Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 596/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. G., V., t. č. vo väzbe, M. K., S., t. č. vo väzbe, a M.

K., S., t. č. vo väzbe, zastúpených spoločnosťou A., v. s. o., T. v mene ktorej koná konateľ

spoločnosti JUDr. J. T., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uzneseniami vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,

Úradu boja proti organizovanej kriminalite v Bratislave z 8. augusta 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn. PPZ-268/BOK-B1-2010 KU a Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky z 19. septembra 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. XIV Gv 13/2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. G., M. K. a M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra

2012 doručená sťažnosť J. G., M. K. a M. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uzneseniami vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite v Bratislave (ďalej len „úrad prezídia Policajného zboru“ alebo

„vyšetrovateľ“) z 8. augusta 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-268/BOK-B1-2010

KU a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

z 19. septembra 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. XIV Gv 13/2011.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že vyšetrovateľ proti nim vzniesol obvinenie

za pokračovací obzvlášť závažný zločin krádeže podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a pokračovací

zločin poškodzovania cudzej veci podľa , ktoré mali byť spáchané

odcudzovaním bankomatov v priebehu roka 2010 a 2011.

Sťažovatelia sa k trestnej činnosti priznali a podrobne opísali priebeh trestnej

činnosti, ktorá bola organizovaná najprv svedkom R. P., ktorý ich trestnú činnosť oznámil

orgánom činným v trestnom konaní a proti ktorému nie je ešte vznesené obvinenie, a na

základe jeho výpovede je sťažovateľ „J. G. stíhaný ako organizátor trestnej činnosti, čo nie

je v súlade s výsledkami vyšetrovania“.

Sťažovatelia tiež v sťažnosti uviedli, že „predložili dôkazy ohľadne ktorých dielčích

skutkov sa nemohli trestnej činností dopustiť, či už pre dlhodobú hospitalizáciu alebo pobyt

v zahraničí.

Vyšetrovateľ... vylúčil uznesením zo dňa 08. 08. 2012 z celkového počtu 24 dielčích

skutkov 15 skutkov na samostatné konanie s tým, že pokračoval vo väzobnom trestnom

stíhaní iba ohľadne 9-tich skutkov, ktoré mali byť spáchané od septembra 2010 až do konca

roku 2010, kde išlo o skutky, ku ktorým sa obvinení G., K. a K. v celom rozsahu priznali, a

to obvinení G. a K. k 9-tim skutkom, a obvinený K. k 5-tim.

Proti uzneseniu vyšetrovateľa o vylúčení 15 dielčích skutkov na samostatné konanie

podali obvinení prostredníctvom obhajcu sťažnosť, ktorú prokurátor generálnej

prokuratúry zamietol uznesením zo dňa 19. septembra 2012, doručeným obhajcovi 24.

septembra 2012, pod sp. zn. XIV Gv 13/2011-395.

Proti rozhodnutiu prokurátora o zamietnutí sťažnosti zákon opravný prostriedok

nepripúšťa, a preto v danej veci pokiaľ boli porušené základné práva obvinených

vyplývajúce z a medzinárodnej zmluvy, je možné podať sťažnosť Ústavnému súdu...

Vylúčenie dielčích skutkov z pokračujúceho trestného činu, čo je zo samotnej

skutočnosti, že sa jedná o jeden skutok pochybné, prináša výhodu jedine orgánom činným

v trestnom konaní, ktoré neboli schopné v primeraných lehotách s nasadením primeraných

prostriedkov objasniť pokračujúci trestný čin a zo skutočnosti, že prokurátor vo veci 9-tich

dielčích skutkov, ktoré zostali 31. októbra 2011 podal obžalobu, vyplýva, že obvinení sa

nemôžu hájiť a vyjadrovať pred súdom vo vzťahu k celej svojej trestnej činnosti.

Naviac, z rozhodnutia prokurátora, ktoré podľa sťažovateľov nemá ani oporu

v , vyplýva, že miesto jedného konania a jedného rozsudku hrozí, že

sťažovatelia budú súdení za jeden pokračujúci trestný čin dvakrát, budú im uložené dva

tresty, a to len preto, že boli procesné znevýhodnení vyšetrovateľom a prokurátorom.

Naviac pokazujem na to, že v snahe urýchlene skončiť väzobné stíhanie, bez ohľadu

na potrebu úplného objasnenia skutkových okolností, boli zamietnuté všetky návrhy

obvinených pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania vo vzťahu k 9-tim skutkom, pre ktoré

bola podaná obžaloba, a pretože vylúčené dielčie skutky sa týkajú len určitého obdobia

trestnej činnosti, neboli a nebudú vykonávané dôkazy o účasti iných osôb na trestnej

činnosti, ktorých mená sú polícii známe, a teda nebudú vykonané dôkazy svedčiace

v prospech sťažovateľov.

Napokon, v dôsledku vylúčenia časti skutku na samostatné konanie vznikajú prieťahy

vo veci sťažovateľov, lebo sa začalo konať iba o časti pokračujúceho trestného činu

a miesto urýchlenia veci došlo k situácii, že vec ako celok nebude prerokovaná bez

zbytočných prieťahov, čo je tiež porušením základného práva sťažovateľov podľa ods. 2 čl.

48 SR.

Mám za to, že vyšetrovateľ a prokurátor svojimi rozhodnutiami zapríčinili vyššie

uvedené porušovanie základných práv sťažovateľov, a teda vytvorili vo veci ako celku

zbytočné prieťahy pri nedodržaní zásady rovnosti zbraní a konali tak v snahe na úkor

sťažovateľov vytvoriť podmienky na ich prísne odsúdenie tým, že budú súdení dvakrát za

jeden pokračujúci trestný čin, pričom nebudú mať možnosť uplatniť svoje argumenty a

návrhy na dokazovanie vo vzťahu k celej trestnej činnosti. Tým spôsobili nespravodlivosť

procesu vedeného proti sťažovateľom...

Rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora, proti ktorým sťažnosť smeruje, nemajú

charakter meritórneho rozhodnutia vo veci samej, preto z uvedeného je zrejmé, že v danom

prípade niet iného súdu, ktorý by mohol zasiahnuť na ochranu práv sťažovateľov v danom

trestnom konaní, čo je predmetom tejto sťažnosti“.

Sťažovatelia na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd rozhodol takto:

„1. Prokurátor Generálnej prokuratúry... v rozhodnutí sp. zn. XIV Gv 13/2011-395 z

19. septembra 2012 a vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti

organizovanej kriminalite rozhodnutím sp. zn. PPZ-268/BOK-B1-2010 KU porušili čl. 6

ods. 1 Dohovoru..., ako aj SR tým, že v konaní proti sťažovateľom

svojimi rozhodnutiami vytvorili podmienky na ich opakované odsúdenie za jeden trestný čin

a vytvorili zbytočné prieťahy v konaní proti nim vo veci samej, čim zabránili, aby záležitosť

sťažovateľov vo veci ich trestného stíhania mohla byť spravodlivo a zákonne rozhodnutá.

2. J. G., M. K. a M. K. Ústavný súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v

sume určenej súdom, ktorú je Generálna prokuratúra..., povinná vyplatiť A. v. o. s. do

jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu...

... aby Ústavný súd SR zrušil rozhodnutia napadnuté sťažnosťou, a rozhodnutia na

zrušené rozhodnutia nadväzujúce,

... aby Ústavný súd zakázal porušovanie základný práv sťažovateľov,

Napokon navrhujem, aby Ústavný súd podľa ..

odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti sťažovateľov je tvrdené porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutiami generálnej

prokuratúry z 19. septembra 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. XIV Gv 13/2011

a vyšetrovateľa z 8. augusta 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-268/BOK-B1-2010.

Sťažovatelia namietajú nezákonný postup vyšetrovateľa, ktorý po vznesení obvinenia

5. marca 2011 proti nim zo spáchania viacerých obzvlášť závažných zločinov vylúčil

8. augusta 2012 „z celkového počtu 24 dielčích skutkov 15 skutkov na samostatné konanie

s tým, že pokračoval vo väzobnom trestnom stíhaní iba ohľadne 9-tich skutkov, ktoré mali

byť spáchané od septembra 2010 až do konca roku 2010“.

Proti tomuto uzneseniu na samostatné konanie podali sťažovatelia prostredníctvom

obhajcu sťažnosť, ktorú prokurátor generálnej prokuratúry zamietol uznesením sp. zn.

XIV Gv 13/2011 z 19. septembra 2012 ako nedôvodnú.

V odôvodnení rozhodnutia prokurátor generálnej prokuratúry okrem iného uviedol,

že „právny názor, že rozhodnutím (právoplatným) o niektorých čiastkových skutkoch

pokračovacieho trestného činu vznikne prekážka veci rozhodnutej, je nesprávny. Zákonná

úprava uvedená v ustanovení účinného od 1. januára 2006

umožňuje, aby súd odsúdil páchateľa za čiastkové skutky z pokračovacej trestnej činnosti aj

v situácii, že tomuto rozhodnutiu predchádza skoršie odsúdenie za čiastkové skutky, ktoré

tvoria jeden trestný čin. V takomto prípade sa ukladá páchateľovi tzv. spoločný trest...“.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

práv sťažovateľov a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovatelia nemôžu

v súčasnosti a nebudú môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré im zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, ).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov smeruje proti

postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného)

konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania

sťažovateľov meritórne zatiaľ príslušný všeobecný súd vôbec nerozhodoval.

Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná právna úprava trestného konania

umožňuje sťažovateľom ako obvineným aj v ďalšom štádiu trestného konania (aj

po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovaným právne účinným spôsobom namietať

porušenie základných práv a slobôd garantovaných , resp. práv garantovaných

dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku údajného nezákonného postupu vyšetrovateľa

a generálnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci a s rozhodnutiami ktorých sťažovatelia

nesúhlasia a domnievajú sa, že boli porušené ich označené práva. Tak ako súd prvého

stupňa, ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľov po skončení

prípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci

sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných

skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov

prípravného konania v trestnej veci sťažovateľov.

Ak sa sťažovatelia domnievajú, že procesný postup vyšetrovateľa a prokurátora

generálnej prokuratúry nebol v súlade s platnou právnou úpravou, t. j. s

a v znení neskorších predpisov, mali by to teda

najprv namietať pred všeobecnými súdmi. Tieto otázky nepatria v tomto štádiu konania

do právomoci ústavného súdu a až spravidla po právoplatnom skončení trestného konania

možno sťažnosťou podľa namietať porušenie chránených

základných práv a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho

priebehu odstránené.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ich sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nedostatku svojej právomoci (obdobne napr. I. ÚS

47/2010, , ).

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2

tým, že „v dôsledku vylúčenia časti skutku na samostatné konanie vznikajú prieťahy

vo veci sťažovateľov“, resp. že generálna prokuratúra a vyšetrovateľ svojimi rozhodnutiami

„vytvorili zbytočné prieťahy v konaní proti nim v konaní vo veci samej“, ústavný súd

konštatuje, že sťažovatelia v sťažnosti porušenie tohto základného práva vecne riadne

neodôvodnili, nevymedzili žiadne relevantné obdobie v konaní, v ktorom malo dochádzať

k zbytočným prieťahom, a sťažnosť v tomto smere neobsahuje ani žiadne dôkazy podľa

a a ani neobsahuje vykonateľný a zrozumiteľný petit

( ), čo je dôvodom na odmietnutie sťažnosti v tejto časti

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že nedostatky zákonom

predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľov nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd už nezaoberal argumentáciou

sťažovateľov vo vzťahu k namietanému porušeniu ich základného práva, ale ich sťažnosť

podľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012