Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)III. ÚS 480/2012
PDF · 104.21 KB
No categories available
III. ÚS 480/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. J., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. H., B., vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 23 C 139/2008 z 15. júna 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6 Co 84/2011 z 26. septembra 2011 a uznesením Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 23 C 139/2008 z 29. novembra 2011 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co/18/2012 z 31. januára 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. E. J. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra
2012 doručená sťažnosť Ing. E. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 C 139/2008 z 15. júna 2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co
84/2011 z 26. septembra 2011 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením
okresného súdu sp. zn. 23 C 139/2008 z 29. novembra 2011 (ďalej len „uznesenie
okresného súdu“) v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 14 Co/18/2012 z 31. januára
2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom z 29. januára 2010
zamietol návrh navrhovateľa (R. J.), ktorým sa domáhal určenia podielového
spoluvlastníctva k rodinnému domu sťažovateľky. Krajský súd na základe odvolania
sťažovateľky uznesením sp. zn. 6 Co 163/2010 z 28. mája 2010 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po vrátení veci okresný súd rozsudkom 15. júna 2011 návrhu navrhovateľa vyhovel.
Na odvolanie sťažovateľky krajský súd rozsudkom v celom rozsahu potvrdil rozsudok
okresného súdu z 26. septembra 2011. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom
krajského súdu nadobudol právoplatnosť 25. októbra 2011.
Následne okresný súd uznesením rozhodol o trovách konania tak, že sťažovateľka je
povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
v sume 16 973,93 €. Krajský súd odvolanie sťažovateľky odmietol, pretože bolo podané
oneskorene. Uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu nadobudli
právoplatnosť 12. marca 2012.
Sťažovateľka podala Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podnet zo 4. mája
2012 na podanie mimoriadneho dovolania proti namietaným rozsudkom okresného súdu
a krajského súdu a uzneseniam okresného súdu a krajského súdu, ktorý Krajská prokuratúra
v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) odložila písomnosťou č. k. Kc 194/12-7
z 3. júla 2012 ako nedôvodný. Táto písomnosť bola sťažovateľke doručená 11. júla 2012
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že svojou sťažnosťou namieta porušenie
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru uvedenými
rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, pretože podľa jej názoru boli nedostatočne
odôvodnené, a v závere navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že jej základné právo
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru namietanými rozsudkami a uzneseniami okresného súdu a krajského
súdu porušené boli. Okrem toho žiada uvedené rozhodnutia zrušiť a domáha sa aj priznania
finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa
pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo
o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom
na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom
súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
Ústavný súd z príloh k sťažnosti zistil, že rozsudok okresného súdu a rozsudok
krajského súdu sa stali právoplatnými 25. októbra 2011 a uznesenie okresného súdu
v spojení s uznesením krajského súdu nadobudli právoplatnosť 12. marca 2012, teda v čase
presahujúcom dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorá bola doručená
ústavnému súdu až 10. septembra 2012.
V súvislosti s posudzovaním otázky, či sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru
rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu, resp. uznesením okresného súdu
a uznesením krajského súdu, nebola podaná oneskorene, považuje ústavný súd za potrebné
poukázať v danom prípade aj na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet
na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky
(podľa § 243e až § 243j Občianskeho súdneho poriadku) nemožno považovať za účinný
a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania
sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho podanie z hľadiska
plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať
(m. m. I. ÚS 49/02, IV. ÚS 200/05 a I. ÚS 466/2011 a iné). Z uvedeného dôvodu bol pre
posúdenie otázky, či bola sťažnosť podaná pred uplynutím lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde, relevantný termín nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol ako
oneskorene podanú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2012