Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 70/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., K., pre

namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru

inšpekčnej služby – západ Bratislava a jeho rozhodnutím zo 6. augusta 2012, rozhodnutím

Okresnej prokuratúry Trnava z 8. októbra 2012, „rozhodnutím“ Krajskej prokuratúry

v Trnave z 27. decembra 2012 a „rozhodnutím“ Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky z 26. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. I. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2013

doručená sťažnosť Mgr. I. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie

kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – západ

Bratislava (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) a jeho rozhodnutím zo 6. augusta 2012,

rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) z 8. októbra

2012, „rozhodnutím“ Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) z 27.

decembra 2012 a „rozhodnutím“ Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) z 26. októbra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že proti nemu ako príslušníkovi Policajného zboru

bolo 23. decembra 2010 začaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru.

Sťažovateľ vyslovil názor, že v rámci tohto konania došlo k viacerým pochybeniam

pri zabezpečovaní dôkazov v snahe prepustiť ho zo služobného pomeru, pretože na jeho

miesto vyšetrovateľa mal v dohľadnej dobe nastúpiť iný vyšetrovateľ. Z uvedeného dôvodu

sťažovateľ 31. januára 2011 podal trestné oznámenie na niektoré osoby – príslušníkov

polície, ktoré sa podľa jeho názoru pričinili o to, že dokazovanie v predmetnej veci bolo

vykonané „nezákonným spôsobom a protiprávne“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

«Zo strany inšpekcie MV SR Bratislava došlo k prvému porušeniu môjho práva tým,

že moje trestné oznámenie podané osobne dňa 31. 01. 2011... bolo vybavené po zákonom

stanovenej lehote vydaním uznesenia o odmietnutí veci až dňa 11. 04. 2011, čo považujem

za neprípustné.

Dňa 29. 08. 2011 som žiadal o vylúčenie inšpekcie MV SR Bratislava, pričom moja

žiadosť nebola vybavená... Toho istého dňa som zároveň žiadal o podanie informácie

v akom stave je moje trestné oznámenie, nakoľko Vyššia vojenská prokuratúra T. ma

písomne listom zo dňa 14. 07. 2011 pod číslom Vn 162/11 informovala o tom, že zo strany

prokurátora bol daný pokyn, aby bolo začaté trestné stíhanie...

Dňa 21. 10. 2011 som prevzal z Vojenskej obvodnej prokuratúry B. pod číslom 0 Pv

148/11 zo dňa 17. 10. 2011 upovedomenie o tom, že vyšetrovateľka z MV SR 2. inšpekčné

oddelenie v B... začala trestné stíhanie vo veci pod ČVS: 104/IS-2-V-2011 zo dňa 09. 08.

2011, a takisto moja žiadosť o odňatie veci spod pôsobnosti MV SR Bratislava bola

odstúpená na iné oddelenie v rámci inšpekcie MV SR Bratislava.

Dňa 14. 11. 2011... som prevzal upovedomenie vyšetrovateľky PZ s dátumom 17. 10.

2012, že vo veci môjho trestného oznámenia zo dňa 31. 01. 2011 bolo začaté trestné

stíhanie za prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

...

Dňa 03. 01. 2012 mi bola doručená odpoveď na moju sťažnosť zo dňa 08. 11. 2011,

týkajúca sa postupu vyšetrovateľky ako aj nečinnosti v trestnom konaní, kde mi z Okresnej

prokuratúry JUDr. J. Ž. pod číslom 3 zo dňa 28. 12. 2011 okrem iného na obranu za

nečinnosť vyšetrovateľky uviedla, že prieťahy spôsobené vyšetrovateľkou, citujem: „sú však

spôsobené objektívnymi príčinami, a to z dôvodu tak reorganizačných zmien v rámci úradu

inšpekčnej služby, ako i dlhodobej práceneschopnosti vyšetrovateľky PZ.“...

V trestnom konaní som bol v pozícii poškodeného...

V predmetnom konaní som dňa 25. 01. 2012 požiadal vyšetrovateľa, ktorý viedol

trestné konanie, o zaslanie a doručenie vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: SKIS-

104/IS-2-V-2011 na inšpekčné oddelenie v K., kde som mal vypovedať v danej veci,

z dôvodu, že som chcel uplatniť svoje práva vyplývajúce z ,

teda nazrieť do spisu ako aj vyjadriť sa ku všetkým dovtedy vykonaným vyšetrovacím

úkonom a zadováženým dôkazom.

Dňa 26. 01. 2012 som bol informovaný, že vyšetrovateľ PZ mne neposkytne spis

na nahliadnutie. Z uvedeného dôvodu som toho istého dňa opätovne podal žiadosť

o zaslanie vyšetrovacieho spisu, kde som uviedol okrem iného, že mám zdravotné problémy

a nie som schopný absolvovať cestu do B...

Vyšetrovateľ PZ, ktorý viedol trestné konanie, mi... opakovane dňa 02. 02. 2012

zasielal len oznámenie, že nazretie do spisu mi bude umožnené v B. po vopred dohodnutom

termíne. Toto konanie vyšetrovateľa považujem za účelové, úmyselné mne škodiť.

Žiadosťou o preskúmanie postupu policajta zo dňa 18. 02. 2012 adresovanou

Okresnej prokuratúre v Trnave som sa domáhal svojich práv, avšak bezvýsledne.

Dňa 21. 02. 2012 som opakovane bol predvolaný k výsluchu na inšpekciu MV SR v K., kde v

úvode môjho výsluchu som žiadal opakovane o odňatie veci spod pôsobnosti inšpekcie MV

SR v Bratislave...

Dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava vo svojom upovedomení

zo dňa 22. 03. 2012 pod číslom 3 použila argumenty, ktoré nemali opodstatnený

základ a to najmä skutočnosť, že preštudovať spis možno len v úradných miestnostiach, čo

neupravuje žiadny predpis, avšak v tomto prípade je možné uviesť, že môj výsluch v K. bol

vykonávaný v úradnej miestnosti a neexistovala žiadna zákonná prekážka na nazretie do

spisu. Napokon mi prokurátorka oznámila, že ak sa nemôžem dostaviť na nazretie do spisu

do B., môžem si dať vyhotoviť kópiu na svoje náklady...

Dňa 19. 04. 2012 som požiadal KP Trnava o preskúmanie postupu policajta, kde

som okrem iného uviedol, že zo strany vyšetrovateľa ako aj dozorujúcej prokuratúry som

bol donútený k tomu, aby som požiadal opakovane o zaslanie celej kópie vyšetrovacieho

spisu ... V tomto liste už po tretíkrát som upozornil KP Trnava, že som žiadal a žiadam o

odňatie veci spod pôsobnosti inšpekcie MV SR Bratislava, pričom moja žiadosť nebola

vybavená.

Dňa 01. 06. 2012 som obdržal uznesenie MV SR zo dňa 23. 05. 2012 pod ČVS: SKIS-

459/OISZ-V-2011 o neodňatí veci... Na margo uvádzam, že predmetné uznesenie nebolo

vydané v súlade s , nakoľko v súlade so zákonom malo byť vydané

týmto orgánom podľa ustanovenia (per analógiám) a malo

mať formu príkazu. Taktiež malo mne byť doručené rozhodnutie vo forme jeho rovnopisu -

písomného vyhotovenia, výtlačku a nie vo forme fotokópie. Mojej osobe bolo nesprávne

a nezákonne vydané uznesenie o neodňatí veci a to doručené vo forme fotokópie, čo

považujem za nezákonné a porušenie mojich práv...

Dňa 22. 06. 2012 som prevzal upovedomenie z KP Trnava zo dňa 11. 06. 2012

pod číslom 1 KPt 135/12, kde sa prokurátor v plnej miere stotožnil s doterajším konaním

a rozhodnutím tak vyšetrovateľa PZ ako aj okresnej prokuratúry.

Dňa 27. 06. 2012 som podal sťažnosť na GP SR, kde som podrobne popísal celý

postup, v ktorých prípadoch došlo k porušeniu zákona a mojich práv, počnúc

vyšetrovateľmi PZ inšpekcie MV SR v Bratislave, OP a KP Tmava. Dňa 27. 07. 2012 som

na KP Trnava odoslal sťažnosť týkajúcu sa nezákonného postupu vo veci nezaslania

fotokópie vyšetrovacieho spisu zo strany vyšetrovateľa PZ.

Dňa 14. 08. 2012 som prevzal uznesenie inšpekcie MV SR v Bratislave zo dňa 06. 08.

2012 pod číslom ČVS: SKIS-459/OISZ-V-2011, ktorým vyšetrovateľ PZ zastavil trestné

stíhanie bez ohľadu na to, že mi nezaslal fotokópiu vyšetrovacieho spisu, ktorú mi prisľúbil

zaslať v liste zo dňa 22. 05. 2012 po splnení podmienok. Dňa 15. 08. 2012 som opakovane

na OP Trnava zaslal sťažnosť voči predmetnému uzneseniu spolu aj so zaslaním dôkazného

materiálu...

Dňa 17. 10. 2012 som prevzal z OP Trnava pod sp. značkou uznesenie

o zamietnutí mojej sťažnosti... Dozorujúca prokurátorka kopírovanie výsluchov... obhajuje

tým, že v prípade G. a V. ide o policajtov, ktorí spracovali spoločný záznam, ktorí

vypovedali k danému skutku opakovane a je dokonca vysoko pravdepodobné, že použijú

zhodné a obdobné slová a slovné konštrukcie pri popise daného incidentu. Ďalej uvádza, že

ich výpovede budú súladné nielen v základných črtách, ale aj v podrobnostiach... Na tomto

skutkovom základe došla prokurátorka k záveru, že nedošlo ku spáchaniu skutku, pre ktoré

bolo začaté trestné stíhanie.

Toto stanovisko dozorujúcej prokurátorky je v hrubom a zásadnom rozpore

s postupom v zmysle ... Tvrdenie prokurátorky, že policajt je verejný

činiteľ len ak koná v zmysle prípadne , ale ako

náhle koná v inej oblasti alebo koná ako nadriadený v konaní o prepustení zo služobného

pomeru, nemá postavenie verejného činiteľa je nesprávne a nezákonné, nakoľko táto

špecifikácia kedy je a kedy nie je policajt počas výkonu služby verejným činiteľom je iba

domnienkou prokurátorky, nakoľko policajt od času nástupu do služby do času skončenia

služby je stále verejným činiteľom. Takisto policajt je verejným činiteľom pri úkonoch

v správnom konaní, priestupkovom konaní, teda počas celej doby výkonu služby...

Dňa 18. 10. 2012 som na GP SR zaslal žiadosť - doplnenie svojho oznámenia zo dňa

27. 06. 2012 týkajúce sa rozhodnutia prokurátora krajskej prokuratúry o preskúmanie

postupu, kde okrem iného som opakovane urgoval vybavenie môjho podnetu ohľadom

nezaslania fotokópie predmetného vyšetrovacieho spisu...

Dňa 05. 11. 2012 mi bolo doručené upovedomenie z GP SR pod č. IV/1 GPt 449/12

zo dňa 26. 10. 2012, kde prokurátor... uviedol, že v konaní vyšetrovateľa PZ, prokurátorky

okresnej prokuratúry, prokurátora krajskej prokuratúry nezistil pochybenia, ktoré by

vyžadovali prijatie opatrení a zároveň mali za následok nezákonné rozhodnutie...

Dňa 04. 01. 2013 som prevzal z KP Trnava pod č. zo dňa 27. 12. 2012

upovedomenie... Prokurátor JUDr. N... Zároveň dodáva, že aj keby v danom prípade došlo

ku kopírovaniu dotknutých výsluchov, čo týmto vyjadrením aj sám pripúšťa, tak bez

splnenia ďalších zákonných podmienok by nešlo o trestný čin v zmysle § 326 Trestného

zákona. V celom tomto konaní od samého počiatku som poukazoval na porušenie zákona,

porušenie povinnosti verejného činiteľa ako aj porušenie mojich práv, a to, že vyšetrovateľ

PZ a prokuratúry si osvojili len trestný čin zneužitie právomoci verejného činiteľa je

chybné, nakoľko v mojom prípade došlo aj k inej trestnej činnosti a to trestný čin

poškodzovania cudzích práv. Z uvedeného dôvodu toto rozhodnutie KP Trnava považujem

za nezákonné.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1

SR a a opomenutím konania MV SR sekcia kontroly a inšpekčnej

služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava ako aj

následnými rozhodnutiami Inšpekcie MV SR o zastavení trestného konania zo dňa 6. 8.

2012, rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 8. 10. 2012, rozhodnutie Krajskej

prokuratúry v Trnave zo dňa 27. 12. 2012 a Generálnej prokuratúry zo dňa 26. 10. 2012

porušené bolo.

2. Uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 6. 8. 2012, zo dňa 8. 10. 2012

rozhodnutiami Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 8. 10. 2012, rozhodnutie Okresnej

prokuratúry v Trnave zo dňa 8. 10. 2012, rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa

27. 12. 2012 a Generálnej prokuratúry zo dňa 26. 10. 2012 sa zrušujú a vec sa vracia

na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra SR sekcii kontroly a inšpekčnej služby, úradu

inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava

3. Ministerstvo vnútra SR sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej

služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava, Okresná prokuratúra v Trnave, Krajská

prokuratúra v Trnave a Generálna prokuratúra SR sú povinné uhradiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výške 35. 000 EUR.

4. Ministerstvo vnútra SR sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej

služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava, Okresná prokuratúra v Trnave, Krajská

prokuratúra v Trnave a Generálna prokuratúra SR sú povinné uhradiť sťažovateľovi trovy

konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh na začatie

konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh

smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované

dôkazy.

Okrem všeobecných náležitostí podľa sťažnosť musí

obsahovať aj náležitosti podľa § 50 citovaného zákona, medzi ktoré nevyhnutne patrí aj

označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa

ustanovenia až vrátane okolností, ktoré by mohli byť

dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomoci je v súlade s § 20 ods. 3

viazané na splnenie viacerých formálnych a obsahových

náležitostí. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý

označil za porušovateľa svojich práv ( ). Petit musí byť vymedzený presne,

určito a zrozumiteľne (v súlade s a ), teda takým

spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci

(obdobne , , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že petit sťažnosti podanej

sťažovateľom nie je vymedzený určito a zrozumiteľne.

Sťažovateľ, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite

sťažnosti neoznačil namietané konania a rozhodnutia orgánov verejnej moci spisovými

značkami tak, ako to vyžaduje . V úvode

odôvodnenia sťažnosti síce sťažovateľ predostrel svoje námietky (majúce charakter popisu

skutkových okolností) prehľadným spôsobom, ale postupným uvádzaním ďalších

skutkových okolností spojených s úkonmi orgánov činných v trestnom konaní a orgánov

prokuratúry, ktoré označil viacerými spisovými značkami, vytvoril podobu neprehľadnej

a nezrozumiteľnej sťažnosti. Navyše, sťažovateľ sa viac sústredil na popis skutkových

okolností prípadu ako na právne argumenty podmieňujúce jeho ústavný problém, čím

opomenul podstatu , podľa ktorého ústavný súd je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd pripomína, že spomínaný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

advokátom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa vykazuje nedostatky náležitostí

predpísaných , a preto ju podľa zákona o ústavnom

súde z uvedeného dôvodu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne

napr. , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2013