Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 106/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. októbra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. K. P.,

Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ) p o r u š i l základné právo JUDr. P. P.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. JUDr. P. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. JUDr. P. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,60 €

(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov), ktoré j e Krajský súd v Bratislave

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. K. P., Ž., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 25. apríla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo najmä, že:

«Sťažovateľ dňa 06. 08. 2002 podal na Okresnom súde Žilina žalobu na ochranu

osobnosti, ktorá bola vedená pod sp. zn. . (...)

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. 11. 2002

bola vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava III a vec bola

vedená pod sp. zn. . (...)

Okresný súd Bratislava III rozhodol vo veci sťažovateľa rozsudkom č. k 15Ct/6/2003-

263 z 12. 12. 2008. (...)

Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa

dňa 14. 04. 2009 a sťažovateľovi doručené dňa 29. 06. 2009. K odvolaniu sa sťažovateľ

vyjadril dňa 16. 07. 2009.

Spis bol predložený odporcovi ako odvolaciemu súdu dňa 12. 08. 2009 a vec bola

vedená pod sp. zn. .

Dňa 22. 06. 2010 podal sťažovateľ predsedníčke odporcu sťažnosť na prieťahy

v konaní. (...)

Podaním z 20. 07. 2010 č. Spr. 2146/10 oznámila predsedníčka odporcu predĺženie

lehoty na vybavenie sťažnosti do 28. 09. 2010. (...)

Z odpovede na sťažnosť č. Spr. 2146/2010 z 18. 08. 2010 vyplýva, že sťažnosť na

prieťahy vo veci je dôvodná. Zároveň je v tejto odpovedi uvedené, že „vec

bola na neverejnom zasadnutí senátu dňa 23. 07. 2010 rozhodnutá inakom“. (...)

Podľa poznatkov sťažovateľa získaných v informačnej kancelárii odporcu bol

v skutočnosti odovzdaný spis súdu prvého stupňa dňa 02. 10. 2010.

Z týchto údajov vyplýva, že odpoveď na prieťahy z 18. 08. 2010 je zavádzajúca,

pretože nepozná rozhodnutie „inakom“ a sťažovateľovi ani

žiadne rozhodnutie „inakom“ doručené nebolo.

Skutočný dôvod vrátenia spisu súdu prvého stupňa „inakom“ vyplýva z rozhodnutia

Okresného súdu Bratislava III č. k. -350 zo 04. 02. 2011, ktorým nepriznal

jednému zo žalovaných trovy konania.

Z rozhodnutia vyplýva, že žalovaný, ktorého sa rozhodnutie týka, si neuplatnil trovy

konania a nároku sa vzdal.

Je zrejmé, že k rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní nebolo potrebné formálne

rozhodnutie o trovách konania žalovaného, ktorý si ich nezaplatil a vzdal sa ich. (...)

Spis bol odporcovi znova predložený dňa 18. 03. 2011 a je vedený pod sp. zn.

. Ku dňu podania sťažnosti je odporca nečinný.

Odporca nerozhodoval v sťažovateľovej veci o odvolaní účastníkov konania už viac

ako 20 mesiacov. Sťažovateľ tvrdí, že vrátenie spisu súdu prvého stupňa bolo nedôvodné

a odporca mohol konať o odvolaní aj bez uznesenia súdu prvého stupňa zo 04. 02. 2011,

potom treba počítať za prieťahy čas od 02. 10. 2010 do 18. 03. 2011, kedy sa spis

nachádzal na súde prvého stupňa z dôvodu nesprávneho postupu odporcu. Celková doba

prieťahov potom predstavuje viac ako 25 mesiacov.

Sťažovateľ je toho názoru, že nečinnosť Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej

pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ) porušuje jeho základné

právo upravené v . (...) Sťažovateľ je toho názoru, že postup Krajského

súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn.

) porušuje jeho základné právo uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (...)

K základným kritériám, ktoré Ústavný súd(...) v súlade so svojou judikatúrou

(, ) zohľadňuje pri posudzovaní otázky či v súdnom konaní došlo

k zbytočným prieťahom v konaní sťažovateľ uvádza:

1) Predmetom konania pred odvolacím súdom je žaloba o ochranu osobnosti. Vec

nie je právne a fakticky zložitá. Do bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov patrí aj

konanie o ochranu osobnosti, naviac v tomto prípade ide už o odvolacie konanie kde

odvolací súd pri plnení svojich povinností podrobuje prieskumu rozhodnutie napadnuté

odvolaním.

2) Správanie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá by

ovplyvnila zbytočné prieťahy

3) Prieťahy v konaní sú spôsobené zavinením odporcu. Odporca svojou nečinnosťou

priamo donútil sťažovateľa k podaniu ústavnej sťažnosti, pretože tento už vyčerpal

neúspešne všetky prostriedky nápravy a k dnešnému dňu o jeho veci rozhodnuté nebolo.

Odporca nevyužil možnosť odstrániť prieťahy v konaní, ktorú mu dal žalobca podaním

sťažnosti na prieťahy. Nečinnosť odporcu trvá viac ako 25 mesiacov.

V súlade s (...) sa sťažovateľ domáha, aby Ústavný súd vyslovil,

že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (...)

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. porušené bolo.

V súlade s ust. druhá a tretia veta SR sťažovateľ sa domáha

výroku ústavného súdu, aby prikázal odporcovi konať bez zbytočných prieťahov.

V súlade s ust. SR sťažovateľ sa domáha primeraného

finančného zadosťučinenia.

V súlade s ust. v znení noviel sťažovateľ primerané

finančné zadosťučinenie odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, ktorý vyplýva

zo situácie, keď má faktický a právny záujem na ochrane svojho práva.

Sťažovateľ primerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje aj pocitmi márnosti

a nespravodlivosti, ktoré ho sprevádzajú pri porušovaní jeho základného práva na konanie

súdu bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ je toho názoru, že navrhovaná suma

primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy,

ktorá mu vznikla zbytočnými prieťahmi odvolacieho súdu.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote je

integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru(...) Podmieňuje

priamo spravodlivý charakter konania, pretože neúmerné prieťahy majú za následok stratu

dôkazov alebo oslabenie ich hodnoty. Neskoré rozhodnutie môže pre účastníka konania

vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí „neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“

(justice deleyed is justice denied). Podľa názoru sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť

stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník konania je príliš dlho vystavený neistote

o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým spojené. Všetky tieto procesy sú blízke

sťažovateľovi, ktorý sa domáha svojich práv od 06. 08. 2002.

Podľa názoru sťažovateľa sťažnosť neobsahuje dôvody na jej odmietnutie zmysle

v znení noviel a preto navrhuje, aby ju Ústavný súd SR

prijal na ďalšie konanie.

Sťažovateľ s poukazom na bohatú a ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR

vo veciach súvisiacich s porušovaním základného práva priznaného SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) navrhuje, aby Ústavný súd SR po vykonanom dokazovaní

rozhodol o sťažnosti sťažovateľa nálezom a takto rozhodol

1) Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(...) a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru(...) postupom Krajského súdu v Bratislave sp. zn (pôvodne pod

sp. zn. ) porušené bolo.

2) Krajskému súdu v Bratislave prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

(pôvodne pod sp. zn. ) konať bez zbytočných prieťahov.

3) JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR(...), ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto

nálezu.

4) Krajský súd v Bratislave je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti

nálezu nahradiť trovy konania JUDr. P. P. na účet právnej zástupkyne JUDr. K. P.(...) tak

ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: krajský súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. Spr. 3345/12 z 5. júna

2012 a právna zástupkyňa sťažovateľa oznámením z 18. júna 2012.

2.1 Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Prípisom zo dňa 28. 05. 2012, bola JUDr. D. K., predsedníčka senátu „2Co“,

požiadaná o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa zo dňa 27. 10. 2011; predmetné vyjadrenie

menovanej predsedníčky senátu bolo k Spr. 3345/12 predložené dňa 04. 06. 2012.

Z tohto vyjadrenia predsedníčky senátu „2Co“ vyplýva, že predmetná vec Okresného

súdu Bratislava III sp. zn. , bola predložená na konanie a rozhodnutie

odvolaciemu súdu dňa 18. 03. 2011 a pridelená bola na vybavenie sudkyni JUDr. S. G.,

ktorá bola dočasne pridelená na odvolací súd do 30. 04. 2011 do senátu „2Co“.

Dňa 01. 05. 2011 po ukončení stáže na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej

len „NS SR“), bola do senátu „2Co“ pridelená sudkyňa JUDr. A. E., ktorá prevzala 147

vecí; z toho 66 vecí, ktoré boli na odvolací súd podané v roku 2010, 23 vecí, ktoré boli

podané v roku 2009, 2 veci z roku 2008 a 3 veci poručenské, spolu 94 vecí, ktoré boli v roku

2011 na odvolacom súde dlhšie ako 1 rok.

Preto nebolo možné prednostne vybaviť vec predloženú do senátu dňa 18. 03. 2011.

V súčasnej dobe má členka senátu, ktorá vec vybavuje, nevybavených 147 vecí a

okrem veci sp. zn. , má sama 51 starších, nevybavených vecí, skôr

predložených odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ako bola predložená predmetná vec.

Senát „2Co“ má spolu nevybavených 417 vecí, medzi ktorými sú veci skôr podané

odvolaciemu súdu a tiež je potrebné ich vybaviť rýchlo, čo však pri takom počte vecí nie je

možné, a čo spôsobuje aj tá skutočnosť, že k 01. 01. 2011, bolo do senátu „2Co“,

prerozdelených zo súdneho oddelenia „7Co“ spolu 94 vecí, a tým sa v súdnom oddelení

„2Co“ stav vecí zvýšil, ako aj tým, že k 01. 01. 2012, bolo v dôsledku prerozdelenia

súdnych spisov zo súdnych oddelení „15Co“ a „16Co“, pridelených 22 spisov, čím došlo k

zvýšeniu o 116 súdnych spisov.

Sťažovateľ v rámci konania pred ÚS SR tvrdil, že nečinnosť Krajského súdu

v Bratislave vo veci sp. zn. , porušuje jeho základné právo, upravené v čl. 48

ods. 2 SR a postup súdu porušuje jeho základné právo, uvedené v

Dohovoru. Ďalej uviedol, že predmetom konania pred odvolacím súdom je vec o ochranu

osobnosti, ktorá nie je právne a fakticky zložitá, a odvolací súd iba podrobuje prieskumu

rozhodnutie napadnuté odvolaním. Okrem toho tvrdil, že odporca ho svojou nečinnosťou

priamo donútil k podaniu ústavnej sťažnosti, a tiež, že odporca nevyužil možnosť odstrániť

prieťahy v konaní.

Vec Okresného súdu Bratislava III sp. zn. , bola teda predložená

na konanie a rozhodnutie odvolaciemu súdu dňa 18. 03. 2011 a rozhodnutá bola

na zasadnutí senátu „2Co“ dňa 30. 05. 2012. Predmetný spis má 355 listov, ktoré bolo

potrebné preštudovať s prihliadnutím na skutkové a právne závery súdu prvého stupňa,

a tiež s prihliadnutím na judikatúru, i keď sťažovateľ tvrdí, že vec nie je právne a fakticky

zložitá a odvolací súd iba podrobuje prieskumu napadnuté rozhodnutie, je potrebné

zdôrazniť, že každej veci je potrebné venovať náležitú pozornosť a zabezpečiť, aby

rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho odôvodnenie, bolo v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o využitie možnosti odstrániť prieťahy v konaní, ako tvrdí sťažovateľ,

treba uviesť, že v danej veci odvolací súd od 18. 03. 2011, nemohol skôr rozhodnúť

z objektívnych dôvodov, pretože v senáte z dôvodu vysokého počtu nevybavených spisov, sú

nevybavené staršie veci ako predmetná vec. Od predloženia veci odvolaciemu súdu nastala

skutočnosť, že členka senátu - druhá predsedníčka senátu, bola skoro 2 mesiace

práceneschopná, a tiež v roku 2011, bola jeden mesiac práceneschopná predsedníčka

senátu.

Okrem toho, senát prednostne vybavuje poručenskú agendu v súdnom oddelení

„20CoP“ vo veciach starostlivosti o maloleté deti, čo tiež spôsobuje predlžovanie času

na rozhodnutie ostatných vecí.

Pokiaľ ide o konanie odvolacieho súdu pred dňom 18. 03. 201 1 pod sp. zn.

, k tomu sa predsedníčka senátu „2Co“ nevedela vyjadriť, pretože v danom

období nebola predsedníčkou, ani členkou senátu „7Co“.

Vo veci sp. zn. senát „2Co“ od podania návrhu dňa 18. 03. 2011,

rozhodol dňa 30. 05. 2012 o podanom odvolaní o 14 mesiacov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pokiaľ ide o dĺžku odvolacieho konania 14

mesiacov, predsedníčka senátu „2Co“ uviedla, že táto dĺžka sama o sebe nemá takú ústavne

relevantnú intenzitu, aby bolo možné konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa.

JUDr. D. K., predsedníčka senátu ,,2Co“ sa osobne nestotožnila s tvrdením

sťažovateľa, že senát „2Co“ nečinnosťou porušil jeho základné práva, pretože senát

vybavuje mesačne počet vecí, zodpovedajúci náročnosti a počtu vybavených vecí

v ostatných senátoch a z mesačných výkazov o počte vybavených vecí, nie je možné

konštatovať nečinnosť senátu „2Co“, ktorá by mohla porušiť práva sťažovateľa.

S uvedeným vyjadrením predsedníčka senátu „2Co“, sa v celom rozsahu

stotožňujem.

Na základe týchto skutočností, Vám súčasne oznamujem, že Krajský súd v Bratislave

podľa ustanovenia

o organizácii ÚS SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ÚS SR. (...)»

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu podpredsedu

krajského súdu uviedla:

„K vyjadreniu odporcu sa sťažovateľ nevyjadruje, len poznamenáva, že vo vyjadrení

sa odporca ani len nezmieňuje o období nečinnosti v čase kedy sa označený spis ešte pod

sp. zn. zberného spisu nachádzal na odvolacom súde.

V súlade s ust. v znení neskorších predpisov

sťažovateľ súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania vo veci vedenej pod sp. zn. . (...)

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky o trovách konania

rozhodol takto: Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania

vo výške - 269,60,- EUR na účet právnej zástupkyne JUDr. K. P.(...).“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod

sp. zn. ):

Dňa 6. augusta 2002 podal sťažovateľ na Okresnom súde Žilina žalobu o ochranu

osobnosti proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a proti JUDr. P. H.(...).

Dňa 25. novembra 2002 bola vec uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. prikázaná na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) a bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 12. decembra 2008 okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľa rozsudkom č. k.

-263, pričom proti tomuto rozhodnutiu bolo 9. apríla 2009 podané odvolanie.

Dňa 12. augusta 2009 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom

prostriedku podanom proti rozsudku okresného súdu č. k. -263. Vec bola

na krajskom súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 23. júla 2010 krajský súd listom sp. zn. vec vrátil „súdu prvého

stupňa bez rozhodnutia o odvolaní odporcu v II. rade proti rozsudku súdu prvého stupňa

zo dňa 12. 12. 2008, č. k. -263, ako predčasne predloženú“.

Dňa 18. marca 2011 bola predmetná vec opakovane predložená krajskému súdu, aby

rozhodol o odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k. -263. Odvolacie

konanie bolo zaevidované pod sp. zn. a vec bola pridelená zákonnej sudkyni

JUDr. S. G.

Dňa 1. mája 2011 bola vec pridelená sudkyni JUDr. A. E.

Dňa 30. mája 2012 krajský súd uznesením č. k. -355 rozhodol

o odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k. -263 tak, že napadnuté

rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa v napadnutých častiach

na ďalšie konanie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a jeho práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel

o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota

na konanie o ochrane osobnosti v dôsledku mimoriadne citeľného možného zásahu do sféry

osobnostných práv a slobôd musí posudzovať prísnejšie (m. m. ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení (okrem toho, že „spis má 355 listov“)

nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že aj povaha ochrany

osobnosti si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania,

čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný

postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil

stav právnej neistoty účastníkov konania.

Ústavný súd konštatuje, že trvanie napadnutého odvolacieho konania viac ako

dvadsaťpäť mesiacov je v kontexte celkového trvania konania o ochrane osobnosti, ktoré sa

na súde I. stupňa začalo 6. augusta 2002, už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.

Za uvedených okolností vrátenie „predčasne predloženého odvolania“ jednoduchým

prípisom krajského súdu nemôže trvať takmer jeden rok, pričom krajský súd bol v danej

veci bez akýchkoľvek dôvodov aj po opakovanom predložení odvolania krátkodobo

nečinný, a teda celkovo minimálne počas jedného roka v neobvykle dlhoročnom konaní

o ochranu osobnosti nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. ).

K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu zákonnej sudkyne, že

vec „nemohol skôr rozhodnúť z objektívnych dôvodov, pretože v senáte z dôvodu vysokého

počtu nevybavených spisov, sú nevybavené staršie veci ako predmetná vec“, nebolo možné

akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva

zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne

kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd

opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto

právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu

vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 30. mája 2012 bolo v predmetnej veci na krajskom súde

vyhlásené rozhodnutie, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie

podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančného zadosťučinenie v sume 3 000 €,

pretože vo vzťahu k napadnutému konaniu „príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu

v očiach verejnosti a účastník konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu,

úzkosti a stresu s tým spojené“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v a dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa

považuje za primerané v sume 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 24. októbra 2011 a spísanie

ústavnej sťažnosti z 27. októbra 2011). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena

v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 269,60 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2012