Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 472/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s., B., zastúpenej advokátom

Mgr. M. H., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

, Listiny základných práv a slobôd a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa

(ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z

28. júna 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou súdneho konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. o zaplatenie 38 513,24 € s prísl. Okresný súd rozsudkom z 12. apríla

2011 žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a sťažovateľku zaviazal žalobcovi zaplatiť

náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, na základe ktorého krajský

súd rozsudkom z 28. júna 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol tak,

že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že sťažovateľka je povinná zaplatiť žalobcovi

35 819,39 € spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

Podľa názoru sťažovateľky zmeňujúcim rozsudkom krajského súdu z 28. júna 2012

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva

na súdnu ochranu podľa ( listiny) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti podrobne rozoberá dôvody, v čom vidí porušenie

svojich označených základných práv podľa , listiny a práva podľa dohovoru

rozsudkom okresného súdu a krajského súdu. Tieto dôvody smerujú najmä k tomu, že

krajský súd sa „dopustil porušenia ustanovenia a , keď

nezrušil prvostupňový rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný a zmätočný predovšetkým

závažné nedostatky odôvodnenia...“, čím odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom,

a tiež preto, že jeho rozsudok je arbitrárny.

Sťažovateľka súčasne tvrdí, že vyčerpala opravné prostriedky proti

nepreskúmateľnému prvostupňovému rozsudku a proti napadnutému rozsudku krajského

súdu nemá možnosť podať riadny opravný prostriedok.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že jej základné právo podľa , listiny a právo podľa

ods. 1 dohovoru bolo postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené, zrušil rozsudok krajského súdu z 28. júna 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okrem toho sa

domáha aj priznania trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva

podľa , listiny a práva podľa dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 28. júna 2012.

Z citovaného textu vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti sťažovateľky ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou (,

) dospel k záveru, že v danom prípade ochranu jej základnému právu

na súdnu ochranu podľa ( listiny) a právu na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta, poskytujú všeobecné

súdy na základe dostupných právnych prostriedkov nápravy, ktoré súčasne možno

považovať za účinné právne prostriedky ochrany pred namietaným porušením označených

práv.

Podľa ods. (ďalej len „OSP“) dovolanie je tiež

prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej.

Krajský súd rozsudkom sp. zn z 28. júna 2012 zmenil rozsudok

okresného súdu tak, že sťažovateľka je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 35 819,39 € spolu

s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.

Proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku krajského súdu vo veci je nepochybne

dovolanie prípustné v zmysle , a preto možno konštatovať, že o ochrane

práv a slobôd sťažovateľky v konaní pred krajským súdom vedenom pod

sp. zn. prináleží rozhodovať dovolaciemu súdu.

Právomoc ústavného súdu poskytnúť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právnu

ochranu je daná len vtedy, ak tieto osoby nemajú k dispozícii účinný právny prostriedok

(opravný alebo iný) v systéme všeobecných súdov. Súčasťou účinných právnych

prostriedkov v systéme všeobecných súdov proti rozsudku krajského súdu, ktorým bol

v časti zmenený rozsudok prvostupňového súdu ( ), je podanie dovolania.

Sťažovateľka preto mohla a aj mala využiť tento prostriedok ochrany svojich základných

práv v systéme všeobecných súdov. Subsidiarita ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným

súdom však vylučuje právomoc ústavného súdu aj vtedy, keď sťažovateľka inštitút

dovolania nevyužila (obdobne napr. , a ).

Zo sťažnosti ústavný súd zistil, že proti namietanému rozhodnutiu krajského súdu,

ktorým v časti zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu, sťažovateľka nevyužila dovolanie

ako mimoriadny opravný prostriedok podľa a nasl. , ale priamo sa so sťažnosťou

obrátila na ústavný súd.

daná právomoc ústavnému súdu neumožňuje nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona,

t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa . Ústavný súd

môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba

nemala inú zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani zákon o ústavnom

súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľka ako účastníčka konania zvolila medzi súdnymi

orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľke dostupných a účinných

prostriedkov nápravy.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka mala k dispozícii účinný právny prostriedok

na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Okrem toho ústavný súd uvádza, že dovolanie aj z dôvodu uvedeného v § 237

písm. f) (postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom,

čo sťažovateľka tiež v sťažnosti namieta) ústavný súd považuje tiež za účinný právny

prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa (

listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. ,

a pod.).

Z obdobných právnych názorov vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu (napr. jeho

rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Z uvedeného vyplýva, že ochranu proti porušeniu označených práv v danom prípade

mal poskytnúť najvyšší súd v dovolacom konaní, a preto nie je daná právomoc ústavného

súdu ( , ).

Opierajúc sa o citované ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa

pre nedostatok svojej právomoci (m. m. ,

, , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012