Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cb-15-2013.pdf
PDF · 218.87 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/X, W., právne zastúpený: JUDr. Róbert Fatura, advokát so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, proti žalovanému: Motor - Car Trnava, s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 28, Trnava, IČO: 36 241 431, právne zastúpený: JUDr. Peter Sopko, advokát so sídlom Paulínska 24, Trnava, o zaplatenie sumy 46.427,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému k rukám právneho zástupcu žalovaného trovy konania (vrátane trov odvolacieho konania) v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou zo dňa 13.02.2013, doručenou súdu dňa 26.02.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 46.427,41 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, na základe toho, že žalovaný nevrátil žalobcovi akontáciu na predmet lízingu po stornovaní lízingovej zmluvy, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
2. Svoj žalobný návrh zdôvodnil tým, že zaplatil žalovanému žalovanú sumu ako preddavok na obstaranie predmetu lízingu, motorového vozidla J. O. XX G. benzín. Lízingová zmluva bola riadne uzavretá so spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. , pričom cena lízingu bola dohodnutá na sumu 110.000 eur a on sa zaviazal pri podpise zmluvy zložiť akontáciu na predmet lízingu vo výške 46.427,41 eur. Dňa 10.09.2012 bola lízingová zmluva stornovaná zo systému VÚB Leasing, a.s. a to z dôvodu neodovzdania predmetu lízingu žalovaným. Predmet lízingu žalovaný odmietol odovzdať právnemu predchodcovi žalobcu napriek skutočnosti, že tento mu dňa 19.06.2012 zaplatil uvedenú sumu. Túto skutočnosť preukazuje aj znenie Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 19.06.2012 uzavretej medzi VÚB Leasing, a.s., právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, v ktorej sa konštatuje, že právny predchodca žalobcu splnil svoju povinnosť a uhradil dňa 19.06.2012 žalovanému sumu 46.427,41 eur. Potvrdenie prijatia akontácie tiež obsahuje faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2012 vystavená žalovaným.
3. Súd vo veci vydal dňa 29.04.2013 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 15Rob/9/2013-53, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
4. Okresný súd Trnava vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb/15/2013-272 zo dňa 10.09.2014, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.
5. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. 31Cob/1/2015-108 zo dňa 31.03.2016 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nezodpovedá najmä požiadavke zrozumiteľného ozrejmenia, akými úvahami sa súd riadil pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov a ako tieto vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti.
6. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou K. H. v postavení konateľa právneho predchodcu žalobcu a následne ako svedka, výpoveďou konateľa žalovaného Z. U. I., výsluchom svedkov Y., Z.. U., W., Y., X., F., D., Bc. Y., J.. T., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o lízingu hnuteľných vecí č. XXXXXX, s faktúrou č. XXXXXXXXXX, s Dohodou o započítaní pohľadávok, s prehlásením VÚB Leasing, a.s., s výpisom z účtu odporcu, s Dohodou o urovnaní, so Zmluvou o peňažnej úhrade zo dňa 19.06.2012, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu K. H. v konaní uviedol, že sa pozná s H. D. približne 15 rokov. Menovaný ho oslovil, že má výhodnú ponuku na kúpu motorového vozidla J. a že spolupracuje so spoločnosťou žalovaného, kde sa priamo pozná s majiteľom spoločnosti, taktiež H. Y.. H. D. v tom čase býval v W. a dojednal stretnutie u žalovaného za účasti H. Y.. Stretnutia u žalovaného boli štyri, vždy keď prišiel do predajne, H. Y. a H. D. ho už čakali. Keď mu H. D. predstavil H. Y., bol za predajným pultom, kde vypracovávali pôvodný cenový návrh, ktorý mal znieť na 160.000 eur, pričom H. D. si ho na počítači vytlačil sám za prítomnosti H. Y.. K samotnému odovzdaniu finančných prostriedkov došlo dňa 19.06.2012, kedy mu telefonoval H. Y., že lízingová zmluva bola schválená a musí byť podpísaná, nakoľko zástupca VÚB Leasing a.s., pani U., v poobedňajších hodinách odcestuje do R.. Finančné prostriedky odovzdal podľa dohody H. Y. a H. D. v W. pred Motor-Carom v obálke za prítomnosti svedkov X., F., osobného šoféra D., pričom H. D. zostal u žalovaného a následne on odcestoval do U.. H. Y. nebol priamo prítomný pri prevzatí peňazí H. D., ale musel to vidieť, pretože prichádzal pred budovu naproti D.. Dodal, že asi pri treťom stretnutí za prítomnosti H. Y., H. D., uhrádzal finančné prostriedky jednak tak, že ich odovzdal H. Y. a dvakrát bol v pokladni.
8. Právny zástupca právneho predchodcu žalobcu v konaní uviedol, že dňa 19.06.2012 došlo k podpisu lízingovej zmluvy medzi spoločnosťou VÚB Leasing a spoločnosťou právneho predchodcu (Calypso Agency, s.r.o.) žalobcu, pričom v ten istý deň právny predchodca žalobcu zaplatil žalovanému sumu vo výške 46.427,41 eur ako preddavok na zaobstaranie predmetu lízingu a žalovaný prostredníctvom H. Y. vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorá bola určená pre VÚB Leasing a.s. a v ktorej sa konštatovalo, že prvá navýšená splátka 46.427,41 eur bola uhradená a ostáva zaplatiť sumu vo výške 63.527,29 eur. Akontáciu právny predchodca žalobcu odovzdal na základe dohody medzi H. Y. a H. D. za prítomnosti svedkov. Takisto toho istého dňa 19.06.2012 bola medzi spoločsnťou VÚB Leasing a.s. a sporovými stranami uzatvorená dohoda o započítaní pohľadávok, pričom podľa článku 1 ods. 1 tejto dohody nájomca uhradil dňa 19.06.2012 dodávateľovi, ktorým je žalovaný sumu vo výške 46.427,41 eur ako preddavok na obstaranie predmetu lízingu. Z tejto dohody na základe zaplatenia preddavku vyplýva trojstranný zápočet pohľadávok ako aj skutočnosť, že ak by z akéhokoľvek dôvodu jedno zo započítaní nebolo uskutočnené, strácajú všetky započítania účinnosť. Z dostupných dokumentov a vyjadrení spoločnosti VÚB Leasing vyplýva, že informáciu o tom, že by akontácia nebola zaplatená nemali minimálne do 21.06.2012, kedy táto spoločnosť zaplatila zvyšok kúpnej ceny vo výške 63.572,59 eur dodávateľovi t.j. žalovanému, čím potvrdila splnenie podmienok lízingovej zmluvy. Konateľ právneho predchodcu žalobcu odovzdal prvú navýšenú splátku osobe H. D., v domnienke že odovzdáva tieto peniaze osobe, ktorá má právny vzťah k žalovanému, nakoľko H. Y. ho ubezpečil, že ide o osobu, ktorá so žalovaným spolupracovala na viacerých obchodných prípadoch. Vzhľadom na skutočnosť, že následne sa uskutočnili rokovania medzi VÚB Leasing, právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, pričom došlo k stornovaniu lízingovej zmluvy, s čím súhlasil aj žalovaný, možno usúdiť, že si bol vedomí zodpovednosti za vzniknutú situáciu. Právny predchodca žalobcu opakovane vyzýval žalovaného na vrátenie prvej zvyšnej splátky, avšak tento predmetnú sumu nevrátil, čím došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu a jeho povinnosťou je vrátiť to, o čo sa obohatil. Svedecká výpoveď N. W. v nadväznosti na prehlásenie pána X. preukazuje skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k úhrade akontácie a to jej odovzdaním pánovi D. a následne pánovi Y., ktorý je osobou, ktorá v spoločnosti žalovaného zabezpečuje komplexne lízingové vzťahy vrátane ich uzatvárania. Z výpovede svedka pána W. je tiež zrejmé, že osoba H. D. mala viac ako štandardné vzťahy s osobou H. Y., vystupujúceho v mene spoločnosti žalovaného.
9. Právny zástupca žalobcu v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že Listom zo dňa 23.03.2016 žalobca oznámil Krajskému súdu Trnava zámenu žalobcu, ktorým sa stal H. R., a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 22.03.2016. Nový žalobca - H. R. udelil dňa 22.03.2016 plnomocenstvo k svojmu zastupovaniu v súdnom konaní J.. D. T.. Dňa 31.03.2016 došlo k odstúpeniu od Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 22.03.2016 medzi pôvodným žalobcom CALYPSO AGENCY, s.r.o. ako postupcom a novým žalobcom H. R. ako postupníkom. Na základe platného odstúpenia od Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 22.03.2016 medzi obchodnou spoločnosťou CALYPSO AGENCY s.r.o. a H. R., zobral dňa 04.04.2016 zástupca nového žalobcu J.. D. T. svoj súhlas so zámenou žalobcu v súdnom konaní späť. Vzhľadom na to sa novým vlastníkom žalovanej pohľadávky a súčasne žalobcom v konaní stala opätovne spoločnosť CALYPSO AGENCY, s.r.o. Uvedená spoločnosť dňa 11.04.2016 uzavrela ako postupca s H. Y. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie žalovanej pohľadávky. Na základe tejto skutočnosti spoločnosť CALYPSO AGENCY, s.r.o. ako žalobca požiadala súd o zmenu žalobcu, pričom súd túto akceptoval a v konaní pokračoval s osobou H. Y. ako novým žalobcom. Z toho vyplýva, že žalobca H. Y. disponoval aktívnou vecnou legitimáciou v konaní. Čo sa týka Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2017 uzatvorenej medzi H. R. ako postupcom a H.. G. A. ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vo výške 20.000 eur vrátane DPH, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2016 (paradoxne H. R. postupoval pohľadávku v inej výške, v akej túto nadobudol a v akej je predmetom súdneho konania, pričom v zmluve nie je uvedené, že ide o časť pôvodnej pohľadávky), tak ako vyplýva z odstúpenia od Zmluvy zo dňa 22.03.2016, ktorú H. R. akceptoval, keďže v jej intenciách zobral späť súhlas so zmenou žalobcu dňa 04.04.2016, Zmluva zo dňa 14.06.2017 je neplatným právnym úkonom, keďže s pohľadávkou, ktorá je predmetom súdneho konania, resp. jej časťou disponoval subjekt, ktorý už nebol jej vlastníkom. Aj v prípade, ak by platne H. R. postúpil svoju pohľadávku, ktorá je časťou žalovanej pohľadávky, minimálne v zostávajúcej časti bola spoločnosť CALYPSO AGENCY, s.r.o. (resp. jej právny nástupca H. Y.) aktívne legitimovaná v súdnom spore.
10. Štatutárny zástupca žalovaného Z.. U. I. v konaní uviedol, že H. D., ktorý u neho kúpil jedno alebo dve autá, prišiel s tým, že má zákazníka na automobil zn. J. O., ohľadom ktorého bol problém s lízingovou zmluvou. Po určitých prieťahoch sa lízingová spoločnosť rozhodla, že poskytne lízing pre právneho predchodcu žalobcu (Calypso Agency s.r.o.). Po podpísaní lízingovej zmluvy však nebola uhradená akontácia, prišla len platba z VÚB Leasing a.s. a preto auto nevydali. Vzhľadom na to, že spoločnosť žalovaného má dve budovy a jednu pokladňu, tak štandardný postup je taký, že lízingová zmluva sa pripraví v predajni ojazdených vozidiel a klient vkladá peniaze do pokladne v hlavnej budove, čo sa v tomto prípade nestalo. Zmluva sa podpísala, ale peniaze sa nevložili. Následne prebehlo stretnutie u žalovaného za prítomnosti spoločnosti VÚB Leasing a ich právnikov, pričom sa snažili tento problém vyriešiť. V tomto prípade bol zistený podvod, ktorý riešila aj VÚB Leasing, kde strana právneho predchodcu žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) zmenila text zmluvy. R. D. nikdy nepracoval pre spoločnosť žalovaného, bol len zákazníkom, pričom osobne sa s ním nepozná. Predaj ojazdených vozidiel sa robí viacerými spôsobmi, buď sa vykúpi vozidlo od pôvodného majiteľa, alebo komisionálnym predajom alebo sa nájde klient, podpíše sa zmluva a hneď v ten deň sa vykúpi vozidlo od pôvodného majiteľa. V tomto prípade išlo o tretí variant. Akontácia nebola zaplatená, pričom zmluva bola živá, naďalej sa čakalo na úhradu, pričom táto mohla byť realizovaná v hotovosti alebo prevodom na účet a keď platba neprišla po určitom období, peniaze od VÚB lízing vrátili a automobil vrátili pôvodnému majiteľovi. H. D. hovoril, že peniaze nesie.
11. Štatutárny zástupca žalovaného Z.. U. I. v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že dostal ponuku na odkúpenie pohľadávky a aj keď je tento prípad určite podvod, tak povedal, že to za minimálnu cenu odkúpi, aby nemusel chodiť po súdoch. R. R. mu ponúkol odkúpenie celej pohľadávky, ale zistili, že pán R. nemá nárok na celú pohľadávku, ale len vo výške 20.000 eur, tak odkúpili túto časť. Trvali na tom, aby predaj bol priamo u žalovaného a notársky overený, s čím najskôr pán R. nesúhlasil, že má zdravotné problémy, že sa mu ťažko chodí, ale potom pristúpil, že uzavrú túto dohodu. Kúpili túto pohľadávku za 1.000 eur, aby nemusel mať ďalšie naťahovačky s druhou stranou. Dodal, že nemohol vedieť, že pán R. predal túto pohľadávku alebo spravil podvod. R. R. mu ukázal listinu, že je majiteľom tej pohľadávky. Nezmienil sa, že by zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi ním a spoločnosťou Calypso Agency s.r.o. zanikla alebo došlo k nejakej zmene takejto zmluvy. R. R. stále tvrdil, že bol jediný vlastník tej časti pohľadávky za tých 20.000 eur. Dokonca ho oni na to upozornili, lebo on si stále myslel, že je majiteľom celej pohľadávky. Po preštudovaní zmluvy preto odkúpili len tú časť, kde bol vlastníkom
pán R.. Konateľ žalovaného dodal, že pán A. je jeho právnym zástupcom už 20 rokov, preto požiadal pána A. ako svojho právneho zástupcu, aby kúpil túto pohľadávku vo výške 20.000 eur za 1.000 eur. Táto zmluva sa podpisovala v W.. S pánom R. sa prvýkrát sa stretli v W. a druhýkrát v W.. Iniciatíva kúpiť túto pohľadávku prišla od pána R., on sa sám ozval. Stretnutia v W. sa zúčastnili okrem neho pán R. a pán R. Y.. Tie isté tri osoby boli aj v W.. Zmluva sa podpisovala v kancelárií pána Y. a u notárky pani W. M.. R. R. videl vtedy, keď bol v W., kam ho priviedla tam manželka. R. R. povedal, že manželka je v kaviarni. R. H. nevidel.
12. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný ani jeho zamestnanec nikdy neobdržali akontáciu, ktorej vrátenia sa domáha právny predchodca žalobcu a ktorý sám uvádza, že tieto peňažné prostriedky neboli odovzdané žalovanému, ale H. D., ktorý však so žalovaným nie je v žiadnom pracovnom ani zmluvnom vzťahu, nikdy nebol splnomocnencom žalovaného ani jeho sprostredkovateľom. Tvrdenia o tom, že táto akontácia mala byť H. D. uhradená na základe vzájomnej dohody medzi H. Y., ktorý je zamestnancom žalovaného a H. D. sú nepravdivé a nepodložené dôkazmi. Rovnako nepravdivé sú aj tvrdenia právneho predchodcu žalobcu o tom, že H. D. mal vystupovať ako sprostredkovateľ žalovaného. Žalovaný s H. D. nikdy neuzatvoril žiadnu zmluvu o zastúpení alebo zmluvu o sprostredkovaní a nikdy s ním nebol v žiadnom blízkom vzťahu. Žalovaný s H. D. už obchodoval, tento bol zákazníkom žalovaného, nikdy s ním nebol v blízkom ani inom vzťahu, ktorý by ho oprávňoval vstupovať do právneho vzťahu medzi žalovaným a jeho zákazníkmi. Práve konateľ právneho predchodcu žalobcu je ten, ktorý má s H. D. blízky vzťah, čo bolo zrejmé aj na stretnutí, ktorého sa zúčastnil H. Y.. Bol to H. D., ktorý konateľa právneho predchodcu žalobcu priviedol k žalovanému a ktorý žalovanému od právneho predchodcu žalobcu priniesol všetky dokumenty, ako napr. daňové výkazy, výpisy z účtu. Rovnako nepravdivým je aj tvrdenie právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého H. D. býval pri stretnutí medzi sporovými stranami. V prípade, ak má zákazník žalovaného požiadavku o kúpu ojazdeného vozidla, financovaného prostredníctvom lízingu, spoločnosť VÚB Leasing pre poskytnutí lízingu požaduje doloženie viacerých podkladov, vrátane faktúry, údaju o úhrade akontácie a vyplnené tlačivo o zápočte pohľadávok, ktoré lízingová spoločnosť potrebuje na zaúčtovanie týchto pohľadávok. Z dôvodu častých požiadaviek zákazníkov o urýchlenie tohto procesu sa u žalovaného zaviedla zvyklosť, že sa v predajni ojazdených vozidiel vystavia a predložia všetky dokumenty, vrátane potvrdenia o úhrade akontácie a dohody o započítaní, na základe ktorých sa táto akontácia následne uhrádza, čo sa však nestalo. O tomto svedčí aj skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu nebolo nikdy vystavené potvrdenie o zaplatení akontácie, ktoré by bolo účtovným dokladom. Námietky právneho predchodcu žalobcu, že spoločnosť VÚB Leasing a.s. musela mať preukázané splnenie všetkých podmienok je irelevantná, pričom táto spoločnosť poskytne lízing len na základe predložených dokumentov, pričom ich správnosť neoveruje. Tento postup existuje na základe dlhodobej spolupráce s touto spoločnosťou. Takisto nie je pravdou, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté z podnetu spoločnosti VÚB Leasing malo byť zastavené z dôvodu, že sa skutok, tak ako ho opísal nestal. V danom prípade došlo tak k falšovaniu podpisu v dohode o urovnaní, ako aj k pozmeňovaniu textu tejto listiny, pričom dôvodom zastavenia trestného stíhania bol záver, že tento skutok nie je trestným činom. Zavádzajúcim je aj tvrdenie, že konateľ žalovaného uzavrel trojstrannú dohodu, z ktorej má vyplývať, že si právny predchodca žalobcu bude od žalovaného uplatňovať nárok na vrátenie preddavku, táto dohoda nebola nikdy uzatvorená, pričom podpisy spoločnosti VÚB Leasing a.s. na tejto dohode boli sfalšované a na druhej strane z dôvodu, že v trestnom konaní sa preukázalo že text dohody bol bez vedomia účastníkov pozmeňovaný a teda žalovaný nikdy nevyjadril svoj súhlas uviesť v tejto dohode oprávnenie právneho predchodcu žalobcu požadovať vrátenie preddavku. Z výpovede svedka pána W. žiadnym spôsobom nevyplynuli nadštandardné vzťahy tak, ako to uvádza právny predchodca žalobcu. Podobne ani z čestného prehlásenia svedka X. nevyplýva, že by bol tento svedkom odovzdania obálky pánovi Y.. K výpovedi Y. uvádzame, že v spojitosti s predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou a elektronickým systémom je zrejmé, že aj v tomto prípade došlo k vystaveniu faktúry s poznámkou o úhrade akontácie ešte pred reálnym uhradením akontácie a to za tým účelom, aby bolo možné platbu akontácie priradiť k tejto faktúre, ako k daňovému dokladu. Právny predchodca žalobcu nepreukázal, že obálka odovzdaná H. D. bola následne odovzdaná H. Y., ako ani to, čo bolo obsahom tejto obálky, nakoľko výpoveď svedka W. je založená len na domnienkach.
13. Právny zástupca žalovaného v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku) namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že spoločnosť CALYPSO AGENCY, s.r.o., v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky s H. Y. nebola veriteľom žalovanej pohľadávky. Dňa 22.03.2016 spoločnosť CALYPSO AGENCY, s.r.o., postúpila pohľadávku voči žalovanému na H. R., ktorý následne pohľadávku
postúpil dňa 14.6.2017 na H.. G. A.. S ohľadom na to žalobca H. Y. nemôže byť veriteľom pohľadávky, ktorú mal údajne nadobudnúť dňa 11.04.2016. Pokiaľ ide o zmluvu medzi pánom R. a pánom A. z osvedčovacej doložky je zrejmé, že pán R. ju podpisoval na notárskom úrade v W.. H.. A. nadobúdal len časť pôvodnej pohľadávky vychádzajúc zo zmluvy medzi pôvodným žalobcom a pánom R., pán R. túto pohľadávku nadobúdal ako celok, to znamená, že ak je táto zmluva platná a nebolo od nej odstúpené, musel zvyšok tejto pohľadávky zaniknúť spolu s jeho smrťou. Žalovaný sporuje, že podpis pána R., ktorý mal byť údajne pripojený na listine označenej ako „odstúpenie od zmluvy“ nie je jeho podpisom. Pokiaľ teda nezanikla zmluva o postúpení pohľadávky na pána R., musela byť platná aj zmluva o postúpení pohľadávky medzi pánom R. a pánom A. v rozsahu 20.000 eur. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, medzi výsluchom pána K. H. a pána Y. sú rozpory. Napríklad pán Y. uviedol, že pri podpise jednotlivých dokumentov mali byť súčasne prítomní aj pán R. aj pán K. H., pričom pán H. uviedol, že potom ako podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky pán T. zabezpečoval doručenie a podpis zmluvy o postúpení pohľadávky pánovi R., čo v širšom kontexte spochybňuje dôveryhodnosť tak pána K. H., ako aj pána Y.. V intenciách rozhodnutia krajského súdu možno skonštatovať, že z vykonaného dokazovania vyplynul nesúlad medzi výpoveďami jednotlivých svedkov, kým niektorí uvádzali, že obálka s bližšie neurčeným obsahom mala byť odovzdávaná pánovi D. v aute, iní uviedli, že sa tak malo stať pred vstupom do showroomu na parkovisku, mimo auta a nevedeli potvrdiť, čo malo byť v tejto obálke, a čo je dôležité k odovzdaniu obálky malo dôjsť osobe pána D., ktorý nebol a nie je žiadnym zamestnancom, splnomocnencom ani inou poverenou osobou žalovaného. Ak by aj bolo pravdou, že osoba pána D. obálku s bližšie neurčeným obsahom prevzala, nemožno z vykonaného dokazovania ustáliť, že tak konala v mene a na účet žalovaného, čo vylučuje plnenie v prospech žalovaného a teda akýkoľvek nárok žalobcu voči žalovanému. V kontexte rozporných výpovedí pána K. H. a pána Y. je nutné dospieť k záveru, že dôvod na odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky neexistoval, a teda došlo k platnému postúpeniu časti pohľadávky v sume 20.000 eur, ak by taká existovala, na H.. A.. Žalobca nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy na odstránenie rozporu výpovedí svedkov a neuniesol dôkazné bremeno v tom, že suma 46.427,41 eur bola plnená v prospech žalovaného prostredníctvom osoby pána D..
14. Z výpovede svedka H. Y. súd zistil, že pracuje pre spoločnosť žalovaného, pričom so štatutárnym zástupcom právneho predchodcu žalobcu (K. H.) sa zoznámil prostredníctvom H. D., ktorý organizoval tento obchod a ktorý prišiel s návrhom, že má klienta na kúpu vozidla. V podstate mal všetko vyriešené tak, že mal aj predajcu vozidla, ktoré by spoločnosť žalovaného vykúpila a následne predala spoločnosti právneho predchodcu žalobcu. Bežný postup pri predaji vozidla je taký, že keď sa má financovať prostredníctvom leasingu, je potrebné dať na schválenie podklady ohľadom spoločnosti a aj údaje o vozidle. Tieto podklady doručil H. D. cez email a následne tieto boli odoslané na schválenie spoločnosti VÚB Leasing. Po schválení je ďalší postup taký, že vozidlo sa vykúpi a následne sa môže predať koncovému zákazníkovi s tým, že keď sa vozidlo vykúpilo, mohlo sa fakturovať, podpisovali sa leasingové zmluvy a bolo potrebné zaplatiť akontáciu, čo sa však nestalo, a teda nemohlo dôjsť k odovzdaniu auta zákazníkovi. H. D. je zákazník žalovaného, kupoval nejaké vozidlá. Finančné prostriedky od H. D. slúžiacich na úhradu akontácie svedok neprevzal. Postup, na základe ktorého sa na faktúre uvedie prijatie akontácie hoci reálne nedôjde k prijatiu platby je bežný a to pri každom zákazníkovi, ktorý financuje vozidlo prostredníctvom leasingu. Obdobné obchodné prípady ako bol tento, predtým ani potom neriešili. Keď mu H. D. doniesol doklady ohľadom spoločnosti právneho predchodcu žalobcu, nepožadoval od neho žiadne plnomocenstvo, nakoľko mu dôveroval, že má zákazníka, ktorý chce kúpiť motorové vozidlo. Leasingovú zmluvu, dohodu o započítaní pohľadávok, preberací protokol vyhotovuje leasingová spoločnosť, jeho náplňou je vyhotovenie faktúr. Po vyfakturovaní vozidla, podpísaní všetkých dokumentov je potrebné uhradiť akontáciu. Na úhradu akontácie bol telefonicky vyzývaný H. D., aj štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu. Je to bežný postup, najprv sa musí vyhotoviť faktúra, aby bolo čo zaplatiť a platba musí byť až následne. Čo sa táka článku 1 bod 1 dohody pri zápočte, je to bežný postup aj pri iných obchodoch, to býva tak uvedené. Ohľadom potvrdenia prijatej akontácie vo výške 46.427,41 eur na faktúre svedok uviedol, že je to štandard pri predaji vozidla cez VÚB Leasing a slúži to najmä ako informácia o výške akontácie a koľko zostáva uhradiť, pričom slovo zaúčtoval automaticky vypisuje program. S H. D. nemal uzatvorenú žiadnu ústnu ani písomnú dohodu ani nebol inak poverený alebo splnomocnený čo sa týka predaja motorového vozidla zn. J.. Zároveň neubezpečil právneho predchodcu žalobcu, že by H. D. bol oprávnený vystupovať v mene žalovaného, pretože tento bol len zákazníkom, tiež nebol oprávnený prevziať akontáciu v mene žalovaného. Stretnutia v prevádzkarni žalovaného prebiehali tak, že najskôr prišiel H. D. a potom aj štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu spolu s ďalšími osobami. H. D. sa nenachádzal za pultom v prevádzkarni žalovaného a ani netlačil cenovú ponuku a teda právny predchodca žalobcu
nemohol nadobudnúť dojem, že H. D. je zamestnancom žalovaného, a to aj s poukazom na oblečenie, ktoré majú zamestnanci oblečené. Po tom, čo prišiel X. s tým, že chce zobrať vozidlo, pričom bol na to splnomocnený, vozidlo mu svedok odmietol odovzdať, z dôvodu neuhradenia akontácie. Čo sa týka dokumentu, že vozidlo nebude odovzdané, tento nebol vystavený, nakoľko svedkov nadriadený, mu oznámil, že nemusí o tom dávať žiadne doklady.
15. Z výpovede svedka Z.. Y. U. súd zistil, že jej ako zástupcovi spoločnosti VÚB Leasing a.s. zavolal H. Y., ako hociktorý iný dodávateľ, s ktorým spolupracuje a povedal, že má záujemcu o financovanie motorového vozidla, na čo mu oznámila, aké podklady sú potrebné. Na základe týchto podkladov sa posudzuje bonita klienta a obchodný prípad sa dáva „predschváliť“. Tento bol „predschválený“ so 40 % akontáciou, čo bolo dané na vedomie H. Y.. Zmluvy boli pripravené tak, že klient ich mal prísť podpísať ešte v ten deň, pričom zmluvu za spoločnosť VÚB Leasing podpisovala jej kolegyňa. Keď prišla svedkyňa do predajne J. o pár dní neskôr, tak vozidlo tam ešte bolo, s tým, že H. Y. jej uviedol, že nedošlo k jeho prevzatiu, pretože nebola uhradená akontácia a následne sa to začalo so žalovaným a právnym predchodcom žalobcu riešiť. Súčasťou zložky, ktorá sa dáva na podpis je aj dohoda o započítaní pohľadávok, a to v tom prípade, ak klient má platiť akontáciu u dodávateľa. Keď je zložka podpísaná, dáva sa to do učtárne, neskúma sa a následne sa zaplatí konečná suma. Účelom dohody je úhrada uvedenej sumy, je to štandardné tlačivo. Čo sa týka Dohody o urovnaní, túto svedkyňa odniesla osobne, lebo bola alarmovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu, konkrétne emailom od pána X., ktorý bol ekonómom. Na základe všetkých podkladov, ktoré spoločnosť VÚB Leasing mala k dispozícii, vyšla v ústrety štatutárnemu zástupcovi právneho predchodcu žalobcu (p. H.), spravili dohodu o ukončení a túto dohodu priniesla na podpis pánovi H. do Motor-Caru, pán H. ich podpísal, jednu mu nechala bez podpisu ako vzor a ostatné odniesla štatutárnemu zástupcovi právneho predchodcu žalobcu do jeho firmy. Pán H. tam v tom čase nebol a zmluvy odovzdala pani H.. R. X. bol zaslaný návrh uvedenej dohody emailom. Dohoda o urovnaní sa vrátila podpísaná spoločnosťou VÚB Leasing, ale neboli to podpisy štatutárov spoločnosti.
16. Z výpovede svedka N. W. vyplýva, že H. D. pozná od júna 2012, kedy u neho začal pracovať ako osobný šofér, z dôvodu, že mu zobrali vodičský preukaz. Dňa 19.06.2012 viezol H. D. do spoločnosti žalovaného. H. D. volal štatutárnemu zástupcovi právneho predchodcu žalobcu, aby priniesol peniaze a podpísal lízingovú zmluvu. V W. zastali pred budovou žalovaného, D. odišiel do vnútra, do nižšej budovy, ktorá je súčasťou Motor-Caru a asi po pol hodine vyšiel von. Následne vyšiel štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu s pánom X. a ešte s nejakou pani, sadli si do auta a štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu dal D. obálku s peniazmi a nejaký papier na podpísanie. Toto stretnutie bolo veľmi rýchle. D. povedal štatutárnemu zástupcovi právneho predchodcu žalobcu, aby išiel do U. do spoločnosti VÚB Leasing a následne išiel naspäť do budovy Motor-Caru a oproti nemu išiel pevnejší pán, neskôr zistil, že išlo o pána Y.. H. D. mu dal obálku s peniazmi, ktoré mu predtým odovzdal štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu v aute, pričom hotovosť neprepočítal, len ju zobral. Následne odišli do U., kde sa stretli H. D. so štatutárnym zástupcom právneho predchodcu žalobcu a pánom X.. Štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu veľakrát volal H. D. ohľadom lízingových zmlúv a veľakrát sa mu zatajoval. Čo sa týka vzťahu medzi D. a Y. tento nevie charakterizovať, pretože nebol nikdy pri ich stretnutí, len vždy videl, že keď išli oproti sebe, podali si ruky, z diaľky to vyzeralo ako keby boli kamaráti. Aká suma bola v obálke svedok nevedel uviesť, ale obsah obálky bol dosť veľký, podľa zovňajšku. To, že v obálke sa nachádzajú peniaze usúdil z toho, že to bola obálka z banky, pričom nevedel uviesť, o akú banku išlo.
17. Z výpovede svedka F. Y. súd zistil, že pri kúpe vozidla postupoval tak, že potom, čo si vyhliadol motorové vozidlo, dohodol sa na cene, stanovil sa termín aj so zástupcom spoločnosti, prišiel do predajne, pripravili sa papiere a išiel zaplatiť akontáciu, pričom k úhrade hotovosti došlo po podpise predmetných zmlúv priamo do pokladne, s tým, že o úhrade obdržal doklad. Zmluvy sa podpisovali v predajni ojazdených áut a hotovosť hradil v pokladni, vo vedľajšej budove. Lízingový vzťah dojednával pán Y., tento mu dal pokyn, kde a v akej výške treba uhradiť akontáciu.
XX. Svedok H. X. vo svojej výpovedi uviedol, že mal vedomosť o tom, že sa mal robiť lízing na osobného motorové vozidlo J. O., prostredníctvom spoločnosti žalovaného, pričom túto vec sprostredkoval a zorganizoval H. D. a zástupca žalovaného H. Y.. Na predmetnom lízingu sa zúčastnil aj prostredníctvom svojej spoločnosti Fama Mamona, keďže štatutárnemu zástupcovi právneho predchodcu žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) prispel na akontáciu. So štatutárnym zástupcom právneho predchodcu žalobcu
sa pozná, zoznámil ich H. D., išlo o bežný obchodný vzťah. Svedok bol prítomný pri prevzatí peňažných prostriedkov od štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu H. D., pričom tento mu dal na úhradu akontácie okolo 46.000 eur, následne už nebol prítomný pri odovzdaní tejto hotovosti H. D. H. Y.. H. D. od začiatku zavádzal a nehovoril pravdu. Ponúkol, že vybaví a sprostredkuje lízing na osobné motorové vozidlo, s tým, že zastupuje spoločnosť žalovaného. Deklaroval to tým, že má blízky vzťah s majiteľom a konateľom. Ďalej tvrdil, že v tejto spoločnosti uskutočnil niekoľko takýchto obchodov, vždy u pána Y. v časti pre ojazdené automobily a ide pre nich o rutinu. Bol vždy prítomný pri všetkých jednaniach medzi D. a pánom Y.. R. Y. a D. sa dohodli, že na tento osobný automobil pripravia ponuky na uskutočnenie lízingu prostredníctvom VUB lízingu, pretože žalovaný mal s VÚB Leasingom zmluvu. H. Y. a D. pripravili niekoľko verzií ponúk na lízing, t.j. na rôzne obdobia splátok. Dohodli sa, že pán Y. zariadi, aby auto bolo nacenené na čo najvyššiu sumu. Vybrali verziu, kde auto malo byť nacenené na 165.000 eur, avšak toto im neprešlo, pretože pani U., zástupkyňa VUB lízingu, ktorá im pripravovala doklady im auto odmietla naceniť na takúto sumu. R. U. im ju nacenila na sumu 110.000 eur, takže boli nútení si vyžiadať od pána H. akontáciu v hotovosti. H. D. vystupoval a správal sa ako zástupca žalovaného, dokonca bol svedkom toho, keď sa s H. Y. dohodli, že ak H. Y. všetko dodrží a vybaví, aby lízing prešiel, dostane od H. D. 5.000 eur. Uvedený problém vznikol preto, že H. D. mal dlhy u žalovaného z predošlých lízingových zmlúv, takže majiteľ trval na úhrade dlhov spoločnosti CORDO, inak nepripustí uskutočnenie tejto zmluvy prostredníctvom spoločnosti žalovaného. Platby, ktoré uskutočnil štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu brali ako splatenie dlhu za spol. CORDO s.r.o.. To, že spolupracuje s Motor-Carom a že tam má nadštandardné vzťahy mu H. D. už spomínal v minulosti. Takisto mu povedal, že ho zoznámil s majiteľom a konateľom žalovaného pán W. D.. To, že spolupracuje so žalovaným vyplynulo zo spoločných rozhovorov, pričom to nebolo v prevádzkarni žalovaného. K odovzdaniu peňazí došlo tak, že štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu dal H. D. hotovosť, pričom títo stáli oproti sebe. Peniaze mu dal v bankovkách rôznej hodnoty, pričom prepočítaval len sumu, ktorú odovzdal štatutárnemu zástupcovi právneho predchodcu žalobcu. Následne H. D. s touto hotovosťou odišiel za H. Y..
19. Z výpovede svedka H. F. súd zistil, že s právnym predchodcom žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) mala obchodný vzťah, pričom bola prítomná pri prevzatí peňažných prostriedkov H. D. od štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu. Akontácia sa mala priniesť do spoločnosti Motor-Car, v W. vyzdvihli pána H., pričom tento pri Motor-Car odovzdal obálku s peniazmi H. D., následne išli do U. podpísať lízingové zmluvy, pričom keď odchádzali išiel H. Y. s H. D., zrejme na pokladňu. V U. sa mala podpisovať lízingová zmluva, ale pani U. tam nebola, prišla tam pani, ktorá ju zastupovala, odviedla ich do veľkej zasadačky, kde pán H. podpisoval množstvo zmlúv. Na druhý deň sa malo prevziať auto od spoločnosti žalovaného. Štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu pravdepodobne odovzdal H. D. celú akontáciu, 46.000 eur, pričom nebola prítomná pri odovzdávaní tejto hotovosti H. D. H. Y.. K odovzdaniu peňazí došlo vonku pred predajňou ojazdených áut, pričom obaja boli vonku z auta. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevedela, čo bolo obsahom obálky, predpokladala však, že peniaze, keď už to tak bolo dohodnuté, pričom nevidela peniaze, ktoré boli v obálke. Až na druhý deň zistili, že nebola zaplatená akontácia, pričom zo strany žalovaného pri podpise zmlúv žiadne námietky neboli. To, že nedošlo k zaplateniu akontácie zistili tak, že žalovaný nechcel odovzdať auto.
20. Z výpovede svedka H. D. súd zistil, že prostredníctvom žalovaného sa malo prefinancovať motorové vozidlo zn. J. O.. Keďže išlo o značku J. a mal so žalovaným dobré vzťahy, dohodli sa, aby spravil túto obchodnú transakciu, čo následne oznámil aj štatutárnemu zástupcovi právneho predchodcu žalobcu. Prefinancované to malo byť cez spoločnosť žalovaného a cez VUB lízing, ktorý dal aj konkrétnu ponuku. Kalkulácia sa stále menila, nakoniec sa to ustálilo na čiastku, cca 40.000 eur. Akontáciu za to motorové vozidlo mal dostať žalovaný, táto sa vyplácala pánovi Y.. Svedok bol prítomný pri tom, keď sa platilo, peniaze neprepočítaval. Finančné prostriedky na úhradu akontácie v podstate neprevzal, bol prítomný, keď mu ich pán H. podal a následne ich odovzdal H. Y. s tým, že došlo k úhrade viacerých čiastok. R. H. vyplácal nejaké čiastky aj priamo na pokladni. Následne svedok uviedol, že on neodovzdával žiadne peniaze za auto, odovzdávali sa priamo pánovi Y., pokiaľ mu aj boli podané, odovzdal ich pánovi Y. a to za prítomnosti štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu. Keďže tam bolo viacero úhrad, nepamätal si, kto bol prítomný, bol tam však H. Y., štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu, zároveň tam mohli byť prítomní aj nejakí ďalší ľudia, ktorých si však nepamätá. To, či dostali nejaké potvrdenia od H. Y. si nepamätá, možno nejaké dostal pán H., on však žiadne potvrdenia od pána Y. ohľadom tejto obchodnej aktivity neprijal a pokiaľ aj prijal, tak to odovzdal štatutárnemu zástupcovi právneho predchodcu žalobcu. V danom obchodnom vzťahu nezastupoval ani jednu, ani
druhú stranu, žalovaný bol obchodný partner, s ktorým sa dohodli na realizácii obchodnej aktivity pre právneho predchodcu žalobcu. Štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu nevidel už niekoľko mesiacov, neudržiava s ním žiaden kontakt. Vo vzťahu k štatutárnemu zástupcovi právneho predchodcu žalobcu a ani vo vzťahu k pánovi X. sa neprezentoval ako zástupca žalovaného, nemal oprávnenie. Je pravdou, že použil počítač u žalovaného, ale určite nie ako zamestnanec, bolo to v showroome na verejnom mieste a nie v kancelárii. K odovzdaniu peňazí došlo v showroome, pričom boli otvorené dvere. Svedok nevedel uviesť, či stál pri dverách alebo niekde v miestnosti. Peniaze ani neprepočítaval, tieto boli uzavreté v obálke, nevedel však v akom množstve. V danej veci bol v podstate ako sprostredkovateľ medzi majiteľom auta a žalovaným, a medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Svedok zároveň uviedol, že si nepamätá, že by podpísal zmluvu zo dňa 19.06.2012.
XX. Ondrej H. v postavení svedka v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku) k stranám sporu uviedol, že žalobca je jeho syn. K predmetu sporu dodal, že bol konateľom spoločnosti Calypso Agency a bol podvedený o veľký finančný obnos, a to spoločnosťou žalovaného a jeho zamestnancov pána Y. a určitým spôsobom aj pána I.. V tomto celom zohral úlohu aj pán H. D., ako aj VÚB leasing a pani U.. Čo sa týka postúpenia pohľadávky na pána R., bol oslovený pánom R.. Najprv telefonicky a neskôr prišiel za ním pán R., že počul, že prišiel o 46.000 eur prostredníctvom Motor-Caru a že by mal záujem o odkúpenie pohľadávky. Táto pohľadávka bola pre neho a jeho zamestnancov likvidačná, preto sa zaoberal myšlienkou, že túto pohľadávku odpredá, lebo pán R. mu tvrdil, že pozná pána I. a že tento má veľký dosah na súd, a že tento spor bude dlho trvať a že nebude úspešný. Preto nakoniec pristúpil k tomu, že postúpil tú pohľadávku, ale bola tam jedna podmienka, aby tam bol nejaký advokát, ktorý bude taký garant a to bol J.. D. T.. Postúpenie pohľadávky bolo jasne zadefinované, že musia v určitom čase zaplatiť a keďže nezaplatili, dostal ďalšiu informáciu, že pán R. bol vyslaný práve pánom I. a spoločnosťou J., aby ho obrali o ďalšie peniaze, takže preto odstúpil od zmluvy. Ešte ho oslovil nejaký neznámy muž, ktorý mi asi trikrát telefonoval, že si má dávať pozor a že on má nejaké údajné podpisy alebo niečo a že to je jeho nejaká pohľadávka. Pri podpisovaní postúpenia pohľadávky bol prítomný pán J.. T.. Podpisovanie zmluvy o postúpení pohľadávky s pánom R., to bolo prostredníctvom pána T.. Najskôr to podpísal svedok a potom on. Nebol už potom s pánom R., lebo bol otravný a na neho tlačil a keď zistil, aký je a svedok dostal tú správu, že to má byť nejaký podvod, tak od toho odstúpil. Odstúpenie od zmluvy bolo písomné a bolo aj doručené. O odstúpenie požiadal právnika. Najprv podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky svedok a následne ju podpísal pán R.. Po nahliadnutí do zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Calypso Agency, s.r.o. a pánom R. svedok uviedol, že podpis na konci je jeho, avšak na jednotlivých listoch zmluvy nie sú jeho podpisy, sú sfalšované. Zároveň nevedel uviesť, či je text tejto listiny zhodný s textom, ktorý svedok podpisoval, s tým, že momentálne nedisponuje so žiadnym originálom. Dôvodom odstúpenia od tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo jednak to, že pán R. nezaplatil sumu a po druhé sa svedok dozvedel, že táto dohoda mala byť s Motor-Carom a pán R. bol na neho nasadený a chceli ho pripraviť o peniaze. Pokiaľ ide o bod 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávky (pozn. - o zaplatení kúpnej ceny v hotovosti pri podpise zmluvy) sa svedok domnieval, že toto je sfalšované a že táto strana je asi vymenená. Žiadnu sumu mu nikto nezaplatil, nie je o tom ani doklad. Tam bolo úplne iné znenie, že dokedy mali zaplatiť finančné prostriedky. Dohodli sa, že mu to bude asi pravdepodobne vyplatené na účet, ale tú pohľadávku mu nezaplatili. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či disponuje originálom odstúpenia od zmluvy, svedok odpovedal, že sa na to treba opýtať pána J.. T.. Riešil to pán J.. T., takže pravdepodobne to išlo cez neho. Preto si tam svedok stanovil právnika, aby zastupoval ich oboch, čiže mu nemal dôvod nedôverovať. Následne svedok potom postúpil pohľadávku na pána Y.. Zmluvu medzi Calypso Agency a pánom R. vyhotovoval zrejme pán J.. D. T.. Takisto aj písomné odstúpenie od zmluvy zabezpečoval pán T.. Odstúpenie od zmluvy bolo doručované asi doporučene poštovou zásielkou. Po podpísaní zmluvy od pána R. od tejto odstúpili do pol roka alebo aj skôr. Potom ešte zaznamenal dáky telefonát od pána R., ktorý sa mu doslova vyhrážal a povedal, že si to ešte zlízne a potom mu ešte niekto telefonoval, že on má tu pohľadávku, že mu ju R. postúpil. Tá osoba, ktorá ho kontaktovala a vyhrážal sa mu, že má nejaké moje podpisy a že dopadne veľmi zle bol zrejme H.. A.. Svedok ďalej tiež potvrdil, že podpis na zmluve o postúpení pohľadávky na č.l. 315 spisu patrí jemu (pozn. - ide o rovnakú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola predložená žalovaným, pričom je tiež obsahovo rovnaká). Na otázku, či trvá na tom, že predložená zmluva o postúpení pohľadávky bola upravená, resp. sfalšovaná, keď také isté znenie predložil súdu v odvolacom konaní, svedok odpovedal, že to musel byť nejaký omyl, on tú zmluvu už dlho nevidel, ale vie, že mu nezaplatil pán R. a ostatné podpisy sú jeho.
22. Svedok J.. D. T. v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že pracuje v spoločnosti Calypso Agency ako prevádzkar F. R. F. K predmetu sporu uviedol, že keď mu bolo oznámené, aby išiel vypovedať ohľadom postúpenia pohľadávky, ako sa veci diali, tak od žalobcu sa dozvedel, k čomu má prísť vypovedať. Išlo o časť pohľadávky v hodnote 20.000 eur, pohľadávka mala hodnotu 46.000 plus nejaké trovy konania a bola postúpená na osobu pána R.. K predmetnému postúpeniu pohľadávky sa svedok dostal cez osobu pána R., pretože pán R. robil tipéra pre realitnú kanceláriu, kde svedok robil, upravoval tam kúpnopredajné zmluvy a zmluvy, ktoré sa týkali realitnej kancelárie a oslovil ho s tým, že ide odkúpiť pohľadávku od spoločnosti Calypso Agency a či by mu s tým nepomohol, lebo predtým mu všetky takéto zmluvy v podstate vypracovával svedok. R. R. mu zavolal, či by som mal čas. Bolo to minulý rok dňa 22.03.2018, tak sa stretli on, pán R., pán H. a pán Y. a povedali si, že nebudú vypracovávať zmluvu cez žiadneho právnika, advokátsku kanceláriu alebo notára, a stiahli typ zmluvy z internetu, doplnili hlavičky a v podstate doplnili sumu, o akú sumu sa jedná, to je časť pohľadávky, doplnili identifikačné údaje tej pohľadávky. V tom čase splnomocnil pán R. svedka, aby ho zastupoval na súde v tomto civilnom spore, lebo pán R. mal dosť veľké zdravotné ťažkosti. Potom následne zmluvu vytlačili a podpísali. Podpísala sa zo strany pána R. a zo strany pána K. H.. R. H. tú zmluvu podpísal osobne a aj pán R.. Následne sa dohodlo, v zmluve bolo uvedené, že dňom podpisu je zmluva splatná. R. R. uviedol, že peniaze doručí v krátkej dobe. Ja som ho najprv upozornil, že by bolo lepšie, aby tie peniaze uhradil cez účet, pretože suma 20.000 eur by nemala prechádzať v hotovosti. Povedal, že to prevedie v priebehu pár hodín, tak sa dohodli, že určite urobí prevod. Asi po dvoch dňoch ma následne začal urgovať pán K. H., že peniaze neboli prevedené, že nebola splnená dohoda. Svedok urgoval pána R., ten povedal, že sú nejaké technické problémy, že v podstate on tie peniaze nemá, mal ich mať cez nejakých známych, ktorí mu doporučili, že má kúpiť túto pohľadávku. Keď už to trvalo štvrtý, piaty deň a už sa mi začal zatajovať, tak ho navštívili u neho doma. Prišli k nemu domov, opýtal sa ho, prečo nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil, pán R. povedal, že ten človek mu tie peniaze nedal a že žiaľbohu peniaze nemá. Tak sa to snažili nejakým spôsobom vyriešiť. R. Y. upozornil pána R. na to, že nezaplatil a nesplnil si svoje náležitosti. Vtedy sa pán R. zľakol a povedal, že musia ten spor urovnať a tak si dohodli stretnutie medzi svedkom, pánom Y. a pánom R., kde sa dohodli, že pán Y. nebude podávať trestné oznámenie, ale pán R. odstúpi od tej zmluvy a v podstate vyriešili to tým, že skoncipovali výpoveď zo strany spoločnosti Calypso Agency, ktorú si následne pán R. aj prevzal. Keď to skoncipovali a pán R. súhlasil s obsahom, hneď si ho aj prevzal a podpísal prevzatie toho listu s tým, že sa ešte dohodli, že budú musieť upozorniť súd a o pár dní potom napísal list, že navrhuje zmenu účastníka konania. Písomné vyhotovenie odstúpenia od zmluvy sa písalo v reštaurácií A., bol pri tom okrem svedka pán Y. a pán R.. R. Y. bol vtedy splnomocnený za spoločnosť Calypso Agency. Svedok uviedol, že to bolo to v roku 2016, a predtým sa pomýlil. V podstate na tom odstúpení od zmluvy sa dohodol pán R. s pánom Y.. R. Y. to napísal a vytlačil a potom pán R. to prevzal a podpísal. Bola tam napísaná hlavička, to komu je to smerované, asi tam bol popis toho, že nedošlo k naplneniu zmluvy a nedošlo k úhrade tých 20.000 eur v tej časti pohľadávky a na základe toho odstupujú od zmluvy. R. R. v podstate ani nijako neprotestoval, podpísal sa na zadnú stranu tej listiny. Iba to podpísal, že to prevzal. Podpisoval sa tam ešte pán Y. a asi on napísal aj tie údaje o tom, že to pán R. prevzal. Následne potom sa rozprávali o tom, prečo k tomu došlo. R. R. povedal, že jeho kontaktovali priamo niekto z Motor-Caru a preto určitým spôsobom neprotestoval a preto to už nechal tak. Svedok sa pána R. pýtal, prečo chce postúpiť iba časť pohľadávky vo výške 20.000 eur za sumu 20.000 eur. Prvá varianta bola, že v podstate pán R. vedel, že tam sú úroky z omeškania a keď bude úspešná tá pohľadávka na súde, ale potom na ďalšom stretnutí pán R. hovoril, že ho kontaktoval niekto z Motor-Caru alebo nejakí ľudia okolo W., ale nepovedal ktorí. Prvé stretnutie, keď riešili zmluvu o postúpení pohľadávky, to bolo toho 22. Vtedy svedka oslovil pán R. len, aby dohliadol na to stretnutie, pretože mu veril, aby bol svedok pri tom, keď sa bude tá zmluva podpisovať, aby dohliadol na to, aby zmluva o postúpení pohľadávky mala všetky náležitosti, ktoré má mať. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2016 osobne podpisoval pán R. a asi pán H., ktorý tam bol vtedy ako zástupca spoločnosti Calypso Agency, a svedok tam bol na strane pána R.. Svedok nevedel uviesť kto a kedy koncipoval zmluvu o postúpení pohľadávky medzi pánom R. a pánom A..
23. Svedok Bc. H. Y. v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že so žalobcom má priateľský vzťah, pretože pracuje v spoločnosti u pána K. H. svedok tiež pracoval v spoločnosti pána K. H. Calypso Agency do januára 2018. S pánom K. H. sa svedok pozná niekoľko rokov a spolu aj podnikali. Svedok býva v prenajatom dome na J. ulici XX/X W., u pána H.. Nájomnú zmluvu nikdy nepodpisoval pán H., ale nájomná zmluva je platná asi 18 rokov, kedy bol svedok vlastníkom tejto nehnuteľnosti spoločnosťou a pod tým má platnú nájomnú zmluvu. K predmetu sporu uviedol, že v spoločnosti Calypso Agency robil od jej založenia v roku 2006 ako ekonomický riaditeľ. Konateľom tejto spoločnosti bol K. H.. Svedok
spontánne (t.j. bez kladenia otázok strán sporu alebo súdu) ďalej uviedol, že pán H. mu iba oznámil, že potrebuje spracovať nejakú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú evidoval vo vzťahu k spoločnosti žalovaného a tak svedok nejaký klasický vzor zmluvy stiahol z internetu a niekedy koncom marca 22.03.2016 prišiel pán R., ktorého predtým nikdy nevidel, do kancelárskych priestorov na J. ulici v W. pod označením A. a tam spoločne aj s jeho kamarátom J.. D. T. a pánom H. ako konateľom skoncipovali zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 20.000 eur. Pán K. H. bol jeho zamestnávateľom a svedok tam pracoval ako ekonomický riaditeľ spoločnosti Calypso Agency, preto za ním prišiel pán H., aby pripravil tú zmluvu, pretože mal na starosti všetky typy zmlúv. Do štandardizovaného vzoru z nejakej internetovej stránky sa tam dopísalo to, na čom sa pán H. dohodol s pánom R. o podstatných záležitostiach, ako je odplata za postúpenie pohľadávky, čo sa bude postupovať, vo vzťahu ku komu sa bude postupovať. Následne zmluvu o postúpení pohľadávky medzi Calypso Agency a pánom R. podpísal pán H. ako konateľ spoločnosti a pán R.. R. H. svedka informoval o tom, že ho oslovil pán R. s návrhom, že odkúpi pohľadávku vo výške 20.000 eur za odplatu 20.000 eur. Konkrétnejšie sa o tom nebavili, pán R. mal zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku v deň, kedy sa podpisovala zmluva v hotovosti s tým, že v zmluve bolo uvedené o postúpení pohľadávky, že bola vyplatená v hotovosti pri jej podpísaní a pán R. povedal, že donesie v ten deň peniaze, avšak ich nedoniesol a vtedy sa rozprávali s pánom H., že požiadal pána T., ktorý poznal pána R., aby nejakým spôsobom vyriešil tú situáciu, aby pán R. tie peniaze doniesol, ako bolo dohodnuté, prípadne aby ich vložil na účet, pretože svedok mu ešte dával na lístočku napísané aj číslo bankového účtu spoločnosti Calypso Agency, takže to bolo jedno či sa to zaplatí na účet alebo sa to donesie v hotovosti, ako bolo uvedené v zmluve. R. R. nedvíhal telefón a svedkovi to prišlo postupom času tak, akoby sa zatajoval. Zmluva bola podpísaná dňa 22.03.2016 a keďže pán R. nezaplatil v ten deň ani do nejakých večerných hodín a nedvíhal im telefón, tak pán H. požiadal pána T., aby vyriešil túto situáciu, keďže poznal pána R.. R. T. asi nasledujúci deň navštívil pána R. a prišiel s informáciou, že pán R. nedisponoval takouto čiastkou 20.000 eur, ale že tieto peniaze mal prisľúbené od nejakého známeho, ktorý mu sprostredkoval nejakým spôsobom kúpu tejto časti pohľadávky. V podstate J.. T. oznámil, že tieto peniaze nemá a nemá ich ani akým iným spôsobom od neho získať. Potom pán J.. T. dohodol, že sa musia stretnúť a situáciu doriešiť a že v tom prípade sa musí nejako tá zmluva stornovať. Nevedel akou formou, ale že v podstate, keď nedošlo k tomu naplneniu toho plnenia spoločnosti Calypso Agency, tak musia nájsť nejaký legálny zákonný spôsob, ako tú zmluvu stornujú, takže bolo vyvolané rokovanie s J.. T. a pánom R. a následne o nejakých 5-6 dní sa stretli s pánom R. a pánom T. opäť v kancelárskych priestoroch na A. a snažil sa dopátrať, že prečo sa nezaplatilo, prečo nedvíhal telefón, prečo sa zatajoval a pán R. zopakoval to, čo povedal pánovi J.. T., že mal prisľúbených tých 20.000 eur od nejakého známeho, ktorý mu to sprostredkoval, aby kúpil tú časť pohľadávky od spoločnosti Calypso Agency, ale bohužiaľ nezískal tie peniaze od toho známeho. Tak sa dohodli na tom stretnutí s pánom T., že nájdu spôsob stornovania zmluvy a to bolo odstúpenie od tej zmluvy z dôvodu, že pán R. nezaplatil tú dohodnutú odplatu za postúpenú pohľadávku. Svedok dodal, že toto skoncipoval on v ten deň u nich v kancelárskych priestoroch. Ešte svedok premýšľal, čo sa stane pokiaľ pán R. odmietne komunikovať, tak mu povedal na tom stretnutí 28.03.2016, že je pripravený podať trestné oznámenie, pretože spoločnosť Calypso Agency úmyselne uviedol do omylu, pritom vedel, že peniaze fyzicky nemá. Práve táto argumentácia trestným stíhaním asi na pána R. veľmi zapôsobila a v podstate súhlasil s tým, že keď nemá tie peniaze a nemá ich ani ako dodatočne získať tak mu povedal, že nie je problém sa dohodnúť a svedok dá pánovi R. ako splnomocnený zástupca Calypso Agency aj nejakú dodatočnú lehotu na plnenie jeho dlhu, že sa napíše dodatok k zmluve, že sa vynechá ten bod, že bola zaplatená odplata za postúpenie pohľadávky pri podpísaní zmluvy, ale sa uvedie, že sa bude dodatočne plniť v nejakej náhradnej lehote. R. R. mu ale vysvetlil, že on nemá odkiaľ peniaze získať a že sú proti nemu vedené aj nejaké exekučné konania a on počítal iba s tým, že mu ten známy, ktorý mu sprostredkoval kúpu tejto časti pohľadávky pomôže finančne tou sumou za odplatu postúpenia pohľadávky. Svedok spracoval to odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že nebola zaplatená tá odplata za postúpenú pohľadávku a pán R. si ju pozrel povedal, že je to v poriadku a dohodli sa, že k 31.03. odstupujú od zmluvy o postúpení pohľadávky v tej výške, ktorá bola na neho postúpená. R. R. prevzal jedno vyhotovenie, podpísal jej prevzatie a to bolo celé. Svedok to potom aj zaúčtoval do účtovníctva a dal pokyn na zaúčtovanie do účtovníctva spoločnosti Calypso Agency, že sa opätovne vracia celá pohľadávka vo výške istiny nejakých 46.000 eur spoločnosti. Následne K. H. ako konateľ spoločnosti Calypso Agency previedol túto pohľadávku a svedok oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, že teda prešla na neho aj s príslušenstvom a oznámil súdu o zmenu účastníkov konania, čomu súd vyhovel. Spoločnosť Calypso Agency vlastnila spoločnosť World Deposit of Fund v Spojených štátov amerických, kde bol svedok 50 % podielnikom, takže mal nepriamo určitú rozhodovaciu právomoc aj v spoločnosti Calypso Agency. Akonáhle si dorobil vysokú školu, tak sa rozhodol venovať iným aktivitám mimo územia
Y. N. v P., takže kvôli tomu to postúpil na N. H.. Postúpil to na neho, pretože ho pozná a lebo je to syn pána H. a ostane to akoby v rodine. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa pán R. pýtal na nejaké skutočnosti týkajúcich sa obsahu tej pohľadávky, v akom štádiu je spor, svedok odpovedal, že mu to pripadalo tak, že už bol informovaný skôr ako sa nakontaktoval na ich spoločnosť a v podstate keď potom tvrdil, že nemá od toho nejakého známeho možnosť, aby kúpil túto pohľadávku, tak mu potom logicky z toho dodatočne vyplynulo, ako keby on bol iba nejaký prostredník v prospech koho mal tú pohľadávku kúpiť. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, z akého dôvodu do zmluvy dával údaje o tom, že platba bola zaplatená pri podpise zmluvy, svedok uviedol, že pán R. bol známy pána J.. T. a J.. T. pracoval jeden čas v spoločnosti u pána H. a jednoducho nepredpokladal, že by vystal taký problém, pričom pán R. tvrdil, že sám skutočne tie peniaze prinesie, resp. že ich v ten deň vloží na účet. Pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou Calypso Agency a pánom R. bol prítomný on, konateľ spoločnosti Calypso Agency K. H., J.. D. T. a pán H. R.. Pri podpisovaní dokumentu odstúpenie od zmluvy bol prítomný on, on aj túto listinu podpisoval, a pán R., ktorý ju prevzal a potvrdil na rube tohto oznámenia svojim podpisom. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či zaplatil za postúpenie pohľadávky od spoločnosti Calypso Agency nejakú odplatu, svedok neurčito odpovedal, že každopádne tam k platnosti, resp. účinnosti tejto zmluvy nebolo potrebné zaplatiť odplatu a či bola zaplatená to nevedel povedať.
24. Zo zmluvy o lízingu hnuteľných vecí č. XXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) a spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. vyplýva, že predmetom lízingu bolo osobné motorové vozidlo J. O. XX G., rok výroby XXXX, biela metalíza, pričom obstarávacia cena predmetu lízingu predstavovala 109.999,99 eur a prvá zvýšená lízingová splátka 43.999,99 eur s dobou splácania 48 mesiacov.
25. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 19.06.2012, splatnej 22.06.2012 vyplýva, že žalovaný fakturoval právnemu predchodcovi žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) za motorové vozidlo sumu 91.666,67 eur. Zo strany 2 faktúry okrem iného vyplýva, že bola prijatá akontácia vo výške 46.427,41 eur, pričom zostáva uhradiť 63.572,59 eur s tým, že uvedené zaúčtoval H. Y.
26. Z dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 19.06.2012 uzavretej medzi VÚB Leasing, a.s. ako prenajímateľom, právnym predchodcom žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) ako nájomcom a žalovaným ako dodávateľom vyplýva, že nájomca uhradil dňa 19.06.2012 dodávateľovi sumu 46.427,41 eur ako preddavok na obstaranie predmetu lízingu.
27. Z prehlásenia zo dňa 19.09.2012 vystaveného VÚB Leasing, a.s. vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) sa stal nájomcom spoločnosti VÚB Leasing, a.s. dňa 19.06.2012 ako užívateľ vozidla J. U. G., ale z interných a systémových dôvodov bola zmluva ku dňu 10.09.2012 stornovaná zo systému spoločnosti. Zmluva sa tak stala neaktívnou a všetky výzvy na zaplatenie splátok sa stali bezpredmetné, pretože pri podpise zmluvy sa stala chyba. Z prehlásenia ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) sa stal obeťou podvodu zo strany osoby, ktorá nie je v žiadnom vzťahu so žiadnym účastníkom obchodu.
28. Z listiny označenej ako Zmluva o peňažnej úhrade súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bola peňažná úhrada K. H., H. D. titulom zaplatenia prvej zvýšenej splátky za motorové vozidlo J. O. XX G. za spoločnosť právneho predchodcu žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) vo výške 46.427,41 eur spoločnosti žalovaného na základe dohody uzatvorenej medzi zástupcom spoločnosti žalovaného pánom H. Y. a H. D..
29. Z článku II. bod 2. Dohody o urovnaní písm. b) a f) (č.l. 86-90 spisu) uzatvorenej medzi VÚB Leasing a.s. ako prenajímateľom, právnym predchodcom žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) ako nájomcom a žalovaným ako dodávateľom vyplýva, že nájomca si bude od VÚB Leasing, a.s. uplatňovať všetky nároky vyplývajúce z lízingovej zmluvy, resp. z jej ukončenia, z dohody o započítaní a z kúpnej zmluvy, vrátane požiadavky na vrátenie preddavku, za nedodanie predmetu lízingu a z iných zmlúv ktoré nájomca uzatvoril na základe právoplatne uzatvorenej Leasingovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 19.06.2012. Nájomca si bude od Dodávateľa uplatňovať akékoľvek nároky vyplývajúce z dohody o započítaní, vrátane požiadavky na vrátenie preddavku, akontácie vo výške 46.427,41 eur s DPH a iné dokladovateľné škody, ktoré boli zapríčinené nedodaním predmetu lízingu.
30. Naproti tomu z článku II. bod 2. Dohody o urovnaní písm. b) a f) (č.l. 92-96 spisu) uzatvorenej medzi VÚB Leasing a.s. ako prenajímateľom, právny predchodca žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) ako nájomcom a žalovaným ako dodávateľom vyplýva, že nájomca si nebude od VÚB Leasing, a.s. uplatňovať akékoľvek nároky vyplývajúce z lízingovej zmluvy, resp. z jej ukončenia, z dohody o započítaní a z kúpnej zmluvy, vrátane požiadavky na vrátenie preddavku. Nájomca si nebude od Dodávateľa uplatňovať akékoľvek nároky vyplývajúce z dohody o započítaní, vrátane požiadavky na vrátenie preddavku s výnimkou, ak by orgány činné v trestnom konaní a následne príslušný súd právoplatným rozhodnutím dospeli k záveru, že dodávateľ prevzal od nájomcu, resp. od inej osoby vrátane p. D. preddavok.
31. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality ČVS: ORP-1028/OEK-TN-2012 vyplýva, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre pokus zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona bolo zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uznesenia okrem iného vyplýva, že neznáma osoba pozmenila pôvodné znenie Dohody o urovnaní a zároveň na tejto dohode, po vyhotovení, ktoré bolo v kópii doručené VÚB Leasing, a.s., aj skutočne sfalšovala podpisy štatutárnych zástupcov spoločnosti VÚB Leasing, a.s.
32. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
33. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
34. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Podľa ustanovenia § 456 vety prvej Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
36. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. februára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 1/2010)
37. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k sporovým stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008)
38. Vykonaným dokazovaním predovšetkým vychádzajúc z listinných dôkazov, z dokazovania výsluchom sporových strán ako aj svedkov dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania nemohol súd prijať záver o tvrdení žalobcu (ako aj jeho právneho predchodcu), že pohľadávka, ktorá je predmetom konania vznikla titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného. Dôvodom vzniku takéhoto záväzku je preukázateľné získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý
je povinný obohatenie vydať a medzi tým, na úkor ktorého sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie obohatenia. Predpokladom na úspech v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je, že musí byť preukázané, že k obohateniu skutočne došlo.
39. V prvom rade súd poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkov K. H., J.. T. a Bc. Y., na základe ktorých súd dospel k nehodnovernosti nimi podaných svedeckých výpovedí a v dôsledku toho aj k celkovej nehodnovernosti K. H. nielen ako svedka, ale aj ako konateľa právneho predchodcu žalobcu. Výpovede menovaných svedkov sa týkali (ne)platnosti postúpenia časti žalovanej pohľadávky na súčasného žalobcu. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože vlastníkom časti žalovanej pohľadávky sa mal stať H.. A. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2017 (č.l. 395 spisu) a nie žalobca N. H.. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 22.03.2016 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky vo výške 20.000 eur zo spoločnosti Calypso Agency s.r.o. na H. R. zmluvou o postúpení pohľadávky (č.l. 311 a č.l. 389 spisu). Sporným však bolo odstúpenie spoločnosti Calypso Agency s.r.o. od tejto zmluvy, resp. platnosť odstúpenia. K okolnostiam postúpenia pohľadávky na H. R. a k okolnostiam odstúpenia od tejto zmluvy svedok K. H. tvrdil, že bol oslovený pánom R., že by mal záujem o odkúpenie pohľadávky, že pozná pána I. (konateľa žalovaného) a že tento má veľký dosah na súd, a preto pristúpil svedok k postúpeniu pohľadávky. Naproti tomu ďalší svedkovia J.. T. a Bc Y. už vedeli, že nešlo o postúpenie celej pohľadávky, ale len jej časti vo výške 20.000 eur. Svedok H. pritom prezentoval postúpenie celej žalovanej pohľadávky, nie jej časti. Ďalej svedok H. uviedol, že jeho podmienkou pri postupovaní pohľadávky bolo, aby tam bol nejaký advokát, ktorý bude garantom a tým mal byť J.. D. T.. Zároveň dodal, že „si tam stanovil právnika, aby zastupoval ich oboch“, teda jeho a pána R.. Z toho vyplýva, že nie pán R., ale svedok H. trval na účasti J.. T. pri postupovaní pohľadávky, čo je zrejmé aj z toho, že originály listín mal mať k dispozícii práve J.. T. (a nie svedok H.). Naproti tomu svedok J.. T. sa prezentoval ako pomocník pána R., keď uviedol, že ho oslovil pán R. (teda nie pán H.) s tým, že ide odkúpiť pohľadávku od spoločnosti Calypso Agency a či by mu s tým nepomohol, lebo predtým mu všetky takéto zmluvy v podstate vypracovával. Pokiaľ ide o uzavretie predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, svedok J.. T. spontánne a bez zaváhania uviedol, že to bolo to „minulý rok dňa 22. marca“ (t.j. 22.03.2018), až v ďalšom priebehu výsluchu sa opravil, že k tomu malo dôjsť v roku 2016, pričom ako dôvod nepresnosti označil nervozitu. Súd má však za to, že dôvodom „nepresnosti“ bola vopred pripravená výpoveď svedka, keď tento ani na moment nezaváhal, keď bolo treba uviesť presný dátum (22. marec), ale „omyl“ u neho nastal až v označení správneho roku. Tu súd zároveň poukazuje na to, že svedok neuviedol nesprávne číslo roku (2018 namiesto 2016), ale vyslovene uviedol termín „minulý rok“. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo súd považuje výpoveď svedka J.. T. za vopred pripravenú tak, aby zodpovedala čo najviac tvrdeniam svedka H., a teda za nevierohodnú. Pokiaľ ide o podpisovanie zmluvy o postúpení pohľadávky zo spoločnosti Calypso Agency na pán R., svedok H. najprv uviedol, že pri podpisovaní postúpenia pohľadávky bol prítomný pán J.. T. a že podpisovanie zmluvy s pánom R. bolo prostredníctvom pána T.. Následne v rozpore s tým tvrdil, že najprv podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky on a následne pán R.. V rozpore s tým, svedok J.. T. tvrdil, že daného dňa 22. marca sa stretli on, pán R., pán H. a pán Y.. Okrem toho v rozpore s tvrdením svedka H. dodal, že tú zmluvu podpísali osobne pán H. a pán R.. Rovnako aj svedok Bc. Y. spontánne (t.j. bez kladenia otázok strán sporu alebo súdu) uviedol, že „niekedy koncom marca 22.03.2016“ prišiel pán R. do kancelárskych priestorov na J. ulici v W. a tam aj s J.. T. a pánom H. skoncipovali zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 20.000 eur. Teda aj tento svedok v rozpore so svedeckou výpoveďou pána H. uviedol, že pri podpise zmluvy mali byť prítomné aj ďalšie osoby (t.j. nielen pán H. a pán T.). Je však očividné, že aj tento svedok si veľmi presne spomínal na dátum, kedy malo dôjsť k podpísaniu posudzovanej zmluvy o postúpení pohľadávky, čo nasvedčuje tomu, že po výpovedi svedka H. a následne svedka J.. T., bol aj tento svedok vopred pripravený na okolnosti, ktoré má k prípadu vypovedať. Svedok Bc. Y. (na rozdiel od J.. T., ktorý tvrdil, že za ním prišiel pán R., aby mu pripravil zmluvu o postúpení pohľadávky) uviedol, že za ním prišiel jeho zamestnávateľ pán K. H., aby pripravil zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože mal na starosti všetky typy zmlúv. Súd má za to, že hoci podľa svedka J.. T. mal od neho chcieť pán R. vypracovanie zmluvy o postúpení pohľadávky a podľa svedka Bc. Y. zase mal chcieť od neho svedok H. vypracovanie zmluvy o postúpení pohľadávky, v konečnom dôsledku obaja svedkovia tvrdili, že v kancelárii v hoteli A. si stiahli vzorový typ zmluvy z internetu, doplnili v ňom údaje a túto zmluvu následne pán R. a pán H. podpísali. Na rozdiel od výpovede týchto dvoch svedkov, svedok H. tvrdil, že zmluvu medzi Calypso Agency a pánom R. vyhotovoval zrejme pán J.. D. T. (a teda nepotvrdil verziu svedka Bc. Y., že sa so žiadosťou o vypracovanie predmetnej zmluvy obrátil na neho). Z uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky vznikla spoločným a koordinovaným postupom všetkých zúčastnených osôb - K. H., Bc. Y., J.. T. a H. R., s ktorým nemal žalovaný nič spoločné.
Navyše, ak by súd prijal záver o pravdivosti spoločného tvrdenia svedkov o tom, že iniciatíva o odkúpení pohľadávky vzišla od pána R., nepochybne u nich muselo vzbudiť minimálne pochybnosť o vážnom záujme neznámej osoby odkúpiť časť pohľadávky vo výške 20.000 eur za rovnakú cenu 20.000 eur. Pre každú priemernú osobu je takéto konanie nanajvýš ekonomicky nezmyselné. Hoci svedok J.. T. sa snažil navodiť dojem, že snahou pána R. malo byť získanie úrokov z omeškania v prípade úspechu v súdnom konaní, takúto interpretáciu nemožno uznať, pretože z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že malo dôjsť k postúpeniu výlučne sumy 20.000 eur bez akéhokoľvek príslušenstva. Teda postupník by nemal z takto formulovanej zmluvy o postúpení pohľadávky absolútne žiadny finančný prospech. To okrem iného svedčí aj o účelovosti ďalšieho spoločného tvrdenia všetkých troch svedkov o tom, že pán R. mal byť len nastrčenou osobou žalovaného. Ak by mal totiž žalovaný záujem na získaní žalovanej pohľadávky, aby sa tak vyhol ďalšiemu pokračovaniu súdneho sporu, nemalo by pre neho žiadny logický ani ekonomický význam nadobúdať len časť žalovanej pohľadávky a to navyše za rovnakú sumu, ako mala byť postupovaná (t.j. 20.000 eur za 20.000 eur). Na to nemusel vymýšľať žiadne hry na postupovanie žalovanej pohľadávky, ale mohol rovno túto sumu uhradiť žalobcovi. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že osoba pána R. nebola nastrčená žalovaným voči právnemu predchodcovi žalobcu (ako sa to zhodne snažili prezentovať všetci traja svedkovia), ale práve naopak, osoba pána R. spolupracovala s konateľom právneho predchodcu žalobcu. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach menovaných svedkov, resp. aj na očividne vopred pripravené časti výpovedí svedkov J.. T. a Bc. Y. (ktoré sa mali zhodovať so výpoveďou svedka H.), stotožnil sa súd s tvrdením konateľa žalovaného, že iniciatíva kúpiť žalovanú pohľadávku prišla žalovanému od pána R., ktorý sa konateľovi žalovaného sám ozval. Súd nebude špekulovať nad motiváciou právneho predchodcu žalobcu pri jeho snahe o postúpenie žalovanej pohľadávky (či na základe úhrady časti žalovanej sumy malo dôjsť k uznaniu zvyšku záväzku, a pod.), ale je zrejmé, že postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Calypso Agency na pána R. bolo špekulatívne. Po nahliadnutí do zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Calypso Agency, s.r.o. a pánom R. svedok H. uviedol, že podpis na konci zmluvy je jeho, avšak na jednotlivých listoch zmluvy označil podpisy za sfalšované. Takisto pokiaľ ide o bod 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávky (podľa ktorého došlo k zaplateniu kúpnej ceny v hotovosti pri podpise zmluvy) sa svedok H. vyjadril, že tam bolo úplne iné znenie a že táto strana je asi vymenená. Keď ho však súd konfrontoval s tým, že on sám predložil súdu identické znenie zmluvy o postúpení pohľadávky, odpovedal, že to musel to byť nejaký omyl a on tú zmluvu už dlho nevidel. Súd má v danom prípade za to, že z obsahu výpovedí svedkov J.. T. a Bc. Y., je badať, že obaja vedeli podrobne a hlavne zhodne popísať okolnosti vyhotovovania dokumentu Odstúpenia od zmluvy. Aj z toho je zrejmé, že po výpovedi svedka H. (ktorý sa v tomto smere vyjadroval oveľa viac všeobecnejšie a nepresnejšie - napr. že „od zmluvy odstúpili do pol roka alebo aj skôr“) boli aj v tomto smere vopred pripravení na to, akým spôsobom majú vypovedať v prospech svedka H..
40. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie napadol žalovaný aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože žalovaná pohľadávka mala podľa neho zaniknúť, keď vlastníkom (minimálne časti) žalovanej pohľadávky sa mal stať H.. A.. Súd však v tomto smere dospel k záveru, že na základe toho, že právny predchodca žalobcu nepreukázal, že by z jeho strany došlo k úhrade zálohy za osobný automobil žalovanému, teda právny predchodca žalobcu neosvedčil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, potom ani aktuálny žalobca nemôže mať v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. No nie z dôvodu, že by vlastníkom žalovanej pohľadávky (resp. jej časti) mal byť v skutočnosti H.. A., ale práve kvôli nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Ak totiž neuniesol právny predchodca žalobcu dôkazné bremeno o tom, že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil a že má teda voči žalovanému pohľadávku z bezdôvodného obohatenia, nemohol platne postúpiť takúto neexistujúcu pohľadávku na tretie subjekty (Bc. Y., H. R.) a tie následne na aktuálneho žalobcu (N. H.), resp. ani pán R. na H.. A.. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že všetky predložené zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky, vrátane odstúpenia od zmluvy, sú neplatné z dôvodu neexistencie predmetu postúpenia. Vykonané dokazovanie vo vzťahu k preukazovaniu namietanej aktívnej legitimácie žalobcu však utvrdilo súd v tom, že dôkazy (listiny a svedectvá), ktoré mali dokázať zaplatenie zálohy, resp. jej prevzatie žalovaným od právneho predchodcu žalobcu, nie sú vierohodné.
41. Pokiaľ ide o samotné meritum veci (bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor právneho predchodcu žalobcu), odvolací súd vyčítal súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi. V intenciách záverov odvolacieho súdu súd prvej inštancie uvádza, že v konaní nebolo sporné, že dňa 19.06.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Calypso Agency s.r.o.) a spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. uzavretá Zmluva o lízingu hnuteľných vecí č. XXXXXX, tiež, že
bola podpísaná Dohoda o započítaní pohľadávok a vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX. Zároveň nebolo sporné, že dňa 10.09.2012 bola Zmluva o lízingu stornovaná zo systému VÚB Leasing, a.s. V konaní však neobstoja tvrdenia žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu), že by potvrdenie o úhrade akontácie, ako aj Dohoda o započítaní pohľadávok, kde sa v článku I. bod 1 konštatuje úhrada preddavku na obstaranie predmetu lízingu, jednoznačne preukazovali aj faktickú úhradu akontácie právnym predchodcom žalobcu žalovanému a teda, že by medzi stranami stornovaním lízingovej zmluvy vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia. Z výpovede svedka Y., ktorá je v podstate potvrdená svedeckou výpoveďou svedka Y., vyplýva, že zavedenou obchodnou praxou žalovaného pri predaji ojazdených motorových vozidiel je taký postup, že relevantné listiny (lízingová zmluva, faktúra, atď.) sú vystavené a podpísané ešte pred úhradou akontácie a až na základe týchto dokladov sa platí akontácia do pokladne žalovaného nachádzajúcej sa vo vedľajšej budove. Uvedenými listinami teda žalovaný nepotvrdil aj úhradu akontácie právnym predchodcom žalobcu. Hoci odvolací súd poukázal na to, že svedok Y. má byť ako zamestnanec žalovaného osobou s podstatnou zainteresovanosťou v predmetnom prípade, má súd za to, že to neznamená, že jeho výpoveď nemôže byť hodnoverná. V tomto smere súd poukazuje na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 1/2010, podľa ktorého hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal (a to vrátane posúdenia hodnovernosti svedeckých výpovedí). Výsluch svedkov Y. a Y. vykonal súd prvej inštancie a po vykonaní týchto dôkazov má za to, že nenašiel dôvod (a tento ani nevyplynul z ďalšieho dokazovania), na základe ktorého by mal výpovede týchto svedkov považovať za nepravdivé.
42. Z hľadiska posúdenia vzniku vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu je podstatnou tá skutočnosť, či došlo k skutočnému odovzdaniu akontácie žalovanému, pričom súd má za to, že ohľadom uvedeného žalobca (ani jeho právny predchodca) neprodukoval taký dôkaz, ktorý by toto preukazoval. Svedkovia F. a W. tvrdili, že konateľ právneho predchodcu žalobcu odovzdával obálku svedkovi D.. Ich výpovede sa však rozchádzajú v tom, či k odovzdaniu obálky malo dôjsť priamo v aute (podľa svedka W.) alebo vonku pri aute pred predajňou Motor-Caru (podľa svedkyne F.). Ani jeden zo svedkov sa však nevedel vyjadriť k obsahu obálky a vyslovili len predpoklad, že v obálke sa nachádzali peniaze. Takisto K. H. ako štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu k tomu uviedol, že H. Y. nebol priamo prítomný pri prevzatí peňazí H. D., ale musel to vidieť, pretože prichádzal pred budovu naproti D.. Z toho vyplýva, že k odovzdaniu obálky muselo dôjsť vonku a nie vnútri v aute, pretože inak by nebolo dobre možné, aby prichádzajúci svedok Y. mal možnosť vidieť odovzdávanie obálky od pána H. pánovi D.. Súd má na základe toho za to, že výpoveď svedka W. je ovplyvnená tým, že v danom čase pracoval pre svedka D. ako jeho osobný vodič, a teda svojou výpoveďou sa mu snažil pomôcť tvrdením aj toho, že videl, ako H. D. dal obálku pánovi Y. s peniazmi. A to napriek tomu, že pán H. ani pani F., hoci mali byť tiež prítomní na tom istom mieste, ani jeden z nich nepotvrdili, že by tiež videli odovzdanie obálky od pána D. pánovi Y.. Súd považuje výpoveď svedka D. za nevierohodnú, pretože ako jediný zo svedkov sa snažil tvrdiť, že k odovzdaniu peňazí malo dôjsť v showroome u žalovaného a nie vonku. Takisto sa svedok snažil vyhýbavo prezentovať okolnosti odovzdávania peňazí žalovanému tak, že finančné prostriedky na úhradu akontácie v podstate neprevzal, bol prítomný, keď mu ich pán H. podal a následne ich odovzdal H. Y.. Tiež tvrdil, že on neodovzdával žiadne peniaze za auto, odovzdávali sa priamo pánovi Y., a pokiaľ mu aj boli podané, odovzdal ich pánovi Y. a to za prítomnosti štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu. Takéto vyhýbavé neurčité odpovede považuje súd za nevierohodné a v rozpore s tvrdeniami ostatných svedkov, ktorý nepotvrdili verziu svedka D., že k odovzdaniu peňazí pánovi Y. malo dôjsť v prítomnosti štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu. Okrem toho má súd za to, že keby svedok tieto peniaze skutočne odovzdal zamestnancovi žalovaného, tak ako bol na to splnomocnený konateľom právneho predchodcu žalobcu, nepochybne by si vyžiadal aj potvrdenie o úhrade hotovostnej platby. Svedok Y. poprel, že by mu bola zo strany svedka D. vydaná hotovosť v sume 46.427,41 eur, a teda ani nevydával potvrdenie o prijatí takejto platby.
43. S poukazom na uvedené výpovede svedkov súd nemal dostatočne preukázané, že by došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov H. D. zamestnancovi žalovaného H. Y.. V konaní tiež nebolo preukázané, že by bol H. D. oprávnený konať v mene žalovaného ako jeho zamestnanec, prípadne osoba poverená pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou. To, že H. D. bol oprávnený konať za žalovaného nemožno vyvodiť ani z konania H. D., ktorý sa mal ako vyplýva zo svedeckej výpovede H. X., prezentovať ako zástupca žalovaného. Z jeho výpovede je zrejmé, že stretnutie, na ktorom malo dôjsť k ubezpečeniu, že je zástupcom žalovaného neprebehlo v prevádzkarni žalovaného a tiež nebolo zo strany H. D. predložené žiadne oprávnenie alebo splnomocnenie, na základe ktorého by bolo možné uvedené usudzovať.
44. Právny predchodca žalobcu tiež tvrdil, že dôvodnosť jeho nároku vyplýva aj z platne uzatvorenej Dohody o urovnaní zo dňa 10.09.2012. S uvedeným sa však súd nestotožňuje, pretože z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality ČVS: ORP-1028/OEK-TN-2012 vyplýva, že došlo k pozmeneniu pôvodného znenia tejto dohody a tiež k sfalšovaniu podpisov štatutárnych zástupcov spoločnosti VÚB Leasing, a.s. a teda takáto dohoda je neplatná. Takisto zo zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III o výsluchu svedka H.. T. T. zo dňa 03.07.2013 (č.l. 83 spisu) vyplýva, že tento bol dňa 28.06.2013 splnomocnený spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. na jej zastupovanie, pričom tento svedok do zápisnice uviedol, že spoločnosť VÚB Leasing, a.s. vypracovala Dohodu o urovnaní, predloženie tejto dohody na podpis spoločnosti Calypso Agency zabezpečovala Y. U.. Táto dohoda sa spoločnosti zo strany Calypso Agency nikdy nevrátila. Následne im však bola doručená overená fotokópia dohody, na ktorej sa nachádzali už aj podpisy štatutárov, hoci títo dohodu nikdy nepodpísali. Nakoľko štatutári túto dohodu nepodpísali a podpisy na nej uvedené sa nezhodujú s ich bežnými podpismi, majú za to, že tieto podpisy nie sú platné. Táto dohoda sa navyše odlišovala od znenia dohody, ktorá im bola predložená na podpis a to hlavne v čl. II ods. 2 písm. b), f) a ods. 3. Nepravosť podpisov štatutárnych zástupcov spoločnosti VÚB Leasing, a.s. v Dohode o urovnaní potvrdila aj svedkyňa U., ktorá k tomu uviedla, že predmetná Dohoda sa vrátila podpísaná spoločnosťou VÚB Leasing, ale neboli to podpisy štatutárov spoločnosti. Hoci pravosť podpisov na predmetnej Dohode o urovnaní nepopreli priamo štatutárni zástupcovia spoločnosti VÚB Leasing, je logické, že keď splnomocnili H.. T. (pričom súd vyjadruje pochybnosť, že by vyšetrovateľ konal s menovanou osobou, ak by mu pri výsluchu nepredložila platné plnomocenstvo), aby podal svedeckú výpoveď v mene spoločnosti VÚB Leasing, a.s, a teda aj v mene konateľov spoločnosti. Preto ak H.. T. (ako splnomocnený zástupca) poprel pravosť podpisov štatutárnych zástupcov spoločnosti VÚB Leasing, znamená to, že podpisy na predmetnej Dohode o urovnaní popreli aj štatutárni zástupcovia. Zo sporného textu Dohody o urovnaní je zrejmé, že pozmenený text má byť na prospech právneho predchodcu žalobcu a teda je vysoko nepravdepodobné, že by práve žalovaný alebo spoločnosť VÚB Leasing mali dôvod pozmeňovať text dohody alebo falšovať podpisy konateľov spoločnosti VÚB Leasing.
45. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú sporovú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)
46. Žalobca teda podľa súdu v konaní svoje dôkazné bremeno neuniesol a jednoznačne nad všetku pochybnosť nepreukázal, že jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy je oprávnený. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konateľ právneho predchodcu žalobcu odovzdal žalovanú sumu svedkovi H. D., čo bolo potvrdené aj výpoveďami svedkov v konaní a listinným dôkazom Zmluvou o peňažnej úhrade, avšak nebolo preukázané, že by H. D. následne odovzdal žalovanú sumu žalovanému, resp. jeho zamestnancovi. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že sa na jeho úkor (resp. na úkor jeho právneho predchodcu) žalovaný obohatil, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
47. Súd nevykonal znalecké dokazovanie, ani opätovné výsluchy svedkov, ktorí už boli v konaní vypočutí (keď je málo pravdepodobné, že by si s odstupom ďalších rokov detailnejšie pamätali sporné udalosti ako pri ich prvých výpovediach), ani ďalšie navrhnuté dôkazy, pretože pre rozhodnutie v merite veci a aj z dôvodu hospodárnosti konania ich vykonanie nebolo potrebné.
48. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Z hľadiska posúdenia miery úspechu sporovej strany v konaní, predstavuje súdne konanie jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu. Úspech v konaní sa teda pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, preto bez ohľadu na to, ktorej sporovej strane by svedčil úspech v odvolacom konaní, je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu z 12. februára 2013, sp. zn. III. ÚS 84/2013).
51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) v plnom rozsahu, keďže miera jeho úspechu je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).