Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 594/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., právne zastúpenej advokátom

Mgr. S. I., P., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -143

z 29. mája 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -103

z 11. novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2012

doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“ v citáciách len

„sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -143 z 29. mája 2012 v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -103 z 11. novembra 2011.

1.2 Podľa obsahu sťažnosti sťažovateľka ako žalobkyňa žalobou uplatňovala voči

žalovanému P. K. (ďalej len „žalovaný“) pohľadávku vo výške 15 368,54 € z titulu náhrady

škody – ušlého zisku. Zisk mal sťažovateľke vzniknúť v dôsledku poklesu tržieb za rok

2006 potom, čo príves, ktorý sťažovateľka kúpila v máji 2005 od žalovaného, jej bol

koncom roka 2005 odňatý, pretože na ňom v čase prevodu viazol zákaz nakladania

v dôsledku exekúcie vedenej proti žalovanému (ktorej existenciu mal žalovaný sťažovateľke

pri uzatváraní kúpnej zmluvy zamlčať). Žalovaný bol za toto konanie už právoplatne uznaný

vinným z trestného činu podvodu. Pokles tržieb zapríčinila okolnosť, že bez prívesu

sťažovateľka nebola schopná prevádzkovať medzinárodnú nákladnú dopravu, keďže pri tej

objednávatelia vyžadujú väčší objem prepravnej kapacity, ale len dopravu vnútroštátnu,

ktorej objem a výnosnosť je nižšia. Výšku ušlého zisku preukazovala sťažovateľka

znaleckým posudkom, ktorý porovnal tržby za relevantné obdobia roka 2005 a roka 2006

a dospel k záveru o rozdiele v sume zodpovedajúcej približne žalovanej sume (rozdiel bol

tvorený pripočítanými úrokmi z omeškania z ušlého zisku).

1.3 Krajský súd a okresný súd žalobu sťažovateľky zamietli. Podľa sťažovateľky tým

porušili jej základné právo na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže neprihliadli na uvedený

znalecký posudok. Sťažovateľka k tomu doslovne uviedla (zvýraznenia už v origináli):

«Sudkyňa vypočula dokonca osobne znalca, ktorý v podrobnostiach vysvetlil jej

dotazy (neobvyklý postup v obchodno-súdnom konaní) a aj napriek vyčerpávajúcim

odpovediam a objasneniam, tento znalecký posudok bol súdom ignorovaný, pričom ale

nebolo nariadené vypracovanie iného (kontrolného) posudku, ale sudkyňa nahradila

svojou právnou rozhodovacou činnosťou názor (neexistujúci) iného znalca a bez osobnej

detailnej odbornej znalosti ekonomickej problematiky neuznala predmetný posudok ako

jediný relevantný dôkaz pre rozhodnutie. Znalecký posudok bol vypracovaný

porovnávacou metódou dosahovaného zisku v poctivom obchodnom styku (tržby z r. 2005

– 2006 – rozdiel), plne v súlade s § 381 Obch. zák., nakoľko iná metóda ani pri uvedenej

obchodno-špedičnej, dopravnej a prepravnej činnosti sťažovateľa nebola možná...

Prvostupňový súd nevyhodnotil znalecký posudok správne v súlade s

a tiež nepresvedčivo odôvodnil hodnotenie výsledku konania od výsledku dôkazu znalcom

(R 4/89), pričo ale odborne súd nie je spôsobilý posudzovať samostatne odborné

(ekonomické) otázky, čo v tomto prípade neoprávnene, bez iného znaleckého posudku

vykonal. ...

Rozsudok Krajského súdu je povrchný, nedôvodil, prečo potvrdzuje prvostupňový

rozsudok, iba opakoval názor, že žalobca nepreukázal výšku ušlého zisku a poukázal na

nájomnú zmluvu (pozn. účelová, aby bol zabezpečený prejazd cez hranice s Ukrajinou

a ďalej na východ, nakoľko náves nebol evidenčne ešte „prepísaný“ na nového vlastníka),

naviac podpísaná v čase, keď nebol vykonaný prepis vlastníctva prívesu na Okresnom

dopravnom inšpektoráte, teda ešte v čase, keď bol žalovaný uvedený do omylu

žalovaným. ... Súvislosti a účel tejto nájomnej zmluvy vôbec nesúvisia s ušlým ziskom

sťažovateľa, nakoľko bolo potrebné sa zaoberať znížením tržieb za obdobie prepravných

výkonov s prívesom a po odňatí prívesu, tak, ako ich riadne a správne vyčíslil súdny

znalec. ...

Nie je možné tak jednoducho, nezákonne a aj protiústavne obísť, bez iného

posudku, jediný dôkaz o výške ušlého zisku, ktorým bol znalecký posudok... a jednoducho

konštatovať, že sťažovateľ nepreukázal výšku nároku.»

1.3 Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Prešove Rozsudkom č. k. -145 zo dňa 29. 5. 2012

v spojení s Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. -103 zo dňa

11. 11. 2011 porušil základné právo sťažovateľa... na spravodlivé súdne konanie podľa

Čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu garantované

SR Čl. 46 ods. 1.

Zrušuje Rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. -145 zo dňa

29. 5. 2012.

Zrušuje Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -103 zo dňa

11. 11. 2011.

Priznáva právnemu zástupcovi sťažovateľa náhradu trov právneho zastúpenia...“

2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) uvedenú sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených

v . Z hľadiska predmetu prieskumu ústavného súdu

možno sťažnosť rozčleniť na dve časti:

a) časť, ktorá smeruje proti rozsudku okresného súdu č. k. -101

z 11. novembra 2011,

b) časť, ktorá smeruje proti rozsudku krajského súdu č. k. -143

z 29. mája 2012.

Vzhľadom na rozdielne predmety prieskumu je nevyhnutné preskúmať sťažnosť

osobitne vo vzťahu ku každému z nich.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb,

ak namietajú porušenie tam označených práv, ak o nich nerozhoduje iný súd. Predpokladmi

prípustnosti sťažnosti podľa citovaného zákonného článku je jednak tvrdenie sťažovateľa,

že označeným aktom verejnej moci došlo k porušeniu jeho práva zaručeného alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou a jednak neexistencia iného orgánu, ktorý tomuto

právu môže pred uvedeným aktom verejnej moci poskytnúť (alebo už poskytol) ochranu.

V prerokúvanej veci rozhodovali okresný súd i krajský súd podľa ustanovení

(ďalej aj „OSP“). Z ustanovenia vyplýva,

že proti prvostupňovému rozsudku je v zásade prípustné odvolanie, ktoré v zmysle § 205

ods. 2 možno okrem iného odôvodniť tým, že v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne že súd nevykonal navrhnuté

dôkazy alebo skutkový stav je zistený nesprávne. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ

sťažovateľka namieta nezohľadnenie znaleckého posudku (teda v podstate to, že súd tento

znalecký posudok buď protizákonne nepoužil, alebo jeho dôkaznú hodnotu nesprávne

posúdil), resp. nevykonanie kontrolného znaleckého posudku v konaní pred okresným

súdom, mala možnosť domáhať sa nápravy týchto tvrdených nesprávností podaním

odvolania proti rozsudku okresného súdu. Podľa vlastných slov tak aj urobila. Vzhľadom

na efektívne možnosti odvolacieho súdu napraviť zistené nedostatky (§ 213 a § 220, resp.

), teda existoval iný orgán, ktorý mohol poskytnúť ochranu práva sťažovateľky

pred jeho tvrdeným porušením zo strany okresného súdu, ktorý jej túto ochranu aj poskytol.

Ustanovenie umožňuje ústavnému súdu

odmietnuť sťažnosť, na prerokovanie ktorej nie je daná právomoc ústavného súdu. Podľa

toho, čo už bolo uvedené, nemá ústavný súd právomoc na prerokovanie sťažnosti, ak

smeruje proti rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho ju bolo treba odmietnuť (pozri

napr. , prípadne a tam citovaná prejudikatúra).

4. Právomoc ústavného súdu je však daná vo vzťahu k tej časti, ktorá smeruje proti

rozsudku krajského súdu. Sťažovateľka aj v tejto časti namieta porušenie označených práv

( , resp. dohovoru).

4.1 Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú právnu

ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu (resp.

k inému orgánu majúcemu právomoc na prejednanie danej veci). Tomu zodpovedá

povinnosť všeobecného súdu a iného orgánu vo veci konať a rozhodnúť ().

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade

s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto

predpisom je i . Súčasťou základného práva zaručeného v

ods. 1 nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred konajúcim

orgánom úspešný. Tento orgán nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené

procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným

spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom, a to aj pri rešpektovaní druhu

alebo štádia konania, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti

ich uplatneniu (porov. , , , ).

Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle ochrana ústavnosti, preto nie

je alternatívou a ani ďalšou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov (podobne , ). V dôsledku toho sa úloha

ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov

všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu) s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (zhodne napríklad ,

). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť preto

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ).

4.2 V prerokúvanej veci krajský súd odôvodil zamietnutie žaloby sťažovateľky takto:

„Odvolací súd doplnil dokazovanie... oboznámením sa so zmluvou o nájme

dopravného prostriedku uzavretou dňa 25. 4. 2005 medzi prenajímateľom (sťažovateľkou,

pozn.)... a nájomcom (žalovaným, pozn.)..., podľa ktorej prenajímateľ je vlastníkom

nákladného automobilu LIAZ 110.054, výrobné číslo karosérie – CL..., výrobné číslo

motora..., evidenčné číslo... a uvedené vozidlo prenecháva do nájmu nájomcovi. Zmluva je

uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od 25. 4. 2005. V tejto súvislosti bolo zistené, že

v danom prípade išlo o prenájom ťahača a konateľ žalobcu (sťažovateľky, pozn.) potvrdil,

že ťahač a príves používal na prepravu žalovaný a on si u neho objednával prepravu

tovaru. Z tohto pohľadu nie žalobca (sťažovateľka, pozn.) uskutočňoval medzinárodnú

kamiónovú dopravu ťahačom, ktorý bol predmetom nájmu a prívesom, ktorý bol predmetom

kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom (sťažovateľkou, pozn.) a žalovaným, ale žalovaný,

a preto žalobcovi nemohla vzniknúť škoda z dôvodu neprevádzkovania a neuskutočňovania

medzinárodnej kamiónovej dopravy spočívajúca v ušlom zisku. Žalobca ťahačom

a prívesom nedisponoval. Týmito vecami nepodnikal, a preto z nevykonávania tejto činnosti

mu nemohla vzniknúť škoda.“

Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že krajský súd za hlavný dôvod

nevyhovenia žaloby o náhradu škody, ktorá mala vzniknúť tým, že sťažovateľka nemohla

vykonávať medzinárodnú nákladnú dopravu, považoval v zásade to, že sťažovateľka

v dôsledku prenechania ťahača do nájmu žalovanému nemohla na ňom vykonávať tvrdenú

podnikateľskú činnosť. Sťažovateľka by teda (zjednodušene povedané) tak či onak nebola

dosiahla žiadny zisk z prevádzkovania tejto dopravy, pretože ťahač nemala k dispozícii,

lebo s ním disponoval žalovaný. Podľa záveru krajského súdu jej preto žiadny zisk ani

nemohol ujsť. V podstate tak krajský súd preniesol ťažisko dôvodov zamietnutia žaloby

z úrovne nepreukázania výšky škody na úroveň príčinnej súvislosti medzi protiprávnym

konaním a vznikom škody, keď vyslovil, že veci by sa neboli vyvíjali podľa tvrdení

sťažovateľky ani vtedy, ak by k protiprávnemu skutku žalovaného nebolo došlo. Tento

skutkový záver podľa ústavného súdu – vzhľadom na zmienenú existenciu nájomnej

zmluvy medzi sťažovateľkou a žalovaným – nejaví znaky arbitrárnosti, rovnako ako

vyslovený právny záver, ktorý – napriek tomu, že je formulovaný pomerne úsporne – je

výstižný a zrozumiteľný a tiež v zhode s judikatúrou všeobecných súdov (porov. napríklad

II/1967 a R 55/1971).

Uvedené však vo svojom dôsledku znamená, že krajský súd sa otázkou konkrétnej

výšky ušlého zisku, a teda ani otázkou použiteľnosti a správnosti znaleckého posudku vôbec

nezaoberal (na rozdiel od okresného súdu). Sťažovateľkou predložený znalecký posudok tak

nezohral pri uvažovaní krajského súdu o zamietnutí žaloby žiadnu rolu. Tým sa ale

vo vzťahu ku krajskému súdu míňa účinkom podstatná časť sťažovateľkiných tvrdení

o údajnom nahradení činnosti znalca vlastnou úvahou súdu. Je preto zrejmé, že krajský súd

nemohol porušiť práva sťažovateľky zaručené v a dohovoru

takým spôsobom, ako uviedla sťažovateľka.

Pokiaľ sťažovateľka ďalej tvrdí, že nájomná zmluva, ktorú vzal krajský súd za základ

svojho záveru, je simulovaná, a polemizuje o jej dôležitosti pre skutkové právne posúdenie

veci (pozri odsek 1.2), ide v tejto časti o polemiku so skutkovými a právnymi závermi, ktoré

už ústavný súd označil za nearbitrárne a ústavne udržateľné, a preto nejde o spôsobilé

argumenty v konaní pred ústavným súdom. Tieto argumenty mala sťažovateľka uplatniť

v konaní pred krajským súdom, čo sa aj stalo (vyplýva to zo zápisnice o pojednávaní pred

odvolacím súdom na č. l. 134 a 135), pričom z už citovaného odseku odôvodnenia rozsudku

krajského súdu je zrejmé, že krajský súd ich aj vyhodnotil. Nesúhlas sťažovateľky

so skutkovými alebo právnymi závermi všeobecného súdu, ktoré sú inak nearbitrárne,

nepredstavuje ešte porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

(porov. napríklad , resp. ).

5. Podľa ustanovenia môže ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní odmietnuť okrem iného takú sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená. Za zjavne neopodstatnený sa podľa konštantnej judikatúry považuje najmä

taký návrh (taká sťažnosť), ktorými nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

označeného sťažovateľom, pretože nie je daná jeho vzájomná súvislosť s napadnutým

postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci (napr. , ,

, ). Z už uvedených dôvodov je zrejmé, že rozsudok krajského

súdu už na prvý pohľad (prima facie) netrpí vadami tvrdenými sťažovateľkou, resp. že ňou

tvrdené vady nezasahujú do sféry ústavnosti, na ochranu ktorej je ústavný súd povolaný.

Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť

treba odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, na neverejnom zasadnutí senátu rozhodol

podľa tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012