Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-92-2008.pdf
PDF · 78.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7Er/92/2008
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného BA One, s.r.o., so sídlom Bratislava
- Staré mesto, Grösslingova 4, IČO: 36 722 316, proti povinnému M. W., D.. XX.XX.XXXX, L.P.: XXXXXXXX, Z. O. A. Z. XXX, XXXXX U. A. O., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom, pod značkou EX 260/2008, o vymoženie 900,62 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.5.2020, č. k. 7Er/92/2008 - 28 (ďalej len ako napadnuté uznesenie), súdny úradník prvým výrokom zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a druhým výrokom zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že súd považoval oprávneným napádané upovedomenie o zastavení starej exekúcie za vydané v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len ako zákon č. 233/2019 Z. z.), pričom toto upovedomenie obsahovalo všetky zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Rovnako tak súdny úradník zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako CSP), ktorý postup odôvodnil tou skutočnosťou, že zamietnutím námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z., a teda neboli splnené podmienky na prerušenie konania za účelom iniciovania konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
2. Oprávnený doručil tunajšiemu súdu sťažnosť proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom. Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že vyšší súdny úradník odôvodnil uznesenie o zamietnutí námietok oprávneného len tým, že neobstojí námietka oprávneného, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k uplynutiu rozhodnej doby 5 rokov od začatia exekúcie, pretože dátum doručenia bol uvedený priamo v upovedomení o zastavení starej exekúcie s tým, že je zrejmé, že ide o starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje a tým, že pri preukázaní toho, že nebol v posledných 18 mesiacoch pred dňom, keď sa mala exekúcia zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur, je dôkazné bremeno na oprávnenom, pretože vymožené plnenia sa uhrádzajú na účet oprávneného a že z upovedomenia jednoznačne a zreteľne vyplýva, že súdny exekútor na predmetnú čiastku nevymohol žiadnu čiastku. Rovnako sa vyšší súdny úradník vysporiadal s námietkou oprávneného, že v stručnom opise skutočností neuviedol žiadne údaje, ktoré by bližšie odôvodňovali zastavenie starej exekúcie. Ostatné obsiahle námietky ústavnoprávneho charakteru však vyšší súdny úradník vymenoval len okrajovo a vôbec sa k nim nevyjadril, čo zakladá nesprávnosť jeho rozhodnutia. Oprávnený predovšetkým uviedol, že plynutie rozhodnej doby je zjavným porušením článku 1 ods. 1, článku 20 ods. 1, článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 11 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Záverom oprávnený uviedol, že súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia neuvádza, či bolo v predmetnom exekučnom konaní vydané do roku 2020 uznesenie, ktorým by súd rozhodol o pripustení zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného tak, aby na miesto Sociálnej poisťovne vstúpila spoločnosť BA One, s.r.o. Podľa oprávneného je zrejmé, že on je osobou, na ktorú prešlo právo z exekučného titulu, ale pri absencii uznesenia o pripustení zmeny účastníka na strane oprávneného sa on nestal nikdy oprávneným.
3. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.
4. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
5. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
10. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní spisového materiálu, sťažnosti oprávneného, ako aj vyjadrenia súdneho exekútora dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné ju podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, zamietnuť.
11. Úvodom súd konštatuje, že pokiaľ sa jedná o námietky oprávneného v rozsahu, v ktorom oprávnený namietal, že v upovedomení o zastavení starej exekúcie nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k uplynutiu rozhodnej doby 5 rokov od začatia exekúcie, že nebolo riadne preukázané splnenie podmienky nedosiahnutia výťažku spolu aspoň vo výške 15,- eur v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa mala exekúcia zastaviť a že v stručnom opise skutočností súdny exekútor neuviedol žiadne údaje, ktoré by bližšie odôvodňovali zastavenie starej exekúcie, súdny úradník svoje rozhodnutie v uvedenom rozsahu riadne a logicky zdôvodnil. Pokiaľ sa jedná o námietku neuplynutia rozhodnej doby 5 rokov v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., zákon v citovanom ustanovení jednoznačne uvádza časový aspekt plynutia rozhodnej doby, ktorej plynutie začína odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Jedná sa teda o pomerne jednoduchý a nespochybniteľný matematický výpočet, ktorým sa dá verifikovať ne/uplynutie rozhodnej doby v tej - ktorej exekučnej veci. Pokiaľ sa jedná o námietku nedostatkov upovedomenia o zastavení starej exekúcie, resp. náležitého preukázania nedosiahnutia výťažku 15,- eur, tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie má zákonom predpísaný formát a obsahové náležitosti, pričom tieto boli v napádanom uznesení nepochybne dodržané.
12. Čo sa týka samotného obsahu sťažnosti oprávneného, že súdny úradník sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne zaoberal ústavnoprávnymi otázkami, respektíve otázkami súladnosti jednotlivých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou a ostatnými právnymi predpismi, na ktoré oprávnený poukazoval, tu súd zdôrazňuje, že v zmysle diverzifikácie štátnej moci všeobecným súdom neprináleží posudzovať a záväzným spôsobom hodnotiť, resp. posudzovať súlad zákonov a podzákonných právnych predpisov s ústavou. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale je jediným prvkov
sústavy ústavného súdnictva. Z tohto postavenia Ústavného súdu vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 47/2013-10 zo dňa 30. januára 2013). V zmysle uvedeného sa tunajší súd domnieva, že tak všeobecnému súdu, ako ani vyššiemu súdnemu úradníkovi, neprináleží vo svojich rozhodnutiach podávať výklad týkajúci sa prípadného posúdenia súladu všeobecného právneho predpisu s ústavou. Súlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky alebo ústavným zákonom je oprávnený posúdiť len Ústavný súd. Súd je preto povinný, v prípade, ak s prihliadnutím na okolnosti prípadu má za to, že existuje rozpor zákona, rozhodného pre vec vedenú na všeobecnom súde, s Ústavou alebo ústavným zákonom, konanie prerušiť a vec predložiť Ústavnému súdu na rozhodnutie formou návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa súd pri posudzovaní nutnosti obrátiť sa na Ústavný súd za účelom iniciovania konania o súladnosti ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky poohliadol na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu v súvislosti s predmetným zákonom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah Tlačovej správy z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. S2/12/2020 publikovanú dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami zákona č. 233/2019 Z. z., pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konanie o súladnosti zákona s Ústavou, ale len o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, už tieto rozhodnutia dávajú jasný náhľad na to, akým spôsobom sa Ústavný súd vyrovnal s novým zákonom č. 233/2019 Z. z. Príkladom je možné uviesť, že v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 234/2020 Ústavný súd konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií, je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú nedôvodnosť sťažnosti sťažovateľky v súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Vzhľadom na uvedené, súd nemá za to, že by zákon č. 233/2019 Z. z. bol v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky a že by bolo nutné iniciovať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky za účelom posúdenia jeho súladnosti s Ústavou Slovenskej republiky. Súdny úradník tak postupoval správne, keď návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 2 písm. b) CSP zamietol.
14. V vzťahu k namietanému riadnemu odôvodneniu súdneho rozhodnutia súd uvádza, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri ZSP 56/2008). Po preskúmaní súdneho spisu je súd toho názoru, že súdny úradník sa s uvádzanými námietkami oprávneného vysporiadal dostatočne, kedy v napádanom uznesení reagoval na relevantné skutočnosti týkajúce sa zákona č. 233/2019 Z. z. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie možno napádať iba nezákonnosť postupu súdneho exekútora v zmysle jednotlivých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z., s ktorými sa súdny úradník riadne zaoberal a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, v tejto časti sa súdu javí uznesenie ako dostatočne zdôvodnené.
15. Uznesením č.k. 7Er/92/2008-13 zo dňa 21.5.2010, právoplatným a vykonateľným dňa 8.7.2010, súd pripustil zmenu oprávneného na BA One, s.r.o., IČO: 36 722 316. Oprávneným v predmetnom exekučnom konaní je teda spoločnosť BA One, s.r.o. Súdny exekútor v danom prípade správne v upovedomení o zastavení exekúcie označil ako oprávneného spoločnosť BA One, s.r.o. a vyzval ju na náhradu paušálnych trov exekúcie.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu za vecne správne a sťažnosť oprávneného za nedôvodnú. Preto sťažnosť oprávneného, v súlade s § 250 ods. 1 CSP, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.