Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 105/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť L. L., R., zastúpeného advokátkou JUDr. K. L., Advokátska

kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva zúčastňovať sa na správe

verejných vecí zaručeného a základného práva

na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok zaručeného

Slovenskej republiky uzneseniami Obecného zastupiteľstva obce R. č. 5 a č. 6

zo 7. novembra 2012 a č. 3/2012 z 24. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2013 doručená sťažnosť L. L., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prístup k voleným

funkciám za rovnakých podmienok zaručeného uzneseniami Obecného

zastupiteľstva obce R. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. 5 a č. 6 zo 7. novembra 2012

a č. 3/2012 z 24. novembra 2012. Sťažovateľ fotokópie napadnutých uznesení obecného

zastupiteľstva k sťažnosti nepriložil.

Sťažovateľ vykonával funkciu starostu obce R. (ďalej len „obec“). Z príloh sťažnosti

vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v obci na mimoriadnom zasadnutí 7. novembra 2012

„prijalo uznesenie č. 5..., ktorým opätovne vyhlásilo referendum za odvolanie starostu

podľa o obecnom zriadení s uvedením

dôvodov, ktorými starosta hrubo a opakovanie porušuje zákony a všeobecne záväzné

predpisy. Uznesením č. 6 vyhlásilo a schválilo konanie miestneho referenda o odvolaní

starostu obce R. L. L. na deň 24.11.2012 od 07.00 h do 22.00 h a súčasne schválilo otázku,

ktorá bude položená voličom pri miestnom referende.“. Uznesením č. 3/2012

z 24. novembra 2012 obecné zastupiteľstvo „schválilo výsledky miestneho referenda

o odvolaní starostu obce...“.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti detailne popisuje jednotlivé pochybenia,

v dôsledku ktorých podľa jeho názoru „miestne referendum sa konalo v rozpore

so zákonom, a teda aj výsledok miestneho referenda je neplatný“. Poukazuje

na upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce č. k. Pd 145/12-3

z 22. novembra 2012, v ktorom sa konštatuje, že „procesné podmienky pre zvolanie

zasadania obecného zastupiteľstva na deň 07.11.2012 splnené neboli“, že „uznesenia

obecného zastupiteľstva prijaté na zasadaní obecného zastupiteľstva dňa 07.11.2012 sú

výsledkom celého radu nesprávnych procesných postupov, ktoré ich robia ničotnými

a nemožno s nimi spájať predpoklad správnosti“, že postupom obecného zastupiteľstva

„sú výrazne obmedzené oprávnenia voličov“, ako aj že „uznesenie obecného zastupiteľstva

č. 6 z 07.11.2012 je aj fakticky neuskutočniteľné“.

Sťažovateľ poukazuje aj na nesúlad výkonu sporného miestneho referenda

s uznesením č. 6 zo 7. novembra 2012 (miesto konania) a tvrdí, že „kvórum oprávnených

voličov zúčastnených na miestnom referende ani výsledky miestneho referenda nebolo

možné verifikovať“. Podľa sťažovateľa mu „bolo nezákonným miestnym referendom

o odvolaní starostu obce fakticky skrátené 4-ročné funkčné obdobie o polovicu, pričom

takýto prípad by mohol vytvoriť precedens pre iné obce iniciovaním umelých miestnych

referend... Sťažovateľovi ako starostovi obce R. je v súčasnosti zo strany obce a poslancov

obecného zastupiteľstva blokovaný prístup k výkonu funkcie starostu a má pozastavený plat

starostu. Sťažovateľ bol navyše dotknutý na právach na ochranu osobnosti medializovaním

celého prípadu...“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie

a nálezom takto rozhodol:

„Obec R. uznesením obecného zastupiteľstva č. 5 a 6 zo dňa 07.11.2012 a uznesením

č. 3/2012 zo dňa 24.11.2012 porušila právo sťažovateľa podľa článku 30 ods. 1 a 4

SR, podľa ktorého občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným

verejným funkciám.

Uznesenie obecného zastupiteľstva obce R. č. 5 a 6 zo dňa 07.11.2012 a uznesenie

č. 3/2012 zo dňa 24.11.2012 sa zrušuje a miestne referendum o odvolaní starostu obce R.

zo dňa 24.11.2012 sa vyhlasuje za neplatné.

Obci R. sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľa v zmysle

článku 30 ods. 1 a 4 SR a prikazuje sa obnoviť stav pre porušením citovaného

základného práva sťažovateľa.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 EUR.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia na bankový účet

právneho zástupcu.“

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu aj odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

obecného zastupiteľstva.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv uzneseniami obecného

zastupiteľstva. Takto ústavný súd vyhodnotil po obsahovej stránke znenie sťažnostného

petitu, a to napriek tomu, že za odporcu sťažovateľ na prvej strane svojej sťažnosti označil

obec (nie obecné zastupiteľstvo), a aj v bode 1 petitu navrhol vysloviť porušenie

označených základných práv obcou (nie obecným zastupiteľstvom). Vzápätí však

konkretizoval ústavne relevantný zásah ako uznesenia obecného zastupiteľstva, pričom

i argumentácia celej sťažnosti je založená na tvrdenom porušení sťažovateľových

základných práv nesprávnymi a nezákonnými postupmi obecného zastupiteľstva,

ktoré potom viedli k prijatiu napadnutých uznesení. Navyše, ústavný súd už vo veci

sp. zn. konštatoval, že obec ako právnická osoba tvoriaca samostatný

územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na

jej území trvalý pobyt (a ), nie je pasívne legitimovaná v konaní podľa

ods. 1 , ak k zásahu do základných práv a slobôd sťažovateľa malo dôjsť

vrchnostenskou činnosťou niektorého z orgánov obce.

2. Podľa je obecné zastupiteľstvo orgánom obce. Ide

teda o orgán územnej samosprávy plniaci v procese realizácie miestneho referenda úlohy

vymedzené o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), medzi ktoré patrí

aj vyhlasovanie miestneho referenda o odvolaní starostu obce podľa § 11a ods. 1 písm. b)

zákona o obecnom zriadení a vyhlasovanie výsledkov miestneho referenda podľa § 11a

ods. 8 poslednej vety zákona o obecnom zriadení.

Podľa vety za bodkočiarkou súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa Občiansky

súdny poriadok v znení účinnom od 1. septembra 2003 (ďalej len „OSP“) v občianskom

súdnom konaní súdy okrem iného preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ

ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,

ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje

rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy.

Preskúmavacia právomoc všeobecných súdov je aj predmetom úpravy zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, kde je upravená tak, že pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike okrem

iného konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam,

zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú

o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným

zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci... [§ 2 ods. 1 písm. c)].

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že postup, prípadne rozhodnutia

obecného zastupiteľstva ako orgánu verejnej správy (orgánu územnej samosprávy – obce)

nie sú z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov vylúčené. Piata hlava piatej časti

upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide tu

o zásah, ktorý nie je rozhodnutím ( ). Negatívne vymedzenie má na mysli

vylúčenie rozhodnutí ako individuálnych správnych aktov – aktov aplikácie práva, ktoré sú

preskúmateľné v konaní o tzv. správnych žalobách podľa druhej hlavy piatej časti .

Preto zásahom netreba rozumieť len faktické úkony (napr. pri výkone administratívnych

rozhodnutí) alebo procesné postupy, ale aj také výsledky rozhodovacích procesov

vo verejnej správe, ktoré nemajú povahu individuálneho aktu aplikácie práva, lebo nie sú

výsledkom správneho konania (v tejto súvislosti pozri ).

V konaní podľa piatej hlavy piatej časti tak môže byť preskúmané aj uznesenie

obecného zastupiteľstva na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá tvrdí, že

bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch takýmto uznesením za

splnenia ďalších podmienok uvedených v . Platí to aj napriek osobitnému

konaniu o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva podľa ,

keďže v tomto konaní je aktívne legitimovaným jedine prokurátor, nie subjekt, ktorého

právne pomery uznesenie obecného zastupiteľstva môže priamo ovplyvňovať.

Z popísaného skutkového stavu a z citovaných právnych predpisov vyplýva,

že ak podľa sťažovateľa bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch,

mohol a mal využiť právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý je výslovne

určený na ochranu nielen proti nezákonným (protiprávnym) rozhodnutiam, opatreniam,

ale aj proti iným nezákonným zásahom orgánov verejnej moci. Takým prostriedkom je

návrh na začatie konania podľa piatej hlavy piatej časti . Obecné zastupiteľstvo sa malo

tvrdených nezákonností dopustiť pri činnosti zverenej mu zákonom o obecnom zriadení,

ktorá má verejnoprávnu povahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 26. februára 2009) a ktorej obsahom je vyhlásenie miestneho

referenda ako formy priamej účasti obyvateľov obce na výkone samosprávy obce, ako aj

vyhlásenie jeho výsledkov.

Ústavný súd sa preto nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že „pred podaním

ústavnej sťažnosti vyčerpal riadny inštančný postup a všetky dostupné právne prostriedky

ochrany proti nezákonnému zásahu obce R. do jeho garantovaných práv a slobôd“.

Je pravdou, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (25. januára 2013) už

sťažovateľovi zákonná lehota na podanie návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej

správy (30 dní podľa ) uplynula, niet však pochybností,

že po 7. novembri 2012, resp. po 24. novembri 2012, keď sa sťažovateľ dozvedel

o vyhlásení sporného miestneho referenda, resp. o vyhlásení jeho výsledkov, mal možnosť

návrh proti zásahom obecného zastupiteľstva podať.

Sťažovateľ však netvrdí, že by uvedené účinné právne prostriedky ochrany svojich

základných práv zaručených a 4 využil spôsobom, ktorý umožňuje

platný právny poriadok Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi súdnej ochrany

( v spojení s a nasl. ), ale priamo sa obrátil na ústavný súd. Taký postup

však ani neumožňujú. Princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá osoba, ktorá namieta

porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie

právomoci ústavného súdu.

Tento záver má oporu aj v stabilnej judikatúre ústavného súdu (podobne

, , ).

Sťažnosť sťažovateľa tak ústavný súd musel odmietnuť pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

3. Pozornosti ústavného súdu, pravdaže, neušla ani skutočnosť, že sťažnosť

sťažovateľa v časti týkajúcej sa uznesení obecného zastupiteľstva č. 5 a č. 6 zo 7. novembra

2012 je s najväčšou podrobnosťou oneskorene podaná (sťažnosť bola odoslaná na poštovú

prepravu 23. januára 2013) a v tej istej časti sťažnosť vyvoláva aj otázniky súvisiace

s oprávnenosťou sťažovateľa na jej podanie, keďže uznesenie obecného zastupiteľstva

o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu obce možno chápať aj ako svojou

podstatou nespôsobilé zasiahnuť do právnej pozície osoby, ktorá túto funkciu zastáva. Obe

naznačené pochybnosti však ústavný súd nemusel podrobnejšie analyzovať na účel ich

jednoznačného zodpovedania, pretože ak niet právomoci ústavného súdu, akékoľvek úvahy

o ďalších procesných podmienkach prípustnosti podanej sťažnosti strácajú právny význam.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2013