Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 218/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. H.,

B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa , 2 a 4

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 18. februára 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2010

doručená sťažnosť spoločnosti R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , 2 a 4 (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) z 18. februára 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní o ochranu osobnosti vedenom

na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) bola rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 26. septembra 2006 uložená sťažovateľke povinnosť uverejniť

ospravedlnenie navrhovateľke v denníku Nový čas a zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch v sume 800 000 Sk a trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, na základe ktorého krajský

súd rozsudkom sp. zn. z 18. februára 2010 rozhodol tak, že rozsudok súdu

prvého stupňa v časti, v ktorej uložil povinnosť sťažovateľke uverejniť ospravedlnenie,

potvrdil a v časti o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch zmenil a priznal navrhovateľke

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 16 596,96 € (500 000 Sk).

Podľa názoru sťažovateľky rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 18. februára 2010 došlo k porušeniu jej základných práv podľa , 2 a 4

a práv podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti podrobne rozoberá dôvody, v čom vidí porušenie

svojich označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru rozsudkom

krajského súdu. Tieto dôvody smerujú najmä k tomu, že priznaná náhrada nemajetkovej

ujmy je najmä značne neprimeraná okolnostiam daného prípadu (cituje k tomu aj judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – ďalej len

„najvyšší súd“).

Podľa sťažovateľky krajský súd predmetným rozhodnutím porušil ňou označené

práva a riadne sa nevysporiadal ani sa s jej argumentmi, ktoré uviedla v odvolaní, čím jeho

rozsudok možno považovať aj za arbitrárny.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. zo dňa 18. 02. 2010

porušil právo sťažovateľa na slobodu prejavu a právo na informácie zaručené čl. 26 ods. 1,

2 a 4 SR a , 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18. 02. 2010 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základných práv na

slobodu prejavu a na informácie podľa , 2 a 4 a práv podľa

a 2 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 18. februára 2010.

Z citovaného textu vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a

slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti sťažovateľky ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou (,

) dospel k záveru, že v danom prípade ochranu jej základným právam podľa

, 2 a 4 a právam podľa a 2 dohovoru, ktorých porušenie

namieta, poskytujú všeobecné súdy na základe dostupných právnych prostriedkov nápravy,

ktoré súčasne možno považovať za účinné právne prostriedky ochrany pred namietaným

porušením označených práv.

Podľa ods. (ďalej len „OSP“) dovolanie je tiež

prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej.

Rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 18. februára 2010 bolo rozhodnuté

tak, že rozsudok okresného súdu v časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal sťažovateľku

zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy 800 000 Sk, sa mení tak, že

sťažovateľka je povinná zaplatiť navrhovateľke 16 596,96 €.

Proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku krajského súdu vo veci je nepochybne

dovolanie prípustné v zmysle , a preto možno konštatovať, že o ochrane

práv a slobôd sťažovateľky v konaní pred krajským súdom vedenom pod sp. zn.

patrí rozhodovať dovolaciemu súdu.

Právomoc ústavného súdu poskytnúť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právnu

ochranu je daná len vtedy, ak tieto osoby nemajú k dispozícii účinný právny prostriedok

(opravný alebo iný) v systéme všeobecných súdov. Súčasťou účinných právnych

prostriedkov v systéme všeobecných súdov proti rozsudku krajského súdu, ktorým bol v

časti zmenený rozsudok prvostupňového súdu ( ), je podanie dovolania.

Sťažovateľka preto mohla a aj mala využiť tento prostriedok ochrany svojich základných

práv v systéme všeobecných súdov. Subsidiarita ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným

súdom však vylučuje právomoc ústavného súdu aj vtedy, keď sťažovateľka inštitút

dovolania nevyužila (obdobne napr. ).

Zo sťažnosti ústavný súd zistil, že proti namietanému rozhodnutiu krajského súdu,

ktorým v časti zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu, sťažovateľka nevyužila dovolanie

ako mimoriadny opravný prostriedok podľa a nasl. , ale sa priamo so sťažnosťou

obrátila na ústavný súd.

daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na

základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 238 ods. 1

. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo

právnická osoba nemala inú zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani

nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy.

Z uvedeného vyplýva, že ochranu proti porušeniu označených práv podľa dohovoru

v danom prípade poskytuje najvyšší súd v dovolacom konaní, a preto nie je daná právomoc

ústavného súdu ( , ). Opierajúc sa

o citované ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci (m. m. , ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2010