Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 47/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. R. K., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -101 z 29. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2012 doručená sťažnosť M. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -101 z 29. novembra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Uznesením zo dňa 31.10.2012, č. k. Okresný súd Žilina rozhodol, že

sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej mu rozsudkom

Okresného súdu Žilina zo dňa 17.07.2009, č. k. -38 neosvedčil a sťažovateľovi

nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere štyri mesiace.

Voči tomuto uzneseniu podal sťažovateľ do zápisnice na verejnom zasadnutí dňa

31.10.2012 sťažnosť.

Okresný súd Žilina predložil spis vedený pod č. k. dňa 23.11.2012

Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného proti Uzneseniu Okresného

súdu Žilina zo dňa 31.10.2012.

Dňa 27.11.2012 podal sťažovateľ za splnenia zákonných podmienok v zmysle §-u

185 a nasl. (ďalej len „“) doplnenie sťažnosti

proti Uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 31.10.2012, č. k. , ktorým

podaním bližšie odôvodnil sťažnosť podanú dňa 31.10.2012. Toto podanie bolo Okresnému

súdu doručené právnym zástupcom sťažovateľa prostredníctvom elektronickej podateľne

Okresného súdu Žilina podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Krajský súd Žilina uznesením zo dňa 29.11.2012, č. k. -101 sťažnosť

sťažovateľa zamietol. Následne Okresný súd Žilina podaním zo dňa 12.12.2012 vyzval

sťažovateľa na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol sťažovateľovi

uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 17.07.2009 č. k. -38. ...

Právny zástupca sťažovateľa po nahliadnutí do súdneho spisu vedeného Okresným

súdom Žilina pod č. k. dňa 13.12.2012 zistil, že elektronické podanie

sťažovateľa - Doplnenie sťažnosti proti Uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa

31.10.2012, č. k. sa v súdnom spise nenachádza a teda, že toto podanie,

ktorým bola bližšie odôvodnená sťažnosť sťažovateľa zo dňa 31.10.2012, vôbec nebolo

predložené Krajskému súdu Žilina, ktorý dňa 29.11.2012 o sťažnosti odsúdeného rozhodol.

K uvedenému došlo z dôvodu na strane Okresného súdu Žilina, keď tento

nezabezpečil, aby podanie sťažovateľa zo dňa 27.11.2012 bolo fyzicky založené do

predmetného súdneho spisu, napriek tomu že toto mu bolo riadne doručené, resp. ho

nepostúpil Krajskému súdu Žilina (ktorému bol v tom čase už predmetný spis postúpený na

rozhodnutie o sťažnosti). Vo veci sťažnosti sťažovateľa tak Krajský súd Žilina rozhodoval

na základe neúplného spisového materiálu a neúplných skutkových zistení, pričom aj

v odôvodnení Uznesenia zo dňa 29.11.2012, č. k. -101 poukazuje na

skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľa nebola bližšie odôvodnená. ...

Sťažovateľ má za to, že vyššie uvedeným postupom súdu bol poškodený na svojich

právach, pretože mu súd takýmto postupom znemožnil riadne sa vyjadriť k rozhodnutiu

Okresného súdu zo dňa 31.10.2012, č. k. , čím mu znemožnil realizáciu práv

priznaných mu zákonom, a teda mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle čl. 46 ods. 1

.

Bez ohľadu na skutočnosť, že predmetný spis Okresného súdu Žilina č. k.

bol už dňa 23.11.2012 postúpený Krajskému súdu Žilina, bolo povinnosťou

Okresného súdu Žilina, ktorá povinnosť mu vyplýva z ust. §-u 129 a nasl. Vyhl. Ministerstva

spravodlivosti SR č. Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne

súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy zabezpečiť doručenie podania

sťažovateľa zo dňa 27.11.2012 Krajskému súdu do predmetného spisu. Možno

predpokladať, že riadne vyjadrenie sa sťažovateľa k argumentácii okresného súdu

a prokurátora a doplnenie dôvodov sťažnosti, vrátane predloženia nových dôkazov, by pre

sťažovateľa privodilo priaznivejšie rozhodnutie o osvedčení sa v skúšobnej dobe.

Sťažovateľ zastáva názor, že ním vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

a napadnuté rozhodnutie Krajského súdu je postihnuté takými nedostatkami, ktoré by

odôvodňovali záver o jeho zjavnej nezákonnosti a v konečnom dôsledku tiež o porušení

označených práv sťažovateľa.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa podľa

uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. -101 zo dňa 29.11.2012 porušené

bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn.

-101 zo dňa 29.11.2012 ruší a vec vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia do troch dní od právoplatnosti vydania rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa a o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v súvislosti s uznesením krajského súdu č. k. -101

namietal porušenie svojich základných práv s odôvodnením, že mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom v rozsahu jeho procesných práv.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

, , , ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený má právo od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky.

Podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa dovolanie možno podať, ak súdom

bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Z argumentácie sťažovateľa možno vyvodiť námietku porušenia základného práva

na obhajobu a odňatie možnosti konať pred súdom v rozsahu, ako to požadoval.

Za týchto okolností má sťažovateľ právo podať dovolanie proti napadnutému

rozhodnutiu ako mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd

Slovenskej republiky. Dovolací súd potom bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť

konania predchádzajúceho podaniu dovolania, a to najmä so zreteľom na dodržanie

základných práv a slobôd práv sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu je to teda v prvom rade

všeobecný súd, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane základných práv

a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nemu má stále možnosť nápravy, ako to je uvedené, preto ústavný súd jeho

sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013