Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 576/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa , a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v exekučných konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 9

Er 581/2010, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. 16

Er 244/2010 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v exekučných konaniach vedených pod sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konania okresného súdu“).

2. Zo sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. (s identickým obsahom, rozdielom len v označení povinného

a spisovej značky konania pred okresným súdom, pozn.) vyplýva, že sťažovateľka (v konaní

pred okresným súdom oprávnená, pozn.) osobitne podanými návrhmi požiadala zvoleného

súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Zvolený súdny exekútor postupujúc podľa

procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal

okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, o ktorých okresný súd podľa

tvrdení sťažovateľky do dňa podania sťažností ústavnému súdu nerozhodol. Sťažovateľka

namietala, že okresný súd bol v označených veciach neodôvodnene nečinný a jeho postup

bol poznamenaný prieťahmi, v dôsledku čoho okresnému súdu adresovala žiadosti a výzvy,

aby vo veciach konal, a predsedovi okresného súdu podala aj sťažnosti podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), a to 23. novembra 2010 a následne

25. mája 2011.

3. Postupom okresného súdu v uvedených konaniach malo podľa sťažovateľky dôjsť

k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa , základného

práva na súdnu ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku

podľa dodatkového protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru

upravujúcich zákaz diskriminácie.

4. Sťažovateľka v petite sťažností navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. boli porušené ňou

označené práva, a aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom okresného súdu

v napadnutých konaniach

9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , ,

a sp. zn. ).

10. Sťažovateľka v podaných sťažnostiach poukazuje predovšetkým na skutočnosť,

že do podania ústavných sťažností nebolo okresným súdom v napadnutých konaniach

rozhodnuté o žiadostiach o udelenie poverenia zvolenému súdnemu exekútorovi na výkon

exekúcie proti povinným. Namietala, že súd je vo veci neefektívny a nečinný v jednotlivých

veciach po dobu 14 až 22 mesiacov. Dôsledkom tohto postupu okresného súdu

v napadnutých konaniach je porušenie jej základných práv, a to základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom

od porušenia týchto práv odvodzuje porušenie ďalších označených práv podľa čl. 12 ods. 2,

a , dodatkového protokolu a dohovoru.

11. V rozpore s argumentáciou sťažovateľky boli zistenia ústavného súdu. Dopytom

na okresnom súde ústavný súd zistil, že v siedmich prípadoch vedených na ústavnom súde

pod sp. zn. až sp. zn. a sp. zn. bolo

do rozhodovania ústavného súdu okresným súdom o návrhoch sťažovateľky rozhodnuté.

O niektorých okresný súd rozhodol v čase pred podaním ústavnej sťažnosti a o niektorých

v čase do rozhodnutia vydaného ústavným súdom. V prípade vedenom na ústavnom súde

pod sp. zn. sťažovateľka uviedla, že exekučné konanie je vedené

pod sp. zn. proti povinnej M. S. Z oznámenia okresného súdu vyplýva, že

toto konanie je vedené proti L. D.

12. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. bolo týmto

súdom 7. februára 2011 vydané poverenie na vykonanie exekúcie, ktorá v súčasnosti

prebieha. V ďalších sťažovateľkou napadnutých konaniach okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. uznesením č. k. -13 z 23. apríla 2012 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaní

vedenom pod sp. zn. uznesením č. k. -13 z 24. apríla 2011

zamietol žiadosť súdneho exekútora o uvedenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z uvedených skutočností vyplýva, že v čase, keď sťažovateľka podala na ústavnom súde

sťažnosti, v ktorých namietala, že okresný súd vo veciach nekonal a neprijal žiadne

opatrenia na odstránenie porušovania práv sťažovateľky, napriek tomu, že sa toho

opakovane domáhala, boli napadnuté konania vedené pred okresným súdom ukončené,

resp. bolo v nich rozhodnuté vo vzťahu k ňou zvolenému exekútorovi, ktorého žiadostiam

o udelenie poverenia na výkon exekúcie súd nevyhovel.

13. V ďalších sťažovateľkou napadnutých konaniach vedených na okresnom súde

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. došlo k ich skončeniu v čase do rozhodnutia ústavného súdu.

V exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. okresný súd

uznesením č. k. -14 z 20. septembra 2012, v konaní sp. zn.

uznesením č. k. -10 zo 17. októbra 2012 a v konaní sp. zn.

uznesením č. k. -9 z 3. októbra 2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia zamietol. V konaní vedenom pod sp. zn. uznesením

č. k. -25 z 23. júna 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

čiastočne zamietol a uznesením č. k. -29 z 31. októbra 2011 bolo konanie

v tejto časti zastavené. Na zostávajúcu sumu bolo 27. septembra 2012 vydané poverenie

na vykonanie exekúcie.

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

15. Z judikatúry ústavného súdu rovnako vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ).

16. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

17. V okolnostiach posudzovaných vecí sťažovateľka namietala prieťahy

v exekučných konaniach okresného súdu, ktorý do okamihu podania sťažností ústavnému

súdu buď o návrhoch sťažovateľky už rozhodol (bod 12), alebo o nich rozhodol v čase

do rozhodnutia ústavného súdu (keď od podania sťažností ústavnému súdu do meritórneho

skončenia vecí uplynul krátky čas, pozri bod 13, pozn.) a celková dĺžka konania

pred okresným súdom v týchto prípadoch nedosahovala ústavnú intenzitu „zbytočného

prieťahu“ ( ). Rozhodnutiami okresného súdu v sťažovateľkou

napadnutých exekučných konaniach nepochybne došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty,

v ktorom sa sťažovateľka nachádzala, pričom odstránenie stavu právnej neistoty je tým

meritórnym dôsledkom tak samotného konania ústavného súdu podľa

v nadväznosti na (rovnako tak podľa dohovoru), ako aj

využitia účinného prostriedku nápravy podľa § 62 zákona o súdoch. Z uvedeného vyplýva,

že okresný súd v čase podania sťažností, resp. v čase rozhodovania ústavného súdu,

už nemohol porušovať sťažovateľkou označené práva.

18. Ústavný súd k dôvodom odmietnutia sťažností dodáva, že napriek tomu, že

sťažovateľka disponuje kvalifikovaným právnym zastúpením (advokátom), nedodržala ani

zákonom ustanovené podmienky ( ) a okrem samotnej

sťažnosti nepredložila žiadne písomné dôkazy, na ktoré sa odvoláva na prvej strane

sťažností, napr. jej žiadosti, výzvy a sťažnosti (strana 4 a 11 sťažností sťažovateľky).

Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že napriek tvrdeniu sťažovateľky, že okresný súd na jej

sťažnosti podané predsedovi súdu nereagoval, okresný súd predložil dôkazy – odpovede

na podané sťažnosti z 20. decembra 2010 a 27. júna 2011.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala

ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v napadnutých exekučných konaniach vedených na okresnom

súde k namietanému porušeniu jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už nedochádzalo, a teda bola odstránená jej právna neistota,

resp. celková dĺžka konania pred okresným súdom v týchto prípadoch nedosahovala ústavnú

intenzitu „zbytočného prieťahu“ ( ), bolo preto potrebné podľa

ods. 2 odmietnuť predmetné sťažnosti ako zjavne neopodstatnené.

Keďže porušenie svojich ďalších označených základných práv podľa

a sťažovateľka namieta v príčinnej súvislosti s porušením jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru, ktorých porušenie

zistené nebolo, nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto ďalších označených základných práv

a slobôd.

20. Z dôvodu odmietnutia sťažovateľkou podaných ústavných sťažností podľa § 25

ods. 2 pre ich zjavnú neopodstatnenosť rozhodovaním o ďalších

ňou uplatnených procesných návrhoch sa už ústavný súd nezaoberal, pretože rozhodovanie

o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012