Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 22/2013
PDF · 141.84 KB
No categories available
I. ÚS 22/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. B., N., zastúpenej obchodnou spoločnosťou A.,
s. r. o., N., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. C., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 151/2010 a jeho rozsudkom z 28. júna 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. J. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra
2012 doručená sťažnosť (na poštovú prepravu podaná 20. novembra 2012) Mgr. J. B., N.
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., N., konajúcou
prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. C., vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S
151/2010 a jeho rozsudkom z 28. júna 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo
„napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad (ďalej
len „prvostupňový stavebný úrad“) vydalo 12. januára 2007 obchodnej spoločnosti T., a. s.,
stavebné povolenie č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki (ďalej len „stavebné povolenie
prvostupňového stavebného úradu“), ktorým bola povolená stavba „hypermarket T. –
Dostavby obchodnej zóny“ ... v N.
Krajský stavebný úrad v Nitre (ďalej len „druhostupňový stavebný úrad“) svojím
rozhodnutím č. KSUNR-2010-754-015 z 9. augusta 2010 (ďalej len „rozhodnutie
druhostupňového stavebného úradu“) zrušil stavebné povolenie prvostupňového stavebného
úradu.
Obchodná spoločnosť T., a. s., ako žalobca sa žalobou podanou krajskému súdu
domáhala preskúmania rozhodnutia druhostupňového stavebného úradu v správnom
súdnictve. Krajský súd napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe obchodnej spoločnosti T., a.
s., a zrušil rozhodnutie druhostupňového stavebného úradu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Podľa sťažovateľky ňou označené základné a iné právo bolo porušené postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 151/2010 (o žalobe obchodnej
spoločnosti T., a. s., smerujúcej proti druhostupňovému stavebnému úradu o preskúmanie
zákonnosti jeho rozhodnutia) a napadnutým rozsudkom tým, že krajský súd nekonal so
sťažovateľkou ako účastníčkou tohto konania.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto nálezom:
„1.) Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 11S/151/2010 porušil právo sťažovateľky
definované v článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
2.) Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 11S/151/2010 porušil právo sťažovateľky
definované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
3.) Rozsudok Krajského súdu v Nitre 11S/151/2010-234 zo dňa 28. 06. 2012 sa
zrušuje,
4.) Ústavný súd priznáva sťažovateľke náhradu trov konania pred Ústavným súdom
SR.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 151/2010 [o žalobe obchodnej
spoločnosti T., a. s., ako žalobcu smerujúcej proti druhostupňovému stavebnému úradu ako
žalovanému o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve podľa § 247
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a nasl.] a napadnutým rozsudkom tým, že
krajský súd nekonal so sťažovateľkou ako účastníčkou tohto konania.
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1
dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá
povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné
garancie v súdnom konaní.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia
všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by
mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli
napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil,
že kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov
a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd
nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie
ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd,
a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne
viedol k porušeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).
Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia
opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.
Krajský súd v posudzovanom konaní podľa § 247 a nasl. OSP preskúmaval
zákonnosť rozhodnutia druhostupňového stavebného úradu, ktorým bolo zrušené stavebné
povolenie vydané v prospech žalobcu.
Podľa prvej vety § 250 ods. 1 OSP účastníkmi tohto konania boli žalobca (obchodná
spoločnosť T., a. s.) a žalovaný (druhostupňový stavebný úrad, ktorého rozhodnutie bolo
predmetom prieskumu v označenom konaní).
Podľa druhej vety § 250 ods. 1 OSP súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania
účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho
rozhodnutia dotknuté.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd v posudzovanom konaní
neaplikoval postup podľa druhej vety § 250 ods. 1 OSP a nepribral do tohto konania
sťažovateľku.
Podľa sťažovateľky takýmto postupom krajského súdu v namietanom konaní, ako aj
jeho rozsudkom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli porušené ňou označené
základné a iné práva.
Krajský súd namietaným rozsudkom zrušil preskúmavané rozhodnutie
druhostupňovému stavebnému úradu podľa § 250j ods. 2 písm. d) druhej hlavy piatej časti
OSP, teda z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov.
Ústavný súd preto konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený
v čl. 127 ods. 1 ústavy nebolo v jeho právomoci preskúmanie namietaného postupu
a rozsudku krajského súdu, pretože ešte nebolo o nárokoch sťažovateľky právoplatne
rozhodnuté.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmieta sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2013