Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 419/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. J. F., K., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou I. s. r. o., K., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa Mgr. R. R., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a základného práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. F. trovy konania v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jeho právneho

zástupcu Advokátskej kancelárie I. s. r. o., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2012

doručená sťažnosť Ing. J. F., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou I. s. r. o., K., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa Mgr. R. R.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“), ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v bližšie neoznačenom konaní.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z pripojených spisov okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľ je v trestnej veci vedenej proti obžalovaným Mgr. J. N.

a E. N. pre trestný čin podvodu podľa v procesnom postavení

poškodeného. Namietané konanie začalo 26. júla 2005 podaním obžaloby okresnému súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Na Okresnom súdu Košice I prebiehalo trestné konanie pod sp. zn. ,

proti obžalovaným Mgr. J. N. a E. N., ktorí boli rozsudkom konajúceho súdu zo dňa 9.

februára 2010 uznaní vinnými zo spáchania trestného činu podvodu podľa ustanovenia §

250 ods. 4 (účinného v čase spáchania skutku) a boli odsúdení na trest

odňatia slobody v trvaní dvoch (2) rokov, ktorý im bol podmienečne odložený na skúšobnú

dobu troch (3) rokov. Obžalovaním bola taktiež týmto rozsudkom uložená povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu mojej osobe ako poškodenému uvedeným

trestným činom vo výške 34 870,21 € (ekvivalent 1 050 500 Sk, konverzným kurzom 1 € =

30,126 €)...

Predmetné konanie je ku dnešnému dňu vedené na Krajskom súde v Košiciach pod

mne neznámou spisovou značkou, nakoľko bolo zo strany obžalovaných tak ako aj z mojej

strany podané odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku a dosiaľ nebol zo strany

konajúceho súdu uskutočnený žiaden procesný úkon, z ktorého by bolo možné zistiť pod

akou spisovou značkou sa toto odvolacie konanie vedie.“

Sťažovateľ v ďalšej časti svojej sťažnosti uvádza chronológiu postupu konania

v prípravnom konaní, ako aj konania pred okresným súdom v období do podania odvolania

proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 9. februára 2010 a v nadväznosti na to

v časti týkajúcej sa postupu okresného súdu okrem iného uvádza:

„... Okresný súd od roku 2005 síce vykonal nespočetné množstvo procesných úkonov,

o čom svedčí aj počet hlavných pojednávaní, ktorý na prvom stupni dosiahol číslo

dvadsaťpäť (25), ale tieto úkony zjavne neboli účelné, keď konajúcemu súdu trvalo vyše

piatich (5), rokov aby ustálil právny a skutkový stav prejednávaného prípadu a rozhodol

vo veci samej rozsudkom. Takáto neúmerná dĺžka konania (a to nie len súdneho

ale i predsúdneho) nie je dôvodná nakoľko predmetná trestná vec nie je vecou zložitou.

Iba podotýkam, že vec nie je ku dnešnému dňu právoplatne skončená, nakoľko obžalovaní

podali proti predmetnému rozsudku odvolanie a tak vec napadla na konanie pred Krajský

súd v Košiciach...“

Sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť podaním z 20. júna 2012, ktoré označil ako

„Doplnenie Ústavnej sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd“, v ktorom

okrem iného uvádza:

„Ako sme uviedli v ústavnej sťažnosti, konanie sa toho času podľa našich vedomostí

nachádzala pred Krajským súdom v Košiciach pod nám neznámou spisovou značkou,

nakoľko sa nám to po komunikácií s konajúcim súdom nepodarilo zistiť a zo strany

Krajského súdu v Košiciach ani Okresného súdu Košice l nebol vykonaný žiaden úkon (nám

doručený), z ktorého by bolo možné zistiť spisovú značku konania.

Následne bolo klientovi doručené predvolanie, aby sa dostavil ako svedok na hlavné

pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 15. júna 2012; len podotýkame, že sa malo jednať

už o v poradí dvadsiatešieste (26.) pojednávanie.

Ako je už v tomto konaní úzusom, právny zástupca obžalovaných sa ospravedlnil

a pojednávanie tak muselo byť odročené na neurčito.

Je zrejmé, že Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 9. februára 2010, sp. zn.

bol Krajským súdom v Košiciach zrušený a vrátený na nové prejednanie

Okresnému súdu Košice I.

Predmetné uznesenie Krajského súdu v Košiciach nám do dnešného dňa nie je

známe, nakoľko nám ani nebolo doručené.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranom čase podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a základné právo

sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 46 boli

porušené v konaní Okresného súdu Košice I, sp. zn. a v konaní Krajského súdu

v Košiciach v danej právnej veci.

Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10 000 € a nahradiť sťažovateľovi trovy súdneho konania vo výške

306,34 € s tým, že trovy konania uhradí priamo na účet právneho zástupcu sťažovateľa,

všetko do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -27

zo 16. augusta 2012 ju prijal na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa

vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému

súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenie právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn.

z 25. júna 2012, v ktorom okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ Ing. J. F. sa obrátil na tunajší súd sťažnosťou zo dňa 16. 9. 2010, v

ktorej taktiež namietal prieťahy v tomto súdnom konaní. Túto sťažnosť predseda súdu

riadne prešetril a prípisom zo dňa 1. 10. 2010 konštatoval, že táto sťažnosť je dôvodná,

pričom následne bola konajúca sudkyňa upozornená, aby vo veci konala plynulo a bez

prieťahov.

Tak ako uviedol sťažovateľ vo svojej sťažnosti pojednávania v predmetnej veci boli

vykonávané v termínoch ako ich označil sťažovateľ.

Ponechávam na úvahu ústavného súdu posúdenie opodstatnenosti tejto sťažnosti.“

Následne predseda okresného súdu v prípise doručenom ústavnému súdu

27. septembra 2012 oznámil, že „Vo veci je určený termín hlavného pojednávania na deň

2. 11. 2012 o 9,30 hod.“.

Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na vyjadrenie predsedu okresného súdu okrem

iného uviedol:

«Popis predsedu Okresného súdu Košice I ohľadom priebehu konania je správny

a nenamietame ho; v tejto súvislosti pre ilustrácie prieťahov v konaní poukazujeme na počet

dní, ktoré trvalo doručenie zrušujúceho uznesenia od Krajského súdu v Košiciach k rukám

Okresného súdu Košice I, čo v danej veci predstavuje neuveriteľných tridsaťdva (32) dní,

ešte bizarnejšie v dane situácií vyznieva skutočnosť, že oba súdy sídlia v jednej budove.

Na záver len dodávame, že predseda Okresného súdu Košice I nenavrhol ústavnú

sťažnosť klienta zamietnuť, ale rozhodnutie v merite vecí citujem „prenechávam no úvahu

ústavného súdu“. Z formulácie týchto tvrdení máme za to, že aj sám sťažovateľ (správne má

byť „porušovateľ“, pozn.) si je vedomý, že dĺžka predmetného súdneho procesu je skutočne

neprimeraná a porušuje základné práva sťažovateľa.»

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil o doterajšom priebehu namietaného

konania najmä tieto skutočnosti:

1. Obžaloba v predmetnej veci bola okresnému súdu doručená 26. júla 2005;

predmetná trestná vec je vedená pod sp. zn. .

2. Dňa 10. augusta 2005 okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na 19. október

2005, ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti obžalovaných a prísediacich odročené na

29. november 2005.

3. V nasledujúcom období do vyhlásenia rozsudku vo veci samej (9. februára 2010)

okresný súd nariadil celkom dvadsaťpäť hlavných pojednávaní, z ktorých bolo 17 z rôznych

dôvodov (neprítomnosť obžalovaných, svedkov, ospravedlnenia zástupcu obžalovaných,

zmena v osobe predsedu senátu...) odročených bez konania vo veci.

4. Na pojednávaní konanom 5. februára 2010 okresný súd ukončil dokazovanie

a odročil ho na 9. február 2010 na účely vyhlásenia rozsudku; proti tomuto rozsudku sa

obžalovaní bezprostredne po jeho vyhlásení odvolali.

5. Písomne vyhotovený rozsudok bol stranám konania doručený v dňoch 17. júla

2010 až 19. júla 2010.

6. Dňa 22. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené odvolanie obžalovaných

a 26. júla 2010 podal odvolanie aj sťažovateľ ako poškodený.

7. Dňa 1. októbra 2010 predseda okresného súdu upozornil konajúcu sudkyňu na

prieťahy v konaní.

8. Po vykonaní procesných úkonov súvisiacich s podanými odvolaniami (vyžiadanie

vyjadrení poškodených a obžalovaných) a následnej zmene v osobe konajúceho sudcu

(24. mája 2011) bol spis krajskému súdu predložený na rozhodnutie o podaných

odvolaniach až 9. júna 2011.

9. Krajský súd rozhodol o odvolaniach uznesením z 15. augusta 2011 tak, že

rozhodnutie okresného súdu zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť; označené uznesenie bolo

okresným súdom procesným stranám doručené 4. októbra 2011.

10. Okresný súd po doručení uznesenia krajského súdu nariadil hlavné pojednávanie

až na 15. jún 2012, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia obhajcu obžalovaných

(v doterajšom priebehu namietaného konania k odročeniu pojednávaní z tohto dôvodu došlo

celkom šesťkrát, pozn.) odročené na 24. august 2012.

11. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 2. november 2012, ktoré bolo

odročené na 10. december 2012 z dôvodu predvolania ďalších svedkov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v , ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania

(2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie nemožno

považovať z faktického hľadiska ani z právneho hľadiska za zložitejšie. Zo spisu vyplýva,

že v predmetnej trestnej veci, ktorej predmetom je rozhodovanie o obžalobe pre trestný čin

podvodu formou spolupáchateľstva, nebolo potrebné vykonať časovo náročnejšie

dokazovanie vzhľadom na existenciu listinných dôkazov a výpovede svedkov

(poškodených). Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende

všeobecných súdov v trestných veciach. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení

neospravedlňoval doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania skutkovou či právnou

zložitosťou veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ je stranou namietaného

trestného konania v procesnom postavení poškodeného. Zo súdneho spisu ústavný súd

nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by mohol pripísať negatívny podiel sťažovateľa

na doterajšej dĺžke namietaného konania. Sťažovateľ sa zúčastňoval na nariadených

pojednávaniach a poskytoval okresnému súdu požadovanú súčinnosť, pričom podaním

sťažnosti predsedovi okresného súdu (16. septembra 2010) sa domáhal, aby okresný súd

konal vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukázal na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ). Rovnako tak môže zapríčiniť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší postup okresného súdu v namietanom

konaní bol poznačený predovšetkým neefektívnou činnosťou, ktorá sa prejavovala najmä

častým odročovaním nariadených hlavných pojednávaní bez prerokovania veci, pričom

okresný súd toleroval bez využitia právnych prostriedkov poskytovaných Trestným

poriadkom pasivitu strán konania (najmä obžalovaných a ich obhajcu). Dôvody, pre ktoré

krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu z 9. februára 2010 (pre jeho

nepreskúmateľnosť), potvrdzujú aj nesústredenú a nesprávnu činnosť okresného súdu,

ktorou boli spôsobené prieťahy v konaní. Neprimerane dlho okresný súd vyhotovoval tiež

rozsudok z 9. februára 2010, keďže stranám bol doručený viac ako 5 mesiacov od jeho

vyhlásenia, pričom spis bol krajskému súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach

predložený až 15 mesiacov od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. Aj po zrušení

rozsudku z 9. februára 2010 uznesením krajského súdu z 15. augusta 2011 hodnotí ústavný

súd postup okresného súdu ako neefektívny, keďže hlavné pojednávanie bolo nariadené až

na 15. jún 2012 (desať mesiacov od zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu), pričom aj

toto bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia obhajcu obžalovaných.

Namietané konanie pred okresným súdom v predmetnej trestnej veci trvá už viac ako

sedem rokov, čo nemožno z ústavného hľadiska akceptovať. Na tomto základe ústavný súd

rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

V nadväznosti na bod 1 výroku tohto nálezu ústavný súd zároveň podľa čl. 127 ods. 2

prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom období konal v namietanom konaní bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku konania, intenzitu

neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, ako aj správanie sťažovateľa ako

strany namietaného konania v procesnom postavení poškodeného ústavný súd dospel

k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €

sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom (bod 4 výroku tohto nálezu). Za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2012 patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov odmena 127,16 €, čo spolu s režijným paušálom

(7,63 €) predstavuje odmenu za jeden úkon 134,79 €. Ústavný súd priznal úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie

sťažnosti) v celkovej sume 269,58 € (2 x 134,79 €).

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012