Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 360/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. G. – V., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. K., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v , základného práva na rovnosť účastníkov v

konaní zaručeného v v spojení s porušením

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 29. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. G. – V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2012

doručená sťažnosť Ľ. G. – V., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v

konaní zaručeného v v spojení s porušením a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 29. septembra 2011.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa ako navrhovateľka

v konaní vedenom Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

domáhala proti odporkyni zaplatenia sumy 1 327,76 € s príslušenstvom

z titulu nezaplatenia dohodnutej odmeny z mandátnej zmluvy o obstaraní predaja

nehnuteľnosti.

Okresný súd na pojednávaní 7. marca 2011 vyhlásil rozsudok, ktorým návrhu

sťažovateľky v merite veci vyhovel, ale o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu

sťažovateľke nepriznal s odvolaním sa na ustanovenie

(ďalej aj „OSP“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že neúspešná odporkyňa bola

v priebehu konania oslobodená od súdnych poplatkov, v dôsledku čoho boli dostatočne

zistené jej majetkové pomery.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podali obe účastníčky konania odvolanie.

Sťažovateľka tak urobila vo vzťahu k časti týkajúcej sa trov konania. Krajský súd

o riadnych opravných prostriedkoch účastníčok rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 29. septembra 2011 tak, že prvostupňový rozsudok potvrdil a účastníčkam náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Sťažovateľka nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu v časti týkajúcej sa trov

konania (s použitím ustanovenia ), ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov

odvolacieho konania a považuje ho za porušenie svojich práv zaručených

a dohovorom.

V konrétnostiach sťažovateľka uvádza: „Konanie vo veci

nevykazovalo žiadne zvláštne okolnosti, nebolo ničím výnimočné, keďže išlo o spor

o plnenie zo zmluvy. Ja predtým, než som podala žalobu na súd, vyzvala som odporkyňu na

plnenie a to listom z 9. 4. 2008, na ktorý odporkyňa reagovala prostredníctvom svojho

právneho zástupcu listom z 21. 4. 2008 pričom v ďalšom období som reagovala ďalším

listom zo dňa 17. 9. 2008, kde v záujme predídenia vzniku trov konania som nevylúčila ani

možnosť primeranej zľavy, ale keďže na túto ponuku nebolo reagované, tak som až v

januári 2009 podala návrh na vydanie platobného rozkazu.“

Sťažovateľka zároveň uvádza: „Z vyššie uvedeného vyplýva, že s podaním návrhu na

súd som sa neunáhlila a odporkyňa mala dostatočný časový priestor na to, aby prípadne aj

v splátkach pohľadávku uhradila a keďže na možnosť uplatňovania trov konania bola

upozornená, svojim postupom tieto trovy vyvolala. Ja som rovnako v súlade s ustanovením

včas uviedla skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých aj súd rozhodol.

To že odporkyňa bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku samo o sebe nie je

automaticky dôvodom pre to, aby takýto účastník nemohol byť zaviazaný k náhrade trov

konania v prípade jeho neúspechu v spore. Konštatovanie odvolacieho súdu, že kúpnu cenu

vo výške 1.300.000,- Sk, ktorú získala odporkyňa za predaj bytu odstúpila svojim rodičom je

iba jej tvrdením. Aj v takomto prípade bola nadobudnutá nehnuteľnosť jej rodičmi, ktorá

má značnú hodnotu vzhľadom na lokalitu, kde sa táto nehnuteľnosť nachádza a v tejto

nehnuteľnosti má bývanie aj odporkyňa...

Odôvodňovanie nemajetnosti odporkyne s tým, že je študentkou, nie je ešte dôkazom

jej nemajetnosti, keďže v čase predaja nehnuteľnosti, v čase začatia konania, ako aj v jeho

priebehu odporkyňa pracovala v zahraničí – v A., ktorá skutočnosť bola súdom známa,

keďže z tohto dôvodu dvakrát žiadala o odročenie stanovených termínov pojednávania.“

Sťažovateľka krajskému súdu vytýka aj to, že v jej prípade pri rozhodovaní o trovách

konania mohol rozhodnúť aj tak, že by priznal iba čiastočnú náhradu trov konania, pretože

nepriznaním trov bola sťažovateľka znevýhodnená ako účastník konania a výsledok konania

rozhodnutím o trovách bol znehodnotený, keď na vymoženie istiny v sume 1 327,60 €

musela sťažovateľka znášať náklady v sume 1 018,01 €.

Sťažovateľka v postupe krajského súdu pri rozhodovaní o trovách konania vidí

porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ako aj práva na spravodlivý proces.

Podľa názoru sťažovateľky je odôvodnenie rozsudku krajského súdu vo vzťahu

k rozhodnutiu o trovách odvolacieho konania nepresvedčivé. Vytýka mu, že nezohľadnil

princíp zavinenia vzniku sporu.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa článkov 46

ods. 1 SR, a základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3

SR, v spojení s SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo rozsudkom Krajského

súdu v Prešove zo dňa 29. 9. 2011 sp. zn. vo výroku o náhrade trov konania

porušené.

2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 9. 2011 sp. zn.

v časti, potvrdzujúcej rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 7. 3. 2011

sp. zn. -108, a to ohľadne výroku o náhrade trov prvostupňového konania,

ako aj výroku o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania, a v rozsahu tohto zrušenia

mu vec vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľke trovy jej právneho

zastúpenia v lehote 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

podľa alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu je odlišný právny

názor sťažovateľky na výklad a aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého ak sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom

alebo sčasti priznať. Sťažovateľka nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu, podľa ktorého

stav u žalovanej bol dôvodom na nepriznanie náhrady jej trov konania, hoci bola v konaní

vo veci samej v plnom rozsahu úspešná. Sťažovateľka namieta aj to, že krajský súd svoje

rozhodnutie nedostatočne odôvodnil v časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách odvolacieho

konania.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd už v minulosti uviedol, že rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou

súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1

môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom ( a

), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne

).

V súlade s sa práva na súdnu ochranu a v jeho rámci na náhradu

trov súdneho konania možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje

podmienky na jej priznanie, t. j. v danom prípade . Ustanovenie

jeho § 150 umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia celkom alebo sčasti nepriznal

náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému inak podľa zákona patrí. Dôvodom na

použitie uvedeného ustanovenia však môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa,

ktoré zákon neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor pre

neobmedzenú a ničím neohraničenú voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa, je podľa stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov potrebné

prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj

účastníkov na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu

nárokov, pričom medze sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov

konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku

zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 142

ods. 1 ).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1

(a podľa dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (,

). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo

na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil

III/1997).

Požiadavka ústavne konformného odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na

každý výrok rozhodnutia, teda aj na rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania. Krajský

súd v odvolacom konaní preskúmal rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa výroku

o nepriznaní náhrady trov konania a v odôvodnení rozsudku sp. zn.

z 29. septembra 2011, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

uviedol:

„Odvolací súd v súvislosti s odvolaním navrhovateľky proti napadnutému rozsudku,

t. j. konkrétne proti výroku o náhrade trov konania, poukazuje na to, že súd prvého stupňa

správne aplikoval ust. a odvolací súd sa stotožňuje s aplikáciou

uvedeného ustanovenia.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je pravdou, že odporkyňa bola

uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 30. 11. 2009 č. k. -46 oslobodená

od súdnych poplatkov.

Odporkyňa je totiž študentkou P. univerzity bez príjmu, taktiež nie je vlastníčkou

žiadneho motorového vozidla a nie je vlastníčkou majetku väčšej hodnoty. Dôvodom

hodným osobitného zreteľa v danej veci sú majetkové pomery odporkyne a dopad platenia

prípadných trov konania v uplatnenej výške 1.018,01 € (porov. Nález Ústavného súdu ČR I.

ÚS 3698/10), a to za stavu, keď odporkyňa hodnotu bytu 1.300.000,- Sk postúpila rodičom

za účelom kúpy domu (č. l. 77 spisu). Sociálne dôvody sú najrozšírenejšie dôvody hodné

osobitného zreteľa, a preto odvolací súd považoval za dôvodné aplikovať ust. § 150 ods. 1

V tejto súvislosti odvolací súd skúmal aj majetkové pomery navrhovateľky,

konkrétne vlastníctvo nehnuteľností LV č..., LV č..., LV č... k. ú. P...

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa

s poukazom na ust. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti neúspešnej

navrhovateľke a odporkyni v odvolacom konaní nebolo dôvodné priznať náhradu trov

odvolacieho konania.“

Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (mutatis

mutandis , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ani preskúmavať, či v konaní bol alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil, ale je oprávnený posúdiť, či v konaní pred všeobecnými súdmi

nedošlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov konania ( až ), a tým

k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľov. Do sféry pôsobnosti všeobecných

súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo

zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

V okolnostiach prípadu preto ústavný súd konštatuje, že dôvody hodné osobitného

zreteľa zistil krajský súd v majetkových pomeroch a sociálnych dôvodoch žalovanej. Podľa

názoru ústavného súdu krajský súd v uznesení sp. zn. z 29. septembra 2011

dostatočne odôvodnil, v ktorých okolnostiach na strane žalovanej, ako aj sťažovateľky videl

dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia , a dospel k záveru, že

jeho skutkové a právne závery nie sú v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy náhrady

trov konania, a preto ich nie je možné označiť za nepreskúmateľné, svojvoľné a vybočujúce

z rámca zákonného ustanovenia. Ústavný súd preto nemá dôvod ani oprávnenie

prehodnocovať tieto závery a nahrádzať ich vlastnými. Ústavný súd nezistil, že by postup

a rozsudok krajského súdu sp. zn. z 29. septembra 2011 v časti týkajúcej sa

jeho rozhodnutia o trovách odvolacieho konania boli svojvoľné. Krajský súd dostatočne

odôvodnil, z akého dôvodu náhradu trov odvolacieho konania sťažovateľke nepriznal.

Právny záver krajského súdu považuje ústavný súd za súladný so zákonom, a preto nemá

dôvod tento prehodnocovať, prípadne nahrádzať.

Ústavný súd ďalej uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

(ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru)

nie je ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka

konania. Ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát konštatoval, že postup súdu

vychádzajúci z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť

per se ako nezákonný (, ) napriek tomu, že nespĺňa očakávania

účastníka konania. Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

odmietnuť podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní

zaručeného v , ako aj porušenie postupom

a rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka toto v podstate

odvodzuje od zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

. Keďže ústavný súd nedospel k záveru, že by postup a rozhodnutie krajského súdu

nespĺňalo požiadavky obsiahnuté , neprichádzalo do úvahy ani

konštatovanie porušenia základného práva na rovnosť účastníkov v konaní a napokon ani

porušenia . Aj v tejto časti je teda sťažnosť sťažovateľky zjavne

neopodstatnená, čo bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami

sťažovateľky (zrušiť napadnuté rozhodnutie krajského súdu, vrátiť vec na ďalšie konanie

a priznať náhradu trov právneho zastúpenia) nezaoberal z dôvodu, že rozhodovanie o nich je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012