Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 18/2013
PDF · 189.47 KB
No categories available
I. ÚS 18/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 13305/2012 a sp. zn. Rvp 13616/2012 až sp. zn. Rvp 13618/2012, zastúpenej
advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 26 Er 43/2005 z 22. marca 2012, sp. zn. 26 Er 1095/2005 z 22. marca 2012,
sp. zn. 26 Er 890/2005 z 22. marca 2012, sp. zn. 23 Er 3370/2004 z 30. marca 2012
a porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 11 CoE 69/2012 z 24. júla 2012, sp. zn. 19 CoE 173/2012 zo 7. augusta 2012,
sp. zn. 6 CoE 146/2012 z 25. júla 2012, sp. zn. 19 CoE 143/2012 zo 7. augusta 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13305/2012
a sp. zn. Rvp 13616/2012 až sp. zn. Rvp 13618/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13305/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. októbra
2012 a 2. novembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl.
20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6
ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami
Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 26 Er 43/2005 z 22. marca 2012,
sp. zn. 26 Er 1095/2005 z 22. marca 2012, sp. zn. 26 Er 890/2005 z 22. marca 2012, sp. zn.
23 Er 3370/2004 z 30. marca 2012 (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia okresného
súdu“) a porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a
uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoE 69/2012 z
24. júla 2012, sp. zn. 19 CoE 173/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 6 CoE 146/2012 z 25.
júla 2012, sp. zn. 19 CoE 143/2012 zo 7. augusta 2012 (ďalej spolu len „napadnuté
rozhodnutia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla
na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkmi úvery, ktoré boli povinní vrátiť podľa
podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkom
zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník nesplní svoje
povinnosti, je možné okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má
povahu exekučného titulu. Táto zápisnica bola exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon
rozhodnutia, t. j. exekúciu. Napadnutými rozhodnutiami okresného súdu boli exekučné
konania v ich priebehu zastavené z dôvodu ich neprípustnosti. Krajský súd na odvolanie
sťažovateľky svojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil napadnuté rozhodnutia
okresného súdu ako vecne správne.
Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach napadla právne závery okresného súdu
a krajského súdu a vytkla im ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných
hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú
právnu vec.
Podľa sťažovateľky okresný súd porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým,
že rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom jej ako účastníkovi konania
odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal náležité
dokazovanie a svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva. Všeobecné súdy v napadnutých
konaniach porušili podľa sťažovateľky jej základné právo na súdnu ochranu a právo
na spravodlivé súdne konanie aj tým, že nenariadili vo veciach ústne pojednávanie napriek
tomu, že od 9. augusta 2012 je účinné nové znenie § 57 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré takúto
povinnosť v prípadoch, ako sú aj sťažovateľkine, súdom ukladá.
Sťažovateľka predovšetkým namieta, že všeobecný súd, ktorý koná ako súd
exekučný, nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci (revízny postup), a ak právny poriadok upravuje nástroje právnej
kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov (činnosť notára podľa
Notárskeho poriadku), musí ich rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou.
Poukázala predovšetkým na vierohodnosť notárskej listiny a zdôraznila, že všeobecný súd
nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním
výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny, pričom exekučný súd nie je
oprávnený posudzovať vecnú správnosť notárskej listiny a nedisponuje právomocou rušiť či
meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Podľa tvrdení sťažovateľky tým,
že exekučný súd konal nad rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality a zásadu
začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania i právo na spravodlivý súdny proces,
čím došlo k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru, ako aj čl. 20 ods. 1 ústavy
a čl. 1 dodatkového protokolu.
Krajský súd podľa tvrdení sťažovateľky porušil označené práva predovšetkým tým,
že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a svoje
rozhodnutia založil na skutočnostiach, ktorých existencia nebola dokázaná, pričom svoje
rozhodnutia formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím
chybnej aplikácie a interpretácie práva.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej základných práv čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutými
rozhodnutiami okresného súdu, ako aj postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského
súdu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými
rozhodnutiami okresného súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského
súdu a veci vráti okresnému súdu na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II. A
K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné
konanie veci ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 13305/2012 a sp. zn. Rvp 13616/2012 až sp. zn. Rvp 13618/2012 a z tohto
obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom
na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti
smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II. B
K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu,
ako aj k namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba
vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,
sa sťažovateľka môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov
nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným
štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05). Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 443/2011).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04, II. ÚS 443/2011).
Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už
uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny
opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosti v tejto časti bolo
potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, tak ako v iných obdobných sťažnostiach sťažovateľky doručených
ústavnému súdu (napr. rozhodnutím sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012).
K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu
postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu
Zo sťažností vyplýva, že napadnutými rozhodnutiami (pozri I. časť odôvodnenia
tohto rozhodnutia, pozn.) krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutia okresného súdu
o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení.
Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty (námietky) sťažovateľky
týkajúce sa najmä právomocí všeobecných súdov, spôsobilosti exekučných titulov,
posúdenia zmlúv o úvere, ich obsahu a náležitostí a iné sú v podstate totožné s jej
argumentmi, ktoré použila v stovkách sťažností, o ktorých už ústavný súd v minulosti
rozhodol tak, že ich vo vzťahu k odvolacím súdom odmietol ako zjavne neopodstatnené
(sp. zn. I. ÚS 410/2012, I. ÚS 478/2012, I. ÚS 480/2012, I. ÚS 481/2012 a iné), keď
v odôvodnení týchto rozhodnutí (okrem iného) uviedol, že považuje za ústavne
akceptovateľný právny názor odvolacích súdov, že nespôsobilý exekučný titul (notárska
zápisnica) je dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, resp. na zastavenie
exekučného konania, že tieto súdy aplikovali na vec sa vzťahujúce všeobecne záväzné
právne predpisy (zákony) podľa ich obsahu a rozhodli aj v zmysle ustálenej judikatúry
formulovanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 3 Cdo/164/1996
z 27. januára 1997 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997), a teda že rozhodnutia odvolacích súdov
nezasahujú neprípustným spôsobom do práv sťažovateľky, porušenie ktorých namietala.
Keďže dôvody odmietnutia analogických sťažností sú sťažovateľke dobre známe, ústavný
súd ich v danom prípade nepovažoval za potrebné duplicitne citovať a sťažnosti
sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnené.
Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, ktorá je právne
zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektuje zákon o ústavnom súde,
a napriek viacerým upozorneniam (napr. I. ÚS 283/2012, III. ÚS 328/2012,
III. ÚS 329/2012 a iné) predložila sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 13305/2012, ktorá
neobsahuje náležitosti ustanovené citovaným zákonom. V posudzovanom prípade síce
sťažovateľka v petite sťažnosti označila rozhodnutie krajského súdu, ktorým malo dôjsť
k porušeniu jej označených práv, a zároveň na úvodnej strane svojej sťažnosti uvádza ako
prílohy „dokumenty podľa textu“, no napriek tomu ústavnému súdu (okrem splnomocnenia)
žiadne písomné podklady nedoručila. Keďže nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
vyplývajúce z podaní sťažovateľov ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti, v tomto prípade sťažnosť sťažovateľky sp. zn. Rvp 13305/2012 odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných
náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomu rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2013