Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 84/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. N. B., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou

Advokátska kancelária M., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. M.,

pre namietané porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -370 z 28. augusta 2012 (v časti

týkajúcej sa náhrady trov konania v konaní o mimoriadnom dovolaní) a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. N. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra

2012 doručená sťažnosť Mgr. N. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie

jej základného práva vlastniť majetok podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -370 z 28. augusta 2012 (v časti týkajúcej sa náhrady trov konania v

konaní o mimoriadnom dovolaní).

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že Okresný súd Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. -289 z 27. apríla 2009 zamietol

žalobu, ktorou sa sťažovateľka (ako navrhovateľka) v konaní o ochranu osobnosti domáhala

proti odporkyni náhrady nemajetkovej ujmy v sume 16 596,96 €, a zároveň sťažovateľke

uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 3 485,85 €. Na základe

odvolania sťažovateľky krajský súd rozsudkom sp. zn. z 19. novembra 2009

rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a sťažovateľku zaviazal zaplatiť

odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 387,70 €. Proti rozsudku odvolacieho

súdu v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania na podnet sťažovateľky podal

generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne

dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením

sp. zn. z 23. mája 2012 rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti

zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd zároveň uviedol,

že „v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách konania o mimoriadnom dovolaní

(viď primerane v spojení s )“.

Následne krajský súd uznesením č. k. -370 z 28. augusta 2012

rozhodol, že sťažovateľka je povinná zaplatiť odporkyni trovy odvolacieho konania v sume

115,59 € a že odporkyni sa nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania.

Sťažovateľka uviedla, že jej sťažnosť smeruje len proti výroku uznesenia krajského

súdu č. k. -370 z 28. augusta 2012, ktorým rozhodol, že: „Odporkyni sa

nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania.“ Podľa jej názoru krajský súd rozhodol

na podklade záverov, ktoré sú arbitrárne a zjavne neopodstatnené a zároveň nimi neboli

chránené označené základné práva a slobody, ktoré mali byť chránené v rámci všeobecného

súdnictva. Táto časť rozhodnutia krajského súdu predstavuje zjavný exces od stabilizovanej

judikatúry najvyššieho súdu aj ústavného súdu (napr. , ,

). Napadnutou časťou uznesenia krajský súd rozhodol o náhrade trov

dovolacieho konania tak, „že sťažovateľke ako úspešnej dovolateľke nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania...“. Ďalej sťažovateľka uviedla, že „Vo všeobecnosti sa je možné

stotožniť s názorom všeobecného súdu, že ak v konaní o mimoriadnom dovolaní dôjde

k zrušeniu odvolacieho rozhodnutia dovolacím súdom, tak odvolací súd rozhodne o trovách

konaniach v zásade na základe zásady úspechu ( v spojení s

ods. 2 a a ). Aj napriek skutočnosti, že

všeobecný súd v napadnutom uznesení použil správnu právnu normu, tak ju nesprávne

aplikoval, a prijal zjavne arbitrárny záver. Všeobecný súd totiž abstrahoval od toho, že

mimoriadne dovolanie (podané na podnet sťažovateľky) bolo podané len v časti trov

odvolacieho konania, a v tejto časti bola sťažovateľka v celom rozsahu úspešná. Inými

slovami povedané, mimoriadnym dovolaním nebolo dotknuté meritórne rozhodnutie

odvolacieho súdu, ale len rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania, a preto

predmetom ďalšieho konania už boli len trovy odvolacieho konania, a nie celé meritum

veci... A preto mal odvolací súd práve s ohľadom na priznať trovy

konania sťažovateľke, a nie protistrane... V materiálnom právnom štáte nemožno pripustiť

také výklady, ktoré obmedzujú účastníka v efektívnom prístupe k súdu. Máme preto za to, že

takýmto postupom všeobecný súd porušil aj právo sťažovateľky na prístup k súdu ako

i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.“.

V súvislosti s porušením práva sťažovateľky na prístup k súdu došlo aj k porušeniu

jej práva vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku, pretože „dôsledkom

napadnutej časti uznesenia týkajúcej sa náhrady trov konania sťažovateľka utrpela

majetkovú ujmu tým, že jej nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia“.

Z uvedených dôvodov sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

uznesením krajského súdu č. k. -370 z 28. augusta 2012 v časti, v ktorej

rozhodol, že „Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania“, boli porušené

základné práva sťažovateľky podľa a a práva podľa

ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, aby uznesenie krajského súdu v napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby sťažovateľke priznal náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením krajského súdu č. k. -370 z 28. augusta 2012 v namietanej

časti

Keďže sťažovateľka vo svojej sťažnosti podrobne citovala konkrétnu rozhodovaciu

činnosť ústavného súdu týkajúcu sa náhrady trov konania pred všeobecnými súdmi, ústavný

súd nepovažoval za potrebné duplicitne opakovať, z akých princípov pri rozhodovaní

o porušovaní označených práv vychádza, pretože tieto sú sťažovateľke známe.

Ústavný súd však pripomína, že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými

súdmi prislúcha zásadne týmto súdom, a preto tieto rozhodnutia preskúmava iba

vo výnimočných prípadoch. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť

ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto

konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie

príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle ().

Ústavný súd konštatuje, že zásady rozhodovania o trovách (súdneho) konania vrátane

výnimiek sa neposudzujú za každé štádium konania osobitne. To znamená, že ustanovenia

o trovách konania pred súdom prvého stupňa (§ 142 ods. 1 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku – ďalej len „OSP“) platia i pre odvolacie konanie ( ) a dovolacie

konanie ( a ).

Rovnako je tomu aj v prípade rozhodovania najvyššieho súdu o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora.

Podľa v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane

ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až § 243d), ak tento zákon neustanovuje

niečo iné.

Podľa generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní

nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania.

Podľa povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom

dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

Vychádzajúc z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 23. mája 2012

(pozri I. časť odôvodnenia tohto rozhodnutia) mal krajský súd v danom prípade rozhodnúť

„o trovách konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane

v spojení s )“.

Krajský súd uznesením č. k. -370 z 28. augusta 2012 rozhodol tak, že

odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, čo takto odôvodnil:

„Súdu prvého stupňa bolo prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľky dňa

15. 06. 2012 doručené vyúčtovanie trov dovolacieho konania...

V súvislosti s uplatnenou náhradou trov dovolacieho konania odvolací súd poukazuje

na to, že podľa súd prizná náhradu trov konania účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech proti účastníkovi konania, ktorý úspech vo veci nemal. Pri rozhodovaní

o náhrade trov v konaní vyššie uvedených účastníkov odvolací súd vychádzal zo zásady

zodpovednosti za výsledok. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je

pritom miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera

úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol

naposledy urobený vo veci samej. Odporca má plný úspech vo veci, ak bola žaloba v celom

rozsahu zamietnutá. Z konania vo veci samej je zrejmé, že odvolací súd návrh

navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol, pričom predmetný zamietajúci výrok nebol

zrušený ani vyššie uvedený uznesením Najvyššieho súdu SR, ktorým rozhodoval

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že

úspešným účastníkom, ktorý má nárok aj na náhradu trov dovolacieho konania je

odporkyňa.

O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a 142 ods. 1

Odporkyňa si vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora,

doručenému Najvyššiemu súdu SR dňa 09. 12. 2010, náhradu trov dovolacieho konania

neuplatnila, preto jej súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.“

Na základe týchto skutočností ústavný súd konštatuje, že v danom prípade bolo plne

realizované základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1

, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, pretože

krajský súd rozhodol v zmysle pokynu najvyššieho súdu rešpektujúc pritom zásady

rozhodovania o trovách konania. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti

sťažnosti nezistil existenciu okolností nasvedčujúcich tomu, že by napadnutú časť

rozhodnutia krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľnú alebo zjavne

neodôvodnenú, resp. za takú, ktorá by popierala zmysel práva na súdnu ochranu, resp. práva

na spravodlivé súdne konanie, a teda z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby

sa spochybňovali závery rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa

a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu

uznesením krajského súdu č. k. -370 z 28. augusta 2012

Keďže v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu absencia porušenia princípov

spravodlivého súdneho konania vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných

súdov za porušenie základných práv sťažovateľov hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré

patrí aj základné právo podľa a právo podľa dodatkového protokolu

(obdobne napr. ), ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnosti. Ústavný súd vzal

do úvahy aj predmet sporu, ktorý bol vyčíslený v návrhu sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2013