rozhodoval na základe jeho

dovolania aj najvyšší súd ako dovolací súd, ktorý o tomto dovolaní rozhodol uznesením

sp. zn. z 26. júna 2012 tak, že ho odmietol. Sťažovateľ sa v petite sťažnosti

(ani v jej odôvodnení) ale nedomáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

označeným uznesením najvyššieho súdu ani postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Ústavný súd preto mohol sťažnosť predbežne prerokovať len v rozsahu namietaného

porušenia základného práva podľa a práv podľa a

dohovoru namietaným rozsudkom okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, a namietaným uznesením krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, ako aj postupom okresnej prokuratúry v jeho trestnej veci, ktorý vyústil do podania

obžaloby.

1. K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudku z 8. apríla 2009

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Sťažovateľ mal právo podať proti namietanému postupu a rozsudku okresného súdu

odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

2. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 29. septembra 2009

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd považoval za potrebné v prvom rade

zdôrazniť, že sťažovateľ sa v nej v zásade obmedzuje len na uvedenie identických

skutočností, ktoré namietal dovolacom konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti výslovne uvádza, že v jeho prípade bolo „zásadným

spôsobom porušené“ jeho právo na obhajobu.

Na tomto základe možno konštatovať, že všetky námietky sťažovateľa smerujúce

proti namietanému uzneseniu krajského súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

boli predmetom súdneho prieskumu najvyšším súdom v rámci dovolacieho konania, ktorý

jeho dovolanie uznesením sp. zn. z 26. júna 2012 podľa § 382 písm. c)

odmietol. Sťažovateľ sa v podstate domáha, aby ústavný súd opätovne

preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

v rozsahu, v akom ho napadol svojím dovolaním, hoci ho už preskúmal najvyšší súd ako

dovolací súd, a to bez toho, aby namietal touto sťažnosťou aj dovolacie rozhodnutie

najvyššieho súdu (m. m. ).

Za daných okolností by vzhľadom na obsah sťažnosti a okolnosti, ktoré predchádzali

jej podaniu, nepochybne bola daná právomoc ústavného súdu preskúmať uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 26. júna 2012, ktorým dovolací súd dovolanie

sťažovateľa odmietol. Keďže označené uznesenie najvyššieho súdu sťažovateľ nenamietal

v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu, nemohlo byť (vzhľadom na § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde) úlohou ani povinnosťou ústavného súdu zaujať k nemu meritórne závery.

Navyše, z už spomínaného princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu nepochybne

vyplýva, že ústavný súd svoju právomoc podľa môže uplatniť len

vo vzťahu k takému (právoplatnému) rozhodnutiu všeobecného súdu, ktoré už sťažovateľ

nemôže napadnúť žiadnym opravným prostriedkom (riadnym ani mimoriadnym) v rámci

sústavy všeobecných súdov. Ak sťažovateľ napadol uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 29. septembra 2009 dovolaním a s výsledkom dovolacieho konania nebol

spokojný, mohol a mal napadnúť sťažnosťou podľa aj uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 26. júna 2012, ktorým bolo jeho dovolanie

odmietnuté. Ak tak neurobil, nemá ústavný súd právomoc preskúmať napadnuté uznesenie

krajského súdu z tých istých dôvodov, z akých ho už preskúmal najvyšší súd ako dovolací

súd.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

3. K namietanému postupu okresnej prokuratúry

Sťažovateľ namieta aj postup prokurátora okresnej prokuratúry, ktorý vyústil 7. júna

2007 do spracovania obžaloby proti nemu za spáchanie 11 skutkov a jej podania okresnému

súdu. Podaním obžaloby skončilo prípravné konanie a trestná vec sťažovateľa sa dostala do

štádia konania pred súdom.

V prípadoch, pri ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich

garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre

opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,

v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp.

korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného

konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na

ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli

odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť

porušenie práv a slobôd označených v (, m. m. tiež

, , , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z vyplýva, že sťažovateľ môže podať sťažnosť

podľa len proti takému právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej

moci, proti ktorému už nemôže podať opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok

nápravy, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorého použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podaním obžaloby trestné konanie nekončí. O obžalobe proti sťažovateľovi bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť okresný súd, pričom sťažovateľ mal v konaní pred

okresným súdom možnosť namietať ním tvrdené pochybenia v postupe prokurátora

okresnej prokuratúry, ako aj svoje výhrady proti obžalobe. Navyše, proti rozhodnutiu

okresného súdu v jeho trestnej veci sťažovateľ mohol podať odvolanie, v ktorom takisto

mohol namietať pochybenia, ku ktorým malo dôjsť v prípravnom konaní, vrátane postupu

prokurátora okresnej prokuratúry. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal proti postupu

prokurátora okresnej prokuratúry a ním podanej obžalobe k dispozícii opravné prostriedky,

ktoré mu na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje (§

53 ods. 1 ), čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti

ako neprípustnej.

Na základe uvedeného ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2012