Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 466/2011
PDF · 121.88 KB
No categories available
I. ÚS 466/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. B., J., vo veci namietaného porušenia jeho práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23 Co 241/2010-132 z 21.
marca 2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 7 C 32/2010 z 2. júla
2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. S. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra
2011 doručená sťažnosť Ing. S. B., J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej
len „krajský súd“) č. k. 23 Co 241/2010-132 z 21. marca 2011 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 7 C 32/2010 z 2. júla 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako navrhovateľ návrhom
podaným okresnému súdu 30. decembra 2009 domáhal voči Obci J. ako odporcovi, „aby
súd určil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 376,05 € spolu s trovami konania z titulu
náhrady škody spôsobenej nečinnosťou odporcu pri výkone samosprávy“. Okresný súd
rozsudkom návrh sťažovateľa zamietol a odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd rozsudkom v celom rozsahu potvrdil
rozsudok okresného súdu a odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Sťažovateľ podal následne Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podnet
z 12. júla 2011 na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu v spojení
s rozsudkom okresného súdu, ktorý Krajská prokuratúra v Trnave (ďalej len „krajská
prokuratúra“) odložila písomnosťou č. k. Kc 70/11-6 z 13. septembra 2011 ako nedôvodný.
Z obsahu listu krajskej prokuratúry, ako aj zo zistenia ústavného súdu v rámci
prípravy predbežného prerokovania sťažnosti (o ktorom bol vyhotovený úradný záznam
24. novembra 2011) vyplýva, že rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu
nadobudli právoplatnosť 16. mája 2011.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že svojou sťažnosťou namieta porušenie čl. 6
dohovoru rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu pre nesprávne
skutkové a právne závery v nich vyslovené, a navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„1./ Právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 Dohovoru o ľudských
právach a základných slobôd, postupom súdov na oboch stupňoch riadenia, v konaní pod
sp. zn. 23Co/241/2010 a 7C/32/2010 porušené bolo.
2./ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.200.- eur.
3./ Odstupuje spis príslušnej prokuratúre, za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom /§ 35 ods. 2 pís. k O. s. p./.
4./ Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa
pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo
o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na
odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde
neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
Ústavný súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu sa
stali právoplatnými 16. mája 2011, teda v čase presahujúcom dva mesiace pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu, ktorá bola doručená ústavnému súdu 22. novembra 2011.
V súvislosti s posudzovaním otázky, či sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal
porušenie svojho práva podľa čl. 6 dohovoru rozsudkom okresného súdu a rozsudkom
krajského súdu, nebola podaná oneskorene, považuje ústavný súd za potrebné poukázať
v danom prípade aj na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie
mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (podľa § 243e až
§ 243j Občianskeho súdneho poriadku) nemožno považovať za účinný a dostupný právny
prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému
súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia uvedenej lehoty
na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať (m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03,
IV. ÚS 200/05 a iné). Z uvedeného dôvodu bol pre posúdenie otázky, či bola sťažnosť
podaná pred uplynutím lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
relevantný termín nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol ako
oneskorene podanú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2011