Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 22/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. B., N., zastúpenej obchodnou spoločnosťou A.,

s. r. o., N., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. C., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 28. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra

2012 doručená sťažnosť (na poštovú prepravu podaná 20. novembra 2012) Mgr. J. B., N.

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., N., konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. C., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S

151/2010 a jeho rozsudkom z 28. júna 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo

„napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad (ďalej

len „prvostupňový stavebný úrad“) vydalo 12. januára 2007 obchodnej spoločnosti T., a. s.,

stavebné povolenie č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki (ďalej len „stavebné povolenie

prvostupňového stavebného úradu“), ktorým bola povolená stavba „hypermarket T. –

Dostavby obchodnej zóny“ ... v N.

Krajský stavebný úrad v Nitre (ďalej len „druhostupňový stavebný úrad“) svojím

rozhodnutím č. KSUNR-2010-754-015 z 9. augusta 2010 (ďalej len „rozhodnutie

druhostupňového stavebného úradu“) zrušil stavebné povolenie prvostupňového stavebného

úradu.

Obchodná spoločnosť T., a. s., ako žalobca sa žalobou podanou krajskému súdu

domáhala preskúmania rozhodnutia druhostupňového stavebného úradu v správnom

súdnictve. Krajský súd napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe obchodnej spoločnosti T., a.

s., a zrušil rozhodnutie druhostupňového stavebného úradu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Podľa sťažovateľky ňou označené základné a iné právo bolo porušené postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (o žalobe obchodnej

spoločnosti T., a. s., smerujúcej proti druhostupňovému stavebnému úradu o preskúmanie

zákonnosti jeho rozhodnutia) a napadnutým rozsudkom tým, že krajský súd nekonal so

sťažovateľkou ako účastníčkou tohto konania.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto nálezom:

„1.) Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. porušil právo sťažovateľky

definované v článku 46 ods. 1 SR,

2.) Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. porušil právo sťažovateľky

definované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

3.) Rozsudok Krajského súdu v Nitre -234 zo dňa 28. 06. 2012 sa

zrušuje,

4.) Ústavný súd priznáva sťažovateľke náhradu trov konania pred Ústavným súdom

SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. [o žalobe obchodnej

spoločnosti T., a. s., ako žalobcu smerujúcej proti druhostupňovému stavebnému úradu ako

žalovanému o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve podľa § 247

(ďalej len „OSP“) a nasl.] a napadnutým rozsudkom tým, že

krajský súd nekonal so sťažovateľkou ako účastníčkou tohto konania.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ), ako aj práva na spravodlivý proces (

dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné

garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil,

že kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov

a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd

nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie

ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd,

a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne

viedol k porušeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd ().

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.

Krajský súd v posudzovanom konaní podľa a nasl. preskúmaval

zákonnosť rozhodnutia druhostupňového stavebného úradu, ktorým bolo zrušené stavebné

povolenie vydané v prospech žalobcu.

Podľa prvej vety účastníkmi tohto konania boli žalobca (obchodná

spoločnosť T., a. s.) a žalovaný (druhostupňový stavebný úrad, ktorého rozhodnutie bolo

predmetom prieskumu v označenom konaní).

Podľa druhej vety súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania

účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho

rozhodnutia dotknuté.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd v posudzovanom konaní

neaplikoval postup podľa druhej vety a nepribral do tohto konania

sťažovateľku.

Podľa sťažovateľky takýmto postupom krajského súdu v namietanom konaní, ako aj

jeho rozsudkom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli porušené ňou označené

základné a iné práva.

Krajský súd namietaným rozsudkom zrušil preskúmavané rozhodnutie

druhostupňovému stavebnému úradu podľa § 250j ods. 2 písm. d) druhej hlavy piatej časti

, teda z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre

nedostatok dôvodov.

Ústavný súd preto konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený

v nebolo v jeho právomoci preskúmanie namietaného postupu

a rozsudku krajského súdu, pretože ešte nebolo o nárokoch sťažovateľky právoplatne

rozhodnuté.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmieta sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013