Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 92/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. Ž., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. P. O., T.,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa a 5 Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. -7704 z 20. novembra

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Ž. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2013 doručená sťažnosť A. Ž., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -7704

z 20. novembra 2012.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozhodnutím sudcu Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) z 27. decembra 2010 v konaní vedenom pod sp. zn.

66/10 v spojení s rozhodnutím krajského súdu z 29. decembra 2010 v konaní vedenom

pod sp. zn. vzatý do väzby pre trestný čin závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b) a d), ods. 2 písm. c) a ods. 4 písm. c)

.

Naposledy uznesením okresného súdu po podaní obžaloby z 18. júna 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím krajského súdu z 28. júna 2012

sp. zn. bol sťažovateľ ponechaný vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71

ods. 1 písm. a), b) a c) . Dňa 22. októbra 2012 žiadal o prepustenie

z väzby, tejto žiadosti okresný súd nevyhovel, a to rozhodnutím sp. zn.

z 30. októbra 2012. Krajský súd na základe ním podaného opravného prostriedku jeho

sťažnosť zamietol rozhodnutím z 20. novembra 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol:

«... V žiadosti o prepustenie z väzby som uviedol najmä tieto dôvody na prepustenie

z väzby: „Zo skutočnosti, že obžaloba bola Okresnému súdu Trnava podaná dňa 30. 5. 2012

a do dnešného dňa nebol súdom vo veci samej vykonaný žiadny úkon vyplýva, že ide

o takmer 5 mesačnú nečinnosť súdu vo väzobnej trestnej veci vedenej proti mojej osobe.

Takýto postup v trestnom stíhaní mojej osoby považujem za porušenie nižšie uvedených

ustanovení a za porušenie môjho práva na osobnú slobodu. ...

V odôvodnení uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 30.10.2012, sp.zn.

, ktorým súd moju žiadosť o prepustenie z väzby zamietol, súd mnou namietanú

nečinnosť odôvodnil tým, že uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.6.2012, sp.zn.

(ktorým bola zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu o ponechaní vo väzbe),

spolu so spisom bolo Okresnému súdu Trnava doručené 7.7.2012, následne dňa 10.7.2012

súd nariadil doručenie obžaloby obhajcom, bola urgovaná tlmočníčka pribratá na preklad

obžaloby, ktorý mi bol doručený 8.8.2012. Súd ďalej uvádza, že postupuje zákonným

spôsobom.

Vzhľadom k tomu, že toto odôvodnenie som považoval za nedostatočné odôvodnenie

nečinnosti súdu, podal som sťažnosť, v ktorej písomnom odôvodnení som uviedol dôvody

sťažnosti, najmä tieto:

„Zotrvávam na svojom stanovisku, že zo skutočnosti, že obžaloba bola Okresnému

súdu Trnava podaná dňa 30. 5. 2012 a do dnešného dňa nebol súdom vo veci samej

vykonaný žiadny úkon vyplýva, že ide teraz už o viac ako 5 mesačnú nečinnosť súdu

vo väzobnej trestnej veci vedenej proti mojej osobe. Takýto postup v trestnom stíham mojej

osoby považujem za porušenie nižšie uvedených ustanovení a za

porušenie môjho práva na osobnú slobodu.

Nesúhlasím so stanoviskom uvedeným v napadnutom uznesení, podľa ktorého súd

v predmetnej trestnej veci postupuje zákonným spôsobom. Napriek skutočnosti, že zásada

prednostného a urýchleného vybavovania trestných vecí nie je nadradená ostatným

zásadám trestného konania, táto nie je rešpektovaná. ...

... Krajský súd v Trnave v uznesení zo dňa 20.11.2012, č.k. -7704,

ktorým zamietol moju sťažnosť k mojim námietkam uviedol „K námietke obžalovaných

týkajúcej sa nečinnosti okresného súdu treba uviesť, že ani táto nie je opodstatnená. Vo veci

bolo nutné vykonať tlmočnícke a prekladateľské úkony, ktoré si vyžadovali určité časové

obdobie a v podstate hneď po ich vykonaní bolo zo strany súdu I. stupňa vo veci konané.“

S týmto konštatovaním sa nemôžem stotožniť, nakoľko od doručenia obžaloby

Okresnému súdu Trnava dňa 30.5.2012 vo veci nebol vykonaný žiaden tlmočnícky úkon,

preklad obžaloby nepovažujem za dôvod na nečinnosť súdu trvajúcu v podstate až do

hlavného pojednávania konaného dňa 4.12.2012. Krajský súd uvádza, že bolo zo strany

súdu I. stupňa konané, neuvádza však aké konanie má na mysli. ...

Som toho názoru, že nečinnosť Okresného súdu Trnava vo veci sp.zn. , od

doručenia obžaloby na súd 30.5.2012, je nečinnosťou neodôvodnenou. Okresný súd Trnava,

aj Krajský súd Trnava pri rozhodovaní o väzbe na ospravedlnenie, resp. popretie nečinnosti

použili argumenty o povinnosti prekladať obžalobu účelovo. Za neopodstatnený považujem

aj argument Okresného súdu Trnava, že dňa 10.7.2012 súd nariadil doručenie obžaloby

obhajcom, keď tak mal urobiť v zmysle bez

meškania, čo je podstatne skôr ako tomu reálne bolo. Z uvedeného je zrejmé, že Okresný

súd Trnava toto vlastné pochybenie využíva pri rozhodovaní o väzbe v môj neprospech.

Uznesenie Okresného súdu Trnava, ani uznesenie Krajského súdu Trnava, mi nedali

primeranú odpoveď na moju námietku o neodôvodnenom predlžovaní trestného stíhania

nekonaním Okresného súdu Trnava.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Právo sťažovateľa podľa , ods. 5 , podľa

čl. 5 ods. 3 a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Trnave v konaní sp. zn. a jeho rozhodnutím

zo dňa 20. 11. 2012, č. k. -7704 porušené bolo.

2. Právo sťažovateľa podľa , ods. 5 , podľa

čl. 5 ods. 3 a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. a jeho rozhodnutím zo dňa

30. 10. 2012, sp. zn. porušené bolo.

3. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20. 11. 2012, č. k. -7704

a uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 30. 10. 2012, sp. zn. sa zrušujú.

4. Sťažovateľ sa bezodkladne prepúšťa z väzby.

5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 5.000,- € (slovom

päťtisíc Euro), ktoré sú Krajský súd v Trnave v sume 2.500,- € a Okresný súd Trnava v

sume 2.500,- € povinní zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Krajský súd v Trnave a Okresný súd Trnava sú povinní nahradiť sťažovateľovi

spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia v sume 263,53 € (slovom

dvestošesťdesiattri eur a päťdesiattri centov, za 2 úkony právnej služby 2 x 127,16 € -

prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť, 2 x 7,63 6 režijný paušál) na účet jeho

právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských páv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa je

ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom. Ústavný súd preto v danej veci rozhodoval o porušení

označených práv v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu č. k. -7704

z 20. novembra 2012, ktorého rozhodnutie sťažovateľ napadol. Tvrdenie o iných

skutočnostiach (právo na „bezprieťahové“ konanie), ktoré sťažovateľ uvádza v texte

sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť

argumentácie sťažovateľa (, ).

Predmetom napadnutého rozhodnutia krajského súdu bolo rozhodovanie o sťažnosti

sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. z 30. októbra 2012,

ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú podal 22. októbra 2012.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd svojím uznesením porušil jeho základného

práva, tak ako ich označil v sťažnosti, tým, že z jeho strany, ako aj zo strany okresného súdu

sa pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby nerozhodovalo v lehotách, ktoré by bolo

možné považovať za primerané. V tomto smere poukázal na to, že v máji 2012 bola podaná

príslušnou prokuratúrou obžaloba a súdy vo veci vo veci nekonali.

Označeným uznesením sp. zn. z 20. novembra 2012 krajský súd

zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola zamietnutá

jeho žiadosť o prepustenie z väzby. Z odôvodnenia krajského súdu vyplýva: „Podľa

názoru krajského súdu dôvody, pre ktoré boli obžalovaní vzatí do väzby, naďalej trvajú.

Trestné stíhanie proti obom obžalovaným sa vedie pre obzvlášť závažný zločin, pri ktorom v

prípade uznania viny hrozí uloženie vysokého trestu, dokonca až na doživotie. Keďže

obžalovaní sú cudzími štátnymi príslušníkmi, možno považovať za odôvodnenú obavu, že by

mohli ujsť. alebo sa skrývať za účelom vyhýbania sa trestnému stíhaniu, prípadne

hroziacemu trestu. Trestná činnosť obžalovaných mala byť spáchaná organizovaným

spôsobom, mali sa jej podieľať aj ďalšie doteraz nezistené osoby, takže za odôvodnenú je

možné považovať aj obavu z možného ovplyvňovania týchto osôb zo strany obžalovaných za

účelom zmarenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie. Existuje tiež

podozrenie, že obžalovaní sa už v minulosti dostali do rozporu so zákonom pre trestnú

činnosť rovnakého charakteru, takže hrozí aj obava, že v prípade ich prepustenia na

slobodu by mohli v páchaní takejto trestnej činnosti pokračovať.“

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami,

o ľudských právach a základných slobodách (, mutatis mutandis ,

, , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu prechádzalo alebo samotným rozhodnutím došlo

k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z hľadiska ústavného neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , , , ).

Ústavný súd konštatuje, že z uznesenia krajského súdu vyplýva, ktoré skutočnosti

tvorili podklad na jeho rozhodnutie a k akému právnemu záveru odôvodnenému skutkovými

okolnosťami dospel. Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby okresným súdom je akceptovateľné, čo vyplýva z dôvodov jeho

rozhodnutia. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s jeho závermi nestotožňuje, neznamená

nezákonnosť a neústavnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkové a právne závery krajského

súdu nebolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

nezlučiteľné s označenými článkami a dohovoru.

Z citovaného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu nemožno vyvodiť, že by sa

nevysporiadal s právne relevantnými argumentmi v súvislosti s rozhodovaním o prepustenie

z väzby sťažovateľa, a podľa názoru ústavného súdu sú tieto odôvodnenia ústavnoprávne

akceptovateľné.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažnosť smerovala aj proti

urýchlenému konaniu súdov o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, treba uviesť, že

sťažovateľ podal žiadosť o prepustenie väzby na okresnom súde 22. októbra 2012, ten

rozhodol 30. októbra 2012 a krajský súd rozhodol už 20. novembra 2012, čo v žiadnom

prípade nemožno považovať na neprimeraný čas o žiadosti vo väzobnej veci. Ústavný súd

podotýka, že iba toto obdobie napadol sťažovateľ, čo vyplývalo z obsahu jeho sťažnosti.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013