Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 369/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

vo veci sťažnosti K. S., G., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., pre namietané porušenie

jej základného práva na súdnu ochranu podľa a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Rožňava č. k. -59 z 3. apríla

2012 takto

rozhodol:

Základné právo K. S. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Rožňava

č. k. -59 z 3. apríla 2012 p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -15

z 23. augusta 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť K. S., G. (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) č. k. -59 z 3.

apríla 2012.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 42/2012 z 22. októbra

2012 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedol:

„Na základe návrhu o dodatočné prerokovanie dedičstva... začalo konanie, ktoré

bolo zapísané ako podľa x) Súd vo veci poveril notárku JUDr.

J. N. poverením zo dňa 11. 1. 2011. Notárka predložila súdu spis s návrhom na zastavenie

konania, nakoľko zistila, že predmet dedičstva je neurčitý, nakoľko vo veci prebieha súdne

konanie.

Súd uznesením -59 zo dňa 3. 4. 2012 zastavil konanie pre nemajetnosť

v súlade s ustanovením h) ods. 1 z dôvodu, že v konaní bolo zistené, že

pohľadávka, ktorá má tvoriť predmet dedičstva je spornou, nakoľko o nej prebieha súdne

konanie.

V návrhu na dodatočné prerokovanie dedičstva si dedičky po V. S. uplatnili

prejednanie pohľadávky vo výške 54.052,78 €. V konaní podaním zo dňa 26. 5.

2005 si poručiteľ uplatnil náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a po

skončení práceneschopnosti spolu vo výške 54.052,78 € (7.249,76 Sk + 1,621.144,50 Sk).

Po úmrtí poručiteľa v konaní pokračujú jeho dedičky, navrhovateľky dodatočného

prerokovania dedičstva. Vo veci súd rozhodol uznesením zo dňa 15. 12. 2010

tak, že konanie o zaplatenie 4.854,61 € zastavil a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na

samostatné konanie, ktorá sa vedie pod sp. zn. . V tomto konaní súd pripustil

zmenu žaloby tak, že žalovaná S. p. je povinná zaplatiť navrhovateľkám 53.022,94 € a to

každej vo výške zodpovedajúcej jej dedičskému podielu na pohľadávke nadobudnutej v

dedičskom konaní po V. S.

Súd rozsudkom -67 zo dňa 6. 4. 2011 zamietol návrh navrhovateliek

o zaplatenie 47.657,94 € a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľkám 5.365,- € a to

každej vo výške zodpovedajúcej jej dedičskému podielu na tejto pohľadávke nadobudnutej

v dedičskom konaní po V. S.

Na podané odvolanie Krajský súd v Košiciach uznesením -99 zo dňa

24. 7. 2012 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vec teda nie

je právoplatne ukončená a naďalej sa vykonáva dokazovanie za účelom rozhodnutia

o nároku navrhovateliek, ktoré vstúpili do konania po poručiteľovi V. S. ohľadom náhrady

za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a nároku na náhradu za stratu na zárobku po

skončení práceneschopnosti s príslušenstvom a to s úrokmi z omeškania. Nárok na

odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia bol vzatý späť a v tejto časti súd konanie

zastavil.

Z vyššie uvedeného prehľadu teda vyplýva, že pôvodne poručiteľ a po jeho úmrtí jeho

právne nástupkyne navrhovateľky v 1. až 4. rade sa domáhajú náhrady nárokov v konaní

z titulu straty na zárobku, pričom sa jedná o nároky za obdobie od 1. 6. 1989

do 31.08. 1989 ako náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a ďalej náhrada

za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti od 1. 12. 1989 do 31. 12. 2003...

Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Niektoré práva po smrti fyzickej osoby prechádzajú na iné osoby, nie však z titulu

dedenia, ale z titulu nárokov, ktoré zákon určitým osobám priznáva. Uvedené osoby môžu

byť súčasne aj dedičmi (prechod nájmu, plnenie z poistenia pre prípad smrti, nároky

pozostalých na náhradu škody vzniknutej chorobou z povolania alebo pracovného úrazu,

mzdové nároky).

Predmetom dedenia je dedičstvo. Dedičstvo možno vymedziť ako majetok poručiteľa,

do ktorého patria aj práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky, ktoré mu patrili ku dňu jeho

smrti a ktoré sú prevoditeľné na iné osoby.

Súd pri prejednaní návrhu dedičiek po V. S. o dodatočné prejednanie dedičstva a to

pohľadávky v sume 54.052,78 € zistil, že uvedená pohľadávka je len tvrdená dedičmi,

pričom z oboznamovaného konania vyplýva, že je daný základ nároku na

náhradu za stratu na zárobku, avšak sporná je jeho výška. Súd preto nemal možnosť

prejednať v dedičstve niečo, čo je sporné a naviac uvedený nárok sa neobjavil

po právoplatnosti konania , ktoré bolo ukončené osvedčením zo dňa 7. 2.

2006.

Podľa y) nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva

v dôsledku postupu podľa § 175 k) ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali

svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.

V konkrétnom prípade je podaná takáto žaloba a vec nie je právoplatne ukončená.

Až po právoplatnosti veci bude zistené, aká je skutočná výška straty

na zárobku poručiteľa V. S. a táto môže byť priamo priznaná navrhovateľkám podľa výšky

ich dedičského podielu, nakoľko sú dedičkami zo zákona v prvej dedičskej skupine a

poručiteľ závet a listinu o vydedení nezanechal.

Z vyššie uvedených dôvodov považujeme rozhodnutie zo dňa 3. 4.

2012 v súlade so zákonom a navrhujeme, aby Ústavný súd SR nevyhovel sťažnosti a túto

odmietol.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu

č. k. -59 z 3. apríla 2012.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (mutatis mutandis , , ,

).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo

k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ,

).

Súčasťou obsahu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces ().

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti boli relevantné aj v danej veci.

Napadnutým rozhodnutím okresný súd podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie, v ktorom sa sťažovateľka spolu s ďalšími

dedičkami (ďalej len „navrhovateľky“) návrhom domáhali dodatočného prerokovania

dedičstva po poručiteľovi V. S., pre nemajetnosť, pretože „v konaní bolo zistené, že

pohľadávka, ktorá má tvoriť predmet dedičstva, je spornou, nakoľko o nej prebieha súdne

konanie“ vedené týmto súdom pod sp. zn. , ktoré dosiaľ nebolo právoplatne

skončené.

Sťažovateľka namietala, že predmetná pohľadávka nie je medzi navrhovateľkami

sporná, a teda v zmysle medzi účastníkmi konania nie sú sporné aktíva

a pasíva. Napadnuté rozhodnutie, v ktorom okresný súd považuje predmetnú pohľadávku

za spornú z dôvodu, že o nej prebieha súdne konanie, a len z tohto dôvodu usudzuje, že

poručiteľ po sebe nezanechal žiaden majetok, ktorý by bolo možné dodatočne prerokovať,

nemá oporu v ustanoveniach upravujúcich konanie o dedičstve a je aj v rozpore

s ustanoveniami a . Účastník dedičského konania má právo

na rozhodnutie súdu o dedičstve. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka považuje

napadnuté rozhodnutie za nesprávne a argumentáciu v ňom uvedenú za zjavne arbitrárnu

a z ústavného hľadiska neakceptovateľnú.

Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ nie je časovo obmedzený podať návrh podľa

na „dodatočné“ prejednanie dedičstva o majetku, ktorý nebol počas

(základného) konania o dedičstve známy, a teda nebol predmetom tohto prejednania.

Predmetom „dodatočného“ prejednania dedičstva podľa môže byť aj

pohľadávka poručiteľa, avšak jej existencia musí byť preukázaná ( ).

Jedným z dôkazných prostriedkov preukazujúcich existenciu takejto pohľadávky je aj

právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým určí, že pohľadávka patrí do dedičstva po

poručiteľovi. Podanie návrhu na „dodatočné“ prejednanie dedičstva pred tým, ako je nárok

(resp. druh nároku a jeho výška) navrhovateľovi súdom právoplatne priznaný, je však

predčasné.

Ústavný súd zistil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje dostatočný

základ pre jeho výrok. Okresný súd nezastavil predmetné konanie z dôvodu spornosti

pohľadávky poručiteľa medzi navrhovateľkami. Už z návrhu sťažovateľky z 9. decembra

2010 vyplýva, že táto pohľadávka je predmetom iného konania, ktoré v tom čase nebolo

meritórne skončené, a teda sťažovateľke nebol všeobecným súdom právoplatne priznaný

žiaden nárok. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné či

arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(m. m. , , ). Takéto pochybenie v ústavnoprávnom

zmysle však ústavný súd v napadnutom rozhodnutí nezistil. V okolnostiach daného prípadu

nie je zastavenie konania podľa prekážkou začatia konania podľa ,

ak budú splnené procesné podmienky tohto konania. Sťažovateľkin nesúhlas s obsahom

napadnutého rozhodnutia okresného súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá

ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné

právo sťažovateľky podľa a právo podľa dohovoru

napadnutým rozhodnutím okresného súdu porušené neboli. Z tohto dôvodu bolo bez

ďalšieho právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky viažucich

sa na vyslovenie porušenia označených práv.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2012