Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 74/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. R., M., zastúpeného JUDr. S. T., M., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Martin č. k. -103 z 9. marca 2012,

uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina, odboru

kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 z

13. októbra 2011 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavení

podnetu prípisom č. k. -4 z 23. augusta 2012 a základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Martin a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2012 doručená sťažnosť M. R., M.(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. S. T., M.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry

Martin (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -103 z 9. marca 2012 (ďalej len

„uznesenie okresnej prokuratúry“), uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Žilina, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality

ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 z 13. októbra 2011 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“)

a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) pri vybavení podnetu prípisom č. k. -4 z 23. augusta 2012

a základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresnej prokuratúry.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

«... Dňa 01. 04. 2011 bolo vyšetrovateľom OR PZ OKP Žilina voči sťažovateľovi

vznesené obvinenie pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák...

generálny prokurátor Slovenskej republiky... Uznesením -8, zo dňa

25. 07. 2011 podľa , a písmeno b)

rozhodol, že Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Martin sp. zn.

zo dňa 29. 04. 2011 a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon... v neprospech

sťažovateľa. Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Martin sp. zn.

zo dňa 29. 04. 2011 zrušil a bolo zrušené aj uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Žilina, Odboru kriminálnej polície, Oddelenia ekonomickej kriminality

ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 zo dňa 01. 04. 2011, ktorým podľa § 206 odsek 1 Trestného

poriadku vzniesol obvinenie M. R. pre zločin úžery podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písm. a/

...

Dňa 13. 10. 2011 bolo vyšetrovateľom OR PZ OKP Žilina voči sťažovateľovi

vznesené opätovne obvinenie v skutku č. 1/ pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a)

Tr. zák...

Voči uvedenému uzneseniu sťažovateľ podal... sťažnosť, ktorá bola s odstupom

5 mesiacov vybavená okresnou prokurátorkou OP Martin zo dňa 9. 3. 2012, doručená dňa

14. 3. 2012 s tým, že sťažnosť zamietla podľa ako nie

dôvodnú...

Dňa 19. 3. 2011 bola podaná žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa OR PZ

Žilina, ako aj postupu okresnej prokurátorky OP Martin na Krajskú prokuratúru Žilina...

Dňa 21. 5. 2012 bolo sťažovateľovi oznámené vyšetrovateľom Okresného

riaditeľstvo PZ, vyrozumenie o možnosti preštudovať vyšetrovací spis...

Dňa 6. júla 2012 bolo sťažovateľovi prostredníctvom Krajskej prokuratúry Žilina

oznámené, že podanie bolo postúpené Generálnej prokuratúre s návrhom na postup podľa

a nasl. ..

Dňa 3. 9. 2012 bolo doručené vyrozumenie Generálnej prokuratúry o vybavení

žiadosti sťažovateľa zo dňa 19. 3. 2012. V podaní zo dňa 23. 8. 2012 sa uvádza:

„S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti môžem konštatovať, že v konaní som

nezistil porušenie zákona a preto nie je dôvod na postup podľa “»

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že sa „... S právnym záverom

tak vyšetrovateľa, ako aj dozorujúceho prokurátora a postupom Generálnej prokuratúry

SR... nestotožňuje...“, a podrobne uvádza dôvody tohto svojho tvrdenia.

V závere sťažovateľ odôvodňuje porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresnej prokuratúry takto: „Napriek

skutočnosti, že preštudovanie vyšetrovacieho spisu prebehlo v júni 2012 a následne bol spis

zaslaný na OP Martin, do dnešného dňa neboli sťažovateľ, ani jeho obhajca zo strany OP

Martin oboznámení v zmysle § 234 Tr. por či bola podaná obžaloba na súd.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa M. R. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 9. 3. 2012 číslo 3

-103 v náväznosti uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Žilina ČVS: ORP-219/OEK-

ZA-2011 zo dňa 13. 10. 2011, postupom Generálnej prokuratúry SR o spôsobe vybavenia

podnetu zo dňa 23. 8. 2012 porušené bolo.

2. Okresná prokuratúra v Martine porušila základné právo M. R., aby sa jeho trestná

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

3. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 9. 3. 2012 číslo 3 Pv 136/08-

103 a uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Žilina ČVS: ORP-2I9/OEK-ZA-2011 zo dňa 13. 10.

2011 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

4. Okresná prokuratúra v Martine je povinná uhradiť M. R. trovy právneho

zastúpenia v sume 323,50 € za 2 úkony právnej pomoci – príprava a prevzatie, spísanie

ústavnej sťažnosti v zmysle Vyhl. č. (1 úkon á 127,16 € + režijný

paušál á 7,63 € + DPH, t. j. 161,75 € ) na účet jeho právnej zástupkyni JUDr. S. T... do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením vyšetrovateľa

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je

sťažnosť. O sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa rozhoduje prokurátor, ktorý vykonáva

nad prípravným konaním dozor.

Sťažovateľ sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa podal 20. októbra 2011, o ktorej

bolo rozhodnuté uznesením okresnej prokuratúry. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

mal proti uzneseniu vyšetrovateľa dostupný a účinný prostriedok nápravy na ochranu svojho

základného a iného práva, ktorý aj využil.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného a iného práva uznesením

vyšetrovateľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry

Sťažovateľ v sťažnosti namieta tiež porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru uznesením okresnej prokuratúry.

Aj námietky sťažovateľa proti uzneseniu okresnej prokuratúry ústavný súd

posudzoval z hľadiska subsidiarity svojej právomoci rozhodovať o sťažnostiach podľa

.

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu

a uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry podnetom podľa § 31 a nasl. zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Túto možnosť sťažovateľ

využil a 23. marca 2012 doručil Krajskej prokuratúre v Žiline (ďalej len „krajská

prokuratúra“) „Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa OR PZ Žilina, ako aj postupu

okresnej prokurátorky OP Martin“. Podnet postúpila krajská prokuratúra generálnej

prokuratúre, ktorý vybavila generálna prokuratúra prípisom č. k. -4

z 23. augusta 2012.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal aj proti uzneseniu okresnej prokuratúry

účinný právny prostriedok na ochranu svojho základného a iného práva, ktorý aj využil,

čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a

ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry

Sťažovateľ tiež namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť tým, že „Napriek skutočnosti, že

preštudovanie vyšetrovacieho spisu prebehlo v júni 2012 a následne bol spis zaslaný na OP

Martin, do dnešného dňa neboli sťažovateľ, ani jeho obhajca zo strany OP Martin

oboznámení v zmysle či bola podaná obžaloba na súd.“.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, , ).

Ústavný súd na okresnej prokuratúre zistil, že obžaloba vo veci sťažovateľa bola

na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný súd“) podaná 11. decembra 2012, teda ešte

pred doručením sťažnosti ústavnému súdu. Vec je okresným súdom vedená

pod sp. zn. . O podaní obžaloby boli sťažovateľ a jeho obhajca upovedomení

prípisom prokurátorky okresnej prokuratúry sp. zn. zo 6. decembra 2012.

Z príloh, ktoré sťažovateľ k sťažnosti pripojil, vyplýva, že sťažovateľ sa listom

z 19. marca 2012 obrátil na krajskú prokuratúru so žiadosťou „o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa OR PZ Žilina, ako aj postupu okresnej prokurátorky OP Martin“. Prokurátor

krajskej prokuratúry prípisom č. k. -64 z 29. júna 2012 sťažovateľovi oznámil,

že návrh sťažovateľa bol spolu so spisovým materiálom postúpený

generálnej prokuratúre na vybavenie. Generálna prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa

prípisom č. k. -4 z 23. augusta 2012, ktorý bol právnej zástupkyni sťažovateľa

doručený 3. septembra 2012. Z uvedeného vyplýva, že spis okresnej prokuratúry

sp. zn. sa až do septembra 2012 nachádzal na krajskej prokuratúre, resp.

na generálnej prokuratúre.

Na základe uvedeného možno skonštatovať, že od vrátenia spisu okresnej

prokuratúre z generálnej prokuratúry do podania obžaloby na sťažovateľa prešli takmer tri

mesiace.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Na obdobia kratšej nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada

len vtedy, ak sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú

dĺžku súdneho konania.

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku, prípadne návrhu nevyhovel, alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený.

Z už uvedených dôvodov nemožno sťažovateľom namietané obdobie od júna 2012

do decembra 2012 postupom okresnej prokuratúry považovať za zbytočné prieťahy, a tým

aj možnosť porušenia základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry

Sťažovateľ namieta tiež porušenie svojich práv postupom generálnej prokuratúry

pri vybavení jeho podnetu z 19. marca 2012, ktorý bol generálnej prokuratúre doručený

prostredníctvom krajskej prokuratúry. Generálna prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa

prípisom č. k. -4 z 23. augusta 2012, ktorý bol právnej zástupkyni sťažovateľa

doručený 3. septembra 2012.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v .

Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa

počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu v decembri 2012

a ústavnému súdu doručená 17. decembra 2012.

Lehota na podanie sťažnosti proti postupu generálnej prokuratúry, ktorým bol

vybavený podnet sťažovateľa z 19. marca 2012, uplynula 3. novembra 2012. Z uvedeného

vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená po uplynutí dvojmesačnej lehoty

uvedenej v .

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013