Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 601/2012
PDF · 246.7 KB
No categories available
III. ÚS 601/2012
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť B. B., Š., M. B., Š., I. G., Š., L. D., Š., M. K., Š., E. K.,
Š., P. M., Š., T. M., Š., D. M., Š., M. O., Š., T. K., Š., J. K., Š., K. K., Š., J. K., Š., Z. P., Š.,
K. P., Š., C. B., Š., E. B., Š., G. G., Š., R. G., Š., S. K., Š., J. Š., Š., D. L., Š., S. L., Š., D. D.,
Š., J. D., Š., P. Š., Š., M. L., Š., M. P., Š., K. K., Š., E. K., Š., M. K., Š., K. K., Š., J. Š., Š.,
E. Š., Š., J. G., Š., M. Š., Š., S. G., Š., M. S., Š., M. S., Š., M. Š., Š., M. Š., Š., E. Š., Š., M.
K., Š., Z. Š., Š., J. Š., Š., V. B., Š., M. B., Š., P. G., Š., A. G., Š., Š. K., Š., Š. K., Š., J. B., Š.,
P. L., Š., I. G., Š., M. G., Š., Z. K., Š., Š. P., Š., A. P., Š., F. P., Š., M. B., Š., M. B., Š., O.
K., Š., M. K., Š., A. K., Š., F. K., Š., F. R., Š., A. B., Š., K. G., Š., S. M., Š., S. M., Š., Z. M.,
Š., S. R., Š., A. R., Š., J. Š., Š., Š. R., Š., Ľ. J., Š., J. G., Š., T. G., Š., M. G., Š., A. G., Š., M.
G., Š., E. S., Š., Š. S., Š., H. G., Š., M. G., Š., P. G., Š., M. K., Š., A. K., Š., M. P., Š., J. P.,
Š., J. P., Š., M. P., Š., A. Š., Š., J. Š., Š., O. V., Š., A. V., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., H. Š., Š., M.
M., Š., E. M., Š., Š. M., Š., D. M., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., J. B., Š., Z. B., Š., J. J., Š., N. M.,
Š., J. B., Š., M. J., Š., B. J., Š., A. M., Š., M. K., Š., R. Š., Š., Š. V., Š., V. H., Š., Ľ. K., Š.,
M. L., Š., K. V., Š., M. V., Š., S. L., Š., D. Š., Š., E. Š., Š., J. G., Š., V. K., Š., L. M., Š., A.
M., Š., Š. M., Š., V. M., Š., P. M., Š., Ľ. M., Š., J. M., Š., D. M., Š., M. M., Š., G. K., Š., Z.
K., Š., D. B., Š., Š. B., Š., K. B., Š., a P. M., Š., zastúpených advokátkou Mgr. K. B.,
Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia ich petičného práva zaručeného
čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva zúčastňovať sa na správe
verejných vecí zaručeného čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom
a nečinnosťou obce Š. a starostu obce Š. pri zabezpečovaní uskutočnenia miestneho
referenda o odvolaní starostu obce a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. B., Š., M. B., Š., I. G., Š., L. D., Š., M. K., Š., E. K., Š., P. M., Š., T. M.,
Š., D. M., Š., M. O., Š., T. K., Š., J. K., Š., K. K., Š., J. K., Š., Z. P., Š., K. P., Š., C. B., Š.,
E. B., Š., G. G., Š., R. G., Š., S. K., Š., J. Š., Š., D. L., Š., S. L., Š., D. D., Š., J. D., Š., P. Š.,
Š., M. L., Š., M. P., Š., K. K., Š., E. K., Š., M. K., Š., K. K., Š., J. Š., Š., E. Š., Š., J. G., Š.,
M. Š., Š., S. G., Š., M. S., Š., M. S., Š., M. Š., Š., M. Š., Š., E. Š., Š., M. K., Š., Z. Š., Š., J.
Š., Š., V. B., Š., M. B., Š., P. G., Š., A. G., Š., Š. K., Š., Š. K., Š., J. B., Š., P. L., Š., I. G., Š.,
M. G., Š., Z. K., Š., Š. P., Š., A. P., Š., F. P., Š., M. B., Š., M. B., Š., O. K., Š., M. K., Š., A.
K., Š., F. K., Š., F. R., Š., A. B., Š., K. G., Š., S. M., Š., S. M., Š., Z. M., Š., S. R., Š., A. R.,
Š., J. Š., Š., Š. R., Š., Ľ. J., Š., J. G., Š., T. G., Š., M. G., Š., A. G., Š., M. G., Š., E. S., Š., Š.
S., Š., H. G., Š., M. G., Š., P. G., Š., M. K., Š., A. K., Š., M. P., Š., J. P., Š., J. P., Š., M. P.,
Š., A. Š., Š., J. Š., Š., O. V., Š., A. V., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., H. Š., Š., M. M., Š., E. M., Š.,
Š. M., Š., D. M., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., J. B., Š., Z. B., Š., J. J., Š., N. M., Š., J. B., Š., M. J.,
Š., B. J., Š., A. M., Š., M. K., Š., R. Š., Š., Š. V., Š., V. H., Š., Ľ. K., Š., M. L., Š., K. V., Š.,
M. V., Š., S. L., Š., D. Š., Š., E. Š., Š., J. G., Š., V. K., Š., L. M., Š., A. M., Š., Š. M., Š., V.
M., Š., P. M., Š., Ľ. M., Š., J. M., Š., D. M., Š., M. M., Š., G. K., Š., Z. K., Š., D. B., Š., Š.
B., Š., K. B., Š., a P. M., Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2012
doručená sťažnosť B. B., Š., M. B., Š., I. G., Š., L. D., Š., M. K., Š., E. K., Š., P. M., Š., T.
M., Š., D. M., Š., M. O., Š., T. K., Š., J. K., Š., K. K., Š., J. K., Š., Z. P., Š., K. P., Š., C. B.,
Š., E. B., Š., G. G., Š., R. G., Š., S. K., Š., J. Š., Š., D. L., Š., S. L., Š., D. D., Š., J. D., Š., P.
Š., Š., M. L., Š., M. P., Š., K. K., Š., E. K., Š., M. K., Š., K. K., Š., J. Š., Š., E. Š., Š., J. G.,
Š., M. Š., Š., S. G., Š., M. S., Š., M. S., Š., M. Š., Š., M. Š., Š., E. Š., Š., M. K., Š., Z. Š., Š.,
2
J. Š., Š., V. B., Š., M. B., Š., P. G., Š., A. G., Š., Š. K., Š., Š. K., Š., J. B., Š., P. L., Š., I. G.,
Š., M. G., Š., Z. K., Š., Š. P., Š., A. P., Š., F. P., Š., M. B., Š., M. B., Š., O. K., Š., M. K., Š.,
A. K., Š., F. K., Š., F. R., Š., A. B., Š., K. G., Š., S. M., Š., S. M., Š., Z. M., Š., S. R., Š., A.
R., Š., J. Š., Š., Š. R., Š., Ľ. J., Š., J. G., Š., T. G., Š., M. G., Š., A. G., Š., M. G., Š., E. S., Š.,
Š. S., Š., H. G., Š., M. G., Š., P. G., Š., M. K., Š., A. K., Š., M. P., Š., J. P., Š., J. P., Š., M.
P., Š., A. Š., Š., J. Š., Š., O. V., Š., A. V., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., H. Š., Š., M. M., Š., E. M.,
Š., Š. M., Š., D. M., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., J. B., Š., Z. B., Š., J. J., Š., N. M., Š., J. B., Š., M.
J., Š., B. J., Š., A. M., Š., M. K., Š., R. Š., Š., Š. V., Š., V. H., Š., Ľ. K., Š., M. L., Š., K. V.,
Š., M. V., Š., S. L., Š., D. Š., Š., E. Š., Š., J. G., Š., V. K., Š., L. M., Š., A. M., Š., Š. M., Š.,
V. M., Š., P. M., Š., Ľ. M., Š., J. M., Š., D. M., Š., M. M., Š., G. K., Š., Z. K., Š., D. B., Š.,
Š. B., Š., K. B., Š., a P. M., Š. (ďalej len „sťažovatelia“), doplnená písomným podaním
doručeným 25. mája 2012, ktorou namietajú porušenie svojho petičného práva zaručeného
čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva
zúčastňovať sa na správe verejných vecí zaručeného čl. 30 ods. 1 ústavy postupom
a nečinnosťou obce Š. a starostu obce Š. pri zabezpečovaní uskutočnenia miestneho
referenda o odvolaní starostu obce.
Sťažovatelia sú obyvateľmi obce Š. (ďalej len „obec“). Sťažovatelia a ďalší
obyvatelia obce petíciou v decembri 2011 iniciovali vyhlásenie miestneho referenda
o odvolaní starostu obce Mgr. M. V. Po preskúmaní petície na to určenou komisiou, ktorá
konštatovala splnenie podmienok ustanovených zákonom Slovenskej národnej rady
č. 369/1990 Zb. o obecnom uriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o obecnom zriadení“), ako aj zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“), obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí
6. februára 2012 vyhlásilo petíciou požadované miestne referendum „s dátumom konania
dňa 10. marca 2012 od 7:00 do 22:00 hod. v Základnej škole v Š. ... Administratívu
referenda mal podľa zápisnice zabezpečiť obecný úrad obce. Táto povinnosť obecnému
úradu vyplýva aj z všeobecne záväzného nariadenia obce č. 2/2010 o organizácii miestneho
referenda...“.
3
Sťažovatelia tvrdia, že vo fáze prípravy vyhláseného miestneho referenda „starosta,
ako aj obecný úrad neplnili svoje zákonné povinnosti súvisiace s jeho realizáciou“,
preto „o vyhlásení miestneho referenda za odvolanie starostu informovali oprávnených
voličov v obci poslanci obecného zastupiteľstva... Poslanci tak urobili v záujme dodržania“
zákona o obecnom zriadení. Ďalej sa v sťažnosti uvádza, že „deň pre termínom konania
miestneho referenda... starosta nechal vyhlásiť v miestnom rozhlase oznam, že referendum
o odvolaní starostu nebude. V tento deň aj riaditeľka Základnej školy v Š., kde sa
referendum malo konať, oznámila poslancom obecného zastupiteľstva, že priestory
základnej školy nesprístupní, pretože jej to zakázal starosta zastupujúci obec
ako zriaďovateľa školy... Určení členovia okrskových komisii pre referendum dňa 10.
marca 2012... prišli v určenom čase do priestorov Základnej školy v Š. Obec im však v tento
deň nevydala zoznamy obyvateľov oprávnených na hlasovanie, ani pečiatku obce,
či hlasovacie lístky... Vzhľadom na tieto zásadné skutočnosti, ktoré obec ako organizátor
referenda nezabezpečila, referendum nemohlo prebehnúť... Starosta pred zhromaždenými
občanmi vyhlásil, že s poukazom na stanovisko Okresnej prokuratúry v Galante (stanovisko,
ktoré bolo odpoveďou na podnet obce) bolo miestne referendum vyhlásené nezákonne.“.
Dôvodom nezákonnosti bol podľa starostu obce „nesprávny postup petičného výboru
a poslancov obecného zastupiteľstva“, ktorý mal spočívať v tom, že „obci nebola doručená
petícia, ale len sprievodný list k nej, keďže petičné hárky boli následne po doručení obci
okamžite prebraté komisiou na overenie petície“, pričom uznesenie o zložení tejto komisie
v tom čase nebolo vykonateľné v dôsledku jeho predchádzajúceho sistovania starostom
obce. Prokuratúra formulovala aj názor, že uznesenia obecného zastupiteľstva zo 6. februára
2012 týkajúce sa zloženia komisie na overenie petície a vyhlásenia miestneho referenda sú
nedostatočne určité, a tým aj nevykonateľné.
Sťažovatelia v sťažnosti argumentujú vysvetľovaním skutkových okolností
doručovania a preberania petície spolu so sprievodným listom na obecnom úrade, tvrdia,
že znenia sporných uznesení v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva
4
zo 6. februára 2012 nezodpovedajú zneniu, v akom tieto uznesenia v skutočnosti schválené
boli.
Na podklade všetkých uvedených skutočností sťažovatelia uvádzajú, že popísané
„konanie obecného úradu a starostu obce od doručenia petície až po jeho vyhlásenie
jednoznačne prispelo k zmareniu referenda – teda k porušeniu práva sťažovateľov
zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy SR a ich petičného
práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky v čl. 27 ods. 1“.
Sťažovatelia považujú za porušovateľov svojich označených základných práv obec,
keďže podľa § 4 ods. 3 písm. m) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy
organizuje miestne referendum..., ako aj starostu obce, pretože podľa § 13 ods. 1 a 2
všeobecne záväzného nariadenia obce č. 2/2010 o organizácii miestneho referenda starosta
obce vydá na vykonanie miestneho referenda podrobné pokyny a miestnosti na hlasovanie
a iné potreby na vykonanie miestneho referenda zabezpečí obecný úrad.
Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie
rozhodol nálezom, ktorým vysloví:
„1. Postupom a nečinnosťou obce Š. pri zabezpečovaní uskutočnenia miestneho
referenda o odvolaní starostu obce Š. vyhláseného obecným zastupiteľstvom obce Š.
uznesením č. 52 zo dňa 6. februára 2012 na deň 10. marca 2012, najmä tým, že nezaslala
každému oprávnenému voličovi oznámenie o vyhlásení miestneho referenda, neodovzdala
zoznamy obyvateľov obce oprávnených na hlasovanie v referende okrskovým komisiám,
nezabezpečila doručenie hlasovacích lístkov okrskovým komisiám a nezabezpečila iné
potreby na vykonanie miestneho referenda bolo porušené ústavné právo sťažovateľov
zúčastňovať sa na správe verejných vecí upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a petičné právo sťažovateľov upravené v čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. Postupom a nečinnosťou starostu obce Š. pri zabezpečovaní uskutočnenia
miestneho referenda o odvolaní starostu obce Š. vyhláseného obecným zastupiteľstvom obce
5
Š. uznesením č. 52 zo dňa 6. februára 2012 na deň 10. marca 2012, najmä tým, že nevydal
na vykonanie miestneho referenda podrobné pokyny bolo porušené ústavné právo
sťažovateľov zúčastňovať sa na správe verejných vecí upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a petičné právo sťažovateľov upravené v čl. 27 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.
3. Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 Euro Sk
(slovom 1 euro), ktoré im sú obec Š. a starosta obce Š., spoločne a nerozdielne, povinní
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne.
4. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré sú obec Š.
a starosta obce Š., spoločne a nerozdielne, povinní vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
6
Sťažovatelia namietajú porušenie označených základných práv postupom
a nečinnosťou obce i starostu obce.
1. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti namietajúcej porušenie označených základných práv
postupom a nečinnosťou obce, ústavný súd uvádza, že ústava v čl. 69 ods. 1 konštituuje dva
orgány obce, a to obecné zastupiteľstvo a starostu obce. Keďže obec je základnou jednotkou
územnej samosprávy, jej kreačnou súčasťou (čl. 64 ústavy), niet pochýb, že obecné
zastupiteľstvo i starosta obce sú orgánmi územnej samosprávy. Ide teda o orgány
vykonávajúce správu obce, pričom rozdelenie ich kompetencií pri tejto činnosti ustanovuje
zákon o obecnom zriadení.
Podľa § 13 ods. 4 písm. b) a e) zákona o obecnom zriadení starosta obce vykonáva
obecnú správu a rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom
alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že starosta obce realizuje všetky úkony tvoriace
obsahovú náplň pojmu „správa obce“ s výnimkou tých, ktoré zákon alebo štatút obce
priznáva obecnému zastupiteľstvu. Definovaný koncept sa uplatňuje aj pri uskutočňovaní
miestneho referenda, ktoré tvorí súčasť správy obce, lebo je okrem iného aj jednou
z ústavou kreovaných foriem uskutočňovania územnej samosprávy (čl. 67 ods. 1 ústavy).
Podľa § 11a ods. 1 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne
referendum, ak ide o
a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce,
b) odvolanie starostu (§ 13a ods. 3),
c) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov,
d) zmenu označenia obce.
7
Podľa § 11a ods. 6 zákona o obecnom zriadení po vyhlásení miestneho referenda
obecné zastupiteľstvo bezodkladne zriadi na hlasovanie a sčítavanie hlasov komisiu
pre miestne referendum a určí lehotu na jej prvé zasadnutie.
Podľa § 11a ods. 7 zákona o obecnom zriadení obec najneskôr 15 dní pred dňom
konania miestneho referenda zašle každému oprávnenému voličovi oznámenie o vyhlásení
miestneho referenda, v ktorom uvedie dátum schválenia uznesenia obecného zastupiteľstva
o vyhlásení miestneho referenda alebo doručenia petície, otázku alebo otázky, ktoré sa
obyvateľom obce predkladajú na rozhodnutie, miesto, dátum a čas konania miestneho
referenda a spôsob úpravy hlasovacieho lístka; oznámenie zverejní v rovnakej lehote
na úradnej tabuli v obci, ako aj spôsobom v obci obvyklým.
Podľa § 11a ods. 8 druhej vety zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo
vyhlási výsledky miestneho referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch
hlasovania na úradnej tabuli.
Podľa § 11a ods. 9 zákona o obecnom zriadení obec ustanoví nariadením podrobnosti
o organizácii miestneho referenda.
Z citovaných ustanovení zákona o obecnom zriadení vyplýva, že okrem vyhlásenia
miestneho referenda, zriadenia komisie pre miestne referendum (vrátane určenia lehoty
na jej prvé zasadnutie) a vyhlásenia výsledkov miestneho referenda realizuje
administratívne činnosti súvisiace s jeho uskutočnením starosta obce spolu s obecným
úradom ako administratívnym aparátom riadeným starostom obce (§ 16 ods. 3 zákona
o obecnom zriadení, v reláciách posudzovanej sťažnosti nie je potrebné prihliadať na podiel
komisie pre miestne referendum na zabezpečovaní priebehu miestneho referenda). Platí to
aj napriek tomu, že ustanovenie § 11a ods. 7 zákona o obecnom zriadení podľa jeho
doslovného znenia ukladá povinnosti obci, nie starostovi obce alebo obecnému
zastupiteľstvu.
8
Obec ako taká nie je orgánom územnej samosprávy, ale jej nositeľom, subjektom.
Potvrdzuje to aj ústava, ktorá v čl. 64a charakterizuje obec nie ako orgán územnej
samosprávy, ale ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej
republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou
osobou verejného práva, a teda umelou právnou konštrukciou. Na účel výkonu samosprávy
má svojich vykonávateľov, a to orgány obce, ktorými sú, ako už bolo uvedené, starosta obce
a obecné zastupiteľstvo. Tieto orgány realizujú správu obce a v jej mene a na jej
zodpovednosť vykonávajú všetky verejné úlohy, ktoré obci ukladá právny poriadok.
V rovine pasívnej legitimácie v konaní pred ústavným súdom sa načrtnutá koncepcia
prejavuje tak, že predmetom prieskumu podľa § 49 zákona o ústavnom súde môže byť
právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah orgánu obce vykonaný v jej mene
a na jej zodpovednosť. Ak teda podľa § 50 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde musí
sťažovateľ v sťažnosti uviesť, proti komu sťažnosť smeruje, má sa tým na mysli
vykonávateľ verejnej moci, ktorý právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iný zásahom
spadajúcim do jeho kompetencie mal porušiť základné práva a slobody sťažovateľa.
Takýmto porušovateľom je najčastejšie všeobecný súd ako vykonávateľ verejnej moci
v mene štátu a na jeho zodpovednosť, v určitých prípadoch to môže byť aj orgán štátnej
správy ako vykonávateľ verejnej moci v mene štátu a na jeho zodpovednosť, no aj orgán
územnej samosprávy ako vykonávateľ verejnej moci v mene subjektu územnej samosprávy
(obce, vyššieho územného celku) a na jeho zodpovednosť.
Aj stabilná rozhodovacia prax ústavného súdu potvrdzuje, že sťažovatelia štandardne
namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd v prostredí územnej samosprávy
orgánmi vykonávajúcimi zákonom zverenú časť obecnej správy, nie samotnou obcou
(napr. okrsková komisia pre hlasovanie obyvateľov obce – IV. ÚS 219/04, mestské
zastupiteľstvo – III. ÚS 94/03, okrsková volebná komisia a obecné zastupiteľstvo –
IV. ÚS 128/04). Ak predsa sťažovateľ namietne porušenie základných práv a slobôd
samotnou obcou, sťažnosť je odmietnutá ako zjavne neopodstatnená pre nedostatok
9
príčinnej súvislosti medzi označeným základnými právami a slobodami a postavením obce
v procese realizácie označených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 201/03, čiastočne aj
V posudzovanom prípade sťažovatelia tvrdia, že k namietanému porušeniu
označených základných práv malo dôjsť obcou preto, lebo podľa § 4 ods. 3 písm. m) zákona
o obecnom zriadení obec organizuje miestne referendum o dôležitých otázkach života
a rozvoja obce. V tejto súvislosti však uvádzajú, že „starosta, ako aj obecný úrad neplnili
svoje zákonné povinnosti súvisiace s jeho realizáciou (miestneho referenda, pozn.)“, že
„deň pred termínom konania miestneho referenda... starosta nechal vyhlásiť v miestnom
rozhlase oznam, že referendum o odvolaní starostu nebude“, ako aj že „starosta svoje
nezákonné konanie zavŕšil v deň konania miestneho referenda, kedy odmietol okrskovým
komisiám vydať hlasovacie lístky, pečiatku obce, zoznamy oprávnených voličov a tiež
priestory na výkon miestneho referenda“.
Všetky citované výčitky sú teda v konečnom dôsledku adresované starostovi obce
(prípadne obecnému úradu, ktorý je starostom obce riadený), nie obci samotnej, čo logicky
korešponduje s už analyzovaným vzťahom obce a starostu obce ako jej orgánu. Samotná
argumentácia sťažovateľov a konkretizované zásahy, ktorými malo dôjsť k porušeniu ich
základných práv, upriamujú pozornosť na tvrdenú nezákonnosť v postupe starostu obce,
nie obce. Ústavný súd preto dospel k záveru, že niet relevantnej príčinnej súvislosti
medzi postavením obce a označenými základnými právami sťažovateľov v perspektíve
tvrdených kritizovaných zásahov, ktorými k porušeniu týchto základných práv malo dôjsť.
V tejto časti je preto sťažnosť zjavne neopodstatnená.
2. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti tvrdeného porušenia označených základných práv
sťažovateľov postupom a nečinnosťou starostu obce, ústavný súd už uviedol, že starosta
obce je orgánom obce, a teda orgánom územnej samosprávy. Zároveň bolo uvedené, že plní
úlohy pri správe obce, a tak aj pri uskutočňovaní miestneho referenda.
10
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy vety za bodkočiarkou súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení účinnom od 1. septembra 2003 (ďalej len „OSP“) v občianskom
súdnom konaní súdy okrem iného preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,
ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje
rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.
Preskúmavacia právomoc všeobecných súdov je aj predmetom úpravy zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, kde je upravená tak, že pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike okrem
iného konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam,
zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú
o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným
zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci... [§ 2 ods. 1 písm. c)].
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že postup, prípadne nečinnosť
starostu obce ako orgánu verejnej správy (orgánu územnej samosprávy – obce) nie je
z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov vylúčený. Štvrtá hlava piatej časti OSP
upravuje konanie všeobecných súdov proti nečinnosti orgánu verejnej správy a piata hlava
piatej časti OSP zas konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Ide tu o zásah, ktorý nie je rozhodnutím (§ 250v ods. 1 OSP).
11
Zo skutkového stavu uvedeného sťažovateľmi a citovaných právnych predpisov
vyplýva, že sťažovatelia mohli a mali využiť právny prostriedok ochrany svojich
základných práv, ktorý je výslovne určený na ochranu nielen proti nezákonným
(protiprávnym) rozhodnutiam, opatreniam, ale aj proti iným nezákonným zásahom orgánov
verejnej moci. Takým prostriedkom je návrh na začatie konania podľa štvrtej, ale aj piatej
hlavy piatej časti OSP. Starosta obce sa mal tvrdených nezákonností dopustiť pri činnosti
zverenej mu zákonom o obecnom zriadení, ktorá má verejnoprávnu povahu (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžz 2/2008 z 26. februára 2009) a ktorej
obsahom je príprava realizácie miestneho referenda ako formy priamej účasti obyvateľov
obce na výkone samosprávy obce.
Ústavný súd sa preto nestotožňuje s názorom sťažovateľov, že „podľa platného
právneho poriadku nemajú sťažovatelia možnosť podať opravný prostriedok ani iný právny
prostriedok, ktorý by zabezpečil účinnú ochranu ich namietaných práv“. Je pravdou,
že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (14. mája 2012) už sťažovateľom zákonná
lehota na podanie návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy (30 dní
podľa § 250v ods. 3 OSP) uplynula, niet však pochybností, že po 10. marci 2012, keď sa
sťažovatelia definitívne dozvedeli o údajnom zmarení sporného miestneho referenda, mali
možnosť návrh proti nezákonnému zásahu starostu obce podať.
Sťažovatelia však netvrdia, že by uvedené účinné právne prostriedky ochrany svojho
základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí zaručeného čl. 30 ods. 1 ústavy
a petičného práva zaručeného čl. 27 ods. 1 ústavy využili spôsobom, ktorý umožňuje platný
právny poriadok Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi súdnej ochrany (§ 7 ods. 2
v spojení s § 244 a nasl. OSP), ale priamo sa obrátili na ústavný súd. Taký postup však
ústava ani zákon o ústavnom súde neumožňujú. Princíp subsidiarity právomoci ústavného
súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá osoba, ktorá namieta porušenie
svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu
12
ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci
ústavného súdu.
Tento záver má oporu aj v stabilnej judikatúre ústavného súdu (podobne
IV. ÚS 65/02, II. ÚS 147/02, II. ÚS 148/02).
V časti namietajúcej porušenie označených základných práv sťažovateľov postupom
a nečinnosťou starostu obce tak ústavný súd musel sťažnosť odmietnuť pre nedostatok
právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2012
13