Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 75/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. S., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. L., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. -128 z 3. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra

2012 doručená sťažnosť JUDr. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -128

z 3. septembra 2012.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. domáha proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo vnútra“ alebo „žalovaná“) náhrady škody v sume 200 000 € spôsobenej

nesprávnym úradným postupom.

Ministerstvo vnútra 28. mája 2012 navrhlo, aby okresný súd uložil sťažovateľke

povinnosť zložiť trovy konania, okresný súd následne vyzval sťažovateľku na vyjadrenie

sa k návrhu žalovaného na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania.

Sťažovateľka vo svojom vyjadrení k zloženiu preddavku na trovy konania poukázala

na skutočnosť, že zo žiadosti žalovaného nie je zrejmé, čo by malo byť zo zloženého

preddavku hradené, a uloženie trov konania by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže

náklady žalovaného na trovy konania budú v porovnaní so zloženým preddavkom

zanedbateľné. Ďalej namietala, že požiadavka žalovaného zabraňuje jej prístup k právu

na spravodlivosť a domáhania sa náhrady škody.

Okresný súd uznesením č. k. -128 z 3. septembra 2012 uložil

sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a ods. 1

(ďalej aj „OSP“) v sume 10 000 €.

Podľa názoru sťažovateľky jednou z podmienok aplikácie

a uloženia povinnosti zložiť preddavok na trovy konania je vylúčenie oslobodenia žalobcu

od súdnych poplatkov podľa v celom rozsahu. Z doterajšieho priebehu súdneho

konania nie je zrejmé, ako súd zistil, že u sťažovateľky nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdneho poplatku.

Vzhľadom na to, že okresný súd neskúmal majetkové pomery účastníka konania,

hoci podľa sťažovateľky tak konať mal, považuje namietané rozhodnutie okresného súdu

za arbitrárne a zjavne neodôvodnené.

Sťažovateľka v sťažnosti žiada o prednostné vybavenie svojej sťažnosti v zmysle

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a zároveň o odklad vykonateľnosti

napadnutého uznesenia okresného súdu č. k. -128 z 3. septembra 2012.

V súvislosti s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu sťažovateľka upriamuje

pozornosť na vec vedenú pod sp. zn. a nález č. k. -30

zo 6. júna 2012.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie ňou označeného základného

práva podľa a práva zaručeného dohovorom napadnutým

uznesením okresného súdu č. k. -128 z 3. septembra 2012, zruší napadnuté

uznesenie a vec vráti na ďalšie konanie. Požaduje tiež uložiť okresnému súdu zaplatiť

na účet jej právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 667,60 €.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie o porušení jej základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivý proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -128

z 3. septembra 2012.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím štátneho orgánu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu a základným právom, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený tak možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorého by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež pravidelne zdôrazňuje, že nie je alternatívnou

a ani ďalšou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(mutatis mutandis , ). V dôsledku toho v konaní o ústavných

sťažnostiach nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu

vrátane posúdenia skutkových otázok, pretože jeho úlohou nie je zastupovanie,

resp. nahradzovanie všeobecných súdov ako ich ďalšia opravná inštancia. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov

všeobecnými súdmi s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (, ). Akékoľvek skutkové alebo právne

závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, , ). Ústavný súd takisto

pripomína, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti,

čo je aj prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).

Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad

nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (mutatis

mutandis napr. , , , ).

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k. -128 z 3. septembra

2012 okrem iného vyplýva:

„V prejednávanej veci sú podľa názoru súdu splnené podmienky na uloženie

povinnosti navrhovateľke na zloženie preddavku na trovy konania, nakoľko navrhovateľka

v konaní uplatňuje právo na zaplatenie sumy vo výške 200.000,- EUR, t. j. vo výške

presahujúcej 400-násobok životného minima, odporca navrhol súdu uloženie tejto

povinnosti navrhovateľke a zároveň navrhovateľka vo svojom vyjadrení k návrhu odporcu

neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by jej patrilo oslobodenie od súdnych poplatkov

v zmysle . Konajúci súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zákon súdu

pri splnení vyššie uvedených podmienok ukladá zaviazať navrhovateľa na zloženie

preddavku na trovy konania a to bez ohľadu na skutočnosť, či je navrhovateľ vecne alebo

osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa o súdnych

poplatkov a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy odporcovi vznikli,

resp. v budúcnosti vzniknú. S prihliadnutím na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia a zaviazal navrhovateľku na zloženie preddavku na trovy konania

vo výške 5 % z uplatnenej sumy, t. j. vo výške 10.000,- EUR.“

Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu, avšak nezistil,

že by účinky výkonu jeho odvolacej právomoci boli nezlučiteľné so zásadou spravodlivého

procesu a základným právom účastníka konania na súdnu ochranu. Napadnutý rozsudok

obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom jeho výklad právnych predpisov

a závery z nich odvodené nie sú svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Na posúdenie ústavnosti vo vzťahu k odôvodneniu

napadnutého rozsudku krajského súdu považoval ústavný súd za kľúčové zistenie,

či spôsob, ktorým okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne konformný. Inými

slovami, ústavný súd zisťoval, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení,

ktorým najvyšší súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav nie je

svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly

v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy. Ústavný súd sa síce stotožnil s právnym

názorom sťažovateľa, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, avšak toto právo neznamená, že na každý argument

sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (napr. , , , ).

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba podľa názoru ústavného súdu posudzovať

vždy so zreteľom na konkrétny prípad.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej

napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jej základného

práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle

poslednej vety ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží

a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní

od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad zrejmé,

že napadnutým uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označeného

základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani

nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu

prístupu k súdu pre sťažovateľku. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľka v sťažnosti

poukazuje, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania

v zmysle už citovaného ustanovenia (obdobne pozri

napr. , ).

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania

je prípustné odvolanie a proti prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu

odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod

uvedený . Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho

konania proti prípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať

sťažovateľka možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti

podanej ústavnému súdu. Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť

skúmať, či prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania

je v danom prípade zlučiteľné s tými právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto

sťažnosťou namieta. Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa

za predčasné, keďže sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu

konania vedeného pod sp. zn. k dispozícii účinné právne prostriedky

na ochranu svojho základného práva zaručeného , ako aj práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní podľa v spojení s odmietol

ako neprípustnú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia považoval ústavný súd za potrebné

vyjadriť sa aj k nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 6. júna 2012. V obdobnej

právnej veci nálezom sp. zn. zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie práv podľa

a dohovoru, ku ktorým malo dôjsť uznesením Okresného súdu Poprad

č. k. -938 z 9. januára 2012, ktorým bola účastníkovi konania uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím

na ďalšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného

zo senátov ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazuje aj uznesenie toho istého senátu

(I. ÚS), ktorý v obdobnej veci uznesením sp. zn. z 3. októbra 2012 (teda

po vydaní uznesenia sp. zn. ) sťažnosť už meritórne neposudzoval,

ale ju odmietol podľa .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013