Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 74/2013
PDF · 194.1 KB
No categories available
I. ÚS 74/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. R., M., zastúpeného JUDr. S. T., M., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Martin č. k. 3 Pv 136/08-103 z 9. marca 2012,
uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina, odboru
kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 z
13. októbra 2011 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavení
podnetu prípisom č. k. IV Pz 140/12-4 z 23. augusta 2012 a základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Martin a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. R. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra
2012 doručená sťažnosť M. R., M.(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. S. T., M.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry
Martin (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 3 Pv 136/08-103 z 9. marca 2012 (ďalej len
„uznesenie okresnej prokuratúry“), uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Žilina, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality
ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 z 13. októbra 2011 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“)
a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) pri vybavení podnetu prípisom č. k. IV Pz 140/12-4 z 23. augusta 2012
a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresnej prokuratúry.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:
«... Dňa 01. 04. 2011 bolo vyšetrovateľom OR PZ OKP Žilina voči sťažovateľovi
vznesené obvinenie pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák...
generálny prokurátor Slovenskej republiky... Uznesením IV Pz 86/11-8, zo dňa
25. 07. 2011 podľa § 363 odsek 1, odsek 2 a § 367 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku
rozhodol, že Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. 2 Pv 183/08
zo dňa 29. 04. 2011 a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon... v neprospech
sťažovateľa. Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. 3 Pv 136/08
zo dňa 29. 04. 2011 zrušil a bolo zrušené aj uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Žilina, Odboru kriminálnej polície, Oddelenia ekonomickej kriminality
ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 zo dňa 01. 04. 2011, ktorým podľa § 206 odsek 1 Trestného
poriadku vzniesol obvinenie M. R. pre zločin úžery podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písm. a/
Dňa 13. 10. 2011 bolo vyšetrovateľom OR PZ OKP Žilina voči sťažovateľovi
vznesené opätovne obvinenie v skutku č. 1/ pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a)
Tr. zák...
Voči uvedenému uzneseniu sťažovateľ podal... sťažnosť, ktorá bola s odstupom
5 mesiacov vybavená okresnou prokurátorkou OP Martin zo dňa 9. 3. 2012, doručená dňa
14. 3. 2012 s tým, že sťažnosť zamietla podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nie
dôvodnú...
Dňa 19. 3. 2011 bola podaná žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa OR PZ
Žilina, ako aj postupu okresnej prokurátorky OP Martin na Krajskú prokuratúru Žilina...
Dňa 21. 5. 2012 bolo sťažovateľovi oznámené vyšetrovateľom Okresného
riaditeľstvo PZ, vyrozumenie o možnosti preštudovať vyšetrovací spis...
Dňa 6. júla 2012 bolo sťažovateľovi prostredníctvom Krajskej prokuratúry Žilina
oznámené, že podanie bolo postúpené Generálnej prokuratúre s návrhom na postup podľa
Dňa 3. 9. 2012 bolo doručené vyrozumenie Generálnej prokuratúry o vybavení
žiadosti sťažovateľa zo dňa 19. 3. 2012. V podaní zo dňa 23. 8. 2012 sa uvádza:
„S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti môžem konštatovať, že v konaní som
nezistil porušenie zákona a preto nie je dôvod na postup podľa § 363 ods. 1 Tr. por.“»
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že sa „... S právnym záverom
tak vyšetrovateľa, ako aj dozorujúceho prokurátora a postupom Generálnej prokuratúry
SR... nestotožňuje...“, a podrobne uvádza dôvody tohto svojho tvrdenia.
V závere sťažovateľ odôvodňuje porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry takto: „Napriek
skutočnosti, že preštudovanie vyšetrovacieho spisu prebehlo v júni 2012 a následne bol spis
zaslaný na OP Martin, do dnešného dňa neboli sťažovateľ, ani jeho obhajca zo strany OP
Martin oboznámení v zmysle § 234 Tr. por či bola podaná obžaloba na súd.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa M. R. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 9. 3. 2012 číslo 3
Pv 136/08-103 v náväznosti uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Žilina ČVS: ORP-219/OEK-
ZA-2011 zo dňa 13. 10. 2011, postupom Generálnej prokuratúry SR o spôsobe vybavenia
podnetu zo dňa 23. 8. 2012 porušené bolo.
2. Okresná prokuratúra v Martine porušila základné právo M. R., aby sa jeho trestná
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
3. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 9. 3. 2012 číslo 3 Pv 136/08-
103 a uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Žilina ČVS: ORP-2I9/OEK-ZA-2011 zo dňa 13. 10.
2011 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
4. Okresná prokuratúra v Martine je povinná uhradiť M. R. trovy právneho
zastúpenia v sume 323,50 € za 2 úkony právnej pomoci – príprava a prevzatie, spísanie
ústavnej sťažnosti v zmysle § 11 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. (1 úkon á 127,16 € + režijný
paušál á 7,63 € + DPH, t. j. 161,75 € ) na účet jeho právnej zástupkyni JUDr. S. T... do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov
konania.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením vyšetrovateľa
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným
orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva,
že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 36/96).
Podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu je
sťažnosť. O sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa rozhoduje prokurátor, ktorý vykonáva
nad prípravným konaním dozor.
Sťažovateľ sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa podal 20. októbra 2011, o ktorej
bolo rozhodnuté uznesením okresnej prokuratúry. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ
mal proti uzneseniu vyšetrovateľa dostupný a účinný prostriedok nápravy na ochranu svojho
základného a iného práva, ktorý aj využil.
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného a iného práva uznesením
vyšetrovateľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry
Sťažovateľ v sťažnosti namieta tiež porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry.
Aj námietky sťažovateľa proti uzneseniu okresnej prokuratúry ústavný súd
posudzoval z hľadiska subsidiarity svojej právomoci rozhodovať o sťažnostiach podľa
V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu
a uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry podnetom podľa § 31 a nasl. zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Túto možnosť sťažovateľ
využil a 23. marca 2012 doručil Krajskej prokuratúre v Žiline (ďalej len „krajská
prokuratúra“) „Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa OR PZ Žilina, ako aj postupu
okresnej prokurátorky OP Martin“. Podnet postúpila krajská prokuratúra generálnej
prokuratúre, ktorý vybavila generálna prokuratúra prípisom č. k. IV Pz 140/12-4
z 23. augusta 2012.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal aj proti uzneseniu okresnej prokuratúry
účinný právny prostriedok na ochranu svojho základného a iného práva, ktorý aj využil,
čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť
pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry
Sťažovateľ tiež namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Pv 136/08, ku ktorému malo dôjsť tým, že „Napriek skutočnosti, že
preštudovanie vyšetrovacieho spisu prebehlo v júni 2012 a následne bol spis zaslaný na OP
Martin, do dnešného dňa neboli sťažovateľ, ani jeho obhajca zo strany OP Martin
oboznámení v zmysle § 234 Tr. por. či bola podaná obžaloba na súd.“.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 56/03, II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).
Ústavný súd na okresnej prokuratúre zistil, že obžaloba vo veci sťažovateľa bola
na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný súd“) podaná 11. decembra 2012, teda ešte
pred doručením sťažnosti ústavnému súdu. Vec je okresným súdom vedená
pod sp. zn. 2 T 215/2012. O podaní obžaloby boli sťažovateľ a jeho obhajca upovedomení
prípisom prokurátorky okresnej prokuratúry sp. zn. 3 Pv 136/08 zo 6. decembra 2012.
Z príloh, ktoré sťažovateľ k sťažnosti pripojil, vyplýva, že sťažovateľ sa listom
z 19. marca 2012 obrátil na krajskú prokuratúru so žiadosťou „o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa OR PZ Žilina, ako aj postupu okresnej prokurátorky OP Martin“. Prokurátor
krajskej prokuratúry prípisom č. k. 1 KPt 566/08-64 z 29. júna 2012 sťažovateľovi oznámil,
že návrh sťažovateľa bol spolu so spisovým materiálom postúpený
generálnej prokuratúre na vybavenie. Generálna prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa
prípisom č. k. IV Pz 140/12-4 z 23. augusta 2012, ktorý bol právnej zástupkyni sťažovateľa
doručený 3. septembra 2012. Z uvedeného vyplýva, že spis okresnej prokuratúry
sp. zn. 3 Pv 136/08 sa až do septembra 2012 nachádzal na krajskej prokuratúre, resp.
na generálnej prokuratúre.
Na základe uvedeného možno skonštatovať, že od vrátenia spisu okresnej
prokuratúre z generálnej prokuratúry do podania obžaloby na sťažovateľa prešli takmer tri
mesiace.
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných
prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Na obdobia kratšej nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada
len vtedy, ak sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú
dĺžku súdneho konania.
V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku, prípadne návrhu nevyhovel, alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený.
Z už uvedených dôvodov nemožno sťažovateľom namietané obdobie od júna 2012
do decembra 2012 postupom okresnej prokuratúry považovať za zbytočné prieťahy, a tým
aj možnosť porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry
Sťažovateľ namieta tiež porušenie svojich práv postupom generálnej prokuratúry
pri vybavení jeho podnetu z 19. marca 2012, ktorý bol generálnej prokuratúre doručený
prostredníctvom krajskej prokuratúry. Generálna prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa
prípisom č. k. IV Pz 140/12-4 z 23. augusta 2012, ktorý bol právnej zástupkyni sťažovateľa
doručený 3. septembra 2012.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa
počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu v decembri 2012
a ústavnému súdu doručená 17. decembra 2012.
Lehota na podanie sťažnosti proti postupu generálnej prokuratúry, ktorým bol
vybavený podnet sťažovateľa z 19. marca 2012, uplynula 3. novembra 2012. Z uvedeného
vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená po uplynutí dvojmesačnej lehoty
uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa
ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. februára 2013