Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 18/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. až sp. zn. , zastúpenej

advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práv podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Trenčín

sp. zn. z 22. marca 2012, sp. zn. z 22. marca 2012,

sp. zn. z 22. marca 2012, sp. zn. z 30. marca 2012

a porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z 24. júla 2012, sp. zn. zo 7. augusta 2012,

sp. zn. z 25. júla 2012, sp. zn. zo 7. augusta 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. októbra

2012 a 2. novembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl.

20 ods. 1 a (ďalej len „“), práv podľa

ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. marca 2012,

sp. zn. z 22. marca 2012, sp. zn. z 22. marca 2012, sp. zn.

z 30. marca 2012 (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia okresného

súdu“) a porušenie svojich základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a

uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z

24. júla 2012, sp. zn. zo 7. augusta 2012, sp. zn. z 25.

júla 2012, sp. zn. zo 7. augusta 2012 (ďalej spolu len „napadnuté

rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkmi úvery, ktoré boli povinní vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkom

zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník nesplní svoje

povinnosti, je možné okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má

povahu exekučného titulu. Táto zápisnica bola exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon

rozhodnutia, t. j. exekúciu. Napadnutými rozhodnutiami okresného súdu boli exekučné

konania v ich priebehu zastavené z dôvodu ich neprípustnosti. Krajský súd na odvolanie

sťažovateľky svojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil napadnuté rozhodnutia

okresného súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach napadla právne závery okresného súdu

a krajského súdu a vytkla im ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných

hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú

právnu vec.

Podľa sťažovateľky okresný súd porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru tým,

že rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom jej ako účastníkovi konania

odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal náležité

dokazovanie a svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia

veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva. Všeobecné súdy v napadnutých

konaniach porušili podľa sťažovateľky jej základné právo na súdnu ochranu a právo

na spravodlivé súdne konanie aj tým, že nenariadili vo veciach ústne pojednávanie napriek

tomu, že od 9. augusta 2012 je účinné nové znenie § 57 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré takúto

povinnosť v prípadoch, ako sú aj sťažovateľkine, súdom ukladá.

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že všeobecný súd, ktorý koná ako súd

exekučný, nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému

rozhodovaniu o veci (revízny postup), a ak právny poriadok upravuje nástroje právnej

kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov (činnosť notára podľa

Notárskeho poriadku), musí ich rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou.

Poukázala predovšetkým na vierohodnosť notárskej listiny a zdôraznila, že všeobecný súd

nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním

výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny, pričom exekučný súd nie je

oprávnený posudzovať vecnú správnosť notárskej listiny a nedisponuje právomocou rušiť či

meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Podľa tvrdení sťažovateľky tým,

že exekučný súd konal nad rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality a zásadu

začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania i právo na spravodlivý súdny proces,

čím došlo k porušeniu , dohovoru, ako aj

a čl. 1 dodatkového protokolu.

Krajský súd podľa tvrdení sťažovateľky porušil označené práva predovšetkým tým,

že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a svoje

rozhodnutia založil na skutočnostiach, ktorých existencia nebola dokázaná, pričom svoje

rozhodnutia formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím

chybnej aplikácie a interpretácie práva.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv a , práv

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu, ako aj postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského

súdu, ako aj porušenie a dohovoru postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského

súdu a veci vráti okresnému súdu na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné

konanie veci ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. až sp. zn. a z tohto

obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom

na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti

smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj k namietanému porušeniu a dohovoru postupom

a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,

sa sťažovateľka môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným

štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. m. m. , , ). Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, , ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (, ).

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny

opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosti v tejto časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, tak ako v iných obdobných sťažnostiach sťažovateľky doručených

ústavnému súdu (napr. rozhodnutím sp. zn. z 22. augusta 2012).

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

Zo sťažností vyplýva, že napadnutými rozhodnutiami (pozri I. časť odôvodnenia

tohto rozhodnutia, pozn.) krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutia okresného súdu

o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty (námietky) sťažovateľky

týkajúce sa najmä právomocí všeobecných súdov, spôsobilosti exekučných titulov,

posúdenia zmlúv o úvere, ich obsahu a náležitostí a iné sú v podstate totožné s jej

argumentmi, ktoré použila v stovkách sťažností, o ktorých už ústavný súd v minulosti

rozhodol tak, že ich vo vzťahu k odvolacím súdom odmietol ako zjavne neopodstatnené

(sp. zn. , , , a iné), keď

v odôvodnení týchto rozhodnutí (okrem iného) uviedol, že považuje za ústavne

akceptovateľný právny názor odvolacích súdov, že nespôsobilý exekučný titul (notárska

zápisnica) je dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, resp. na zastavenie

exekučného konania, že tieto súdy aplikovali na vec sa vzťahujúce všeobecne záväzné

právne predpisy (zákony) podľa ich obsahu a rozhodli aj v zmysle ustálenej judikatúry

formulovanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn.

z 27. januára 1997 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997), a teda že rozhodnutia odvolacích súdov

nezasahujú neprípustným spôsobom do práv sťažovateľky, porušenie ktorých namietala.

Keďže dôvody odmietnutia analogických sťažností sú sťažovateľke dobre známe, ústavný

súd ich v danom prípade nepovažoval za potrebné duplicitne citovať a sťažnosti

sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnené.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, ktorá je právne

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektuje ,

a napriek viacerým upozorneniam (napr. , ,

a iné) predložila sťažnosť vedenú pod sp. zn. , ktorá

neobsahuje náležitosti ustanovené citovaným zákonom. V posudzovanom prípade síce

sťažovateľka v petite sťažnosti označila rozhodnutie krajského súdu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu jej označených práv, a zároveň na úvodnej strane svojej sťažnosti uvádza ako

prílohy „dokumenty podľa textu“, no napriek tomu ústavnému súdu (okrem splnomocnenia)

žiadne písomné podklady nedoručila. Keďže nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podaní sťažovateľov ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti, v tomto prípade sťažnosť sťažovateľky sp. zn. odmietol podľa

aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných

náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomu rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013