Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 11/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti N., s. r. o., Ž., zastúpenej Mgr. R. K.,

advokátom, Ž., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 28. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti N., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. augusta 2012 doručená sťažnosť spoločnosti N., s. r. o. (ďalej aj „sťažovateľka“), v ktorej

namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd)

sp. zn. z 28. júna 2012.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „návrhom na vydanie platobného rozkazu

z 24. mája 2011 podanom na Okresnom súde Žilina sa sťažovateľka ako žalobkyňa

domáhala voči žalovaným 1/ P. B... 2/P. P... 3/ S. M..., zaplatenia sumy vo výške 20.224,- €

s prísl. ako náhrady škody spôsobenej sťažovateľke trestnými činmi krádeže... Zo spáchania

trestných činov boli žalovaní uznaní za vinných rozsudkom Okresného súdu Žilina z 25.

mája 2009, sp. zn. ... pričom sťažovateľka bola odkázaná s nárokom na

náhradu škody na občianske súdne konanie. Nakoľko v priebehu predmetného súdneho

konania o náhradu škody bola žalovaná suma v plnej výške uhradená poisťovňou...

sťažovateľka vzala svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadala súd, aby

konanie zastavil. Súčasne sťažovateľka konajúcemu súdu navrhla, aby o trovách konania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd

Žilina unesením z 5. apríla 2012, sp. zn. konanie zastavil a o trovách

rozhodol tak, že sťažovateľka je povinná zaplatiť žalovanému v rade 3/ náhradu trov

konania vo výške 755,54 €. Žalovaným v rad 1/ a 2/ súd náhradu trov konania nepriznal.“.

3. Krajský súd na základe odvolania sťažovateľky proti výroku o náhrade trov

konania žalovanému v 3. rade uznesením sp. zn. z 28. júna 2012 potvrdil

odvolaním napadnutý výrok uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn.

z 5. apríla 2011.

4. Sťažovateľka je toho názoru, že „... vo vzťahu k následkom napadnutého

rozhodnutia existuje zjavný nepomer medzi zvýhodnením žalovaného 3/ a znevýhodnením

sťažovateľky s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu, pri posudzovaní

ktorých bol krajský súd povinný hľadať spravodlivú rovnováhu...“.

5. Z uvedených dôvodov sťažovateľka v sťažnosti žiadala, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„- základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv uznesením Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2012,

sp. zn. , porušené bolo,

- uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2012, sp. zn. zrušuje

a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie,

- priznáva sťažovateľke náhradu trov konania.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila

sťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

9. Podľa (ďalej len „OSP“)

žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak

konanie bolo zastavené.

10. Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo

zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

11. Sťažovateľka porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru videla predovšetkým v tom, že „interpretácia a následná

aplikácia ustanovenia zo strany konajúceho súdu má charakter

extrémneho vybočenia z pravidiel rozhodovania o trovách občianskeho súdneho konania,

nakoľko krajský súd nevzal dostatočným spôsobom zreteľ na skutkové okolnosti

prerokúvanej veci... Krajský súd svojím rozhodnutím poprel účel, zmysel a princípy výkladu

právnych predpisov v súlade s ústavnoprávnymi požiadavkami...“.

12. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami konštatuje, že

krajský súd uznesenie sp. zn. z 28. júna 2012, ktorým potvrdil rozhodnutie

súdu prvého stupňa, riadne a správne odôvodnil.

13. Ústavný súd zároveň dáva sťažovateľke do pozornosti ústavne konformnú

argumentáciu krajského súdu spočívajúcu vo vylúčení aplikácie

v predmetnej veci. Pre posúdenie nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania je

rozhodujúce posúdenie všeobecného súdu, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania.

Kritérium procesného zavinenia je v takom prípade potrebné posudzovať z objektívneho

hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana domáhala, a skutočnosťou, pre

ktorú žalujúca strana zobrala návrh na začatie konania späť. V prípade, že nie je

jednoznačne preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovaného,

potom nie je možné vyvodiť príčinnú súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi

správaním žalovaného vo vzťahu k dôvodom zastavenia konania.

14. Skutočnosť, pre ktorú bol žalobný návrh sťažovateľkou v predmetnej veci vzatý

späť, musí byť taktiež posúdená objektívne, pričom zo sťažnosti, ako aj napadnutého

rozhodnutia krajského súdu jednoznačne vyplýva, že dôvodom na späťvzatie návrhu

na začatie konania nebolo správanie odporcu v 3. rade, ale tretej osoby (poisťovne).

Nemožnosť aplikácie v predmetnej veci je daná absenciou kauzálneho

nexu medzi dôvodmi zastavenia súdneho konania a správaním odporcu v 3. rade.

15. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených záverov konštatuje, že krajský súd

v napadnutom rozhodnutí dostatočne a podrobne rozoberá dôvody, na základe ktorých

dospel k záveru o potvrdení rozhodnutia súdu prvého. Skutočnosť, že sťažovateľka má

na dané okolnosti iný názor, nijako neindikuje porušenie jej práva na súdnu ochranu,

resp. práva na spravodlivý proces.

16. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej namietala, že krajský súd mal pri rozhodovaní

o náhrade trov konania postupovať podľa a náhradu trov konania

odporcovi v 3. rade nepriznať.

17. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že posúdenie splnenia podmienok,

a teda možnosť aplikácie ustanovenia patrí výlučne do kompetencie

všeobecného súdu a závisí od jeho právnej úvahy, ktorú ústavný súd nie je oprávnený

preskúmavať. V tomto ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky

právnych noriem upravujúcich platenie náhrady trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde

zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa

právo sudcovským výkladom. Zákon ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže

dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, ako vyplynul z dispozície právnej normy. Výklad

týchto podmienok je ponechaný zákonom na súdnej praxi. Je vecou konkrétneho prípadu, či

dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení

účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

18. Ústavný súd dáva sťažovateľke v tejto súvislosti do pozornosti, že nie je v zásade

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ).

19. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ). O takýto

prípad aplikácie práva však v tomto prípade zjavne nejde, napadnuté rozhodnutie je riadne

odôvodnené a právne závery v ňom obsiahnuté sú logicky konzistentné.

20. V danom prípade sa krajský súd dostatočne vysporiadal so základnými

námietkami sťažovateľky, ako aj jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie o potvrdení rozhodnutia

súdu prvého stupňa a priznaní náhrady trov konania odporcovi v 3. rade. Odôvodnenie

uznesenia krajského súdu jasne a zrozumiteľne podáva výklad, akými úvahami sa súd

spravoval, z akého dôvodu a na základe akých právnych predpisov bolo vo veci rozhodnuté.

Vychádzajúc z uvedených ústavne významných úvah je ústavný súd toho názoru, že niet

žiadnej spojitosti medzi odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a tvrdeným porušením

základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

21. Ústavný súd po oboznámení sa s uznesením krajského súdu

sp. zn. zistil, že krajský súd napadnutým uznesením neporušil základného

právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

nálezu a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013