Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 69/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. L. T., V., zastúpenej advokátom JUDr. I. H., K., pre

namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6

-57 z 9. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. L. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra

2012 doručená sťažnosť Mgr. L. T., V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. I. H., K., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6

-57 z 9. novembra 2012.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

„... Sťažovateľka je ako žalovaná účastníčkou konania v právnej veci žalobcu V. K., v

konaní o nariadenie predbežného opatrenia a vrátenie daru, vedenom na prvom stupni pred

Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. a na druhom stupni pred

Krajským súdom Košice sp. zn. ...

Krajský súd Košice uznesením spis. značka zo dňa 9. 11. 2012

potvrdil uznesenie prvostupňového súdu s výnimkou zákazu možnosti prenajímania

nehnuteľnosti. V odôvodnení svojho uznesenia KS Košice uviedol, že vinkulácia peňažných

prostriedkov vo výške 10.013,24 € nie je dostatočným zabezpečovacím prostriedkom

pre výkon súdneho rozhodnutia, pretože navrhovateľ nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu

s vinkulujúcou bankou V. a. s...

Predmetom súdneho konania je požiadavka navrhovateľa na vrátenie daru vo výške

13.277,56 € . Odporkyňa z dôvodu, že dlhodobo žila ako družka s navrhovateľom napriek

tomu, že jeho návrh vo veci samej považuje za nedôvodný, dobrovoľne uhradila

navrhovateľovi sumu 3264,32 € v snahe pomôcť mu v jeho ťažkej životnej situácii. Zvyšnú

časť žalovanej sumy vo výške 10.013,24 € sťažovateľka vinkulovala vo V. a. s. v prospech

navrhovateľa s tým, že sťažovateľka vinkulovaným vkladom nebude môcť disponovať do 31.

12. 2022 (dovtedy nepochybne bude súdny spor vo veci samej právoplatne ukončený) a

naopak navrhovateľ v prípade predloženia právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej

bude mať nárok na vyplatenie vinkulovanej sumy, a to vo výške uvedenej v predmetnom

rozhodnutí...“

Podľa názoru sťažovateľky uznesením krajského súdu č. k. -57

z 9. novembra 2012 bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru tým, že krajský súd

potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -22 zo 17. júla 2012 vo výroku, ktorým okresný súd zakázal sťažovateľke

previesť vlastnícke právo akýmkoľvek spôsobom, zameniť, vložiť, zaťažiť záložným

právom alebo akokoľvek inak zaťažiť predmetné nehnuteľnosti. Sťažovateľka považuje už

uvedené uznesenie krajského súdu za arbitrárne z dôvodu, že časť peňazí navrhovateľovi už

zaplatila aj napriek tomu, že jeho nárok na vrátenie daru považuje za sporný, a zvyšnú

čiastku vinkulovala v prospech navrhovateľa v banke. Z tohto dôvodu sťažovateľka zastáva

názor, že krajský súd mal uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia

zrušiť.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo Mgr. L. T., V., na súdnu ochranu, vrátane práva na spravodlivý

súdny proces, podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vedenom

pod sp. zn. zo dňa 9. 13. 2012 p o r u š e n é bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. 11. 2012, sp. zn. sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Krajskému súdu v Košiciach ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi JUDr. I. H. za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 485,24

eur do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods. 2

skúmal, či v danom prípade nejde o zjavnú neopodstatnenosť.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa je

taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, , ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ,

).

Ťažiskovým dôvodom, pre ktorý považuje sťažovateľka namietané uznesenie

krajského súdu č. k. -57 z 9. novembra 2012 za ústavne nekonformné, je to,

že podľa názoru sťažovateľky vinkulácia peňazí v prospech navrhovateľa bola dostatočným

dôvodom na to, aby krajský súd zrušil predbežné opatrenie nariadené okresným súdom.

Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenie krajského súdu je arbitrárne.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. -57

z 9. novembra 2012 okrem iného uviedol:

„... Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku, ktorým súd zakázal odporkyni

previesť vlastnícke právo akýmkoľvek spôsobom, zameniť, vložiť, zaťažiť záložným právom,

alebo akokoľvek inak zaťažiť nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 131 katastrálne

územie H., obec H., okres K., a to pozemky, parcely registra C, parc. č. 38 - zastavané

2 2

plochy a nádvoria vo výmere 367 ma parc. č. 39 - záhrady vo výmere 2477 ma dom

súpisné číslo 23 na parc. č. 38, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o

vrátenie daru vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s.

p. potvrdil...

Navrhovateľ osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana. Sama odporkyňa priznáva, že pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti jej navrhovateľ

poskytol sumu 300.000,- Sk. Aj za situácie, keď právny dôvod poskytnutia peňazí doposiaľ

nie je preukázaný, nárok navrhovateľa na vrátenie daru z tohto dôvodu možno považovať

za osvedčený.

Je zrejmé, že navrhovateľ je v dôkaznej núdzi, vzhľadom na svoj nepriaznivý

zdravotný stav. Z obsahu spisuje taktiež zrejmé, že odporkyňa v priebehu tohto konania, ale

aj v priebehu konania vedeného pred Okresným súdom Košice - okolie sp. zn.

menila svoje tvrdenia ohľadom prijatia predmetnej sumy od navrhovateľa, preto konanie

odporkyne možno považovať v tomto štádiu konania za účelové. Záväzne o dôvodnosti

nároku navrhovateľa bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej, avšak táto skutočnosť

nemení nič na závere o osvedčení pravdepodobnosti nároku na nariadenie predbežného

opatrenia.

Osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. obava navrhovateľa

z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej bola osvedčená samotným

priznaním odporkyne, ktorá potvrdila svoj úmysel nakladať (predať) s predmetnými

nehnuteľnosťami v snahe riešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Nepochybne je takto

preukázaný aj úmysel nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to spôsobom, ktorý by

v budúcnosti mohol ohroziť výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej, čo v konečnom

dôsledku môže viesť k zmareniu, alebo sťaženiu vymoženia pohľadávky navrhovateľa voči

odporkyni. Odporkyňa sa totiž snaží zbaviť jedine možného speňažiteľného majetku.

Ani vinkulácia peňažných prostriedkov vo výške 10.013,24 eur na účte odporkyne

v prospech navrhovateľa na dobu určitú, na základe zmluvy o vinkulácii práva disponovať

s peňažnými prostriedkami na účte a mandátnej zmluvy zo dňa 3. 8. 2012, nie je

dostatočným zabezpečovacím prostriedkom pre výkon súdneho rozhodnutia, pretože

navrhovateľ nie je v žiadnom v zmluvnom vzťahu na základe tejto zmluvy o vinkulácii

s odporkyňou a ani s V., a. s., a tiež aj s prihliadnutím nato, že takýmto spôsobom nie je

zabezpečená celá pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni.

Nakoniec bola splnená aj podmienka vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia

k predmetu konania vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia potvrdil

napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výroku, ako je uvedený v enunciáte tohto

rozhodnutia.

Dôvodné je však odvolanie odporkyne v prevyšujúcej časti, preto odvolací súd

napadnuté uznesenie v časti, v ktorej bol odporkyni uložený zákaz prenechať predmetnú

nehnuteľnosť do nájmu, v zmysle ust. zmenil.

Nariadením takéhoto predbežného opatrenia by totiž došlo k nedôvodnému

obmedzeniu odporkyne vo výkone jej vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti, pretože

nájom nehnuteľnosti nebráni prípadnému budúcemu výkonu rozhodnutia a zároveň by

viedlo k obmedzeniu možnosti odporkyne uspokojiť žalovaný nárok, lebo nájom

nehnuteľností môže byť aj zdrojom finančných prostriedkov (nájomné v prípade

prenechania nehnuteľnosti do nájmu) slúžiacich na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa.

Z týchto dôvodov je nariadenie predbežného opatrenia v prevyšujúcej časti

nedôvodné...“

Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu č. k. -57

z 9. novembra 2012 ústavný súd konštatuje, že jeho odôvodnenie je dostatočné

a zrozumiteľné. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu dostačujúco vysvetlil, prečo

uznesenie okresného súdu č. k. -22 zo 17. júla 2012 potvrdil v časti, v ktorej

zakázal odporkyni previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, a vo zvyšnej

časti návrh zamietol, pričom jeho závery možno považovať z ústavného hľadiska

za akceptovateľné a udržateľné. Krajský súd v napadnutom uznesení zaujal stanovisko

k námietkam sťažovateľky, najmä pokiaľ ide o skutočnosť, prečo vinkuláciu peňažných

prostriedkov nepovažuje za dostatočný zabezpečovací prostriedok.

K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými

sťažovateľkou v jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu ústavný súd v súlade so svojou

konštantnou judikatúrou uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Pretože namietané uznesenie krajského súdu č. k. -57 z 9. novembra

2012 nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený

ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , )

a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Sťažovateľka mohla vo veci podať aj návrh na zrušenie predmetného predbežného

opatrenia, o čom však nepredložila ústavnému súdu relevantné dôkazy.

S poukazom na to, že obsahom základného práva podľa nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (, , , ,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa dohovoru

uznesením krajského súdu č. k. -57 z 9. novembra 2012, odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2013