Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 70/2013
PDF · 190.74 KB
No categories available
III. ÚS 70/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., K., pre
namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru
inšpekčnej služby – západ Bratislava a jeho rozhodnutím zo 6. augusta 2012, rozhodnutím
Okresnej prokuratúry Trnava z 8. októbra 2012, „rozhodnutím“ Krajskej prokuratúry
v Trnave z 27. decembra 2012 a „rozhodnutím“ Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky z 26. októbra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. I. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2013
doručená sťažnosť Mgr. I. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho
základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie
kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – západ
Bratislava (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) a jeho rozhodnutím zo 6. augusta 2012,
rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) z 8. októbra
2012, „rozhodnutím“ Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) z 27.
decembra 2012 a „rozhodnutím“ Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) z 26. októbra 2012.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že proti nemu ako príslušníkovi Policajného zboru
bolo 23. decembra 2010 začaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru.
Sťažovateľ vyslovil názor, že v rámci tohto konania došlo k viacerým pochybeniam
pri zabezpečovaní dôkazov v snahe prepustiť ho zo služobného pomeru, pretože na jeho
miesto vyšetrovateľa mal v dohľadnej dobe nastúpiť iný vyšetrovateľ. Z uvedeného dôvodu
sťažovateľ 31. januára 2011 podal trestné oznámenie na niektoré osoby – príslušníkov
polície, ktoré sa podľa jeho názoru pričinili o to, že dokazovanie v predmetnej veci bolo
vykonané „nezákonným spôsobom a protiprávne“.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:
«Zo strany inšpekcie MV SR Bratislava došlo k prvému porušeniu môjho práva tým,
že moje trestné oznámenie podané osobne dňa 31. 01. 2011... bolo vybavené po zákonom
stanovenej lehote vydaním uznesenia o odmietnutí veci až dňa 11. 04. 2011, čo považujem
za neprípustné.
Dňa 29. 08. 2011 som žiadal o vylúčenie inšpekcie MV SR Bratislava, pričom moja
žiadosť nebola vybavená... Toho istého dňa som zároveň žiadal o podanie informácie
v akom stave je moje trestné oznámenie, nakoľko Vyššia vojenská prokuratúra T. ma
písomne listom zo dňa 14. 07. 2011 pod číslom Vn 162/11 informovala o tom, že zo strany
prokurátora bol daný pokyn, aby bolo začaté trestné stíhanie...
Dňa 21. 10. 2011 som prevzal z Vojenskej obvodnej prokuratúry B. pod číslom 0 Pv
148/11 zo dňa 17. 10. 2011 upovedomenie o tom, že vyšetrovateľka z MV SR 2. inšpekčné
oddelenie v B... začala trestné stíhanie vo veci pod ČVS: 104/IS-2-V-2011 zo dňa 09. 08.
2011, a takisto moja žiadosť o odňatie veci spod pôsobnosti MV SR Bratislava bola
odstúpená na iné oddelenie v rámci inšpekcie MV SR Bratislava.
Dňa 14. 11. 2011... som prevzal upovedomenie vyšetrovateľky PZ s dátumom 17. 10.
2012, že vo veci môjho trestného oznámenia zo dňa 31. 01. 2011 bolo začaté trestné
stíhanie za prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Dňa 03. 01. 2012 mi bola doručená odpoveď na moju sťažnosť zo dňa 08. 11. 2011,
týkajúca sa postupu vyšetrovateľky ako aj nečinnosti v trestnom konaní, kde mi z Okresnej
prokuratúry JUDr. J. Ž. pod číslom 3 Pv 572 zo dňa 28. 12. 2011 okrem iného na obranu za
nečinnosť vyšetrovateľky uviedla, že prieťahy spôsobené vyšetrovateľkou, citujem: „sú však
spôsobené objektívnymi príčinami, a to z dôvodu tak reorganizačných zmien v rámci úradu
inšpekčnej služby, ako i dlhodobej práceneschopnosti vyšetrovateľky PZ.“...
V trestnom konaní som bol v pozícii poškodeného...
V predmetnom konaní som dňa 25. 01. 2012 požiadal vyšetrovateľa, ktorý viedol
trestné konanie, o zaslanie a doručenie vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: SKIS-
104/IS-2-V-2011 na inšpekčné oddelenie v K., kde som mal vypovedať v danej veci,
z dôvodu, že som chcel uplatniť svoje práva vyplývajúce z § 46 ods. 1 Trestného poriadku,
teda nazrieť do spisu ako aj vyjadriť sa ku všetkým dovtedy vykonaným vyšetrovacím
úkonom a zadováženým dôkazom.
Dňa 26. 01. 2012 som bol informovaný, že vyšetrovateľ PZ mne neposkytne spis
na nahliadnutie. Z uvedeného dôvodu som toho istého dňa opätovne podal žiadosť
o zaslanie vyšetrovacieho spisu, kde som uviedol okrem iného, že mám zdravotné problémy
a nie som schopný absolvovať cestu do B...
Vyšetrovateľ PZ, ktorý viedol trestné konanie, mi... opakovane dňa 02. 02. 2012
zasielal len oznámenie, že nazretie do spisu mi bude umožnené v B. po vopred dohodnutom
termíne. Toto konanie vyšetrovateľa považujem za účelové, úmyselné mne škodiť.
Žiadosťou o preskúmanie postupu policajta zo dňa 18. 02. 2012 adresovanou
Okresnej prokuratúre v Trnave som sa domáhal svojich práv, avšak bezvýsledne.
Dňa 21. 02. 2012 som opakovane bol predvolaný k výsluchu na inšpekciu MV SR v K., kde v
úvode môjho výsluchu som žiadal opakovane o odňatie veci spod pôsobnosti inšpekcie MV
SR v Bratislave...
Dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava vo svojom upovedomení
zo dňa 22. 03. 2012 pod číslom 3 Pv 572/11 použila argumenty, ktoré nemali opodstatnený
základ a to najmä skutočnosť, že preštudovať spis možno len v úradných miestnostiach, čo
neupravuje žiadny predpis, avšak v tomto prípade je možné uviesť, že môj výsluch v K. bol
vykonávaný v úradnej miestnosti a neexistovala žiadna zákonná prekážka na nazretie do
spisu. Napokon mi prokurátorka oznámila, že ak sa nemôžem dostaviť na nazretie do spisu
do B., môžem si dať vyhotoviť kópiu na svoje náklady...
Dňa 19. 04. 2012 som požiadal KP Trnava o preskúmanie postupu policajta, kde
som okrem iného uviedol, že zo strany vyšetrovateľa ako aj dozorujúcej prokuratúry som
bol donútený k tomu, aby som požiadal opakovane o zaslanie celej kópie vyšetrovacieho
spisu ... V tomto liste už po tretíkrát som upozornil KP Trnava, že som žiadal a žiadam o
odňatie veci spod pôsobnosti inšpekcie MV SR Bratislava, pričom moja žiadosť nebola
vybavená.
Dňa 01. 06. 2012 som obdržal uznesenie MV SR zo dňa 23. 05. 2012 pod ČVS: SKIS-
459/OISZ-V-2011 o neodňatí veci... Na margo uvádzam, že predmetné uznesenie nebolo
vydané v súlade s Trestným poriadkom, nakoľko v súlade so zákonom malo byť vydané
týmto orgánom podľa ustanovenia § 201 ods. 6 písm. a) Tr. por. (per analógiám) a malo
mať formu príkazu. Taktiež malo mne byť doručené rozhodnutie vo forme jeho rovnopisu -
písomného vyhotovenia, výtlačku a nie vo forme fotokópie. Mojej osobe bolo nesprávne
a nezákonne vydané uznesenie o neodňatí veci a to doručené vo forme fotokópie, čo
považujem za nezákonné a porušenie mojich práv...
Dňa 22. 06. 2012 som prevzal upovedomenie z KP Trnava zo dňa 11. 06. 2012
pod číslom 1 KPt 135/12, kde sa prokurátor v plnej miere stotožnil s doterajším konaním
a rozhodnutím tak vyšetrovateľa PZ ako aj okresnej prokuratúry.
Dňa 27. 06. 2012 som podal sťažnosť na GP SR, kde som podrobne popísal celý
postup, v ktorých prípadoch došlo k porušeniu zákona a mojich práv, počnúc
vyšetrovateľmi PZ inšpekcie MV SR v Bratislave, OP a KP Tmava. Dňa 27. 07. 2012 som
na KP Trnava odoslal sťažnosť týkajúcu sa nezákonného postupu vo veci nezaslania
fotokópie vyšetrovacieho spisu zo strany vyšetrovateľa PZ.
Dňa 14. 08. 2012 som prevzal uznesenie inšpekcie MV SR v Bratislave zo dňa 06. 08.
2012 pod číslom ČVS: SKIS-459/OISZ-V-2011, ktorým vyšetrovateľ PZ zastavil trestné
stíhanie bez ohľadu na to, že mi nezaslal fotokópiu vyšetrovacieho spisu, ktorú mi prisľúbil
zaslať v liste zo dňa 22. 05. 2012 po splnení podmienok. Dňa 15. 08. 2012 som opakovane
na OP Trnava zaslal sťažnosť voči predmetnému uzneseniu spolu aj so zaslaním dôkazného
materiálu...
Dňa 17. 10. 2012 som prevzal z OP Trnava pod sp. značkou 3 Pv 572/11 uznesenie
o zamietnutí mojej sťažnosti... Dozorujúca prokurátorka kopírovanie výsluchov... obhajuje
tým, že v prípade G. a V. ide o policajtov, ktorí spracovali spoločný záznam, ktorí
vypovedali k danému skutku opakovane a je dokonca vysoko pravdepodobné, že použijú
zhodné a obdobné slová a slovné konštrukcie pri popise daného incidentu. Ďalej uvádza, že
ich výpovede budú súladné nielen v základných črtách, ale aj v podrobnostiach... Na tomto
skutkovom základe došla prokurátorka k záveru, že nedošlo ku spáchaniu skutku, pre ktoré
bolo začaté trestné stíhanie.
Toto stanovisko dozorujúcej prokurátorky je v hrubom a zásadnom rozpore
s postupom v zmysle Trestného poriadku... Tvrdenie prokurátorky, že policajt je verejný
činiteľ len ak koná v zmysle Trestného poriadku prípadne zákona č. 171/1993 Zb., ale ako
náhle koná v inej oblasti alebo koná ako nadriadený v konaní o prepustení zo služobného
pomeru, nemá postavenie verejného činiteľa je nesprávne a nezákonné, nakoľko táto
špecifikácia kedy je a kedy nie je policajt počas výkonu služby verejným činiteľom je iba
domnienkou prokurátorky, nakoľko policajt od času nástupu do služby do času skončenia
služby je stále verejným činiteľom. Takisto policajt je verejným činiteľom pri úkonoch
v správnom konaní, priestupkovom konaní, teda počas celej doby výkonu služby...
Dňa 18. 10. 2012 som na GP SR zaslal žiadosť - doplnenie svojho oznámenia zo dňa
27. 06. 2012 týkajúce sa rozhodnutia prokurátora krajskej prokuratúry o preskúmanie
postupu, kde okrem iného som opakovane urgoval vybavenie môjho podnetu ohľadom
nezaslania fotokópie predmetného vyšetrovacieho spisu...
Dňa 05. 11. 2012 mi bolo doručené upovedomenie z GP SR pod č. IV/1 GPt 449/12
zo dňa 26. 10. 2012, kde prokurátor... uviedol, že v konaní vyšetrovateľa PZ, prokurátorky
okresnej prokuratúry, prokurátora krajskej prokuratúry nezistil pochybenia, ktoré by
vyžadovali prijatie opatrení a zároveň mali za následok nezákonné rozhodnutie...
Dňa 04. 01. 2013 som prevzal z KP Trnava pod č. 1 KPt 135/12 zo dňa 27. 12. 2012
upovedomenie... Prokurátor JUDr. N... Zároveň dodáva, že aj keby v danom prípade došlo
ku kopírovaniu dotknutých výsluchov, čo týmto vyjadrením aj sám pripúšťa, tak bez
splnenia ďalších zákonných podmienok by nešlo o trestný čin v zmysle § 326 Trestného
zákona. V celom tomto konaní od samého počiatku som poukazoval na porušenie zákona,
porušenie povinnosti verejného činiteľa ako aj porušenie mojich práv, a to, že vyšetrovateľ
PZ a prokuratúry si osvojili len trestný čin zneužitie právomoci verejného činiteľa je
chybné, nakoľko v mojom prípade došlo aj k inej trestnej činnosti a to trestný čin
poškodzovania cudzích práv. Z uvedeného dôvodu toto rozhodnutie KP Trnava považujem
za nezákonné.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„1. Základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a a čl. 48 ods. 2 opomenutím konania MV SR sekcia kontroly a inšpekčnej
služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava ako aj
následnými rozhodnutiami Inšpekcie MV SR o zastavení trestného konania zo dňa 6. 8.
2012, rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 8. 10. 2012, rozhodnutie Krajskej
prokuratúry v Trnave zo dňa 27. 12. 2012 a Generálnej prokuratúry zo dňa 26. 10. 2012
porušené bolo.
2. Uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 6. 8. 2012, zo dňa 8. 10. 2012
rozhodnutiami Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 8. 10. 2012, rozhodnutie Okresnej
prokuratúry v Trnave zo dňa 8. 10. 2012, rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa
27. 12. 2012 a Generálnej prokuratúry zo dňa 26. 10. 2012 sa zrušujú a vec sa vracia
na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra SR sekcii kontroly a inšpekčnej služby, úradu
inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava
3. Ministerstvo vnútra SR sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej
služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava, Okresná prokuratúra v Trnave, Krajská
prokuratúra v Trnave a Generálna prokuratúra SR sú povinné uhradiť sťažovateľovi
finančné zadosťučinenie vo výške 35. 000 EUR.
4. Ministerstvo vnútra SR sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej
služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava, Okresná prokuratúra v Trnave, Krajská
prokuratúra v Trnave a Generálna prokuratúra SR sú povinné uhradiť sťažovateľovi trovy
konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie
konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh
smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované
dôkazy.
Okrem všeobecných náležitostí podľa § 20 zákona o ústavnom súde sťažnosť musí
obsahovať aj náležitosti podľa § 50 citovaného zákona, medzi ktoré nevyhnutne patrí aj
označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa
ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť
dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomoci je v súlade s § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde viazané na splnenie viacerých formálnych a obsahových
náležitostí. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,
čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý
označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Petit musí byť vymedzený presne,
určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým
spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci
(obdobne III. ÚS 41/07, III. ÚS 248/08, IV. ÚS 138/08).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že petit sťažnosti podanej
sťažovateľom nie je vymedzený určito a zrozumiteľne.
Sťažovateľ, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite
sťažnosti neoznačil namietané konania a rozhodnutia orgánov verejnej moci spisovými
značkami tak, ako to vyžaduje § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde. V úvode
odôvodnenia sťažnosti síce sťažovateľ predostrel svoje námietky (majúce charakter popisu
skutkových okolností) prehľadným spôsobom, ale postupným uvádzaním ďalších
skutkových okolností spojených s úkonmi orgánov činných v trestnom konaní a orgánov
prokuratúry, ktoré označil viacerými spisovými značkami, vytvoril podobu neprehľadnej
a nezrozumiteľnej sťažnosti. Navyše, sťažovateľ sa viac sústredil na popis skutkových
okolností prípadu ako na právne argumenty podmieňujúce jeho ústavný problém, čím
opomenul podstatu čl. 124 ústavy, podľa ktorého ústavný súd je nezávislým súdnym
orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd pripomína, že spomínaný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 32/2011).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa
advokátom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa vykazuje nedostatky náležitostí
predpísaných zákonom o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde z uvedeného dôvodu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne
napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 26/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2013