Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 34/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 12447/2012 a vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa , a a práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaniach vedených pod

spisovými značkami: , , , ,

a v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadostiach súdneho

exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami:

Rvp 12443/2012, , , ,

a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

Rvp 12443/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. septembra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod spisovými značkami: , , ,

Rvp 12446/2012, a , ktorými namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a tiež porušenie a dohovoru postupom Okresného súdu Humenné

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: ,

12 Er/900/2007, , , a

v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala súdnemu exekútorovi návrhy

na vykonanie exekúcií na vymoženie pohľadávok, ktoré jej vznikli nesplnením záväzkov

vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy

obsiahnutej v o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií, čím došlo podľa sťažovateľky k zákonnému založeniu jeho

povinnosti rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora

o udelenie poverení na vykonanie exekúcií do dňa podania jej sťažností ústavnému súdu

nerozhodol napriek tomu, že rozhodovanie v týchto veciach nevykazuje znaky mimoriadnej

právnej zložitosti a nevyžaduje takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá

by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie, resp. rozhodnutie o nich.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že vzhľadom na podľa jej tvrdenia neodôvodnenú

nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov jeho predsedovi sťažnosť na prieťahy v týchto exekučných konaniach.

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na to, že na tieto sťažnosti z 25. mája 2011 nedostala

dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež malo dôjsť k porušeniu a dohovoru upravujúcich

zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa

, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označené

ustanovenia a dohovoru, aby okresnému súdu prikázal v týchto konaniach konať bez

zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 12447/2012 a a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení

sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu, ako aj k porušeniu a dohovoru postupom

okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. 18

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu, ako aj porušenie a dohovoru postupom okresného súdu

v označených konaniach v súvislosti s rozhodovaním o žiadostiach súdneho exekútora

o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

V súčinnosti s okresným súdom ústavný súd zistil, že exekučné konanie vedené pod

sp. zn. bolo zastavené uznesením okresného súdu z 15. augusta 2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. decembra 2011. Exekučné konanie vedené pod sp. zn.

bolo zastavené uznesením okresného súdu z 21. júna 2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 24. augusta 2011. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosti doručené ústavnému

súdu 10. septembra 2012 boli podané zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej

v na podanie sťažnosti podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd tieto sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 pre oneskorenosť.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod spisovými značkami: , ,

a

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v označených

konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

II.3.1 K postupu okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn.

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62

a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd je nutné využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

(porovnaj napr. , ).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116

ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon

podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov,

ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie

je v súlade so základným právom zaručeným , ale poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený

nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. , ).

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu,

ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa

zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Sťažovateľka v sťažnostiach zhodne tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch

„podal[a] písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť

na postup súdu smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“. Vzhľadom na skutočnosť, že k sťažnostiam nepripojila fotokópie

sťažností podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ústavný súd ju prípisom zo 4. decembra 2012

vyzval, aby tak urobila v ním určenej lehote, prípadne aby iným hodnoverným spôsobom

preukázala, že takéto sťažnosti okresnému súdu podala, a zároveň ju upozornil na možnosť

odmietnutia sťažnosti podľa , ak na jeho výzvu

v určenej lehote požadované dôkazy nepredloží.

Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu podaním doručeným 17. decembra

2012, ku ktorému pripojila kópie viacerých podaní. V prvom rade pripojila kópie podaní

označených ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní“ z 23. novembra 2010 a 25. mája 2011

(ďalej spolu len „sťažnosti na prieťahy“) adresovaných predsedovi okresného súdu, avšak

bez kópií podacích hárkov pošty, resp. iných dokladov preukazujúcich ich podanie.

Z obsahu sťažností na prieťahy vyplýva, že ich prílohou majú byť zoznamy exekučných

konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa tieto sťažnosti vzťahujú, tieto však

k samotným sťažnostiam na prieťahy neboli pripojené. Obsahom sťažností na prieťahy je,

bez konkretizácie exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosti

vzťahujú, len všeobecná argumentácia týkajúca sa predovšetkým povinnosti exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

ustanovenej lehote 15 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosti na prieťahy neboli

predložené s kompletným materiálom (chýba zoznam príslušných exekučných konaní

vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosti na prieťahy vzťahujú), pričom rovnako

chýbajú aj podacie hárky pošty, ktoré by hodnoverným spôsobom preukazovali doručenie

uvedených sťažností okresnému súdu, nemajú sťažovateľkou predložené podania podľa

názoru ústavného súdu z hľadiska dokazovania žiadnu výpovednú ani preukaznú hodnotu.

Sťažovateľka taktiež predložila ústavnému súdu kópie podaní označených ako

„Sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu – prieťahy v konaní“

z 30. augusta 2010 adresovaných okresnému súdu, taktiež bez kópií podacích hárkov pošty,

resp. iných dokladov preukazujúcich ich podanie. Sťažovateľka v nich konkrétne označila

povinnú osobu menom, priezviskom, rodným číslom, trvalým pobytom a zároveň uviedla

exekučný titul. Tieto sťažnosti však neboli adresované orgánu štátnej správy okresného

súdu, teda jeho predsedovi, ale len všeobecne okresnému súdu. Z tohto dôvodu ich preto

podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za kvalifikované uplatnenie právneho

prostriedku nápravy, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje.

Uvedený postup sťažovateľky v okolnostiach prerokúvaných sťažností nemožno

podľa ústavného súdu považovať za účinné splnenie požiadavky namietania prieťahov

v konaní vedenom orgánom štátnej správy súdov nahradzujúce sťažnosť orgánu štátnej

správy súdu podľa citovaných ustanovení zákona o súdoch. V nadväznosti na to ústavný súd

dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných

práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,

aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“

(, ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka,

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnostiach hodnoverným spôsobom

nepreukázala, že v doterajšom priebehu napadnutých konaní podala sťažnosti proti

porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

predsedovi okresného súdu. Sťažovateľka zároveň v sťažnostiach neuvádza žiadne

argumenty, ktorými by preukazovala, že podmienku využitia tohto prostriedku ochrany

svojho základného práva podľa nesplnila z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu

sťažností, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade zvážiť možnosť uplatnenia postupu

v zmysle .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľky, ktorými namieta postup okresného súdu v napadnutých konaniach v časti

týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa a práva

podľa dohovoru, odmietol podľa pre

neprípustnosť.

II.3.2 K postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd zo spisovej dokumentácie okresného súdu zistil, že tvrdenie

sťažovateľky o tom, že okresný súd zatiaľ o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie v tomto konaní nerozhodol, nezodpovedá skutočnosti. Zo zistení ústavného súdu

totiž vyplýva, že okresný súd ešte 13. decembra 2007 vydal poverenie pre súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie. Toto poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené

21. decembra 2007.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti

sťažovateľky smerujúcu proti postupu okresného súdu v označenom konaní z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti podľa , keďže napadnutým

postupom okresného súdu nemohlo dôjsť k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej

základného práva podľa a ani jej práva podľa dohovoru.

II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dodatkového protokolu, ako aj

a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod spisovými

značkami: , , a

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v označených konaniach

v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého

v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného

práva sťažovateľky podľa a ani jej práva podľa dohovoru,

nemohlo podľa jeho názoru v týchto konaniach dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľkou

označených základných práv podľa , práva podľa dodatkového protokolu

a označených článkov a dohovoru.

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosti v tejto časti odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2013