Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 239/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. októbra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti B. V., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo B. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. B. V. primerané finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. B. V. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom

tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktorú j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-21 z 10. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. V., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom na začatie konania (ďalej len

„žaloba“) doručeným okresnému súdu 25. septembra 2006 sa žalobcovia, zastúpení

advokátom (ďalej len „právny zástupca žalobcov“), domáhali proti sťažovateľke ako

žalovanej určenia, že nehnuteľnosť označená v petite žaloby patrí do podielového

spoluvlastníctva žalobcov. V danej právnej veci bolo na okresnom súde konanie vedené pod

sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom č. k. -61 z 20. apríla 2007 vo veci samej

žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom rozhodol, že o náhrade trov konania bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Avšak ani ku dňu podania tejto sťažnosti nebolo o trovách konania právoplatne

rozhodnuté.

Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného takto:

„... Z doposiaľ uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov

vyplýva, podľa názoru sťažovateľky nepochybne, že v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorého účastníčkou je sťažovateľka, dochádza k prieťahom, pokiaľ ide

o rozhodovanie o náhrade trov konania.

... Napriek tomu, že sťažovateľka si uplatnila právo na náhradu trov konania

a podaním vo veci zo dňa 23. 4. 2007 boli uplatňované trovy právneho

zastúpenia právnou zástupkyňou vyčíslené, Okresný súd Košice - okolie rozhodol

samostatným rozhodnutím o náhrade trov konania až uznesením zo dňa 23. 11. 2009, teda

po 2 rokoch a 7 mesiacoch. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že súd vo veci konal, až

po tom, čo právna zástupkyňa sťažovateľky dňa 21. 9. 2009 predložila predsedovi

Okresného súdu Košice - okolie sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z odpovede na sťažnosť predsedu okresného súdu vyplýva, že prejednávajúca

sudkyňa prehliadla, že vo veci bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania z dôvodu, že vec

je v elektronickom registri vyznačená ako právoplatne skončená.

Od 13. 8. 2010 do dňa podania tejto sťažnosti, teda opäť takmer rok a štyri mesiace,

súd vo veci opäť nekoná.

Z uvedených skutočností vyplýva nepochybne, že v konaní vedenom pred Okresným

súdom Košice - okolie dochádza k neodôvodneným a zbytočným prieťahom, ktoré majú za

následok neprimerane dlhú dobu konania v časti týkajúcej sa trov konania. Od 20. 4. 2007

do dnešného dňa, teda štyri roky a takmer osem mesiacov súd právoplatne nerozhodol

o takej jednoduchej veci, ako je náhrada trov konania, ktorú si uplatnila sťažovateľka.

... Sťažovateľka považuje za potrebné taktiež poukázať na skutočnosť, že po tom čo

Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní sťažovateľky, tak že uznesenie Okresného súdu

Košice - okolie zo dňa 23. 11. 2009 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, ten okrem výzvy na doručenie potvrdení o príjmoch zo dňa 21. 7. 2010

adresovanej sťažovateľke, doposiaľ, teda 1 rok a 4 mesiace nevykonal v tejto veci žiaden

úkon.

... Vec nemožno považovať za skutkovo ani za právne zložitú. Rozhodovaním

o trovách konania bývajú pri výkone súdnej moci poverovaní vyšší súdni úradníci. Z tejto

skutočnosti vyplýva nepochybne, že tá časť konania, v ktorej súd doposiaľ nerozhodol,

nevytvára pre súd svojou náročnosťou, ani natoľko zložitú vec, ktorá by bola porovnateľná

so štandardnou rozhodovacou činnosťou súdu vo veci samej.

... Osobitne je potrebné poukázať na to, že sťažovatelia si v návrhu na začatie

konania uplatnili voči sťažovateľke aj právo na náhradu trov konania. Za tejto situácie sa

sťažovateľky zmocnili obavy, že nielen že je účastníčkou súdneho konania, ktorého

nevyhnutnosť nijako nezavinila, ale bude navyše znášať aj nemalé trovy konania uplatnené

navrhovateľmi. Z pohľadu navrhovateľky bola takáto perspektíva neprijateľná,

a so zreteľom na okolnosti prípadu, nespravodlivá. Na druhej strane, navrhovateľka, ktorá

je od roku 2007 až doposiaľ poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, nemôže považovať otázku

náhrady trov konania, z hľadiska svojich majetkových pomerov, za nevýznamnú.

Sťažovateľka intenzívne pociťuje nedostatok prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb

a potrieb svojej nezaopatrenej dcéry, a preto sa jej otázka neistoty v tom, či jej budú

nahradené trovy konania, ktoré musela v súvislosti s predmetným konaním vynaložiť, týka

mimoriadne závažným spôsobom. Sťažovateľka sa domnieva, že doba, ktorá uplynula od

vyhlásenia rozsudku vo veci samej, ktorým bolo rozhodnuté, že o náhrade trov konania sa

má rozhodnúť samostatným rozhodnutím, teda 4 roky a 7 mesiacov je neprimerane dlhá

a ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. ...

Sťažovateľka považuje za primerané, aby jej v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie. ...“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky

- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky,

- a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru,

bolo postupom Okresného súdu Košice – okolie vedenej pod sp. zn.

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice – okolie konal

vo veci vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice – okolie

pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo

výške 3 000,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. 1 Spr. V 426/2012 z 15. augusta

2012 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu listom z 10. septembra 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu k sťažnosti, resp. k tvrdeniu sťažovateľky, že

okresný súd od 13. augusta 2010, keď právna zástupkyňa sťažovateľky predložila

okresnému súdu potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi sťažovateľkou za obdobie

rokov 2007 až 2010, o trovách konania nerozhodol, uviedla: „... Uvedené tvrdenie

sťažovateľky sa nezakladá na pravde, nakoľko 2. 2. 2012 súd zisťoval majetkové pomery

žalobkyne v 2. rade a následne dňa 7. 2. 2012 súd vydal uznesenie, ktorým rozhodol

o trovách konania a to tak, že žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť nahradiť žalovanej

trovy konania v sume 270,31 eur do 30 dní od právoplatnosti uznesenia... Predmetné

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 3. 2012. ...“

Predsedníčka okresného súdu súčasne oznámila: „... súhlasíme s tým, aby ústavný

súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného

súdu okrem iného uviedla:

„Sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. ...

... Dávam do pozornosti Ústavnému súdu SR, že sťažovateľka podala sťažnosť na

prieťahy v konaní na Ústavnom súde SR dňa 14. 12. 2011.

V tejto sťažnosti sa uvádza, že odo dňa 13. 8. 2010 do dňa podania sťažnosti súd vo

veci nevykonal... žiaden úkon.

Túto skutočnosť, teda že od 13. 8. 2010 do 14. 12. 2001 súd nevykonal vo veci

žiaden úkon Okresný súd Košice – okolie vo svojom vyjadrení nijako nespochybňuje.

Sťažovateľke teda nie je zrejmé v čom by mali byť jej tvrdenia uvedené v sťažnosti

nepravdivé. V čase podania sťažnosti sťažovateľka nemohla vedieť, či a kedy Okresný súd

Košice – okolie o trovách konania v predmetnej veci rozhodne. Sťažovateľka nemohla

14. 12. 2011 anticipovať, že 7. 2. 2012 súd po piatich rokoch a viac než štyroch mesiacoch

vo veci, ktorá v merite bola skončená rozsudkom 20. 4. 2007, rozhodne. Samotná táto

skutočnosť však nijakým spôsobom nespochybňuje neprimeranosť dĺžky konania a zbytočné

prieťahy spôsobené jednoznačne Okresným súdom Košice – okolie. ...“

3. Ústavný súd podľa upustil v danej veci od

ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom

pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto

práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na

zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom,

či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

(, , ).

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd za rozhodujúce obdobie zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

- 20. apríl 2007 – okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. -61

tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, a zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím,

- 23. apríl 2007 – okresnému súdu bolo doručené podanie právnej zástupkyne sťažovateľky,

ktorá si trovy konania vyčíslila v sume 6 187 Sk, t. j. 205,37 €,

- 30. apríl 2007 – okresnému súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu žalobcov,

v ktorom okrem iného s poukazom na ich zdravotný stav, ako aj na to, že trovy konania

zavinila sťažovateľka, žiadal sťažovateľkou proti žalobcom uplatňovanú náhradu trov

konania nepriznať,

- 16. máj 2007 – okresnému súd bol doručený prípis právneho zástupcu žalobcov, ktorého

prílohou boli listinné dôkazy, na účel preukázania zdravotného stavu, ako aj príjmových

pomerov žalobcov,

- 11. jún 2007 – okresný súd rozsudok č. k. -61 z 20. apríla 2007, ktorý

nadobudol právoplatnosť 24. mája 2007, opatril doložkou právoplatnosti, zároveň rovnopis

rozsudku zaslal katastrálnemu úradu na zápis vlastníckeho práva na jeho základe v prospech

žalobcov,

- 23. november 2009 – okresný súd uznesením č. k. -68 rozhodol tak, že

sťažovateľke proti žalobcom náhradu trov konania nepriznal,

- 29. december 2009 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľky proti

uzneseniu z 23. novembra 2009 o trovách konania, ktorým si zároveň uplatnila aj náhradu

trov odvolacieho konania v sume 64,94 €,

- 6. apríl 2010 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľky právnemu zástupcovi žalobcov

na vyjadrenie sa k nemu, avšak zásielka bola vrátená späť okresnému súdu 23. apríla 2010

s poznámkou pošty, že adresát si ju v odbernej lehote neprevzal,

- 27. apríl 2010 – okresný súd podľa úradného záznamu zistil, že právny zástupca žalobcov

nemá pozastavenú advokátsku činnosť,

- 4. máj 2010 – spis bol spolu s predkladacou správou doručený Krajskému súd v Košiciach

(ďalej len „krajský súd) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,

- 31. máj 2010 – krajský súd uznesením č. k. -76 rozhodol o odvolaní

sťažovateľky tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie,

- 29. jún 2010 – predseda krajského súdu na žiadosť člena senátu „11 Co“ (JUDr. Ľ. K.) pre

čerpanie dovolenky predsedníčkou senátu (JUDr. A. Č.) vyjadril súhlas s predĺžením lehoty

na vyhotovenie uznesenia z 31. mája 2010 do 7. júla 2010,

- 8. júl 2010 – spis bol doručený späť okresnému súdu,

- 21. júl 2010 – okresný súd zaslal uznesenie krajského súdu č. k. -76

z 31. mája 2010 žalobcom, ako aj právnej zástupkyni sťažovateľky a súčasne ich vyzval,

aby predložili potvrdenia o majetkových a zárobkových pomeroch,

- 2. august 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie žalobcu spolu s prílohami

týkajúcimi sa jeho majetkových a zárobkových pomerov,

- 3. august 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie žalobkyne spolu s prílohami

týkajúcimi sa jej majetkových a zárobkových pomerov,

- 9. august 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľky svojím podaním s poukazom na

neprítomnosť svojej klientky v mieste bydliska žiadala okresný súd o predĺženie lehoty na

predloženie potvrdenia o jej majetkových a zárobkových pomeroch o ďalších 10 dní,

- 17. august 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie právnej zástupkyne

sťažovateľky spolu s prílohami týkajúcimi sa majetkových a zárobkových pomerov jej

klientky,

- 2. február 2012 – okresný súd podľa úradného záznamu zisťoval na Mestskom úrade

Gelnica miesto bydliska sťažovateľky, ako aj jej majetkové, príjmové a sociálne pomery,

- 3. február 2012 – okresný súd lustráciou v registri Sociálnej poisťovne zistil, že

sťažovateľka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti C., s. r. o., K.,

- 7. február 2012 – okresný súd uznesením č. k. -105 rozhodol tak, že

žalobcovia sú povinní nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 270,31 € na účet jej

právnej zástupkyne v lehote 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti,

- 26. marec 2012 – okresný súd uznesenie č. k. -105 zo 7. februára 2012,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. marca 2012, opatril doložkou právoplatnosti.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci

na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že aj na súdne konanie

v časti týkajúcej sa iba náhrady trov súdneho konania sa vzťahuje základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“ v súvislosti s trovami sporového konania,

ústavný súd poznamenáva, že rozhodovanie o ich náhrade sa v zmysle ustanovení § 142

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“) a priori spravuje zásadou zodpovednosti za jeho výsledok, t. j. pomerom úspechu

a neúspechu účastníkov, pričom priznanie náhrady trov konania sťažovateľke proti

žalobcom v zmysle ustanovenia , ktorá v právnej veci žaloby úspech nemala,

na tom základe, že svojím správaním príčinu na jej podanie, resp. na začatie konania nedala,

prípadne nepriznanie náhrady trov konania účastníkovi v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1

predstavujú vo vzťahu k tejto zásade výnimku.

Vychádzajúc z uvedeného, aj keď na jednej strane možno uviesť, že aplikácia

ustanovení , ako aj pri rozhodovaní o náhrade trov sporového

konania kladie na postup všeobecných súdov požiadavku vyššej miery dôslednosti,

obozretnosti a v neposlednom rade zmyslu pre spravodlivosť, na strane druhej tento určitý

vyšší stupeň náročnosti pri rozhodovaní o trovách v právnej veci sťažovateľky vzhľadom na

okolnosti daného prípadu a pomery účastníkov podľa názoru ústavného súdu nijako

neodôvodňoval postup okresného súdu o zistenom trvaní.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd za

skúmané obdobie nezistil žiadne skutočnosti alebo okolnosti na jej strane, ktoré by jej bolo

možné pričítať ako prekážku pre riadny procesný postup v konaní.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) je poskytnutie príležitosti tomuto

súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym

postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne prostriedky na

dosiahnutie nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Navyše ústavný súd pripomína, že s účinnosťou od 1. apríla 2005 má účastník

konania podľa zákona o súdoch k dispozícii ako účinný prostriedok nápravy proti

zdĺhavému konaniu všeobecných súdov okrem sťažnosti na prieťahy v konaní podávanej

predsedovi súdu aj ďalší prostriedok nápravy, ktorým je podľa § 67 citovaného zákona

žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti.

Sťažovateľke preto s poukazom na uvedené možno vytknúť, že vzhľadom na to, že

rozsudok okresného súdu č. k. -61 z 20. apríla 2007 vo veci samej vrátane

výroku o tom, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, nadobudol

právoplatnosť 24. mája 2007, sťažovateľka svoje právo podať sťažnosť na prieťahy

predsedovi okresného súdu v zmysle § 63 a nasl. zákona o súdoch na účely dosiahnutia

nápravy nevyužila už skôr, resp. podľa vlastného tvrdenia ho využila až 21. septembra

2009. To isté platí, aj pokiaľ ide o využitie možnosti podania sťažnosti ústavnému súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

prihliadol aj na , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil, že konanie okresného súdu v sťažovateľkou namietanej časti,

resp. o jeho trovách, sa nevyznačovalo plynulým a efektívnym postupom. V prvom rade

treba na ťarchu okresného súdu pričítať zbytočné prieťahy v jeho postupe za obdobie od

11. júna 2007, keď okresný súd rozsudok č. k. -61 z 20. apríla 2007 opatril

doložkou o nadobudnutí právoplatnosti, do 23. novembra 2009, keď okresný súd uznesením

č. k. -68 s poukazom na ustanovenie sťažovateľke náhradu

trov konania nepriznal, počas ktorého okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon. Ďalej

treba zjavne na ťarchu okresného súdu pričítať obdobie od 17. augusta 2010, keď mu na

jeho výzvu z 21. júla 2010 boli prostredníctvom právnej zástupkyne sťažovateľky doručené

listinné dôkazy týkajúce sa majetkových a zárobkových pomerov sťažovateľky, až do

2. februára 2012, keď okresný súd vykonal procesný úkon na ďalšie preverenie týchto

pomerov.

Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy najmä obdobie nečinnosti od 17. augusta

2010 do 2. februára 2012, čo predstavuje obdobie 1 rok a viac ako 5 mesiacov, nasledujúce

potom, čo sťažovateľka už využila možnosť dosiahnutia nápravy podaním sťažnosti na

prieťahy, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

bolo právoplatne skončené 13. marca 2012, a to nadobudnutím

právoplatnosti uznesenia č. k. -105 zo 7. februára 2012, ústavný súd

nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu ďalej konať vo veci bez zbytočných

prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci však ústavný súd dospel k názoru, že

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.

Ústavný súd k záveru o nepriznaní primeraného finančného zadosťučinenia dospel najmä na

základe tej skutočnosti, že žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na

pojednávaní 20. apríla 2007, na ktorom bola osobne prítomná aj právna zástupkyňa

sťažovateľky, pred vyhlásením rozsudku vo veci samej práva na náhradu trov konania proti

sťažovateľke výslovne vzdali, dôsledkom čoho jej právna neistota bola obmedzená iba na

otázku budúceho priznania alebo nepriznania nároku na náhradu ňou uplatnených trov

konania spolu v sume 270,31 €. Napokon, keďže sťažovateľka bola počas celého

rozhodujúceho obdobia zastúpená advokátkou, účinné prostriedky na dosiahnutie nápravy,

t. j. sťažnosť na prieťahy a následne sťažnosť podľa , mala možnosť využiť už

oveľa skôr, resp. už v počiatočnom období prieťahov. Z uvedených dôvodov s poukazom na

zásadu spravodlivosti ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie

nepriznal, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia v celkovej sume 314,18 € vrátane 20 % DPH (právna zástupkyňa predložila

osvedčenie platcu DPH).

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 € a za jeden úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.

S poukazom na výsledok konania sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania

z titulu odmeny za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 314,18 € (vrátane režijného paušálu a DPH)

a za jeden úkon uskutočnený v roku 2012 (vyjadrenie z 10. septembra 2012) v sume

161,76 (vrátane režijného paušálu a DPH), t. j. sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov

v celkovej sume 475,94 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila nárok na

úhradu trov iba v sume 314,18 €, ústavný súd ich sťažovateľke priznal vo výške

uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2012