Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 41/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. P., B., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. V. H., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv „podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a “ uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3

zo 7. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. decembra

2012 doručená sťažnosť Ing. J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv „podľa , a “

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 7. septembra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «Výmerom č. 55/1949 vydaným

Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 03. 01. 1949 som nadobudol

do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území L. o celkovej výmere

22

0,99 ha/9900 m, ktoré pozostávali z parciel č 1068/2 o výmere 0,50 ha/5000 ma 1063/1 o

2

výmere 0,49 ha/4900 m...

Na liste vlastníctva č. 815 evidovanom správou katastra P... je však zapísaná z

2 2

celkovej výmery len časť a to nasledovne: p. č. 1063/1 3352 mmá byť 4900 m, rozdiel je

22 22

1548 m, p. č. 1068/2 393 mmá byť 5000 m, rozdiel je 4607 m...

Správa katastra P. dňa 24. 11. 2003 vydala rozhodnutie č. k. C 15-09/2003, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 12. 2003 a ktorým okrem iných skutočností rozhodla, že

cit.: „do vlastníckych vzťahov parciel predmetu konania... sa zapíše vlastnícky vzťah v

prospech P. J., Ing... v podiele 1/1 - titul nadobudnutia: Výmer o vlastníctve pôdy...“.

Opravu skutočností uvedených v rozhodnutí Správy katastra P. mala vykonať v lehote

najneskôr do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, teda od 27. 12. 2003...

Správa katastra P. povinnosť zapísať na list vlastníctva č. 815 splnila len čiastočne a

2 2

zapísala na parc. č. 1063/1 len 3352 ma na parc. č. 1068/2 len 393 m. Rozdiel

2 2

predstavuje na parc. č. 1063/1 1548 ma na parc. č. 1068/2 4607 m.»

Na základe uvedeného sťažovateľ podal na krajskom súde žalobu podľa § 250t

, ktorou sa domáhal, aby „Správe katastra P.“ bola uložená

povinnosť zapísať na list vlastníctva skutočnú výmeru, ale krajský súd uznesením sp. zn. 3

zo 7. septembra 2012 žalobu zamietol. Sťažovateľ v odôvodnení uviedol, že

týmto uznesením krajského súdu boli porušené jeho práva „podľa čl. 20, ako aj v čl. 46 a

48 ods. 2 “.

K porušeniu označených práv sťažovateľa malo dôjsť tým, že uznesenie krajského

súdu je svojvoľné, pretože akceptuje «úkony orgánu štátnej správy, Správy katastra P.,

ktorými tento mne odňal vlastnícke právo priznané cit. Výmerom č. 55/1949 v nezapísaných

výmerách pozemkov p. č. 1063/1 a p. č. 1068/2 a tým zmaril účel požadovanej súdnej

ochrany. Odôvodnenie predmetného uznesenia Krajského súdu v Prešove je formalistické

a arbitrárne a podľa môjho názoru vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci,

kedy návrhom na postup súdu podľa ust. §-u 250t v znení neskorších

predpisov dotknutý orgán štátnej správy na základe uloženej povinnosti by musel konať pri

zápise vlastníckeho práva aj napr. postupom podľa ust. §-u 36a

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon).

V rozhodnutí o oprave chýb v katastrálnom operáte č. k X 105/2007 zo dňa 02. 03.

2007, ktoré vydala Správa katastra P. ako štátny orgán je v bode 4 tohto rozhodnutia

uvedené cit: „pozemok - parcela registra E KN č. 1068/2 sa presúva z doterajšieho LV č...

na LV č... v prospech vlastníka: P. J., Ing...“, pričom týmto rozhodnutím sa Krajský súd v

Prešove ani nezaoberal podľa môjho názoru z dôvodu, že celosťou pozemku p. č. 1068/2 je

2 2

celková výmera 5.000 mpodľa Výmeru č. 55/1949 a nie 393 m. Z uvedeného je zrejmé, že

moje tvrdenie o formalistickom, resp. arbitrárnom posúdení veci krajským súdom, okrem

ďalších skutočností, je opodstatnené.».

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd „ ústavnú sťažnosť proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 07. 09. 2012 po

predbežnom prerokovaní prijal ako dôvodnú.

Následne po prejednaní ústavnej sťažnosti vyhovel a uznesenie Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo dňa 07. 09. 2012 zrušil.“.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa ,

ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení až , má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ).

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ napriek

tomu, že je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, svoju sťažnosť, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa , a

uznesením krajského súdu, vecne riadne neodôvodnil ( ),

ale najmä petit jeho sťažnosti je vymedzený nepresne, neurčito a nezrozumiteľne a v takejto

podobe nemôže byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu.

V sťažnosti je petit oddelený od jej ostatných častí a ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal.

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2

ods. 2 ).

Ústavný súd pripomína, že takýto rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , a ).

Rozhodnutie ústavného súdu o zrušení uznesenia krajského súdu je predovšetkým

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvej vety

) a sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom, kvalifikovane zastúpený advokátom,

sa v návrhu na rozhodnutie o sťažnosti výslovne nedomáhal vyslovenia porušenia svojich

označených základných práv uznesením krajského súdu, ale iba žiadal, aby ústavný súd jeho

sťažnosť „prijal ako dôvodnú“ a následne jej vyhovel, a taktiež navrhoval zrušiť predmetné

uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 7. septembra 2012.

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája

2005 uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj vzhľadom na to naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

S prihliadnutím na uvedené obsahové a formálne nedostatky ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa podľa bez toho, aby sa zaoberal jeho

námietkami, odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr.

, a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2013