Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)III. ÚS 105/2013
PDF · 190.17 KB
No categories available
III. ÚS 105/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť L. L., R., zastúpeného advokátkou JUDr. K. L., Advokátska
kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva zúčastňovať sa na správe
verejných vecí zaručeného čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva
na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok zaručeného čl. 30 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky uzneseniami Obecného zastupiteľstva obce R. č. 5 a č. 6
zo 7. novembra 2012 a č. 3/2012 z 24. novembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára
2013 doručená sťažnosť L. L., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí zaručeného čl. 30 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prístup k voleným
funkciám za rovnakých podmienok zaručeného čl. 30 ods. 4 ústavy uzneseniami Obecného
zastupiteľstva obce R. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. 5 a č. 6 zo 7. novembra 2012
a č. 3/2012 z 24. novembra 2012. Sťažovateľ fotokópie napadnutých uznesení obecného
zastupiteľstva k sťažnosti nepriložil.
Sťažovateľ vykonával funkciu starostu obce R. (ďalej len „obec“). Z príloh sťažnosti
vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v obci na mimoriadnom zasadnutí 7. novembra 2012
„prijalo uznesenie č. 5..., ktorým opätovne vyhlásilo referendum za odvolanie starostu
podľa § 13a ods. 3 písm. a) bod 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení s uvedením
dôvodov, ktorými starosta hrubo a opakovanie porušuje zákony a všeobecne záväzné
predpisy. Uznesením č. 6 vyhlásilo a schválilo konanie miestneho referenda o odvolaní
starostu obce R. L. L. na deň 24.11.2012 od 07.00 h do 22.00 h a súčasne schválilo otázku,
ktorá bude položená voličom pri miestnom referende.“. Uznesením č. 3/2012
z 24. novembra 2012 obecné zastupiteľstvo „schválilo výsledky miestneho referenda
o odvolaní starostu obce...“.
Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti detailne popisuje jednotlivé pochybenia,
v dôsledku ktorých podľa jeho názoru „miestne referendum sa konalo v rozpore
so zákonom, a teda aj výsledok miestneho referenda je neplatný“. Poukazuje
na upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce č. k. Pd 145/12-3
z 22. novembra 2012, v ktorom sa konštatuje, že „procesné podmienky pre zvolanie
zasadania obecného zastupiteľstva na deň 07.11.2012 splnené neboli“, že „uznesenia
obecného zastupiteľstva prijaté na zasadaní obecného zastupiteľstva dňa 07.11.2012 sú
výsledkom celého radu nesprávnych procesných postupov, ktoré ich robia ničotnými
a nemožno s nimi spájať predpoklad správnosti“, že postupom obecného zastupiteľstva
„sú výrazne obmedzené oprávnenia voličov“, ako aj že „uznesenie obecného zastupiteľstva
č. 6 z 07.11.2012 je aj fakticky neuskutočniteľné“.
Sťažovateľ poukazuje aj na nesúlad výkonu sporného miestneho referenda
s uznesením č. 6 zo 7. novembra 2012 (miesto konania) a tvrdí, že „kvórum oprávnených
voličov zúčastnených na miestnom referende ani výsledky miestneho referenda nebolo
možné verifikovať“. Podľa sťažovateľa mu „bolo nezákonným miestnym referendom
o odvolaní starostu obce fakticky skrátené 4-ročné funkčné obdobie o polovicu, pričom
takýto prípad by mohol vytvoriť precedens pre iné obce iniciovaním umelých miestnych
referend... Sťažovateľovi ako starostovi obce R. je v súčasnosti zo strany obce a poslancov
obecného zastupiteľstva blokovaný prístup k výkonu funkcie starostu a má pozastavený plat
starostu. Sťažovateľ bol navyše dotknutý na právach na ochranu osobnosti medializovaním
celého prípadu...“.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie
a nálezom takto rozhodol:
„Obec R. uznesením obecného zastupiteľstva č. 5 a 6 zo dňa 07.11.2012 a uznesením
č. 3/2012 zo dňa 24.11.2012 porušila právo sťažovateľa podľa článku 30 ods. 1 a 4 Ústavy
SR, podľa ktorého občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným
verejným funkciám.
Uznesenie obecného zastupiteľstva obce R. č. 5 a 6 zo dňa 07.11.2012 a uznesenie
č. 3/2012 zo dňa 24.11.2012 sa zrušuje a miestne referendum o odvolaní starostu obce R.
zo dňa 24.11.2012 sa vyhlasuje za neplatné.
Obci R. sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľa v zmysle
článku 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR a prikazuje sa obnoviť stav pre porušením citovaného
základného práva sťažovateľa.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 EUR.
Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia na bankový účet
právneho zástupcu.“
Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu aj odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
obecného zastupiteľstva.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
1. Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv uzneseniami obecného
zastupiteľstva. Takto ústavný súd vyhodnotil po obsahovej stránke znenie sťažnostného
petitu, a to napriek tomu, že za odporcu sťažovateľ na prvej strane svojej sťažnosti označil
obec (nie obecné zastupiteľstvo), a aj v bode 1 petitu navrhol vysloviť porušenie
označených základných práv obcou (nie obecným zastupiteľstvom). Vzápätí však
konkretizoval ústavne relevantný zásah ako uznesenia obecného zastupiteľstva, pričom
i argumentácia celej sťažnosti je založená na tvrdenom porušení sťažovateľových
základných práv nesprávnymi a nezákonnými postupmi obecného zastupiteľstva,
ktoré potom viedli k prijatiu napadnutých uznesení. Navyše, ústavný súd už vo veci
sp. zn. III. ÚS 601/2012 konštatoval, že obec ako právnická osoba tvoriaca samostatný
územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na
jej území trvalý pobyt (čl. 64a ústavy), nie je pasívne legitimovaná v konaní podľa čl. 127
ods. 1 ústavy, ak k zásahu do základných práv a slobôd sťažovateľa malo dôjsť
vrchnostenskou činnosťou niektorého z orgánov obce.
2. Podľa čl. 69 ods. 1 písm. a) ústavy je obecné zastupiteľstvo orgánom obce. Ide
teda o orgán územnej samosprávy plniaci v procese realizácie miestneho referenda úlohy
vymedzené zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), medzi ktoré patrí
aj vyhlasovanie miestneho referenda o odvolaní starostu obce podľa § 11a ods. 1 písm. b)
zákona o obecnom zriadení a vyhlasovanie výsledkov miestneho referenda podľa § 11a
ods. 8 poslednej vety zákona o obecnom zriadení.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy vety za bodkočiarkou súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení účinnom od 1. septembra 2003 (ďalej len „OSP“) v občianskom
súdnom konaní súdy okrem iného preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,
ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje
rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.
Preskúmavacia právomoc všeobecných súdov je aj predmetom úpravy zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, kde je upravená tak, že pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike okrem
iného konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam,
zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú
o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným
zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci... [§ 2 ods. 1 písm. c)].
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že postup, prípadne rozhodnutia
obecného zastupiteľstva ako orgánu verejnej správy (orgánu územnej samosprávy – obce)
nie sú z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov vylúčené. Piata hlava piatej časti
OSP upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide tu
o zásah, ktorý nie je rozhodnutím (§ 250v ods. 1 OSP). Negatívne vymedzenie má na mysli
vylúčenie rozhodnutí ako individuálnych správnych aktov – aktov aplikácie práva, ktoré sú
preskúmateľné v konaní o tzv. správnych žalobách podľa druhej hlavy piatej časti OSP.
Preto zásahom netreba rozumieť len faktické úkony (napr. pri výkone administratívnych
rozhodnutí) alebo procesné postupy, ale aj také výsledky rozhodovacích procesov
vo verejnej správe, ktoré nemajú povahu individuálneho aktu aplikácie práva, lebo nie sú
výsledkom správneho konania (v tejto súvislosti pozri § 244 ods. 3 OSP).
V konaní podľa piatej hlavy piatej časti OSP tak môže byť preskúmané aj uznesenie
obecného zastupiteľstva na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá tvrdí, že
bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch takýmto uznesením za
splnenia ďalších podmienok uvedených v § 250v ods. 1 OSP. Platí to aj napriek osobitnému
konaniu o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva podľa § 250zf OSP,
keďže v tomto konaní je aktívne legitimovaným jedine prokurátor, nie subjekt, ktorého
právne pomery uznesenie obecného zastupiteľstva môže priamo ovplyvňovať.
Z popísaného skutkového stavu a z citovaných právnych predpisov vyplýva,
že ak podľa sťažovateľa bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch,
mohol a mal využiť právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý je výslovne
určený na ochranu nielen proti nezákonným (protiprávnym) rozhodnutiam, opatreniam,
ale aj proti iným nezákonným zásahom orgánov verejnej moci. Takým prostriedkom je
návrh na začatie konania podľa piatej hlavy piatej časti OSP. Obecné zastupiteľstvo sa malo
tvrdených nezákonností dopustiť pri činnosti zverenej mu zákonom o obecnom zriadení,
ktorá má verejnoprávnu povahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Sžz 2/2008 z 26. februára 2009) a ktorej obsahom je vyhlásenie miestneho
referenda ako formy priamej účasti obyvateľov obce na výkone samosprávy obce, ako aj
vyhlásenie jeho výsledkov.
Ústavný súd sa preto nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že „pred podaním
ústavnej sťažnosti vyčerpal riadny inštančný postup a všetky dostupné právne prostriedky
ochrany proti nezákonnému zásahu obce R. do jeho ústavou garantovaných práv a slobôd“.
Je pravdou, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (25. januára 2013) už
sťažovateľovi zákonná lehota na podanie návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej
správy (30 dní podľa § 250v ods. 3 OSP) uplynula, niet však pochybností,
že po 7. novembri 2012, resp. po 24. novembri 2012, keď sa sťažovateľ dozvedel
o vyhlásení sporného miestneho referenda, resp. o vyhlásení jeho výsledkov, mal možnosť
návrh proti zásahom obecného zastupiteľstva podať.
Sťažovateľ však netvrdí, že by uvedené účinné právne prostriedky ochrany svojich
základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy využil spôsobom, ktorý umožňuje
platný právny poriadok Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi súdnej ochrany
(§ 7 ods. 2 v spojení s § 244 a nasl. OSP), ale priamo sa obrátil na ústavný súd. Taký postup
však ústava ani zákon o ústavnom súde neumožňujú. Princíp subsidiarity právomoci
ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá osoba, ktorá namieta
porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať
o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie
právomoci ústavného súdu.
Tento záver má oporu aj v stabilnej judikatúre ústavného súdu (podobne
IV. ÚS 65/02, II. ÚS 147/02, II. ÚS 148/02).
Sťažnosť sťažovateľa tak ústavný súd musel odmietnuť pre nedostatok právomoci
na jej prerokovanie.
3. Pozornosti ústavného súdu, pravdaže, neušla ani skutočnosť, že sťažnosť
sťažovateľa v časti týkajúcej sa uznesení obecného zastupiteľstva č. 5 a č. 6 zo 7. novembra
2012 je s najväčšou podrobnosťou oneskorene podaná (sťažnosť bola odoslaná na poštovú
prepravu 23. januára 2013) a v tej istej časti sťažnosť vyvoláva aj otázniky súvisiace
s oprávnenosťou sťažovateľa na jej podanie, keďže uznesenie obecného zastupiteľstva
o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu obce možno chápať aj ako svojou
podstatou nespôsobilé zasiahnuť do právnej pozície osoby, ktorá túto funkciu zastáva. Obe
naznačené pochybnosti však ústavný súd nemusel podrobnejšie analyzovať na účel ich
jednoznačného zodpovedania, pretože ak niet právomoci ústavného súdu, akékoľvek úvahy
o ďalších procesných podmienkach prípustnosti podanej sťažnosti strácajú právny význam.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2013