Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 371/2012
PDF · 301.45 KB
No categories available
II. ÚS 371/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2013 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
prerokoval prijatú sťažnosť E. V., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. V. J., Ž., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1018/97 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1018/97 p o r u š i l
základné právo E. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. 17 D 1018/97 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. E. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom
štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. E. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom
dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Čadca
p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. V. J., Ž., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 371/2012-15 z 20. septembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. V. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1078/97. Po zapožičaní súvisiaceho spisu od okresného
súdu však ústavný súd zistil, že v skutočnosti je predmetné konanie vedené pod
sp. zn. 17 D 1018/97, a preto v ďalšom už napadnuté konanie identifikoval správnou
sp. zn. 17 D 1018/97.
1.1 V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Dňa... zomrel môj otec R. H.
Prejednaním dedičstva bol poverený notár JUDr. A. K. Dňa 13. 01. 1998 vydal Okresný súd
v Čadci Uznesenie č. k. D 1588/93-82, ktorým súd potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičov
podľa ich zákonných dedičských podielov. Proti tomuto uzneseniu som podala odvolanie,
po preskúmaní ktorého Krajský súd v Žiline Uznesením č. 9 Co 1101/99 zrušil uznesenie
okresného súdu v Čadci a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bola skutočnosť, že i keď
môj otec ako poručiteľ predumrel svoju manželku (moju matku) B. H., rod. H., ktorá
zomrela..., okresný súd (súdny komisár) sa nezaoberal otázkou existencie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a následne jeho možným vysporiadaním. Nakoľko mal krajský
súd za preukázané, že poručiteľ spolu s manželkou majetok, ktorý mal byť zaradený do BSM
nadobudol, krajský súd vyslovil, že úlohou okresného súdu bude vykonať súpis tohto
majetku a následne určiť jeho rozsah a vyporiadať jeho majetkové hodnoty. Bolo
preukázané, že poručiteľ v čase smrti bol spoluvlastníkom i ďalších nehnuteľností, ktoré
neboli zaradené do predmetu dedenia. Preto krajský súd vyslovil, že okresný súd (súdny
komisár) zostaví položkovitý súpis aktív dedičstva, s ktorým budú mať možnosť
v dostatočnom čase sa oboznámiť účastníci konania. Tento súpis sa doteraz vôbec
neurobil!...
Ďalšie pojednávanie vo veci dedičstva po matke bolo 20. 01. 2004, kde bolo dedičské
konanie ukončené a priamo na pojednávaní i zaplatené. Uznesenie z tohto pojednávania
nám malo byť doručené. Keďže nič neprichádzalo, bola som sa informovať na Okresnom
súde v Čadci, kde mi bolo povedané, že tam z Notárskeho úradu JUDr. K. nič neprišlo.
Preto som sa obrátila na Notársky úrad JUDr. A. K., ale neúspešne a dokonca sa mi tam
ani nepodarilo získať ani zápisnicu z tohto pojednávania. Notár to odôvodnil tým, že žiadne
pojednávanie nebolo, nakoľko tento termín mal byť zrušený!!! Ja však dokladám
predvolanie na toto pojednávanie a zároveň i doklad o zaplatení poplatku vo výške
8 532.50 Sk.
Keď som bola neskôr nahliadnuť dňa 9. 12. 2005 do spisu na Notárskom úrade
JUDr. K., všimla som si, že termín 20. 1. 2004 tam bol prečiarknutý a nový termín bol
stanovený na 20. 6. 2005 (!). Nakoľko som nemala vedomosť o žiadnom takomto termíne,
vyžiadala som si Zápisnicu, ktorá však bola fiktívne vyhotovená, pretože dňa 20. 6. 2005
žiadne pojednávanie nebolo. Podpis na tejto Zápisnici nepatrí mne! Oprávnene som preto
nadobudla podozrenie z manipulácie s dedičským konaním. Na JUDr. K. bolo podané
trestné oznámenie synovcom Ing. R. H., kde som bola na základe predvolania zo dňa
17. 1. 2006 ako svedok vypovedať na polícii. Nemám vedomosť o tom, ako skončila trestná
vec.
Musím poznamenať i to, že som sa obrátila aj na Notársku Komoru Slovenskej
republiky – poslala som Notárskej Komore Opravu uznesenia OS Čadca, ktorým som
vyjadrila nespokojnosť s priebehom dedičských konaní po mojich rodičoch. Vo svojej
odpovedi zo dňa 10. 11. 2004 Notárska Komora konštatuje, že moje dôvody
na nespokojnosť s vedením dedičského konania po mojom otcovi sú opodstatnené najmä
vzhľadom na dĺžku vybavovania dedičskej veci ako aj na hmotnoprávne a procesné
pochybenia povereného súdneho komisára. Záverom sa v liste uvádza, že tieto zistené
nedostatky budú JUDr. K. vytknuté...
JUDr. K. sa neskôr vzdal prejednávania dedičstva po mojich rodičoch a vec prevzala
JUDr. D. S., ktorej som opätovne listom zo dňa 04. 04. 2006 dala na vedomie, že dedičské
konanie po otcovi nie je úplné, nakoľko do masy dedičstva neboli zahrnuté všetky aktíva
a znova som apelovala na to, aby sa najprv skončilo dedičské konanie po otcovi. JUDr. S.
to vôbec neakceptovala a na list nereagovala.
Obrátila sa so svojim problémom i na Kanceláriu verejného ochrancu práv
a to Žiadosťou zo dňa 23. 07. 2008. Môj podnet bol odložený nakoľko predmet podnetu
nespadal do pôsobnosti Verejného ochrancu práv.
Medzičasom som obdržala ponuku na odkúpenie z titulu predkupného práva
od svojich spoludedičov na časť nehnuteľnosti, ktorá ešte nebola ani prededená. Preto som
dňa 04. 05. 2012 napísala Žiadosť o predbežné opatrenie na zákaz odpredaja
nehnuteľnosti. V odpovedi mi prišlo, že súd požiada súdneho komisára, aby o započatí
dedičského konania po matke i predmete dedičstva upovedomil Správu katastra Č., aby sa
predišlo pred právoplatným skončením konania akejkoľvek dispozícii s predmetom
dedičstva...
Listom zo dňa 30. 05. 2011 v snahe domôcť sa spravodlivého prejednania veci, som
namietala zaujatosť JUDr. S., ktorú námietku zaujatosti som doplnila listom zo dňa
05. 06. 2011... Medzi dôvodmi uvedenými som poukazovala na dĺžku konania, i na to,
že podľa môjho presvedčenia v tomto dedičskom konaní dochádzalo k hrubým procesným
pochybeniam. Moje žiadosti o doručenie listín, adresované v písomnej forme Notárskemu
úradu JUDr. S. zostali doteraz nevybavené, písomnosti som si musela ísť osobne vyžiadať.
Notárka nedodržiavala termíny. Napríklad podľa Zápisnice z dedičského pojednávania
zo dňa 20. 4. 2006 bolo pojednávanie odročené na jeden mesiac, avšak dedičské
pojednávanie bolo až 30. 05. 2007. Uznesenie z tohto pojednávania som dostala
až vo februári 2008. Za tento čas dochádzalo k zmenšovaniu majetku, ktorý mal byť
po správnosti zahrnutý do dedičského konania, nakoľko dvaja notári, ktorí prejednávali
dedičstvo nevykonali úplný súpis aktív majetku, dôsledkom čoho došlo k prevodom majetku,
ktorý mal byť po správnosti zahrnutý do dedičstva...
Ďalší list zo dňa 02. 03. 2012 som adresovala do rúk predsedu Krajského súdu
v Žiline, nakoľko sa nič nedialo a o mojej námietke zaujatosti JUDr. S. stále nebolo
rozhodnuté. I v tomto liste som poukazovala na procesné pochybenia v dedičských
konaniach po otcovi (nebol zostavený súpis aktív dedičstva po otcovi, hoci to bolo
nariadené Krajským súdom v rozhodnutí č. k. 9 Co 1101/99) a po matke (v súvislosti
s neskončeným dedičským konaním po otcovi došlo k zmenšeniu majetku, ktorý mal
pripadnúť do dedičstva po matke). Tento list som doplnila listom zo dňa 15. 03. 2012...
Dňa 10. 04. 2012 podpredseda Okresného súdu v Čadci konštatuje zbytočné prieťahy
v konaní a moju sťažnosť považuje za dôvodnú v celom rozsahu. Zároveň nariadil vo veci
dohľad...
Moja snaha domôcť sa objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva
po rodičoch ma stála nemalé úsilie a to i s poukazom na to, že väčšina mojich návrhov
a žiadostí zostala bez odozvy. Stala som sa terčom posmechu a osočovania od mojej rodiny,
ktorí ma takto úmyselne a systematicky pripravili o dedičský podiel. Preto žiadam
i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000 Eur, ktorú sumu
považujem i s poukazom na judikatúru Ústavného súdu za primeranú.“
1.2 Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„I. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1078/97 (správne má byť
sp. zn. 17 D 1018/97, pozn.) porušil základné právo E. V., aby sa jej vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na spravodlivé a verejné prerokovanie jej záležitosti a to v primeranej lehote zaručené
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
II. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1078/97 (správne
má byť sp. zn. 17 D 1018/97, pozn.) sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
III. E. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur, ktoré
je Okresný súd v Čadci povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
IV. E. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume vyčíslenej
v rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. V. J., advokátky so sídlom Ž... a to do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 1476/12
z 30. októbra 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľky prípisom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu zo 14. novembra 2012.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vychádzajúc z chronológie
úkonov okresného súdu v namietanom konaní konštatovala prieťahy v konaní, ktoré
boli podľa nej „spôsobené najmä nečinnosťou súdneho komisára JUDr. A. K., u ktorého
sa konanie viedlo v čase od 30. 9. 1997 do 20. 6. 2005 kedy bolo vo veci rozhodnuté.
Prieťahy v konaní sú spôsobené i z dôvodu dlhodobej nepriaznivej personálnej
situácie na našom súde, spôsobujúcej stav neprimeranej zaťaženosti sudcov pri
rozhodovaní vecí. Objektívne nie je možné konať vo všetkých pridelených veciach bez
prieťahov. Požiadali sme Ministerstvo spravodlivosti SR o pridelenie aspoň dvoch voľných
miest sudcov. Na tunajšom súde je plánovaný počet sudcov 12, traja sudcovia sú zaradení
na trestný úsek, dvaja sudcovia sú dlhodobo neprítomní. Prerozdelením vecí po týchto
dlhodobo neprítomných sudcoch došlo k neúmernému zaťaženiu jednorazovým pridelením
vecí u ostatných sudcov vybavujúcich občianskoprávnu agendu. Podotýkam, že jednorazové
pridelenie veľkého počtu vecí neumožňuje sudcom, ktorí sú vo výkone a aj s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že došlo k zvýšeniu nápadu, veci prejednávať a rozhodovať bez prieťahov.
Prieťahy boli zistené aj v rámci administratívno-kancelárskej práce asistentky
v dedičskom oddelení.
K samotným prieťahom vo veľkej miere však prispela i samotná sťažovateľka E. V.
svojím konaním (podané odvolania, vznesené námietky zaujatosti, s ktorými sa súd musel
vysporiadať)...“.
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky 14. novembra 2012 oznámila ústavnému súdu,
že vzhľadom na to, že okresný súd konštatuje prieťahy v namietanom konaní, nepovažujú
za potrebné dávať ďalšie stanovisko a netrvajú na ústnom pojednávaní.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 D 1018/97:
Dňa 1. augusta 1997 bol okresnému súdu doručený úmrtný list B. H. (vec bola
zaevidovaná pod sp. zn. D 1018/97).
Dňa 5. augusta 1997 okresný súd uznesením č. k. 17 D 1018/97-2 začal konanie
v dedičskej veci po poručiteľke B. H.
Dňa 5. augusta 1997 okresný súd poveril notára JUDr. A. K., súdneho komisára,
vykonaním potrebných úkonov vo veci prerokovania dedičstva.
Dňa 30. septembra 1997 bola spísaná zápisnica o predbežnom šetrení
sp. zn. Dnot 161/97.
Dňa 8. októbra 1997 notár požiadal Katastrálny úrad v K. o vyhotovenie výpisu
na meno poručiteľky.
Dňa 7. októbra 1997 notár požiadal Okresný úrad K., odbor katastra, o vyhotovenie
výpisu na meno poručiteľky.
Dňa 17. októbra 1997 boli vyhotovené výpisy Katastrálnym úradom v K.
Dňa 3. decembra 1997 Okresný úrad K., odbor katastra, vyhotovil výpis listu
vlastníctva poručiteľky.
Dňa 13. januára 1998 sa uskutočnilo pojednávanie na notárskom úrade v K. Bola
spísaná zápisnica v dedičskej veci po poručiteľke B. H. Notár konštatoval, že pod sp. zn.
D 1588/93 prebieha dedičské konanie po manželovi poručiteľky, R. H., v ktorom
je aj ona dedičkou. Keďže toto nie je dosiaľ právoplatne skončené, musí sa konanie vedené
pod sp. zn. 17 D 1018/97, Dnot 161/97 odročiť na neurčito.
Dňa 12. februára 1998 boli notárskemu úradu doručené listiny z Okresného úradu K.,
odboru katastra.
Dňa 26. februára 1999 sa na notárskom úrade uskutočnilo pojednávanie. Bolo
odročené na neurčito z dôvodu neukončeného dedičského konania po nebohom R. H.
Dňa 1. októbra 2003 na notárskom úrade bol vykonaný súpis aktív a pasív.
Pojednávanie bolo odročené s tým, že súdny komisár si vyžiada podklady z katastra.
Dňa 20. júna 2005 bola na notárskom úrade spísaná zápisnica o rozvrhnutí dedičstva.
Dňa 30. júna 2005 bol okresnému súdu doručený dedičský spis sp. zn. D 1018/97
Dňa 20. júna 2005 okresný súd uznesením sp. zn. D 1018/97 Dnot 161/97 rozhodol
v dedičskej veci po poručiteľke B. H.
Dňa 15. augusta 2005 Okresný súd Kroměříž požiadal Okresný súd Čadca o zaslanie
opisu rozhodnutia o prerokovanom dedičstve.
Dňa 24. augusta 2005 okresný súd oznámil Okresnému súdu v Kroměříži,
že dedičské konanie nie je právoplatne skončené, a oznámil mu aj mená dedičov.
Dňa 24. augusta 2005 okresný súd vrátil spis notárovi bez schválenia návrhu
uznesenia, pretože dohoda dedičov, ktorá bola predložená na schválenie, bola v rozpore
so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Dňa 14. septembra 2005 jedna z dedičov, Mgr. K., oznámila okresnému súdu,
že v dedičskom konaní nebola prerokovaná parcela č. 289/6.
Dňa 7. decembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie. Dedičia vzniesli výhrady
k súdnemu komisárovi, preto súdny komisár podal okresnému súdu návrh na odňatie tejto
veci. Pojednávanie bolo odročené do rozhodnutia okresného súdu o námietkach dedičov.
Dňa 13. decembra 2005 súdny komisár doručil okresnému súdu návrh na odňatie
veci.
Dňa 13. februára 2006 okresný súd uznesením sp. zn. D 1018/1997 rozhodol,
že JUDr. K. je vylúčený z prerokovania veci. (Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
13. marca 2006.)
Dňa 16. marca 2006 okresný súd poveril JUDr. S. ako súdnu komisárku
na vykonávanie úkonov vo veci prerokovania dedičstva.
Dňa 20. apríla 2006 sa na notárskom úrade uskutočnilo pojednávanie. Bolo odročené
na 1 mesiac s tým, že dedičia predložia písomnú dohodu o vyporiadaní dedičstva.
Dňa 20. apríla 2006 notárka požiadala Správu katastra v K. o pozemno-knižnú
lustráciu na meno poručiteľky.
Dňa 5. januára 2007 okresný súd požiadal notárku o zaslanie spisu z dôvodu potreby
informovať o priebehu konania Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Dňa 11. januára 2007 bol spis doručený okresnému súdu.
Dňa 18. januára 2007 bol spis vrátený notárke.
Dňa 30. mája 2007 bola na notárskom úrade spísaná zápisnica. Bolo rozvrhnuté
dedičstvo. Sťažovateľka odmietla podpísať zápisnicu.
Dňa 11. júna 2007 notárka požiadala Urbariát K. o oznámenie, či niektoré pozemky
patria do urbariátu.
Dňa 8. augusta 2007 notárka urgovala urbariát.
Dňa 11. októbra 2007 notárka opätovne urgovala urbariát.
Dňa 10. októbra 2007 sťažovateľka požiadala notárku o neodkladné vypracovanie
návrhu na uznesenie a jeho predloženie okresnému súdu.
Dňa 12. októbra 2007 notárka doručila okresnému súdu oznámenie, že uznesenie
nemôže vypracovať, pretože ešte nemá správu od urbariátu.
Dňa 21. novembra 2007 urbariát oznámil, že údaj o identifikácii urbárskych
pozemkov je zhodný s údajom na katastrálnom úrade.
Dňa 28. novembra 2007 bol spis doručený okresnému súdu.
Dňa 28. novembra 2007 okresný súd uznesením č. k. 17 D 1018/97-131 rozhodol
v dedičskej veci sťažovateľky.
Dňa 7. marca 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu.
Dňa 16. mája 2008 okresný súd uznesením zaviazal sťažovateľku zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie. Súčasne ju vyzval na predloženie príloh pre dedičov, o ktoré opiera
svoje tvrdenia, v lehote 10 dní.
Dňa 28. mája 2008 sťažovateľka doručila doklad o zaplatení súdneho poplatku.
Dňa 3. júna 2008 sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu.
Dňa 11. júla 2008 okresný súd vyzval dedičov, aby sa vyjadrili k odvolaniu
sťažovateľky.
Dňa 7. augusta 2008 bolo doručené vyjadrenie dedičov.
Dňa 15. októbra 2008 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský
súd“). Vec bola zaevidované pod sp. zn. 6 CoD 22/2008.
Dňa 6. novembra 2008 predsedníčka senátu požiadala predsedu krajského súdu
o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia.
Dňa 17. februára 2009 bol spis s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 CoD 22/2008,
ktorým zrušuje uznesenie okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie, doručený
okresnému súdu.
Dňa 10. septembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie na notárskom úrade.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely zistenia ďalších aktív poručiteľky.
Dňa 18. septembra 2009 notárka požiadala Katastrálny úrad v Žiline o vyhotovenie
listu vlastníctva na meno poručiteľky.
Dňa 8. októbra 2009 okresný súd požiadal notársky úrad o urýchlené predloženie
spisu s vypracovaným osvedčením.
Dňa 13. októbra 2009 notárka oznámila okresnému súdu, že vo veci je nariadený
termín pojednávania na 5. november 2009.
Dňa 5. novembra 2009 sťažovateľka požiadala notársky úrad, aby pripojili spis
„dodatočné prejednanie dedičstva“.
Dňa 5. novembra 2009 bol na notárskom úrade opätovne vykonaný súpis aktív
a pasív.
Dňa 21. januára 2010 bol spis zaslaný okresnému súdu s návrhom uznesenia.
Dňa 20. januára 2010 okresný súd uznesením č. k. 17 D 1018/97-229 Dnot 161/97,
rozhodol o dedičskej veci po poručiteľke B. H.
Dňa 19. marca 2010 sťažovateľka doručila odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
z 20. januára 2010.
Dňa 9. apríla 2010 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k odvolaniu.
Dňa 21. apríla 2010 sťažovateľka doplnila odvolanie.
Dňa 23. apríla 2010 sa k odvolaniu sťažovateľky vyjadril Ing. H. (súčasne aj za M.
H.).
Dňa 23. apríla 2010 sa k odvolaniu sťažovateľky vyjadrili ostatní dedičia.
Dňa 4. mája 2010 sťažovateľka navrhla vydať predbežné opatrenie – zákaz odpredaja
nehnuteľnosti.
Dňa 5. mája 2010 okresný súd oznámil sťažovateľke, že vec nie je právoplatne
skončená.
Dňa 5. mája 2010 okresný súd vyzval notárku, aby príslušnej správe katastra
oznámila začatie dedičského konania po poručiteľke.
Dňa 12. mája 2010 bol spis doručený krajskému súdu (sp. zn. 6 CoD 9/2010).
Dňa 17. mája 2010 okresný súd doručil krajskému súdu podanie sťažovateľky.
Dňa 24. augusta 2010 krajský súd požiadal okresný súd o zapožičanie spisu
sp. zn. D 1588/93 po poručiteľovi R. H.
Dňa 7. septembra 2010 okresný súd zaslal žiadaný spis krajskému súdu.
Dňa 23. decembra 2010 bol okresnému súdu vrátený spis s uznesením krajského
súdu sp. zn. 6 CoD 9/2010, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Dňa 4. januára 2011 bol spis vrátený súdnej komisárke. Okresný súd súčasne
jej uložil v lehote 3 mesiacov doručiť koncept nového dedičského rozhodnutia.
Dňa 16. februára 2011 okresný súd urgoval súdnu komisárku.
Dňa 2. marca 2011 notárka oznámila okresnému súdu, že urobila dopyt na správu
katastra (v skutočnosti bol urobený 10. marca 2011 a urgovaný 20. apríla 2011).
Dňa 6. mája 2011 správa katastra doručila odpoveď.
Dňa 30. mája 2011 sťažovateľka podala námietku zaujatosti proti notárke.
Dňa 30. mája 2011 sa na notárskom úrade uskutočnilo pojednávanie. Bolo odročené
na neurčito do rozhodnutia okresného súdu o námietke zaujatosti.
Dňa 6. júna 2011 sťažovateľka doplnila námietku zaujatosti.
Dňa 20. júna 2011 notárka zaslala spis okresnému súdu.
Dňa 17. augusta 2011 sťažovateľka doručila „žiadosť o vykonanie zásahu súdu“.
Dňa 14. februára 2012 okresný súd uznesením č. k. 17 D 1018/1997-345 rozhodol,
že notárka JUDr. S. nie je vylúčená z konania a rozhodovania v dedičskom konaní.
Dňa 30. marca 2012 podpredseda okresného súdu nariadil JUDr. H., vyššej súdnej
úradníčke, dohľad s povinnosťou podávať mesačne správy o stave konania.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 1018/97 dochádzalo k porušovaniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval
aj v danom prípade.
1. V namietanom konaní sťažovateľka vystupuje ako povolaná dedička v dedičskom
konaní po jej nebohej matke. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že dĺžka posudzovaného konania dosiaľ nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti
veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení neargumentovala
skutkovou alebo právnou zložitosťou veci.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom
pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného poukázala na to,
že aj samotná sťažovateľka „prispela svojím konaním (podané odvolania, vznesené
námietky zaujatosti, s ktorými sa súd musel vysporiadať)“. Ústavný súd posudzoval vec
aj s ohľadom na tieto námietky, pričom zistil, že bezmála desať rokov po začatí dedičského
konania (29. mája 2006) sťažovateľka podala prvú sťažnosť na prieťahy v konaní (ktorá
bola vyhodnotená ako dôvodná). Pre účely prešetrenia sťažnosti notár na 8 dní
(od 11. januára do 18. januára 2007) zapožičal spis okresnému súdu. Za takýchto okolností
teda správanie sťažovateľky nemožno považovať za také, ktoré by spôsobilo prieťahy
v konaní.
K podávaniu námietok zaujatosti:
Sťažovateľka dva razy namietala zaujatosť notára. V prípade JUDr. K. úspešne,
okresný súd uznesením sp. zn. D 1018/1997 rozhodol o jeho vylúčení z prerokovania veci.
V prípade námietky proti notárke JUDr. S. (30. mája 2011) okresný súd rozhodol
(14. februára 2012) tak, že táto nie je vylúčená. Rozhodovanie o námietke však trvalo
9 mesiacov, počas ktorých okresný súd nemohol konať v merite veci, teda sťažovateľka
sama k neodôvodneným prieťahom prispela.
Ústavný súd však poznamenáva, že sťažovateľka skutočne využila viaceré možnosti
podľa Občianskeho súdneho poriadku, avšak využitie možností daných navrhovateľom
procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom
konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať
ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme,
sťažovateľka si za takýchto okolností musela uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného
konania, pričom na neúspešné uplatnenie týchto právnych prostriedkov ústavný súd
nemohol neprihliadnuť aj pri určení primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval,
že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi
možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd
(III. ÚS 47/00, III. ÚS 240/08, II. ÚS 223/08). Z tohto pohľadu sa ústavný sa súd zaoberal
postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že súdny komisár bol v danej veci
bez akýchkoľvek dôvodov opakovane nečinný v období od 13. januára 1998 do 26. marca
1999 (viac ako 13 mesiacov), od 26. februára 1999 do 1. októbra 2003 (55 mesiacov),
od 1. októbra 2003 do 20. júna 2005 (20 mesiacov), od 20. apríla 2006 do 5. januára 2007
(8 mesiacov), od 17. februára 2009 do 10. septembra 2009 (6 mesiacov) a od 20. júna 2011
do 14. februára 2012 (7 mesiacov). Okresný súd (súdny komisár) teda počas obdobia
deviatich rokov vo veci nevykonával úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého dedičského konania nachádzala,
čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru
(pozri napr. I. ÚS 41/02).
Uvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas viac ako poldruha roka súd nevykonával vo veci úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka
ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej
nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci
ani správaním účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu okresného súdu. Tvrdenie
predsedníčky okresného súdu, podľa ktorého „prieťahy v konaní sú spôsobené i z dôvodu
dlhodobej nepriaznivej personálnej situácie na našom súde“, nebolo možné akceptovať.
Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03
a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že podobné objektívne
prekážajúce okolnosti, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne
ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas
adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie
tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho
sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu
účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov
(pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil,
že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu, súdneho komisára,
administratívnej pracovníčky – vybavujúcich danú vec. Pri posudzovaní odôvodnenosti
sťažnosti preto nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo
vyjadrení predsedníčky okresného súdu v danej veci (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté,
prichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde,
tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím
na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, teda aj jej podielu na prieťahoch v konaní,
považuje za primerané v sume 4 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 tohto
rozhodnutia.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume
269,58 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2012) v sume
po 127,16 € a dva režijné paušály v sume po 7,63 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd
(bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. januára 2013