Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 69/2013
PDF · 174.88 KB
No categories available
III. ÚS 69/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. L. T., V., zastúpenej advokátom JUDr. I. H., K., pre
namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6
Co/265/2012-57 z 9. novembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. L. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra
2012 doručená sťažnosť Mgr. L. T., V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. I. H., K., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6
Co/265/2012-57 z 9. novembra 2012.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:
„... Sťažovateľka je ako žalovaná účastníčkou konania v právnej veci žalobcu V. K., v
konaní o nariadenie predbežného opatrenia a vrátenie daru, vedenom na prvom stupni pred
Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 7 C/106/2012 a na druhom stupni pred
Krajským súdom Košice sp. zn. 6 Co/265/2012...
Krajský súd Košice uznesením spis. značka 6 Co/265/2012 zo dňa 9. 11. 2012
potvrdil uznesenie prvostupňového súdu s výnimkou zákazu možnosti prenajímania
nehnuteľnosti. V odôvodnení svojho uznesenia KS Košice uviedol, že vinkulácia peňažných
prostriedkov vo výške 10.013,24 € nie je dostatočným zabezpečovacím prostriedkom
pre výkon súdneho rozhodnutia, pretože navrhovateľ nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu
s vinkulujúcou bankou V. a. s...
Predmetom súdneho konania je požiadavka navrhovateľa na vrátenie daru vo výške
13.277,56 € . Odporkyňa z dôvodu, že dlhodobo žila ako družka s navrhovateľom napriek
tomu, že jeho návrh vo veci samej považuje za nedôvodný, dobrovoľne uhradila
navrhovateľovi sumu 3264,32 € v snahe pomôcť mu v jeho ťažkej životnej situácii. Zvyšnú
časť žalovanej sumy vo výške 10.013,24 € sťažovateľka vinkulovala vo V. a. s. v prospech
navrhovateľa s tým, že sťažovateľka vinkulovaným vkladom nebude môcť disponovať do 31.
12. 2022 (dovtedy nepochybne bude súdny spor vo veci samej právoplatne ukončený) a
naopak navrhovateľ v prípade predloženia právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej
bude mať nárok na vyplatenie vinkulovanej sumy, a to vo výške uvedenej v predmetnom
rozhodnutí...“
Podľa názoru sťažovateľky uznesením krajského súdu č. k. 6 Co/265/2012-57
z 9. novembra 2012 bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru tým, že krajský súd
potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 7 C/106/2012-22 zo 17. júla 2012 vo výroku, ktorým okresný súd zakázal sťažovateľke
previesť vlastnícke právo akýmkoľvek spôsobom, zameniť, vložiť, zaťažiť záložným
právom alebo akokoľvek inak zaťažiť predmetné nehnuteľnosti. Sťažovateľka považuje už
uvedené uznesenie krajského súdu za arbitrárne z dôvodu, že časť peňazí navrhovateľovi už
zaplatila aj napriek tomu, že jeho nárok na vrátenie daru považuje za sporný, a zvyšnú
čiastku vinkulovala v prospech navrhovateľa v banke. Z tohto dôvodu sťažovateľka zastáva
názor, že krajský súd mal uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia
zrušiť.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné právo Mgr. L. T., V., na súdnu ochranu, vrátane práva na spravodlivý
súdny proces, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vedenom
pod sp. zn. 6 Co/265/2012 zo dňa 9. 13. 2012 p o r u š e n é bolo.
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. 11. 2012, sp. zn. 6 Co/265/2012 sa
zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Krajskému súdu v Košiciach ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu
zástupcovi JUDr. I. H. za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 485,24
eur do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o zjavnú neopodstatnenosť.
Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).
Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné
pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo
samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného
súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).
V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie
rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne
nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,
Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04,
Ťažiskovým dôvodom, pre ktorý považuje sťažovateľka namietané uznesenie
krajského súdu č. k. 6 Co/265/2012-57 z 9. novembra 2012 za ústavne nekonformné, je to,
že podľa názoru sťažovateľky vinkulácia peňazí v prospech navrhovateľa bola dostatočným
dôvodom na to, aby krajský súd zrušil predbežné opatrenie nariadené okresným súdom.
Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenie krajského súdu je arbitrárne.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. 6 Co/265/2012-57
z 9. novembra 2012 okrem iného uviedol:
„... Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku, ktorým súd zakázal odporkyni
previesť vlastnícke právo akýmkoľvek spôsobom, zameniť, vložiť, zaťažiť záložným právom,
alebo akokoľvek inak zaťažiť nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 131 katastrálne
územie H., obec H., okres K., a to pozemky, parcely registra C, parc. č. 38 - zastavané
2 2
plochy a nádvoria vo výmere 367 ma parc. č. 39 - záhrady vo výmere 2477 ma dom
súpisné číslo 23 na parc. č. 38, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o
vrátenie daru vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s.
p. potvrdil...
Navrhovateľ osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Sama odporkyňa priznáva, že pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti jej navrhovateľ
poskytol sumu 300.000,- Sk. Aj za situácie, keď právny dôvod poskytnutia peňazí doposiaľ
nie je preukázaný, nárok navrhovateľa na vrátenie daru z tohto dôvodu možno považovať
za osvedčený.
Je zrejmé, že navrhovateľ je v dôkaznej núdzi, vzhľadom na svoj nepriaznivý
zdravotný stav. Z obsahu spisuje taktiež zrejmé, že odporkyňa v priebehu tohto konania, ale
aj v priebehu konania vedeného pred Okresným súdom Košice - okolie sp. zn. 7 C/96/2010
menila svoje tvrdenia ohľadom prijatia predmetnej sumy od navrhovateľa, preto konanie
odporkyne možno považovať v tomto štádiu konania za účelové. Záväzne o dôvodnosti
nároku navrhovateľa bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej, avšak táto skutočnosť
nemení nič na závere o osvedčení pravdepodobnosti nároku na nariadenie predbežného
opatrenia.
Osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. obava navrhovateľa
z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej bola osvedčená samotným
priznaním odporkyne, ktorá potvrdila svoj úmysel nakladať (predať) s predmetnými
nehnuteľnosťami v snahe riešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Nepochybne je takto
preukázaný aj úmysel nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to spôsobom, ktorý by
v budúcnosti mohol ohroziť výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej, čo v konečnom
dôsledku môže viesť k zmareniu, alebo sťaženiu vymoženia pohľadávky navrhovateľa voči
odporkyni. Odporkyňa sa totiž snaží zbaviť jedine možného speňažiteľného majetku.
Ani vinkulácia peňažných prostriedkov vo výške 10.013,24 eur na účte odporkyne
v prospech navrhovateľa na dobu určitú, na základe zmluvy o vinkulácii práva disponovať
s peňažnými prostriedkami na účte a mandátnej zmluvy zo dňa 3. 8. 2012, nie je
dostatočným zabezpečovacím prostriedkom pre výkon súdneho rozhodnutia, pretože
navrhovateľ nie je v žiadnom v zmluvnom vzťahu na základe tejto zmluvy o vinkulácii
s odporkyňou a ani s V., a. s., a tiež aj s prihliadnutím nato, že takýmto spôsobom nie je
zabezpečená celá pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni.
Nakoniec bola splnená aj podmienka vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia
k predmetu konania vo veci samej.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdil
napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výroku, ako je uvedený v enunciáte tohto
rozhodnutia.
Dôvodné je však odvolanie odporkyne v prevyšujúcej časti, preto odvolací súd
napadnuté uznesenie v časti, v ktorej bol odporkyni uložený zákaz prenechať predmetnú
nehnuteľnosť do nájmu, v zmysle ust. § 220 O. s. p. zmenil.
Nariadením takéhoto predbežného opatrenia by totiž došlo k nedôvodnému
obmedzeniu odporkyne vo výkone jej vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti, pretože
nájom nehnuteľnosti nebráni prípadnému budúcemu výkonu rozhodnutia a zároveň by
viedlo k obmedzeniu možnosti odporkyne uspokojiť žalovaný nárok, lebo nájom
nehnuteľností môže byť aj zdrojom finančných prostriedkov (nájomné v prípade
prenechania nehnuteľnosti do nájmu) slúžiacich na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa.
Z týchto dôvodov je nariadenie predbežného opatrenia v prevyšujúcej časti
nedôvodné...“
Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu č. k. 6 Co/265/2012-57
z 9. novembra 2012 ústavný súd konštatuje, že jeho odôvodnenie je dostatočné
a zrozumiteľné. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu dostačujúco vysvetlil, prečo
uznesenie okresného súdu č. k. 7 C/106/2012-22 zo 17. júla 2012 potvrdil v časti, v ktorej
zakázal odporkyni previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, a vo zvyšnej
časti návrh zamietol, pričom jeho závery možno považovať z ústavného hľadiska
za akceptovateľné a udržateľné. Krajský súd v napadnutom uznesení zaujal stanovisko
k námietkam sťažovateľky, najmä pokiaľ ide o skutočnosť, prečo vinkuláciu peňažných
prostriedkov nepovažuje za dostatočný zabezpečovací prostriedok.
K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými
sťažovateľkou v jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu ústavný súd v súlade so svojou
konštantnou judikatúrou uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo
účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
Pretože namietané uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co/265/2012-57 z 9. novembra
2012 nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený
ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04)
a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.
Sťažovateľka mohla vo veci podať aj návrh na zrušenie predmetného predbežného
opatrenia, o čom však nepredložila ústavnému súdu relevantné dôkazy.
S poukazom na to, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je
právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo
na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07,
III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
uznesením krajského súdu č. k. 6 Co/265/2012-57 z 9. novembra 2012, odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2013