Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., IČO: 44 414 315, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpený: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát, so sídlom Stará Vajnorská 2672/90, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: Fakultná nemocnica Trnava, IČO: 00 610 381, so sídlom Ulica Andreja Žarnova č. 11, 917 02 Trnava, právne zastúpený: SOJKA LEGAL s. r. o., IČO: 54810141, so sídlom A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad, o zaplatenie 187.598,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 187.598,93 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania v celkovej výške 13.229,58 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi celkovú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 7.560,- eur

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2021 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 187.598,93 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný neuhradil v lehote splatnosti faktúry vystavené žalobcom.

2. Zo žaloby vyplýva, že žalobca disponuje voči žalovanému 189 pohľadávkami čo do istiny a príslušenstva, v celkovej hodnote neuhradenej istiny vo výške 187.598,93 eur a k tomu prislúchajúcimi úrokmi z omeškania, vrátane nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. Vlastníkom týchto pohľadávok sa stal v dôsledku plnenia veriteľovi žalovaného miesto žalovaného z titulu ručenia na základe nasledovného ručiteľského vyhlásenia žalobcu, a to Ručiteľského vyhlásenia č. zo dňa 28.04.2021, ktorým sa žalobca zaručil veriteľovi žalovaného, obchodnej spoločnosti B Braun Medical s.r.o., so sídlom Hlučínska 3, 831 03 Bratislava, IČO: 31 350 780, že za splnenia istých podmienok poskytne veriteľovi plnenie miesto žalovaného ako ručiteľ, pričom predmetom ručenia boli pohľadávky veriteľa voči žalovanému až celkového horného limitu súhrnnej výšky 201.914,50,- eur, pričom ručenie poskytol žalobca na obdobie do dňa 26.07.2021. Na objasnenie žalovaného nároku žalobcu voči žalovanému plynúceho z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 28.04.2021 a následného plnenia veriteľovi miesto dlžníka v zmysle ustanovení a nasl. , žalobca uviedol nasledovné rozhodné skutočnosti. Žalobca sa vo vyhlásení zaviazal, že ako ručiteľ žalovaného dlžníka uspokojí veriteľa (B Braun Medical s.r.o.), ktorý bol veriteľom žalovaného, v prípade, ak žalovaný neuhradí svoj dlh voči klientovi v súhrnnej maximálnej limitovanej výške 201.914,50 eur v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie. Ručiteľské vyhlásenie poskytol žalobca na obdobie do dňa 26.07.2021. Klient prostredníctvom poštovej zásielky doručil dňa 05.05.2021 žalovanému Výzvu na plnenie zo dňa 28.04.2021, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávok v celkovej výške istiny 187.598,93 eur uvedených v prílohe výzvy, a to do 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalovaný mal uhradiť dlh na bankový účet veriteľa. Veriteľ zároveň vo výzve uviedol, že v prípade, ak v uvedenej lehote nebudú pohľadávky uhradené, vyzve na úhradu žalobcu ako ručiteľa, ktorý sa stal ručiteľom žalovaného na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 27.04.2021. Navyše, klient poslednou vetou výzvy upozornil žalovaného, že v prípade splatenia pohľadávok ručiteľom sa ručiteľ, čiže žalobca, stáva novým veriteľom žalovaného v zmysle . Prílohou výzvy na plnenie bol zoznam faktúr, ktoré klient vystavil žalovanému dlžníkovi. Nakoľko však žalovaný v 10 dňovej lehote ani čo i len čiastočne neuhradil svoj dlh voči veriteľovi a ani nereagoval na výzvu zo dňa 28.04.2021, veriteľ následnou výzvou zo dňa 17.05.2021 vyzval žalobcu (BFF Central Europe s.r.o.) na plnenie vo výške 187.598,93 eur. Výzva bola doručená žalobcovi dňa 18.05.2021. Prílohou výzvy na plnenie bol zoznam faktúr, ktoré klient vystavil žalovanému dlžníkovi. Išlo o zoznam pohľadávok, ktoré v prípade ich úhrady žalobcom klientovi prejdú z titulu ručiteľského plnenia do vlastníctva žalobcu, a to aj vrátane ich príslušenstva počnúc dňom nasledujúcim po dni plnenia z ručenia. V reakcii na výzvu veriteľa zo dňa 17.05.2021 sa žalobca obrátil na žalovaného s Oznámením o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 18.05.2021 (vrátane prílohy č. 1 v podobe zoznamu pohľadávok), doručeného žalovanému dňa 19.05.2021, v ktorom žalobca informoval žalovaného o tom, že veriteľ (B Braun Medical s.r.o.) si dňa 18.05.2021 uplatnil voči žalobcovi nároky z titulu ručenia. Žalobca požiadal žalovaného, aby mu v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia oznámil prípadné námietky voči veriteľovi. Žalobca upovedomil žalovaného, že v prípade, že mu nebudú v stanovenej lehote doručené žiadne námietky, nebude si ich môcť žalovaný neskôr uplatniť, pričom odkázal na ustanovenia . Žalovaný na výzvu žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval, v dôsledku čoho pristúpil žalobca dňa 28.05.2021 k plneniu veriteľovi žalovaného z titulu ručenia Žalobca následne dňa 07.06.2021 doručil žalovanému Oznámenie o plnení z ručenia zo dňa 03.06.2021, ktorým upovedomil žalovaného o tom, že dňa 28.05.2021 splnil miesto neho jeho záväzky voči veriteľovi (B Braun Medical s.r.o.), a to v celkovej výške 187.598,93 eur. Súčasťou oznámenia bola aj tabuľka, z ktorej boli jednoznačne identifikovateľné uhradené záväzky dlžníka. Zároveň bolo súčasťou oznámenia aj prehlásenie žalobcu, že nebude si voči žalovanému uplatňovať svoj nárok súdnou cestou skôr, ako dňa 30.10.2021, nakoľko do dňa 29.10.2021 poskytol žalobca žalovanému tzv. ochrannú lehotu, počas ktorej sa zaviazal ho nežalovať. Navyše, žalovanému ochranná doba poskytovala viaceré výhody uvedené v oznámení, avšak, nakoľko nedošlo v rámci ochrannej doby k úhrade ani len istiny pohľadávok, či k inej dohode o spôsobe splnenia záväzku, neboli splnené podmienky pre poskytnutie daných výhod. Žalobca sa preto rozhodol po uplynutí ochrannej doby podať túto žalobu. Žalovaný na toto písomné oznámenie žalobcu reagoval listom/vyjadrením zo dňa 11.06.2021, v ktorom uviedol, že k danému dňu im údajne nebolo ničím preukázané postavenie žalobcu ako ručiteľa, rozsah ručenia, úhrada pohľadávok voči Fakultnej nemocnici Trnava z titulu ručenia, rozsah úhrady pohľadávok z titulu ručenia, a vraj o obsahu zmluvy uzatvorenej v prospech tretej osoby, o ktorej sa žalobca zmienil vo svojom Oznámení o plnení z ručenia, vraj žalovaný nemal žiadnu vedomosť. Žalobca písomne reagoval na vyjadrenie nemocnice, a to listom zo dňa 18.06.2021, ku ktorému okrem iného priložil potvrdenie vystavené spoločnosťou B Braun Medical s.r.o. o prijatí plnenia z titulu ručenia od žalobcu vo výške 187.598,93 eur, pričom potvrdenie bolo vystavené dňa 18.06.2021. Žalobca ďalej poukázal na všetky listinné dokumenty, ktoré boli žalovanému doručené či už zo strany B Braun Medical s.r.o. alebo samotného žalobcu, a teda bolo evidentné, že žalobca bol v postavení ručiteľa, pričom prílohou týchto dokumentov bol aj vždy zoznam pohľadávok, čiže nebolo zameniteľné, čo je predmetom ručiteľského záväzku žalobcu a aké záväzky plnil žalobca veriteľovi miesto žalovaného z titulu ručenia. V zmysle toho žalobca disponuje voči žalovanému celkovo 189 pohľadávkami a ich príslušenstvom na základe 189 faktúr vystavených spoločnosťou B Braun Medical s.r.o. žalovanému, v celkovej hodnote neuhradenej istiny vo výške 187.598,93 eura a k tomu prislúchajúcimi úrokmi z omeškania a nárokom na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom nároku na paušálnu náhradu sa žalobca venuje v ďalšej časti tejto žaloby. Pre lepšiu zrozumiteľnosť opísaných skutočností predkladá žalobca nasledovnú tabuľku č. 1, z ktorej je zrejmé, ktorá faktúra tvorí základ žalovaného nároku, kedy bola vystavená a splatná, na akú sumu bola vystavená, aká je výška ročnej úrokovej sadzby a obdobie, za ktoré požaduje žalobca priznať voči žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Ide o nasledovné faktúry: 345018554 9,00% 5 990,40 28.1.2020 27.4.2020 29.5.2021 345018555 9,00% 1 872,65 28.1.2020 27.4.2020 29.5.2021 345018572 9,00% 169,20 28.1.2020 27.4.2020 29.5.2021 345018655 9,00% 180,00 28.1.2020 27.4.2020 29.5.2021 345018673 9,00% 2 182,98 28.1.2020 27.4.2020 29.5.2021 345018675 9,00% 723,99 28.1.2020 27.4.2020 29.5.2021 345018681 9,00% 66,94 28.1.2020 27.4.2020 29.5.2021 345018682 9,00% 1 780,99 28.1.2020 27.4.2020 29.5.2021 345018708 9,00% 144,45 29.1.2020 28.4.2020 29.5.2021 345018750 9,00% 333,47 29.1.2020 28.4.2020 29.5.2021 345018811 9,00% 66,94 29.1.2020 28.4.2020 29.5.2021 345018812 9,00% 1 780,99 29.1.2020 28.4.2020 29.5.2021 345018907 9,00% 66,94 30.1.2020 29.4.2020 29.5.2021 345018908 9,00% 1 780,99 30.1.2020 29.4.2020 29.5.2021 345018933 9,00% 724,00 30.1.2020 29.4.2020 29.5.2021 345018934 9,00% 724,00 30.1.2020 29.4.2020 29.5.2021 345019006 9,00% 66,94 31.1.2020 30.4.2020 29.5.2021 345019007 9,00% 6 023,97 31.1.2020 30.4.2020 29.5.2021 345019043 9,00% 724,00 31.1.2020 30.4.2020 29.5.2021 345019054 9,00% 1 780,99 31.1.2020 30.4.2020 29.5.2021 345019055 9,00% 66,94 31.1.2020 30.4.2020 29.5.2021 345019056 9,00% 66,94 31.1.2020 30.4.2020 29.5.2021 345019057 9,00% 1 780,99 31.1.2020 30.4.2020 29.5.2021 345019110 9,00% 93,87 3.2.2020 3.5.2020 29.5.2021 345019181 9,00% 724,00 3.2.2020 3.5.2020 29.5.2021 345019196 9,00% 163,71 3.2.2020 3.5.2020 29.5.2021 345019198 9,00% 1 780,99 3.2.2020 3.5.2020 29.5.2021 345019200 9,00% 2 388,98 3.2.2020 3.5.2020 29.5.2021 345019201 9,00% 423,00 3.2.2020 3.5.2020 29.5.2021 345019297 9,00% 635,28 4.2.2020 4.5.2020 29.5.2021 345019311 9,00% 465,56 4.2.2020 4.5.2020 29.5.2021 345019345 9,00% 163,71 4.2.2020 4.5.2020 29.5.2021 345019346 9,00% 1 780,99 4.2.2020 4.5.2020 29.5.2021 345019354 9,00% 2 388,98 4.2.2020 4.5.2020 29.5.2021 345019379 9,00% 30,56 5.2.2020 5.5.2020 29.5.2021 345019382 9,00% 2 697,42 5.2.2020 5.5.2020 29.5.2021 345019387 9,00% 570,00 5.2.2020 5.5.2020 29.5.2021 345019428 9,00% 104,17 5.2.2020 5.5.2020 29.5.2021 345019511 9,00% 2 388,98 5.2.2020 5.5.2020 29.5.2021 345019512 9,00% 866,99 5.2.2020 5.5.2020 29.5.2021 345019535 9,00% 1 781,00 5.2.2020 5.5.2020 29.5.2021 345019536 9,00% 66,94 5.2.2020 5.5.2020 29.5.2021 345019570 9,00% 20,37 6.2.2020 6.5.2020 29.5.2021 345019662 9,00% 2 199,84 6.2.2020 6.5.2020 29.5.2021 345019696 9,00% 66,94 6.2.2020 6.5.2020 29.5.2021 345019697 9,00% 1 780,99 6.2.2020 6.5.2020 29.5.2021 345019719 9,00% 66,94 6.2.2020 6.5.2020 29.5.2021 345019720 9,00% 1 780,99 6.2.2020 6.5.2020 29.5.2021 345019794 9,00% 320,17 5.2.2020 5.5.2020 29.5.2021 345019890 9,00% 1 386,30 10.2.2020 10.5.2020 29.5.2021 345019915 9,00% 79,97 10.2.2020 10.5.2020 29.5.2021 345019920 9,00% 323,66 7.2.2020 7.5.2020 29.5.2021 345019921 9,00% 270,00 7.2.2020 7.5.2020 29.5.2021 345019938 9,00% 150,70 10.2.2020 10.5.2020 29.5.2021 345019976 9,00% 771,99 10.2.2020 10.5.2020 29.5.2021

345019977 9,00% 2 182,98 10.2.2020 10.5.2020 29.5.2021 345019985 9,00% 66,94 10.2.2020 10.5.2020 29.5.2021 345019986 9,00% 1 780,99 10.2.2020 10.5.2020 29.5.2021 345020113 9,00% 723,98 11.2.2020 11.5.2020 29.5.2021 345020129 9,00% 144,80 12.2.2020 12.5.2020 29.5.2021 345020151 9,00% 1 618,80 12.2.2020 12.5.2020 29.5.2021 345020172 9,00% 2 388,98 12.2.2020 12.5.2020 29.5.2021 345020173 9,00% 2 388,98 12.2.2020 12.5.2020 29.5.2021 345020190 9,00% 309,16 12.2.2020 12.5.2020 29.5.2021 345020201 9,00% 79,97 12.2.2020 12.5.2020 29.5.2021 345020221 9,00% 2 388,98 12.2.2020 12.5.2020 29.5.2021 345020231 9,00% 1 780,99 12.2.2020 12.5.2020 29.5.2021 345020232 9,00% 66,94 12.2.2020 12.5.2020 29.5.2021 345020235 9,00% 771,98 12.2.2020 12.5.2020 29.5.2021 345020353 9,00% 588,00 13.2.2020 13.5.2020 29.5.2021 345020354 9,00% 66,94 13.2.2020 13.5.2020 29.5.2021 345020355 9,00% 1 780,99 13.2.2020 13.5.2020 29.5.2021 345020356 9,00% 66,94 13.2.2020 13.5.2020 29.5.2021 345020357 9,00% 1 780,99 13.2.2020 13.5.2020 29.5.2021 345020358 9,00% 66,94 13.2.2020 13.5.2020 29.5.2021 345020359 9,00% 1 780,99 13.2.2020 13.5.2020 29.5.2021 345020496 9,00% 163,71 14.2.2020 14.5.2020 29.5.2021 345020497 9,00% 1 780,99 14.2.2020 14.5.2020 29.5.2021 345020510 9,00% 2 995,20 17.2.2020 17.5.2020 29.5.2021 345020567 9,00% 799,78 17.2.2020 17.5.2020 29.5.2021 345020621 9,00% 2 388,98 17.2.2020 17.5.2020 29.5.2021 345020622 9,00% 724,00 17.2.2020 17.5.2020 29.5.2021 345020623 9,00% 724,00 17.2.2020 17.5.2020 29.5.2021 345020624 9,00% 66,94 17.2.2020 17.5.2020 29.5.2021 345020625 9,00% 1 780,99 17.2.2020 17.5.2020 29.5.2021 345020626 9,00% 248,74 17.2.2020 17.5.2020 29.5.2021 345020634 9,00% 825,00 18.2.2020 18.5.2020 29.5.2021 345020653 9,00% 402,77 18.2.2020 18.5.2020 29.5.2021 345020688 9,00% 54,76 18.2.2020 18.5.2020 29.5.2021 345020826 9,00% 691,20 19.2.2020 19.5.2020 29.5.2021 345020858 9,00% 932,92 18.2.2020 18.5.2020 29.5.2021 345020894 9,00% 540,00 19.2.2020 19.5.2020 29.5.2021 345020915 9,00% 148,06 19.2.2020 19.5.2020 29.5.2021 345021039 9,00% 66,94 20.2.2020 20.5.2020 29.5.2021 345021040 9,00% 1 780,99 20.2.2020 20.5.2020 29.5.2021 345021043 9,00% 2 388,98 20.2.2020 20.5.2020 29.5.2021 345021062 9,00% 174,09 21.2.2020 21.5.2020 29.5.2021 345021093 9,00% 246,46 21.2.2020 21.5.2020 29.5.2021 345021161 9,00% 66,94 21.2.2020 21.5.2020 29.5.2021 345021162 9,00% 1 780,99 21.2.2020 21.5.2020 29.5.2021 345021163 9,00% 2 388,98 21.2.2020 21.5.2020 29.5.2021 345021164 9,00% 74,03 21.2.2020 21.5.2020 29.5.2021 345021289 9,00% 66,94 24.2.2020 24.5.2020 29.5.2021 345021291 9,00% 1 780,99 24.2.2020 24.5.2020 29.5.2021 345021292 9,00% 2 388,98 24.2.2020 24.5.2020 29.5.2021 345021311 9,00% 1 737,30 25.2.2020 25.5.2020 29.5.2021 345021374 9,00% 165,95 24.2.2020 24.5.2020 29.5.2021 345021417 9,00% 2 388,98 25.2.2020 25.5.2020 29.5.2021 345021425 9,00% 111,23 25.2.2020 25.5.2020 29.5.2021 345021459 9,00% 139,20 26.2.2020 26.5.2020 29.5.2021 345021461 9,00% 226,93 26.2.2020 26.5.2020 29.5.2021 345021473 9,00% 348,49 26.2.2020 26.5.2020 29.5.2021 345021515 9,00% 771,99 26.2.2020 26.5.2020 29.5.2021

345021516 9,00% 66,94 26.2.2020 26.5.2020 29.5.2021 345021517 9,00% 1 780,99 26.2.2020 26.5.2020 29.5.2021 345021622 9,00% 66,94 27.2.2020 27.5.2020 29.5.2021 345021623 9,00% 1 780,99 27.2.2020 27.5.2020 29.5.2021 345021624 9,00% 2 182,98 27.2.2020 27.5.2020 29.5.2021 345021666 9,00% 71,28 28.2.2020 28.5.2020 29.5.2021 345021706 9,00% 160,68 27.2.2020 27.5.2020 29.5.2021 345021790 9,00% 228,00 28.2.2020 28.5.2020 29.5.2021 345021791 9,00% 2 388,98 28.2.2020 28.5.2020 29.5.2021 345021792 9,00% 72,80 28.2.2020 28.5.2020 29.5.2021 345021942 9,00% 724,00 2.3.2020 31.5.2020 29.5.2021 345021943 9,00% 163,71 2.3.2020 31.5.2020 29.5.2021 345021944 9,00% 1 780,99 2.3.2020 31.5.2020 29.5.2021 345021954 9,00% 724,00 2.3.2020 31.5.2020 29.5.2021 345021955 9,00% 301,21 2.3.2020 31.5.2020 29.5.2021 345022087 9,00% 228,00 3.3.2020 1.6.2020 29.5.2021 345022123 9,00% 100,50 3.3.2020 1.6.2020 29.5.2021 345022124 9,00% 2 182,98 3.3.2020 1.6.2020 29.5.2021 345022157 9,00% 61,56 4.3.2020 2.6.2020 29.5.2021 345022180 9,00% 567,12 4.3.2020 2.6.2020 29.5.2021 345022198 9,00% 1 882,80 4.3.2020 2.6.2020 29.5.2021 345022213 9,00% 295,20 4.3.2020 2.6.2020 29.5.2021 345022235 9,00% 1 737,85 4.3.2020 2.6.2020 29.5.2021 345022251 9,00% 44,00 4.3.2020 2.6.2020 29.5.2021 345022272 9,00% 2 388,98 4.3.2020 2.6.2020 29.5.2021 345022273 9,00% 66,94 4.3.2020 2.6.2020 29.5.2021 345022274 9,00% 1 780,99 4.3.2020 2.6.2020 29.5.2021 345022330 9,00% 93,87 5.3.2020 3.6.2020 29.5.2021 345022364 9,00% 88,72 5.3.2020 3.6.2020 29.5.2021 345022397 9,00% 812,55 4.3.2020 2.6.2020 29.5.2021 345022437 9,00% 2 388,98 5.3.2020 3.6.2020 29.5.2021 345022461 9,00% 1 612,80 6.3.2020 4.6.2020 29.5.2021 345022557 9,00% 66,94 6.3.2020 4.6.2020 29.5.2021 345022558 9,00% 1 780,99 6.3.2020 4.6.2020 29.5.2021 345022726 9,00% 724,00 9.3.2020 7.6.2020 29.5.2021 345022728 9,00% 724,00 9.3.2020 7.6.2020 29.5.2021 345022733 9,00% 96,77 9.3.2020 7.6.2020 29.5.2021 345022734 9,00% 1 780,99 9.3.2020 7.6.2020 29.5.2021 345022735 9,00% 66,94 9.3.2020 7.6.2020 29.5.2021 345022742 9,00% 66,94 9.3.2020 7.6.2020 29.5.2021 345022743 9,00% 1 780,99 9.3.2020 7.6.2020 29.5.2021 345022777 9,00% 830,64 10.3.2020 8.6.2020 29.5.2021 345022866 9,00% 423,00 10.3.2020 8.6.2020 29.5.2021 345022867 9,00% 132,00 10.3.2020 8.6.2020 29.5.2021 345022868 9,00% 228,00 10.3.2020 8.6.2020 29.5.2021 345022869 9,00% 771,99 10.3.2020 8.6.2020 29.5.2021 345022967 9,00% 2 533,58 11.3.2020 9.6.2020 29.5.2021 345022983 9,00% 133,34 11.3.2020 9.6.2020 29.5.2021 345023003 9,00% 161,54 11.3.2020 9.6.2020 29.5.2021 345023065 9,00% 772,00 11.3.2020 9.6.2020 29.5.2021 345023081 9,00% 204,49 11.3.2020 9.6.2020 29.5.2021 345023090 9,00% 60,58 10.3.2020 8.6.2020 29.5.2021 345023095 9,00% 403,56 11.3.2020 9.6.2020 29.5.2021 345023238 9,00% 724,00 12.3.2020 10.6.2020 29.5.2021 345023239 9,00% 724,00 12.3.2020 10.6.2020 29.5.2021 345023240 9,00% 133,87 12.3.2020 10.6.2020 29.5.2021 345023365 9,00% 6 023,99 13.3.2020 11.6.2020 29.5.2021 345023508 9,00% 724,00 16.3.2020 14.6.2020 29.5.2021

345023587 9,00% 1 080,96 17.3.2020 15.6.2020 29.5.2021 345023624 9,00% 645,60 17.3.2020 15.6.2020 29.5.2021 345023744 9,00% 226,93 18.3.2020 16.6.2020 29.5.2021 345023791 9,00% 471,52 18.3.2020 16.6.2020 29.5.2021 345023806 9,00% 1 157,76 17.3.2020 15.6.2020 29.5.2021 345023935 9,00% 151,29 19.3.2020 17.6.2020 29.5.2021 345024089 9,00% 821,05 20.3.2020 18.6.2020 29.5.2021 345024237 9,00% 2 272,80 23.3.2020 21.6.2020 29.5.2021 345024260 9,00% 142,80 23.3.2020 21.6.2020 29.5.2021 345024273 9,00% 187,00 19.3.2020 17.6.2020 29.5.2021 345024336 9,00% 723,98 23.3.2020 21.6.2020 29.5.2021 345024337 9,00% 724,00 23.3.2020 21.6.2020 29.5.2021 345024360 9,00% 759,60 24.3.2020 22.6.2020 29.5.2021 345024813 9,00% 724,00 26.3.2020 24.6.2020 29.5.2021 345024905 9,00% 724,00 27.3.2020 25.6.2020 29.5.2021 345025138 9,00% 724,00 31.3.2020 29.6.2020 29.5.2021 345026523 9,00% 136,80 20.4.2020 19.7.2020 29.5.2021 345030674 9,00% 10 000,00 10.6.2020 8.9.2020 29.5.2021. Na preukázanie uvedených tvrdení pripája žalobca k svojej žalobe ako prílohy nasledovné dôkazy: Ručiteľské vyhlásenie spoločnosti BFF Central Europe s.r.o. č. zo dňa 28.04.2021, výzva na plnenie zo dňa 28.04.2021 od B Braun Medical s.r.o. doručená žalovanému dňa 06.05.2021 + reklamácia poštovej doručenky zo Slovenská pošta, a.s., výzva na plnenie zo dňa 17.05.2021 - uplatnenie si záväzku z ručenia od B Braun Medical s.r.o. adresovaná žalobcovi, Oznámenie žalobcu o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 18.05.2021 + poštová doručenka zo dňa 19.05.2021, Oznámenie žalobcu o plnení z ručenia zo dňa 03.06.2021 doručené žalovanému dňa 07.06.2021, Vyjadrenie žalovaného k Oznámeniu o plnení z ručenia zo dňa 11.06.2021, odpoveď žalobcu na vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.06.2021 + emailová správa preukazujúca odoslanie vyjadrenia žalovanému, - potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 18.06.2021 od B Braun Medical s.r.o. adresované žalobcovi. Žalobca si v žalobe okrem samotnej celkovej žalovanej istiny a úrokov z omeškania uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur za každú uplatnenú faktúru. Keďže žalobca disponuje voči žalovanému 189 pohľadávkami, uplatňuje si voči nemu celkovú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 7.560,- eur (189 x 40,-eur).

3. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe doručeného súdu dňa 18.02.2022 poukázal na skutočnosť, že pohľadávky a príslušenstvo a práva s pohľadávkami spojené by na žalobcu ako postupníka prešli iba v prípade inštitútu postúpenia pohľadávky podľa a nasl. , alebo v prípade prechodu pohľadávok (napr. v pri predaji podniku), nie však pri inštitúte ručenia. V danom prípade je žalobca ručiteľom, nie postupníkom. Ručenie je subsidiárny a akcesorický právny vzťah medzi ručiteľom a veriteľom, v ktorom sa ručiteľ zaväzuje uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuhradí veriteľovi dlžník. Pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi jej uhradením ručiteľom zanikne, čím logicky nie je možné k nej ručiteľom nadobudnúť vlastníctvo a práva s ňou spojené vzhľadom na to, že táto pohľadávka už bola uspokojená. Zánikom pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ručiteľovi vzniká nová pohľadávka ručiteľa voči dlžníkovi a to vo výške istiny rovnajúcej sa výške plnenia dlžníkovej pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi. Ručiteľ sa teda nestáva veriteľom k pôvodnej pohľadávke, ktorá jeho plnením pôvodnému veriteľovi aj s príslušenstvom zanikla. Zánik pohľadávky ako záväzku dlžníka voči veriteľovi jeho splnením ručiteľom vyplýva aj z , podľa ktorého: „Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje“. Ak zanikne hlavný obligačný záväzok zabezpečený ručením, zanikne aj samotné ručenie, a to práve ako prejav uvedenej akcesority. K zaniknutej pohľadávke nie je možné vykonávať práva, ani ju vlastniť. Dikcia hovorí, že ručiteľ nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Tento však nenadobúda voči dlžníkovi práva pôvodného veriteľa k zaniknutým Pohľadávkam, ale práva veriteľa voči dlžníkovi k pohľadávke, ktorú má z titulu uplatnenia si regresného nároku voči dlžníkovi. Ak by pohľadávky uspokojením pôvodného veriteľa z titulu ručenia nezanikli a ručiteľ by k nim vykonával práva, rovnako by ich duplicitne mohol vykonávať aj pôvodný veriteľ a ručenie ručiteľa by nezaniklo. V zmysle konštantnej judikatúry aplikovanej aj súdmi v Slovenskej republike sa ručiteľ stáva veriteľom dlžníka, ale vo vzťahu k novovzniknutej pohľadávke ručiteľa ako veriteľa dlžníka a to v rozsahu, v ktorom za dlžníka z titulu ručenia poskytol pôvodnému veriteľovi dlžníka plnenie: „Již v důvodech rozhodnutí uveřejněného pod číslem 18/2006 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyšší soud formuloval a odůvodnil závěr, od něhož nemá důvod se odchýlit ani v projednávané věci a na nějž v podrobnostech odkazuje, že ručení je subsidiární a akcesorický právní vztah mezi ručitelem (tj. osobou odlišnou od dlužníka) a věřitelem, který slouží k zajištění věřitelovy pohledávky z hlavního právního vztahu (mezi věřitelem a dlužníkem) a jehož obsahem je závazek ručitele uspokojit konkrétní (ručením zajištěnou) pohledávku věřitele, jestliže ji neuspokojí dlužník. Tím, že ručitel splní věřiteli dlužníkův dluh, zaniká právo věřitele domáhat se dále úhrady této pohledávky a to nejen vůči dlužníku, nýbrž (případně) i vůči dalším osobám, které tuto pohledávku svým majetkem zajišťovaly; jinak řečeno zanikla tím věřitelova pohledávka vůči dlužníku. Ručitel, který uhradil závazek dlužníka, se stává namísto uspokojeného věřitele novým věřitelem dlužníka v rozsahu, v jakém uhradil závazek, a současně vzniká ručiteli nové právo vůči věřiteli . Plnivší ručitel tak nenabývá nárok, který měl věřitel vůči dlužníku, nýbrž nárok nový na náhradu plnění poskytnutého věřiteli“. Dávame súdu do pozornosti, že rozhodnutie s daným stanoviskom bolo publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 18/2006. „Ručení je subsidiární a akcesorický právní vztah mezi ručitelem (tj. osobou odlišnou od dlužníka) a věřitelem, který slouží k zajištění věřitelovy pohledávky z hlavního právního vztahu (mezi věřitelem a dlužníkem) a jehož obsahem je závazek ručitele uspokojit konkrétní (ručením zajištěnou) pohledávku věřitele, jestliže ji neuspokojí dlužník. Slouží tedy k zajištění věřitelovy pohledávky. Pro občanskoprávní vztahy to plyne především z ustanovení § 546 věty druhé obč. zák., podle kterého ručení vzniká písemným prohlášením, jímž ručitel bere na sebe vůči věřiteli povinnost, že pohledávku uspokojí, jestliže ji neuspokojí dlužník; v obchodněprávních vztazích pak lze uvedené dokumentovat např. textem ustanovení § 305 obch. zák., jež určuje, že věřitel je povinen bez zbytečného odkladu sdělit ručiteli na požádání výši své zajištěné pohledávky. Logikou věci pak je dáno, že tím, že ručitel splní věřiteli dlužníkův dluh, zaniká právo věřitele domáhat se dále úhrady této pohledávky, a to nejen vůči dlužníku, nýbrž (případně) i vůči dalším osobám, které tuto pohledávku svým majetkem zajišťovaly. Jinak řečeno, zanikla tím věřitelova pohledávka vůči dlužníku. Úprava obsažená v ustanovení obch. zák., která je tradičně pojímána jako zákonná cese, tomuto pojetí odpovídá. Od jiných ůsobů přechodu nebo převodu pohledávky se zákonná cese věřitelových práv na ručitele, založená tím, že ručitel uspokojí věřitelovu pohledávku namísto dlužníka, liší právě tím, že pohledávka původního (přímého) věřitele tímto uspokojením zaniká (jinak by se ručitel svého závazku plnit nezprostil a k zákonné cesi předjímané ustanovením obch. zák. by nedošlo). Na tom ničeho nemění, že případný jiný přechod nebo převod pohledávky se uskuteční (např. smlouvou o postoupení pohledávky podle ustanovení a násl. obč. zák.) za úplatu (taková úplata není plněním poskytnutým na úhradu /uspokojení/ pohledávky, která je předmětem cese). Proto se také právní teorie v rámci výkladu ustanovení obch. zák. o právu ručitele založeném tím, že splnil dluh za dlužníka, vyslovuje tak, že ručitel, který uhradil závazek dlužníka, se stává namísto uspokojeného věřitele novým věřitelem dlužníka v rozsahu, v jakém uhradil závazek; současně vzniká ručiteli nové právo vůči věřiteli (srov. např. dílo Š., I . P S. T., M. a kol: Obchodní zákoník. Komentář. 10. vydání, Praha, C. H. . 2005, str. 1057). Tomu ostatně nasvědčuje i vlastní dikce ustanovení obch. zák.; spojení, podle kterého ručitel splněním závazku nabývá vůči dlužníku práva věřitele, totiž podporuje úsudek, že jde o nabytí nového nároku na náhradu plnění poskytnutého věřiteli; dokud ručitel věřiteli neplní, nemá žádný peněžitý nárok vůči dlužníku. Práva věřitele se plnivšímu ručiteli přiznávají se zřetelem k možné obraně dlužníka podle obch. zák.“ Uvedené podporuje aj nasledovné: „Nejvyšší soud …v něm uzavřel, že zástavní právo zaniká i tím, že zajištěnou pohledávku uhradí zástavnímu věřiteli namísto dlužníka ručitel (a ručitel se proto tím, že splní ručitelský závazek, zástavním věřitelem nestává). Tento závěr (s nímž je napadené rozhodnutí v souladu) obstál i v ústavní rovině, když usnesením ze dne 2. února 2006, sp. zn. , Ústavní soud ústavní stížnost dovolatelky proti R 18/2006 odmítl jako zjevně neopodstatněnou.“ Žalobca teda nenadobudol z titulu ručenia a údajného splnenia dlhu žalovaného pôvodnému veriteľovi vlastníctvo a práva spojené s pohľadávkami. Ak došlo k úhrade plnenia žalobcom z titulu ručenia pôvodnému veriteľovi, nadobudol by v prípade preukázania takéto plnenia pôvodnému veriteľovi voči žalovanému práva veriteľa spočívajúce v nároku na náhradu plnenia poskytnutého pôvodnému veriteľovi, t. j. nároku na jedno plnenie vo výške istiny 187.598,93,- eur. Splnením dlhu ručiteľom zaniká záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Ručiteľ už nemôže do tohto vzťahu vstúpiť, a preto mu patrí len právo na náhradu zaplateného dlhu. Ak ručiteľ splnil dlžníkov dlh, dochádza tým nielen k jeho zániku, ale aj k zániku všetkých ďalších akcesorických zabezpečovacích prostriedkov. Zároveň žalobcovi ako ručiteľovi vzniká právo požadovať od veriteľa všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. Uvedené slúži pre prípad sporu alebo súdneho konania proti dlžníkovi, ktorý by odmietal splniť svoju regresnú povinnosť, aby ručiteľ vedel preukázať pôvodný vzťah veriteľa a dlžníka (hlavný záväzok) a vznik ručenia (vedľajší záväzok), na ktoré sa ručenie vzťahuje. Žalovaný upriamuje v tejto súvislosti pozornosť súdu aj na skutočnosť, že podľa : „Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.“ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo Dodatok č. 2 Príkaz ministra zdravotníctva č. 7 zo dňa 30. 05. 2018, č. S07251-2018-OZZAP-1, podľa ktorého: „Po nadobudnutí účinnosti tohto príkazu pri uzatváraní zmlúv a dodatkov k už uzatvoreným zmluvám (ďalej len „zmlúv“) dohodnúť a zapracovať do zmlúv s tretími stranami ustanovenia, ktorými bude zakázané postúpenie pohľadávok veriteľa podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bez predchádzajúceho súhlasu dlžníka, a zároveň ustanovenie, ktorým bude v zmluvných podmienkach dohodnuté, že právny úkon, ktorým budú postúpené pohľadávky veriteľa v rozpore s dohodou dlžníka podľa predchádzajúcej vety bude podľa neplatné. Súhlas dlžníka je zároveň platný len za podmienky, že bol na takýto úkon udelený predchádzajúci písomný súhlas MZ SR“ (Príkaz ministra). Dohoda dlžníka, t. j. žalovaného a pôvodného veriteľa, v súlade s Príkazom ministra, je súčasťou jednotlivých objednávok, na základe ktorých boli pôvodným veriteľom vystavené faktúry, ktoré tvoria pohľadávky. V zmysle týchto dohôd žalovaného a pôvodného veriteľa: „Zmluvné strany sa dohodli, že svoje vzájomné pohľadávky nepostúpia (ani s nimi nebudú inak obchodovať) tretej strane bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhej zmluvnej strany (písomný súhlas FN Trnava (objednávateľa, kupujúceho podľa typu zmluvy) je podmienený predchádzajúcim písomným súhlasom MZ SR, inak je tento súhlas neplatný). Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností postúpenie pohľadávky bez prechádzajúceho písomného súhlasu druhej strany spôsobuje neplatnosť takéhoto úkonu“. Cieľom prijatia Príkazu ministra je eliminovanie rizík a negatívnych následkov uzatvorených a uzatváraných zmluvných vzťahov podriadenými organizáciami, ktorou je aj žalovaný. Podľa : „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ Žalobca sa stal bez vedomia žalovaného jednostranným právnym úkonom žalobcu vystavením Ručiteľského prehlásenia ručiteľom za záväzky žalovaného, ktoré mal voči pôvodnému veriteľovi. Žalovaný je názoru, že ručením zo strany žalobcu za pohľadávky žalovaného obchodnému partnerovi žalovaného, ktorého zmluvný vzťah podlieha obmedzeniu postupovania pohľadávok, najmä s ohľadom na všeobecne známy fakt, že nemocnice na Slovensku sú finančne poddimenzované a častokrát neuhrádzajú svoje záväzky riadne a včas, pričom existuje vysoká pravdepodobnosť, že sa takýmto spôsobom ručiteľ dostane k sume rovnajúcej sa výške pohľadávok pôvodného veriteľa, pre ktoré platí zákaz postupovania, môže byť právnym úkonom, ktorý svojimi účinkami odporuje účelu zákonnej normy a dochádza k obchádzaniu zákona. Ručenie ako také je správaním sa podľa práva, avšak ručiteľ a pôvodný veriteľ týmto postupom dosiahnu výsledok, ktorý je právnou normou nežiaduci, nakoľko právna norma zakazuje postúpenie pohľadávok, ktoré odporuje dohode s dlžníkom a rovnako je nežiaduce, aby sa sumu, ktorá sa rovná výške pohľadávok, vymáhal iný veriteľ ako ten, s ktorým dlžník vstúpil do zmluvného vzťahu. Na platné ručenie sa nevyžaduje súhlas ani vedomosť dlžníka, ide o jednostranný právny úkon ručiteľa. Rovnako to platí aj pri postúpení pohľadávky. Zákon preto umožňuje, aby sa dlžník s veriteľom vopred dohodli na tom, že pohľadávku nebude možné postúpiť. Právne účinky porušenia tejto dohody spočívajú v absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Existencia a účel takejto dohody je garanciou pre dlžníka, že sa plnenia voči nemu môže domáhať výlučne pôvodný veriteľ alebo jeho univerzálny sukcesor. V prípade postúpenia pohľadávky v rozpore s uzavretou dohodou o jej nepostupovaní a teda v rozpore so zákonom, môže dlžník namietať absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Žalovaný disponuje informáciami, že tieto dva subjekty, t. j. pôvodný veriteľ a žalobca, si takýmto spôsobom zabezpečujú, že sa k sumám rovnajúcim sa pohľadávkam, ktoré má pôvodný veriteľ voči ďalším zdravotníckym zariadeniam, dostáva žalobca, ktorému po ich uhradení z titulu ručenia pôvodnému veriteľovi za dlžníkov následne vznikne právo tieto sumy vymáhať od zdravotníckych zariadení. Žalovaný má za to, že právny úkon ručenia žalobcu za pohľadávky žalovaného, ktoré voči nemu eviduje pôvodný veriteľ, s ktorým má žalovaný uzatvorenú dohodu o nepostupovaní pohľadávok v zmysle a Príkazu ministra, môže odporovať účelu zákona, ktorý spočíva v zamedzení zmeny v osobe veriteľa dlžníka a preto môže byť absolútne neplatný. Ak by došlo k splneniu záväzku ručiteľa voči pôvodnému veriteľovi žalovaného, vznikol by regresný nárok ručiteľa voči dlžníkovi, čím by ručiteľ nadobudol finančný nárok voči dlžníkovi rovnajúci sa výške zaplatenej sumy. Po splnení záväzku ručiteľa voči veriteľovi vzniká regresný nárok ručiteľa voči dlžníkovi. Musí však byť preukázané, že ručiteľ skutočne plnil dlh namiesto dlžníka, inak mu žiadne právo proti nemu nevzniklo. Zároveň musí byť preukázaná výška nároku a jednoznačný rozsah jeho splnenia. Z osobných rokovaní, ako aj z Potvrdenia o prijatí plnenia za základe ručenia zo dňa 14.07.2021 a z Potvrdenia o prijatí plnenia na základe ručenia pôvodného veriteľa zo dňa 17.06.2021, ku ktorým sa žalovaný vyjadruje nižšie, nevyplýva postavenie ručiteľa ako veriteľa vo vzťahu k príslušenstvu istiny vo výške 187.598,93,-eur. Žalovaný spochybňuje vznik nároku žalobcu voči žalovanému, ktorý do dnešného dňa ani žalovanému, ani súdu nepreukázal úhradu pohľadávok pôvodnému veriteľovi z titulu ručenia a už vôbec nie príslušenstva a to napriek opakovaným výzvam žalovaného na preukázanie skutočného plnenia pôvodnému veriteľovi. Žalovaný listom zo dňa 11.6.2021 označeným ako Vyjadrenie k Oznámeniu o plnení z ručenia vyzval žalobcu na preukázanie úhrady pohľadávok, ako aj rozsah úhrady Pohľadávok pôvodnému veriteľovi z titulu ručenia. Na túto výzvu žalobca odpovedal listom zo dňa 18.06.2021 s názvom Odpoveď na Vaše vyjadrenie k Oznámeniu o plnení z ručenia zo dňa 11.06.2021 (Odpoveď), v ktorom sa len odvoláva na Oznámenie o plnení z ručenia, Výzvu na plnenie zo dňa 28.04.2021 pôvodného veriteľa a na Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 03.06.2021. Vo svojej Odpovedi uvádza, že žalovanému uvedené preukázal, ako aj že žalovaný bol o úhrade pohľadávok informovaný pôvodným veriteľom, pričom priložil kópiu „Potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia“ pôvodného veriteľa zo dňa 17.06.2021“ (Potvrdenie o prijatí plnenia č. 1). Žalobca zaslal žalovanému na základe námietok žalovaného o nepreukázaní plnenia údajne prijatého pôvodným veriteľom ďalšie Potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 14.07.2021 (Potvrdenie o prijatí plnenia č. 2). Na tomto mieste žalovaný poukazuje na skutočnosť, že pôvodný veriteľ nijakým spôsobom napriek opakovaným žiadostiam žalovaného so žalovaným priamo nekomunikoval. Potvrdenie o prijatí plnenia č. 1 aj Potvrdenie o prijatí plnenia č. 2 zaslal žalovanému žalobca. - Potvrdenie o prijatí plnenia č. 1 obsahuje napísané obchodné meno B. Braun Medical s.r.o. a obsahuje podpisovú pečiatku B|BRAUN A. B. 2021.06.17, 13:35:51'+02'00' a podpisovú pečiatku C., digitálně podepsal C. D., datum: 2021.06.17, 14:42:09 + 02'00'. Potvrdenie o prijatí plnenia č. 2 obsahuje napísané obchodné meno B. Braun Medical s.r.o. a obsahuje notárom osvedčený podpis A. B., pričom pri mene nie je uvedená žiadne jeho funkcia alebo pracovné zaradenie. Zároveň obsahuje aj druhý, nečitateľný podpis ďalšej osoby bez notárskeho overenia, z ktorého nie je možné vôbec identifikovať, kto Potvrdenie o prijatí plnenia č. 2 podpísal. Z podpisu je identifikovateľné len krstné meno D.. Za pôvodného veriteľa, spoločnosť B. Braun Medical s.r.o. v čase vystavenia Potvrdenie o prijatí plnenia č. 1 a Potvrdenie o prijatí plnenia č. 2 konali, každý samostatne, C. E. F., konateľ a G. C. A., C., konateľ. Vzhľadom na skutočnosť, že Potvrdenie o prijatí plnenia č. 1 ani Potvrdenie o prijatí plnenia č. 2 pôvodného veriteľa žalovaného nepodpísal jeho štatutárny orgán, žalovaný žiadal ako žalobcu, tak aj pôvodného veriteľa, aby preukázal, že Potvrdenie o prijatí plnenia č. 1 a Potvrdenie o prijatí plnenia č. 2 bolo podpísané osobami oprávnenými takéto potvrdenie v mene pôvodného veriteľa podpísať a vydať. Pochybnosť vzbudzuje fakt, že pôvodný veriteľ so žalovaným nekomunikoval, nepotvrdil oprávnenosť konania osôb uvedených na potvrdeniach o prijatí plnenia. Ďalšiu oprávnenú pochybnosť vzbudzuje aj skutočnosť, že v prípade Potvrdenia o prijatí plnenia č. 1 potvrdenie podpísali odlišné osoby od osôb uvedených na Potvrdení o prijatí plnenia č. 2. Pochybnosti vzbudzuje aj rozpor medzi vyhláseniami žalobcu a pôvodného veriteľa týkajúce sa ručenia za príslušenstvo k istine. Žalobca ani pôvodný veriteľ do dnešného dňa žalovanému nepreukázali, že osoby uvedené na Potvrdení o prijatí plnenia č. 1 a Potvrdení o prijatí plnenia č. 2 sú oprávnené takéto potvrdenie v mene pôvodného veriteľa podpísať a vydať a žalovaný nemá za preukázané, že pôvodným veriteľom došlo k prijatiu plnenia od ručiteľa. Nie je povinnosťou žalovaného, a ani v jeho moci, aby zistil, z čoho konkrétne vyplýva právomoc podpísaných osôb konať v tejto veci za pôvodného veriteľa, nakoľko sa pri ich mene neuvádza žiadna funkcia, z ktorej výkonu by im takáto právomoc vyplývala, nie je k Potvrdeniu o prijatí plnenia č. 1 ani Potvrdeniu o prijatí plnenia č. 2 priložené žiadne poverenie v zmysle , plná moc, ani iný dôkaz, že poverenie podpisujúcich osôb vyplýva z organizačného poriadku alebo kompetenčného pôvodného veriteľa. Naopak, je povinnosťou štatutárneho orgánu žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, riadne preskúmať, či sú splnené podmienky na plnenie zo strany žalovaného. Je jeho povinnosťou mať riadne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ručiteľ skutočne plnil v akej výške a teda, či nárok žalobcu voči žalovanému vôbec vznikol. Pokiaľ ručiteľ veriteľovi neplní, nemá žiadny peňažný nárok voči dlžníkovi. Ak by žalovaný plnil bez ďalšieho na základe Oznámenie o plnení z ručenia a Potvrdenia o prijatí plnenia č. 1 a Potvrdenia o prijatí plnenia č. 2, z vyššie uvedených dôvodov by nepostupoval v súlade so svojimi povinnosťami ako štatutárneho orgánu nemocnice a takýmto konaním by mohol spôsobiť žalovanému škodu a/alebo spáchať trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Žalovaný bol po celý čas aktívny a opakovane sa dožadoval preukázania vyššie uvedeného. Dňa 13.10.2021 zaslal žalobca žalovanému e-mail s vyjadrením „Chápem Vaše stanovisko a aj nad rámec našich zmluvných dojednaní s klientom sme mu už viackrát tlmočili vašu požiadavku. Máme od klienta informáciu, že na tom pracujú. Keďže nie je v našej kompetencii si vynútiť takéto potvrdenie, chceli sme len využiť situáciu, kedy vaša nemocnica s klientom rokuje a požiadali sme vás aby ste rovnako aj z vašej strany tlmočili túto vašu požiadavku. Napriek tomu veríme, že požadované vyhlásenie klient zašle“. Napriek opakovaným výzvam žalovaného, ktorý mal záujem sumu vo výške istiny plniť v prípade preukázania vzniku nároku žalobcu, neobdržal žiadny relevantný dôkaz preukazujúci vznik nároku žalobcu. Dňa 26.01.2022 sa žalovaný opakovane Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti obrátil na žalobcu, kde ho opätovne žiadal o poskytnutie súčinnosti vo veci. Rovnako žalovaný požiadal pôvodného veriteľa, spoločnosť B. Braun Medical, s.r.o., IČO: 31 350 780, o vydanie potvrdenia podpísaného oprávnenými zástupcami spoločnosti B. Braun Medical s.r.o. vo vzťahu k pohľadávkam. Žalobca sa vo svojej odpovedi zo dňa 15.02.2022 vyjadril, že nie je v jeho kompetencii si od pôvodného veriteľa vynútiť ďalšie potvrdenie nad rámec toho čo už dvakrát poskytol. Opätovne pripojil už vydané potvrdenie, podpísané podľa vyjadrenia žalobcu manažérom právnej sekcie, A. A. B., ktorý je podľa ničím nepodloženého vyjadrenia žalobcu zo svojej pozície je oprávnený takéto potvrdenie poskytnúť. Žalovaný podotýka, že žalobca nie je pôvodným veriteľom a pán A. B. nie je jeho zamestnancom. Ničím nepodložené vyjadrenie žalobcu je irelevantné vo vzťahu k právnym účinkom takýchto potvrdení voči žalovanému. Podľa : „Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza“. Ak by sme aj pripustili, že A. A. B. je manažérom, právnej sekcie, je potrebné skúmať, či v rámci zákonného poverenia neprekročil svoju právomoc. Preukázanie tejto skutočnosti je na strane pôvodného veriteľa, nakoľko zo strany žalovaného by dôkazné bremeno vyžadovalo dôkaz neexistencie prekročenia rozsahu takéhoto poverenia. Vzhľadom na skutočnosť, že podpis neobsahoval ani funkciu, ani písomné poverenie, ani iný dôkaz preukazujúci oprávnenosť týchto osôb takéto potvrdenie vystaviť a podpísať, žalovaný objektívne ako tretia strana nevie a nemôže zistiť, či tieto osoby neprekročili svoju právomoc. Voči žalovanému je teda tento úkon účinný až v čase, keď je bez pochybností preukázané, že veriteľ prijal predmetné plnenie od ručiteľa. Žalovaný má za to, že je povinnosťou toho, kto Potvrdenie o prijatí plnenia č. 1 a Potvrdenie o prijatí plnenia č. 2 podpísal a vydal preukázať, že bol na to oprávnený a z akého titulu. Žalovaný objektívne nevie a nemôže preukázať neexistenciu takéhoto oprávnenia. Do preukázania tohto oprávnenia pre žalovaného nenastanú právne účinky takéhoto právneho úkonu a teda nemá za preukázaný nárok žalobcu voči žalovanému. Do podania žaloby žalovaný nedisponoval Ručiteľským vyhlásením a nebolo mu teda ani známe postavenie žalobcu ako ručiteľa vo vzťahu k pohľadávkam, ani rozsah ručenia žalovaného ako ručiteľa vo vzťahu k Pohľadávkam prípadne príslušenstvu. Obsah Ručiteľského vyhlásenia je žalovanému známy až po jeho obdržaní zo súdu. Žalobca súdu ani žalovanému do dnešného dňa nepreukázal výpisom z účtu, výpisom z účtovníctva, ani potvrdením od pôvodného veriteľa, z ktorých by jednoznačne vyplývala realizácia úhrady konkrétnej istiny pôvodnému veriteľovi. Žalovaný má teda za to, že žalobca svoj nárok, ktorý si uplatňuje žalobou, nijako nepreukázal. Napriek opakovaným osobným stretnutiam so žalobcom a napriek opakovaným žiadostiam zo strany žalovaného adresovaným žalobcovi a pôvodnému veriteľovi, žalovanému do dnešného dňa nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná úhrada istiny žalovaným v prospech pôvodného veriteľa, z titulu ručenia, ani rozsah ich úhrady. Žalovaný mal a má záujem istinu plniť, avšak bez poskytnutia súčinnosti je to z dôvodov opísaných vyššie žalovanému žalobcom znemožnené. Neposkytovanie súčinnosti a neschopnosť preukázať skutočnú realizáciu plnenia na niekoľkonásobné žiadosti žalovaného zakladajú a zakladali oprávnenosť pochybností žalovaného. Ak by žalobca uvedené žalovanému preukázal a ak by právny úkon ručenia nebol súdom vyhlásený za absolútne neplatný, žalovaný sa nijako nebránil ani nebráni zaplatiť výšku sumy rovnajúcej sa istine žalobcovi a teda by nemuselo ani dôjsť k tomuto súdnemu konaniu. Skutočnosť, že žalobca žaluje takto nepreukázaný nárok, je výlučne z dôvodov na strane žalobcu. Vzhľadom na nepreukázanie nároku žalobcu a vyššie uvedené sa žalovaný ako dlžník dostane do omeškania s plnením žalobcovi až vtedy keď žalobca preukáže dlžníkovi nárok na náhradu plnenia (čo samozrejme predpokladá aj preukázanie jeho postavenia daný nárok požadovať) a dlžník mu takéto plnenie neposkytne v lehote určenej žalobcom. V opačnom prípade sa žalovaný ako dlžník voči žalobcovi nemôže v omeškaní ocitnúť, pretože nemá riadne a bez pochybností preukázaný jeho nárok požadovať úhradu plnenia poskytnutého pôvodnému veriteľovi za dlžníka. Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa a v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a pre roky 2021 a 2022 je táto sadzba 8% p.a. Ak by aj svoj nárok žalobca preukázal, úroky z omeškania odo dňa uplynutia lehoty na riadne preukázanú náhradu plnenia, ako aj preukázané postavenie žalobcu náhradu plnenia požadovať, by v prípade neplnenia žalovaným v danej lehote prislúchali žalobcovi v zákonnej výške 8% p.a., teda nie vo výške, ktorá bola zmluvne dohodnutá medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom. Žalovaný v žalobe uvádza úrok vo výške 9% p.a., na ktorý však nemá nárok, keďže naňho neprešli práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom. Úrok z omeškania sa nemôže stať splatným a nevznikne naňho právo, ak sa dlžník nedostal do omeškania. Medzi žalovaným a žalobcom neexistuje zmluva s určením lehoty na zaplatenie nároku, nie je preto ani určená lehota splatnosti záväzku. Podľa : „Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal“. Omeškanie dlžníka nenastáva v prípade, ak dlžník nemôže plniť svoj záväzok z dôvodu na strane veriteľa, ktorý nepreukázal dlžníkovi svoj nárok a neposkytol mu v zmysle spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. Rozhodujúcou skutočnosťou pre omeškanie žalovaného ako dlžníka voči žalobcovi je teda až moment, kedy nastanú účinky bezpochybného preukázania nároku žalobcu žalovanému a to výpisom z účtu, výpisom z účtovníctva žalobcu, alebo iným právne relevantným dokladom, platným potvrdením pôvodného veriteľa o prijatí plnenia od žalobcu s identifikáciou konkrétnej platby za istinu, ktorými bude bez pochybností preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie nároku žalovaným. Od bezpochybného preukázania nároku žalobcu priamo závisí možnosť splnenia záväzku dlžníka. V dôsledku a z dôvodov uvedených vyššie žalovaný nie je v omeškaní s plnením uplatňovaného nároku žalobcu, ani neplynie zákonný úrok z omeškania. V súlade s vyššie uvedeným, žalobcovi bude prislúchať v prípade preukázania jeho nároku na zaplatenie jedna suma rovnajúca výške istiny, ktorú zaplatil pôvodnému veriteľovi z titulu ručenia za žalovaného a jej prípadné príslušenstvo - zákonný úrok z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojená s vymáhaním tejto jednej sumy. Žalovaný nie je oprávnený uplatňovať si paušálnu náhradu nákladov z pôvodných faktúr - pohľadávok. Účelom paušálnej náhrady nákladov je odradiť od oneskorených platieb a poskytnúť veriteľom spravodlivú náhradu nákladov na vymáhanie, ktoré im vznikli v dôsledku oneskorenej platby. Náklady na vymáhanie zahŕňajú administratívne náklady a náhradu za interné náklady, ktoré vznikli v dôsledku oneskorenej platby. Nakoľko žalovaný nie je v omeškaní s platením údajného nároku žalobcu, nevznikol a ani nárok na úhradu úrokov z omeškania a ani pohľadávka žalobcu voči žalovanému nie je splatná. Žalobca si preto nemôže uplatňovať paušálnu náhradu nákladov na jej vymáhanie. Ak by sme aj pripustili, že žalobcovi bude priznaný nárok na paušálnu náhradu nákladov, prislúcha mu teoreticky len jedna paušálna náhrada nákladov vo výške 40 eur spojená s uplatnením tejto jednej pohľadávky vo výške rovnajúcej sa istine za predpokladu, že žalobca preukáže vznik svojho nároku a preukáže vynaloženie takéhoto nákladu. Žalobcovi nevznikli žiadne náklady s vymáhaním 189 pohľadávok, ani tieto náklady neuhradil za žalovaného z titulu ručenia. Žalobca si nemôže uplatňovať paušálnu náhradu nákladov k pohľadávkam, ktoré zanikli splnením ručiteľom pôvodnému veriteľovi. Právnym titulom nároku žalobcu je náhrada jedného plnenia, ktoré z titulu ručenia údajne zaplatil pôvodnému veriteľovi za žalovaného a teda nie sú pohľadávky. Ručiteľ, okrem vyššie uvedeného, nemôže nad rámec toho, čo plnil pôvodnému veriteľovi, požadovať od dlžníka. Regres má spočívať v jednorazovej náhrade, a nie v náhrade opakujúcich sa plnení. Regresný nárok ručiteľa nie je právom súvisiacim s právnym vzťahom medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, t. j. vzťahom objednávok/zmlúv, na základe ktorých pôvodný veriteľom vystavil faktúry, ani právom súvisiacim s Ručiteľským vyhlásením. Je to právo ručiteľa uplatniť si u dlžníka to, čo zaplatil pôvodnému veriteľovi - t. j. jednu sumu rovnajúcu sa výške istiny. V tomto prípade teda nejde o viacero pohľadávok z titulu neuhradených faktúr, nakoľko v prípade preukázania nároku, tieto by už boli ručiteľom za dlžníka uhradené, v plnom rozsahu by zanikli a ručiteľovi tak nevznikli žiadne náklady na ich vymáhanie. V danom prípade nie je daný vznik nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, nakoľko (i) pohľadávky zanikli v prípade ich úhrady ručiteľom pôvodnému veriteľovi; (ii) práva zo zaniknutých pohľadávok nemohli prejsť na žalobcu, nakoľko nejde o ich postúpenie alebo prechod a žalobca nie je právnym nástupcom pôvodného veriteľa vo vzťahu k pohľadávkam (iii) žalobcovi nevznikli žiadne náklady s vymáhaním pohľadávok, (iv) žalobca neuhradil pôvodnému veriteľovi za žalovaného žiadnu paušálnu náhradu nákladov spojenú s vymáhaním pohľadávok, (v) žalovaný nie je v omeškaní s úhradou jediného nároku žalobcu vo výške sumy rovnajúcej sa istine, ktorý údajne žalobca uhradil z titulu ručenia za dlžníka pôvodnému veriteľovi a teda neexistuje pohľadávka, ktorá je po lehote splatnosti. Odôvodnenie nároku žalobcu na paušálnu náhradu nákladov nemá preto z vyššie uvedených dôvodov žiadnu právnu oporu. Z dôvodov uvedených vyššie má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal vznik uplatneného nároku v plnom rozsahu a žaloba žalobcu je nedôvodná. žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že boli splnené všetky podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu v celom rozsahu a priznaniu náhrady trov konania žalovanému.

4. Žalobca v rámci vyjadrenia (repliky) doručeného súdu dňa 31.03.2022 uviedol, že nakoľko žalovaný dňa 10.03.2022 v celom rozsahu uhradil na bankový účet žalobcu dlžnú istinu, má žalobca za to, že žalovaný napriek svojim pôvodným argumentom prezentovaným vo vyjadrení, uznal dôvodnosť podanej žaloby, a to minimálne v časti žalovanej istiny. Žalobca pripája ako prílohu tohto vyjadrenia výpis zo svojho bankového účtu zo dňa 29.03.2022, ktorý potvrdzuje, že k zaplateniu celkovej dlžnej istiny žalovaným, pozostávajúcej z jednotlivých 189 istín, prišlo dňa 10.03.2022. Z tohto dôvodu žalobca nepokladá pre účely zostávajúceho sporného nároku (úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky) za účelné a hospodárne vyjadrovať sa k týmto rôznym argumentom žalovaného, pretože je evidentné, že žalovaný uznáva žalobcu ako svojho veriteľa a uznáva, že sa týmto veriteľom stal v dôsledku toho, že žalobca ako ručiteľ zaplatil pôvodnému veriteľovi dlžníka (B Braun Medical s.r.o.) dlh v podobe 189 istín, ktorý mal voči nemu žalovaný ako dlžník. Keďže sporové súdne konanie sa má viesť o tom, čo je medzi stranami sporné, má za to, že netreba viesť ďalej dokazovanie o tom, či je žalobca veriteľom žalovaného a či má žalobca voči žalovanému nárok na uhradenie jednotlivých 189 istín, čiže celkovej istiny v sume 187.598,93 eur. V intenciách toho, že sporové súdne konanie sa má viesť len o existujúcom spornom peňažnom nároku, berie žalobca svoju žalobu v časti istiny späť, nakoľko žalovaná istina v sume 187.598,93 eur bola žalovaným žalobcovi v plnom rozsahu zaplatená dňa 10.03.2022. Keďže však k zaplateniu istiny žalovaným prišlo až po tom, ako žalobca podal žalobu na súd a až po tom, ako sa k nej žalovaný nesúhlasne vyjadril svojim vyjadrením zo dňa 18.02.2022, má za to, že žalovaný uznal, že žaloba bola prinajmenšom v časti celej istiny podaná dôvodne a jej podanie bolo zapríčinené správaním sa žalovaného, ktorý odmietal celkovú istinu zaplatiť, a preto si žalobca v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v zmysle . Poukazuje pritom napríklad na nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. , v zmysle ktorého: „I. Ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším , ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka . Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.“ Keďže žalobca si pôvodne podanou žalobou nárokuje úroky z omeškania vo vzťahu k 189 istinám počnúc dňom 29.05.2021, končiac dňom zaplatenia príslušnej pohľadávky žalovaným, žalobca pristupuje k úprave žalobného petitu v časti úrokov z omeškania, a to nasledovne. Nakoľko je zrejmé, že úroky z omeškania prestali plynúť ku dňu 10.03.2022 (deň zaplatenia celej istiny, čiže 189 jednotlivých istín žalovaným), žalobca pristupuje ku kapitalizácii úrokov z omeškania ku dňu 10.03.2022. Žalovaný bol vo vzťahu k žalobcovi v omeškaní so zaplatením dlžných istín po dobu 286 kalendárnych dní (počnúc dňom 29.05.2021, končiac dňom 10.03.2022). Ako prílohu tohto vyjadrenia žalobca pripojil tabuľku výpočtu 189 jednotlivých kapitalizovaných úrokov z omeškania. V zmysle toho, žalobca upravuje svoj žalobný petit nasledovne: 1. Žalovaný je povinný v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania v celkovej výške 13.229,58 eura. 2. Žalovaný je povinný v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi celkovú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 7.560,- eur. 3. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, a to v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko žalobca na posledných dvoch stranách svojho vyjadrenia spochybňuje nárok žalobcu na úroky z omeškania, ako aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, žalobca považuje za potrebné sa k týmto dvom právnym otázkam vyjadriť. Žalovaný tvrdí, že „Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa a v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a pre roky 2021 a 2022 je táto sadzba 8% p.a. Ak by aj svoj nárok žalobca preukázal, úroky z omeškania odo dňa uplynutia lehoty na riadne preukázanú náhradu plnenia, ako aj preukázané postavenie žalobcu náhradu plnenia požadovať, by v prípade neplnenia žalovaným v danej lehote prislúchali žalobcovi v zákonnej výške 8% p.a., teda nie vo výške, ktorá bola zmluvne dohodnutá medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom. Žalovaný v žalobe uvádza úrok vo výške 9% p.a., na ktorý však nemá nárok, keďže naňho neprešli práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom.“ K uvedenému tvrdeniu žalovaného žalobca uvádza, že žalovaný správne odkazuje na ustanovenie nariadenia vlády SR č. , avšak opomína ustanovenie tohto nariadenia: „Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.“ Žalobca si teda uplatňuje nárok na úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády SR č. , čiže ročná úroková sadzba 9 % je v poriadku. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že „Úrok z omeškania sa nemôže stať splatným a nevznikne naňho právo, ak sa dlžník nedostal do omeškania. Medzi Žalovaným a Žalobcom neexistuje zmluva s určením lehoty na zaplatenie nároku, nie je preto ani určená lehota splatnosti záväzku. Podľa : „Ak čas splnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal “. Omeškanie dlžníka nenastáva v prípade, ak dlžník nemôže plniť svoj záväzok z dôvodu na strane veriteľa, ktorý nepreukázal dlžníkovi svoj nárok a neposkytol mu v zmysle spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.“ Žalobca nesúhlasí s uvedenými tvrdeniami žalovaného. V prvom rade žalobcovi nie je známe, na základe čoho je žalovaný presvedčený, že tým, že žalobca ako ručiteľ plnil za žalovaného, už žalovaný nie je v omeškaní, a na základe čoho sa dovoláva solučných účinkov (lebo len solučnými účinkami je možné zastaviť svoje omeškanie), keďže on svoj dlh riadne a včas nesplnil. Predmetné záväzky, ktoré mal dlžník voči pôvodnému veriteľovi (B.Braun Medical s.r.o.) boli čiste obchodnozáväzkového charakteru. Žalovaný sa dostal do omeškania s ich plnením, pričom pôvodnému veriteľovi ich splnil žalobca, ktorý v dôsledku subrogácie, čiže zákonnej cesie, vstúpil do práv a povinností veriteľa žalovaného. Žalobca je presvedčený, že žalovaný sa mýli, ak má za to, že by ho mal žalobca následne ešte špeciálne vyzývať na splnenie svojho dlhu voči nemu, a že až následne by sa dostal do prípadného omeškania. Názor žalovaného korešponduje s právnou úpravou ručenia uvedenou v ( a nasl.), kedy skutočne platí, že ručiteľ získava plnením za dlžníka nárok voči dlžníkovi na náhradu za plnenie a v zmysle musí prísť k takejto špeciálnej výzve na plnenie náhrady za poskytnuté ručenie, ktorú ručiteľ adresuje dlžníkovi. Avšak v oblasti Obchodného práva a ručiteľovi v zmysle , čo je prípad tohto konania, nevzniká voči dlžníkovi právo na náhradu za poskytnuté plnenie z titulu ručenia, ale vstupuje do práv a povinností veriteľa voči žalovanému, pričom nadobúda voči dlžníkovi práva pôvodného veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má pôvodný veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. To znamená, že právny názor žalovaného, podľa ktorého k tomu, aby sa dostal do omeškania, je potrebná výzva zo strany žalobcu na plnenie v príslušnej lehote a nezaplatenie dlhu žalovaným v tejto lehote, je v rozpore s platnou právnou úpravou . JUDr. Mojmír Mamojka, CSc vo svojom komentári k z roku 2016, 2. zväzok, , str. 37, doslova uvádza: „Ak ručiteľ splní záväzok voči veriteľovi namiesto dlžníka, tak pôvodná pozícia ručiteľa sa transformuje na pozíciu veriteľa. Vzhľadom na to, že veriteľ bol vo svojom nároku uspokojený, zanikli mu práva a povinnosti, ktoré mal voči dlžníkovi a voči ručiteľovi. Splnením záväzku ručiteľom zaniká záväzok voči pôvodnému veriteľovi, záväzok dlžníka však trvá, t. j. dlžník je povinný plniť ručiteľovi to, čo bol povinný plniť pôvodnému veriteľovi. Ide o tzv. subrogáciu, t. j. vstup inej osoby do práv a povinností veriteľa. Ďalším právnym dôsledkom tejto situácie je, že vzniká právo ručiteľa požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má pôvodný veriteľ a ktoré sú potrebné na to, aby mohol ručiteľ uplatniť svoj nárok voči dlžníkovi. Pre toto oprávnenie ručiteľa zákon nestanovuje žiadne osobitné lehoty alebo formu, preto treba vychádzať zo všeobecnej štvorročnej premlčacej doby. Ustanovenie má kogentný charakter.“ Z citovaného textu profesora Mamojku vyplýva, že „záväzok dlžníka však trvá“ a do práv a povinností pôvodného veriteľa vstupuje ručiteľ ako nový veriteľ dlžníka. Ak záväzok dlžníka naďalej trvá, je na mieste otázka, prečo by mal ručiteľ, ako nový veriteľ dlžníka, opätovne vyzývať na splnenie jeho záväzku, na ktorého splnenie ho už v minulosti vyzval pôvodný veriteľ. Žalobca dal do pozornosti ustanovenie odseku 1, v zmysle ktorého si dlžník nesplnil svoju povinnosť zaplatiť svoj dlh riadne a včas. Miesto neho plnil ručiteľ, ktorý vstúpil do postavenia pôvodného veriteľa. Záväzok dlžníka voči veriteľovi môže v zmysle odseku 1 zaniknúť len splnením dlhu dlžníkom. Plnením ručiteľa dochádza len k zmene v osobe veriteľa. Dlžník sa nemôže domáhať solučných účinkov v zmysle , keďže on je naďalej v omeškaní so splnením pôvodného záväzku. Subrogáciu označujú niektorí autori (napr. prof. Ovečková vo svojom komentári k , rok vydania 2008, druhé vydanie, str. 105, kde uviedla, že „Splnenie záväzku dlžníka ručiteľom má za následok nasledujúce dôsledky: Predovšetkým ručiteľ nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Ručiteľ sa teda stáva novým veriteľom dlžníka namiesto veriteľa. Ide o nútenú cesiu (cessio necessaria), resp. zákonnú cesiu, ktorá sa uskutoční na základe zákona“ alebo prof. Števček v jeho online dostupnom komentári k dostupnom na www.epi.sk, kde uviedol, že „Ustanovenie upravuje tzv. zákonnú cesiu /tiež subrogáciu/, teda zmenu v osobe dlžníkovho veriteľa.“) za tzv. nútenú alebo za zákonnú cesiu“. Rovnako sa o ručení podľa , ako o zákonnej cesii, vyjadruje vo svojich publikáciach dlhodobo aj ďalšia odborníčka na obchodného právo, v súčasnosti verejná ombudsmanka, pani profesorka Patakyová. Žalobca poukazuje aj na príspevok pána Martina Spišáka na strane 48 Zborníka z konferencie „Ochrana práv veriteľov v obchodných záväzkových vzťahoch“, UPJŠ, Právnická fakulta, rok vydania 2018, ktorý publikoval článok s názvom „Rozsah regresného nároku ručiteľa“, kde uviedol, že: „Najdôležitejším aspektom splnenia dlhu ručiteľom je tá skutočnosť, že sa nadobúdajú voči dlžníkovi práva veriteľa, t. j. právo na plnenie. Zároveň ručiteľovi vzniká právo požadovať od veriteľa všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. Z toho vyvodzujeme, že v prípade súdneho konania proti dlžníkovi, ktorý odmieta splniť svoju regresnú povinnosť, musí ručiteľ preukázať vzťah veriteľa a dlžníka (hlavný záväzok) a vznik ručenia (vedľajší záväzok), na ktoré sa ručenie vzťahuje. Veľkou polemikou je, či v prípade splnenia ručenia dochádza k cesii, subrogácii a či záväzok veriteľa zaniká a vzniká nový záväzok alebo dochádza iba k zmene subjektov v stále trvajúcom záväzku. Stotožňujeme sa s tvrdením, že dochádza ku zákonnej (nútenej) cesii, keďže ku zmluvnej nemôže dôjsť, nakoľko zmluvný vzťah medzi veriteľom a ručiteľom nevznikol. A teda, ručiteľ zaujíma miesto po veriteľovi, čo vyplýva z , konkrétne nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Pozícia ručiteľa sa tak na veriteľa transformuje. Na základe vyššie uvedeného tak môžeme hovoriť o subrogácii, teda vstupe ručiteľa do práv a postavenia (pôvodného) veriteľa. Otázka, ktorej sa venuje právna obec je, či ide o ten istý záväzok alebo splnením vzniká nový záväzok medzi novým veriteľom a dlžníkom. Faktom je, že splnením zo strany ručiteľa záväzok medzi veriteľom a dlžníkom zaniká. Keďže podľa dikcie nadobúda ručiteľ práva veriteľa, konštatujeme, že v momente, keď ručiteľ splní povinnosť namiesto dlžníka, jeho postavenie sa transformuje, nevzniká nový záväzok, ale okamžite vstupuje do práv a povinností pôvodného veriteľa. V rámci tohto jedného záväzku dochádza len k zmene v subjekte, ale práva a povinnosti zostávajú zachované.“ Podľa už spomínaného komentára pána profesora Mamojku, CSc. k ustanoveniam o úrokoch z omeškania uvádza, že: „Z dikcie ustanovenia 7 výslovne nevyplýva charakter úroku z omeškania, možno ho však z neho nepriamo vyvodiť. Platí totiž, že povinnosť platiť úrok z omeškania je sekundárnou povinnosťou, ktorá nastupuje v prípade porušenia primárnej povinnosti dlžníka splniť určitý peňažný záväzok veriteľovi. Právo veriteľa na zaplatenie úroku z omeškania voči dlžníkovi (ak nie je dohodnuté inak) vzniká prvým dňom, keď sa dlžník dostal do omeškania, a zaniká (opäť, ak nie je dohodnuté inak) posledným dňom omeškania dlžníka vrátane (ak dlžník v tento posledný deň splnil záväzok, patrí veriteľovi právo na úrok z omeškania aj za tento deň - rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31. 8. 2009, sp. zn. : Až deň, v ktorom peňažný dlh splnením zanikol, je posledným dňom omeškania, a preto je dlžník povinný ešte aj za tento deň zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania.).“ Poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 6. 2008, sp. zn. 3 M Obdo 2/2007: „Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie veriteľa, ide teda o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné podmienky, omeškanie dlžníka, teda povinnosť platiť úroky z omeškania nastane priamo zo zákona, a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia zmluvne dohodnúť. Nárok aj v takom prípade vznikne priamo zo zákona. Omeškanie dlžníka trvá až do riadneho splnenia záväzku. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t. j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Zároveň plní sčasti aj kompenzačnú funkciu. Výška úrokov z omeškania sa upravuje v prvom rade dohodou strán. Len ak nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje určenie výšky úrokov zákonom (, ). Charakteristickou črtou úrokov z omeškania je ich akcesorická povaha. považuje v ustanovení úroky z omeškania za príslušenstvo pohľadávky. síce hovorí o príslušenstve pohľadávky ( in fine), ale tento pojem nevymedzuje.“ Logicky si teda žalobca kladie otázku, že ak dochádza k nútenej (čiže zákonnej, a nie zmluvnej) cesii záväzku dlžníka voči pôvodnému veriteľovi na ručiteľa, prečo by, obzvlášť v obchodnom práve, malo prísť k získaniu výhody na strane dlžníka, a teda k pozastavenia plynutia jeho omeškania so zaplatením dlhu, a prečo by mal dlžník získať voči ručiteľovi ako novému veriteľovi výhody plynúce zo solučných účinkov plnenia ručiteľom miesto dlžníkom. Záver ustanovenia predsa hovorí, že: „Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.“ Uplatnenie si nároku voči dlžníkovi v zmysle právnej úpravy je predsa uplatnením si nároku na miestne a vecne príslušnom všeobecnom súde Slovenskej republiky a nie vyzývanie dlžníka na zaplatenie jeho dlhu, keďže ide o rovnaký nárok, aký mal voči dlžníkovi veriteľ v dôsledku zákonnej cesie tohto nároku na ručiteľa. Ručiteľ má právo pýtať dokumentáciu od pôvodného veriteľa práve preto, aby si mohol v prípade, ak si dlžník neplní svoju povinnosť zaplatiť dlh ručiteľovi a zostáva naďalej v omeškaní, uplatniť na súde formou žaloby svoju pohľadávku získanú voči dlžníkovi z titulu plnenia z ručenia. Ide o podstatne odlišnú situáciu od ustanovenia , ktorý na rozdiel od hovorí, že „Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.“ To znamená, že , na rozdiel od , výslovne predpokladá, že ručiteľ bude požadovať od dlžníka zaplatenie náhrady za plnenie poskytnuté veriteľovi. Ustanovenie nie je koncipované ako nútená, čiže zákonná cesia a preto ho nejde porovnávať s ust. . V zmysle uvedeného, vychádzajúc z právnej úpravy trvá žalobca na tom, že žalovaný je vo vzťahu k žalobcovi v omeškaní s plnením jeho dlhu počnúc dňom 29.05.2021. Žalovaného právny názor by bol s istými výhradami akceptovateľný len v prípade, ak by išlo o ručenie v zmysle ustanovení , čo však nie je tento prípad. Žalovaný neuznáva nárok žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že „V danom prípade nie je daný vznik nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, nakoľko (i) Pohľadávky zanikli v prípade ich úhrady ručiteľom pôvodnému veriteľovi; (ii) práva zo zaniknutých pohľadávok nemohli prejsť na Žalobcu, nakoľko nejde o ich postúpenie alebo prechod a Žalobca nie je právnym nástupcom pôvodného veriteľa vo vzťahu k Pohľadávkam (iii) Žalobcovi nevznikli žiadne náklady s vymáhaním Pohľadávok, (iv) Žalobca neuhradil pôvodnému veriteľovi za Žalovaného žiadnu paušálnu náhradu nákladov spojenú s vymáhaním Pohľadávok, (v) Žalovaný nie je v omeškaní s úhradou jediného nároku Žalobcu vo výške sumy rovnajúcej sa istine, ktorý údajne Žalobca uhradil z titulu ručenia za dlžníka pôvodnému veriteľovi a teda neexistuje pohľadávka, ktorá je po lehote splatnosti.“ K jednotlivým citovaným piatim argumentačným bodom žalovaného uvádza žalobca nasledovné: K bodom (i) a (ii): Ako už žalobca uviedol pri úrokoch z omeškania, ručenie podľa je subrogáciou, a teda zákonnou cesiou. Rozdiel medzi zmluvnou cesiou podľa a zákonnou cesiou podľa je primárne v tom, či sa tak deje na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom (pôvodným veriteľom dlžníka) a postupníkom (novým veriteľom dlžníka) podľa a nasl. alebo sa tak deje na základe zabezpečovacieho inštitútu v podobe jednostranného ručiteľského vyhlásenia ručiteľa a následného plnenia ručiteľom miesto dlžníka veriteľovi dlžníka. Podľa totiž platí, že: „Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.“ A teda, k účinkom cesie prichádza pri plnení ručiteľom v zmysle zo zákona, bez ohľadu na vôľu pôvodného veriteľa. Toto je základný a kľúčový rozdiel medzi zmluvnou cesiou podľa , ktorá je postavená na tom, že musí ísť o dohodu medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a postupníkom, avšak pri a plnení z ručenia je tým pomyselným „pánom situácie“ ručiteľ a na účinky zákonnej cesie z titulu plnenia ručiteľom nie je potrebný súhlasný prejav vôle zo strany pôvodného veriteľa, tobôž nie dlžníka. Uvedené však podľa názoru žalobcu nemá znamenať, že cesia podľa je čo do právnych účinkov inou cesiou, než cesia podľa . Cesia ako právny inštitút už od čias Rímskej ríše a rímskeho práva predsa znamená postúpenie pohľadávky a prípadne aj jej príslušenstva z pôvodného veriteľa na nového veriteľa. Vždy je samozrejme potrebné brať na zreteľ rozsah, v akom sa postupujú pohľadávky z pôvodného veriteľa na nového veriteľa. V prípade ručenia podľa , a teda zákonnej cesie, platí, že na ručiteľa ako nového veriteľa prechádzajú práva a povinnosti z tých pohľadávok, ktoré ako ručiteľ plnil miesto omeškaného a nepoctivého dlžníka. Žalobca v podanej žalobe predsa netvrdí, že by plnil miesto žalovaného čosi iné, než 189 istín dlžných pohľadávok. Žalobca však tvrdí, že má originálny nárok na úroky z omeškania, ktoré vznikli odo dňa nasledujúceho po plnení z ručenia, a že má zároveň originálny nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca poukazuje na nasledovný logický paradox v tvrdeniach žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je v omeškaní s plnením vo vzťahu k žalobcovi. Na druhej strane zaplatil celkovú dlžnú istinu (pozostávajúcu zo 189 istín) žalobcovi až dňa 10.03.2022, hoci žalobca za neho plnil ako ručiteľ už dňa 28.05.2021. Žalobca síce absolútne nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by ho mal žalobca špeciálne vyzývať na plnenie a že až po uplynutí extra lehoty na plnenie by sa žalovaný dostal do omeškania s plnením voči žalobcovi, avšak ak by tento názor hypoteticky pre účely tejto úvahy pripustil, tak pri najkonzervatívnejšom výklade, aký súkromné právo pripúšťa, došlo k zosplatneniu dlhu žalovaného podaním žaloby žalobcom na súd, čiže dňa 29.12.2021. A keďže žalovaný zaplatil dlžné istiny až dňa 10.03.2022, aj pri takomto výklade by bol žalovaný v omeškaní, a preto žalobca jednoznačne má voči žalovanému originálny nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Či žalobcovi vznikli nejaké náklady v súvislosti s administráciou pohľadávok voči žalovanému, je bez právneho významu, pretože ide o paušálnu náhradu nákladov. Paušálnosť ako vlastnosť spočíva práve v tom, že nie je potrebné preukazovať existenciu a skutočnú výšku veriteľových nákladov. To je ako keby sa od advokáta požadovalo, aby klientovi preukazoval, že mu vznikli náklady, ktoré pokrýva tzv. režijný paušál v zmysle príslušnej vyhlášky o odmeňovaní advokátov. Žalobca ako ručiteľ neuhradil pôvodnému veriteľovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorý mal pôvodný veriteľ voči žalovanému dlžníkovi. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje svoj vlastný, originálny nárok na paušálnu náhradu nákladov. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že žalovaný ako argument, pre ktorý žalobca nemal nadobudnúť od pôvodného veriteľa nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky použil argument, ktorý je typický pre zákonnú cesiu - Žalobca neuhradil pôvodnému veriteľovi za Žalovaného žiadnu paušálnu náhradu nákladov spojenú s vymáhaním pohľadávok - čiže samotný žalovaný uznáva, že ak by žalobca ako ručiteľ plnil pôvodnému veriteľovi miesto žalovaného dlžníka aj nárok na paušálnu náhradu nákladov, tak by tento nárok na paušálnu náhradu nákladov voči žalovanému prešiel z titulu zákonnej cesie na žalobcu. To indikuje, že žalovaný si je vedomý, že žalobca by mohol získať od pôvodného veriteľa takýto nárok, a teda si je vedomý, že môže vstúpiť do práv a povinností veriteľa žalovaného po pôvodnom veriteľovi vo vzťahu k pohľadávkam a iným nárokom, ktoré žalobca ako ručiteľ plnil miesto žalovaného dlžníka. K dôvodom, pre ktoré sa žalovaný mýli a je v omeškaní s plnením, sa žalobca vyjadril jednak v časti venovanej úrokom z omeškania, a jednak v rámci vyjadrenia k argumentačným bodom vo vzťahu k paušálnej náhrade nákladov. Žalobca má za to, že ním podaná žaloba je dôvodná. S ohľadom na zaplatenie celkovej dlžnej istiny pozostávajúcej zo 189 samostatných istín žalovaným dňa 10.03.2022 pristupuje žalobcom k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a to v časti celkovej istiny, pričom naďalej trvá na podanej žalobe vo vzťahu ku kapitalizovaným úrokom ku dňu 10.03.2022, ako aj vo vzťahu k nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu ku kapitalizovaným úrokom z omeškania a paušálnej náhrade nákladov, ako aj vo vzťahu k späťvzatej časti konania, nakoľko to bol žalovaný, kto svojim správaním zapríčinil späťvzatie podanej žaloby v časti dlžných istín.

5. Žalovaný v rámci vyjadrenia (dupliky) doručeného súdu dňa 04.11.2022 uviedol, že uhradil sumu vo výške 187.598,93 eur až po tom, ako mu bolo doručené dňa 07.03.2022 Vyjadrenie - Žiadosť o potvrdenie zo dňa 26.01.2022 od spoločnosti B. Braun Medical, Hlučínska 3, 831 03 Bratislava, IČO: 31 350 780 (ďalej aj B Braun), ktorá potvrdila, že žalobca ako ručiteľ pohľadávok B Braun uhradil istinu vo výške 187.598,93 eur. Uvedené vyjadrenie bolo podpísané štatutárnym orgánom B Braun. V čase podania žaloby ani v čase vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.02.2022 žiadna takáto skutočnosť nebola žalovanému preukázaná a to napriek opakovaným žiadostiam žalovaného. Podanie žaloby na súd nemalo žiaden vplyv na to, že suma vo výške 187.598,93 eur bola žalovaným uhradená a v žiadnom prípade žalovaný jej úhradou neuznal, že žaloba bola “prinajmenšom v časti celej istiny” podaná dôvodne. Suma vo výške 187.598,93 eur bola uhradená po tom a na základe toho, ako bolo žalovanému preukázané uhradenie danej sumy žalobcom spoločnosti B Braun. Podanie žaloby bolo zapríčinené správaním sa žalobcu, ktorý napriek opakovaným žiadostiam zo strany žalovaného žiadnym relevantným spôsobom do dňa podania žaloby nepreukázal úhradu sumy vo výške 187.598,93 eur v prospech B Braun z titulu ručenia. Vyššie uvedené komentáre, na ktoré poukazuje žalobca nepreukazujú žiadne zo žalobcových tvrdení, právo opak je pravdou a teda, že potvrdzujú skutočnosti uvedené v rozhodnutí, ktoré je publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 18/2006 a na ktoré poukázal žalovaný. Žalobca teda nenadobudol z titulu ručenia a splnenia dlhu žalovaného pôvodnému veriteľovi vlastníctvo a práva spojené s pohľadávkami. V prípade úhrady plnenia žalobcom z titulu ručenia pôvodnému veriteľovi, nadobudol voči žalovanému práva veriteľa spočívajúce v nároku na náhradu plnenia poskytnutého pôvodnému veriteľovi, t. j. nároku na jedno plnenie vo výške istiny 187.598,93,- eur. Splnením dlhu ručiteľom zaniká záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Ručiteľ už nemôže do tohto vzťahu vstúpiť, a preto mu patrí len právo na náhradu zaplateného dlhu. Ak ručiteľ splnil dlžníkov dlh, dochádza tým nielen k jeho zániku, ale aj k zániku všetkých ďalších akcesorických zabezpečovacích prostriedkov. Ohľadne práva ručiteľa požadovať od veriteľa všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi opätovne uviedol, že uvedené slúži pre prípad sporu alebo súdneho konania proti dlžníkovi, ktorý by odmietal splniť svoju regresnú povinnosť, aby ručiteľ vedel preukázať pôvodný vzťah veriteľa a dlžníka (hlavný záväzok) a vznik ručenia (vedľajší záväzok), na ktoré sa ručenie vzťahuje. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú rozhodnutia, ktoré sa vo všeobecnej rovine zaoberajú vznikom nároku na úroky z omeškania a to v prípade omeškania dlžníka. Žalovaný však v omeškaní nebol a preto uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu sú na daný prípad neaplikovateľné. Ohľadne paušálnej náhrady nákladov sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 18.02.2022 Záverom žalovaný zároveň považuje za potrebné uviesť, že žalovaný odmieta úvahy a špekulácie žalobcu, ktoré žalobca formuluje ako stanoviská žalovaného (napr. „uznal dôvodnosť žaloby“, „žalovaný si je vedomý“ atď.).

6. Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 22.06.2023 sporové strany uviedli nasledovné skutočnosti. (I.) Žalobca poukázal v plnom rozsahu na svoje doterajšie písomné podania a vyjadrenia. Poukázal na tri publikácie ktoré vyšli v rokoch 2023 a 2022. Prvou je učebnica obchodného práva od prof. Mamojku, ktorý tvrdí, že ,,ručiteľ sa tak stáva automaticky zo zákona veriteľom na miesto pôvodného veriteľa voči ktorému pôvodný dlh zanikol. Ide o tzv. zákonnú cesiu (subrogáciu) teda zmenu v osobe dlžníka veriteľa.“ Na tomto základe možno odpovedať na otázku či v prípade ak ručiteľ splní svoj záväzok voči veriteľovi naďalej trvá záväzok medzi dlžníkom a veriteľom a ručiteľom vstupuje do jeho práv alebo vzniká nový záväzok medzi novým veriteľom (ručiteľom) a dlžníkom. Ako uvádza prof. Pelikánová, „uvedené možno považovať za možnú subrogáciu a to preto lebo nie je celkom jasné či zahŕňa aj práva z ďalších zabezpečovacích prostriedkov. V prípade právnej úpravy Obchodného zákonníku v nadväznosti na subrogáciu (§ 308) možno hovoriť o vstupe ručiteľa do práv veriteľa v dôsledku splnenia svojho ručiteľského záväzku v rozsahu svojho plnenia. Dochádza teda k zmene subjektu bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.“ Citácia z veľkého komentára prof. Ovečkovej rok vydania 2022 ,,v tejto súvislosti vzniká otázka, či ručiteľ ktorý splnil svoj ručiteľský záväzok, nadobúda nárok ktorý mal veriteľ voči dlžníkovi (osoba veriteľa bola nahradená osobou ručiteľa) alebo ide o nový nárok na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi“. Na tomto základe (pozn. subrogácia) potom možno odpovedať už na položenú otázku. Pokiaľ ide o právnu úpravu v nadväznosti na právnu úpravu subrogácie (), možno hovoriť o vstupe nadobudnutím práv ručiteľa do práv veriteľa v dôsledku splnenia svojho ručiteľského záväzku v rozsahu svojho ručiteľského plnenia. Dochádza tak k zmene subjektu záväzku bez toho aby sa menil jeho obsah. Podľa veľkého komentára prof. Patakyovej rok 2022 tiež k : ,,momentom splnenia záväzku ručiteľom dochádza v dôsledku zákonnej cesie v zásadnej zmene jeho postavenia. Ručiteľ nadobúda voči veriteľovi práva a dochádza k zániku jeho záväzku k pôvodnému veriteľovi. V literatúre sa tento dôsledok označuje termínom subrogácia. Na rozdiel od subrogácie upravenej v hovorí v iba o tom, že ručiteľ ktorý splnil dlh je oprávnený od dlžníka požadovať náhradu za plnenie veriteľovi čo predstavuje zreteľný odklon v úprave oboch súkromnoprávnych prednesov“. V súvislosti s týmito tromi komentármi by chcel žalobca poukázať aj na to, že pôvodný veriteľ je povinný poskytnúť ručiteľovi všetku dokumentáciu v súvislosti s pohľadávkami ktoré mal voči dlžníkovi aj táto povinnosť pôvodného veriteľa potvrdzuje právny názor, že nedošlo k zániku pôvodných záväzkov dlžníka ale došlo len k zmene osoby veriteľov. V tejto súvislosti žalobca poukazuje jednak na rozsudok Okresného súdu Košice II. ktorý založil do súdneho spisu. Ďalej poukazuje aj na ďalšie rozsudky Košického súdu ktoré sú v spise. Poukazuje aj na rozsudky Okresného súdu Prešov a to Rozsudok zo dňa 18.04.2023 sp.zn. a na Rozsudok zo dňa 20.06.2023 sp.zn. . Išlo o konania právne a skutkovo identické s konaním vedeným pred Okresným súdom Trnava, kde žalobca ako ručiteľ plnil miesto žalovanej Košickej nemocnice, záväzky nemocnice voči dodávateľov liekov, liečiv a zdravotníckeho materiálu pričom predmetom súdnych konaní bol nárok na istinu a na originálne príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania a paušálne náhrady nákladov spojených s uplatneným pohľadávky. Poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. zo dňa 31.05.2022, tento rozsudok ešte nie je právoplatný a je predmetom odvolacieho konania na Krajskom súde v Nitre. Žalovaným je Novozámocká nemocnica, žalobcom je BFF Central Europe a ide tiež o skutkovo a právne identický spor. Žalobca citoval časť z odôvodnenia ,,v zmysle v prípade ak ručiteľ plní za dlžníka nadobúda momentom plnenia voči dlžníkovi práva veriteľa teda v rozsahu jeho plnenia sa stáva novým veriteľom dlžníka. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 133.815,16 eur - do tejto výšky istiny záväzok voči pôvodnému veriteľovi bol splnený žalobcom titulom ručenia. A keďže v rozsahu plnenia tejto istiny momentom jej splnenia v zmysle nadobudol žalobca ako ručiteľ práva veriteľa, nadobudol ich od 24.04.2021. Pred uvedeným dňom bol veriteľom výlučne Inamed plus s.r.o. preto aj príslušenstvo pohľadávky ktoré vzniklo pred uvedeným dňom tak nárok naň mal pôvodný veriteľ. Ale ako bolo uvedené plnením záväzku ručiteľ/žalobca nadobudol voči dlžníkovi/žalovanému právo veriteľa. Z ustanovenia z totiž vyplýva, že ručiteľ ktorý splní záväzok z ručiteľského vyhlásenia následne nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa.... Súd preto žalobcovi priznal aj ním uplatnený nárok na úroky z omeškania to jest nárok na príslušenstvo pohľadávky patriace k uhradenej istine a to od 28.04.2021 kedy ručiteľ/ žalobca nadobudol voči dlžníkovi/žalovanému práva veriteľa aj keď žalovaný uvedený dátum spochybnil a tvrdil, že mal byť žalobcom najskôr opäť vyzvaný k úhrade, s tým sa súd nestotožnil. Je zrejmé, že dňom 28.04.2021 žalobca vstúpil do práv veriteľa to jest od uvedeného dňa je žalovaný v omeškaní s plnením už voči žalobcovi nakoľko pôvodný veriteľ si už po uvedenom dátume z uhradenej istiny príslušenstvo uplatniť nemôže, bol totiž v rozsahu istiny uspokojený ručiteľom. Plnenie ručiteľa však nemá žiadny vplyv na plynutie omeškania. Je nesporné, že v tom čase - v čase plnenia ručiteľom záväzok žalovaného na istine a omeškanie s jej úhradou trvalo. Plnením ručiteľa sa na tom nič nezmenilo k pretrhnutiu omeškania nijakým spôsobom nedošlo to trvalo naďalej len sa zmenil subjekt voči ktorému je žalovaný povinný úrok z omeškania plniť (z veriteľa na ručiteľa). Preto súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 28.04.2021 do zaplatenia a to z celej žalovanej sumy. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný podľa . Odôvodnenie bod č. 11 - žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa .

Tým, že žalobca ako ručiteľ splnil záväzok z ručiteľského vyhlásenia následne nadobudol voči dlžníkovi práva veriteľov.....ručiteľ ale už v pozícií veriteľa má preto právo uplatniť si nárok podľa a to pri každej kúpnej zmluve samostatne....žalobca má nárok na paušálnu náhradu 5.680 eur a túto mu súd priznal“. K dvom ustanoveniam žalobca uviedol nasledovné - a , podľa ods. 1 záväzok zanikne ak sa veriteľovi splní včas a riadne. To nie je tento prípad, keďže pôvodnému veriteľovi nebolo plnené včas a riadne. Podľa ods. 2 záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy. Ani toto nie tento prípad. Dlžník neplnil pôvodnému veriteľovi ani počas svojho omeškania, plnil miesto neho ručiteľ a preto žalobca zastáva názor, ktorý podporuje účinky subrogácie a teda že pôvodný záväzok dlžníka naďalej existuje. Došlo len k zmene v osobe veriteľa. Subsidiárne žalobca poukazuje aj na , podľa ktorého ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky. Žalobca ďalej zdôraznil, že jediný spôsob akým sa dlžník môže zbaviť svojho omeškania je v dôsledku splnenia dlhu jeho osobou, čiže v dôsledku solučných účinkov plnenia dlhu. nepozná inú formu zániku omeškania dlžníka ako vyplýva zo súdneho spisu, k plneniu zo strany dlžníka čo do istiny prišlo v priebehu tohto súdneho konania až okamihom plnenia zo strany žalovaného, čím došlo k ukončeniu obdobia jeho omeškania. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že mal byť ešte vyzvaný ručiteľom na plnenie v tejto súvislosti žalobca poukázal na existenciu viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky konkr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. z 11.06.2003 (R119/2003). Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. z 30.01.2018 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. - 49 zo dňa 11.09.2014. Tieto rozhodnutia sa týkajú situácie v súvislosti so zmluvnou cesiou. Ide o prípady kedy je dlžník notifikovaný o postúpení pohľadávky zo strany postupcu a postupníka. Tieto rozhodnutia opakovane uvádzajú, že akonáhle je dlžník notifikovaný postupcom o postúpení pohľadávky tak dlžník sa zbaví svojho dlhu len plnením postupníkovi a to bez ohľadu na to, či k postúpeniu pohľadávky vôbec došlo a či bola uzatvorená nejaká zmluva o postúpení pohľadávky. Žalobca má za to, že k tomu aby mohol plniť žalovaný žalobcovi ako novému veriteľovi plne postačovalo žalobcove oznámenie o plnení z ručenia ktoré bolo žalovanému riadne doručené. nepozná také ustanovenia ktoré by žalobcovi prikazovali osobitnými ďalšími dokladmi preukazovať žalovanému, že žalobca je novým veriteľom žalovaného. Poukázal aj na to, že na počiatku celého procesu dostal žalovaný od pôvodného veriteľa list, že ak mu v stanovenej lehote žalovaný neuhradí svoj dlh obráti sa pôvodný veriteľ na ručiteľa a požiada ho o zaplatenie dlžnej istiny miesto dlžníka (žalovaného). Žalobca mal napriek tomu dobrú vôľu poskytnúť žalovanému dokumentáciu preukazujúcu plnenie z titulu ručenia. Žalobca poukazuje subsidiárne na , nevidí žiadny právny problém ak potvrdenie o plnení nie je podpísané priamo ŠZ pôvodného veriteľa ale inou osobou. K nároku na náhradu paušálnych nákladov žalobca uviedol, že s poukazom na a na rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, k vzniku nároku veriteľa/žalobcu na paušálnu náhradu nákladov voči žalovanému je potrebné mať splnenú podmienku omeškania žalovaného. Žalobca disponuje voči žalovanému originálmi nárokov na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške uvedenej v čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcu. S ohľadom na výšku kapitalizovaných úrokov z omeškania a výšku paušálnej náhrady nákladov si žalobca dovoľuje dať do pozornosti že ak by súd sa odklonil od rozhodovacej praxe Okresných súdov Prešov, Nové zámky a Košice II., nemusel by v prípade čiastočného neúspechu v tomto konaní a neúspechu v odvolacom konaní splniť podmienku v zmysle na podanie dovolania, keďže jednou z podmienok je tzv. peňažný cenzus. Preto žalobca na záver svojho prednesu v kontexte predbežného právneho posúdenia súdom poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25.06.2019, v zmysle ktorého ,,princíp predvídateľnosti rozhodnutia a rozhodnutia ... že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej istoty a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva“. (II.) Následne žalovaný uviedol, že na Okresnom súde Košice II. boli doložené dva rozsudky ktoré rozhodovala tá istá sudkyňa. Potom bol doložený ďalší rozsudok ktorý rozhodoval iný sudca, ktorý sa vôbec nezaoberal právnym posúdením v danej veci z dôvodu, že tam došlo k čiastočnému späťvzatiu žalobného návrhu čo však uviedol sudca z Košíc, že zmluvná cesia podľa je inštitútom odlišným a absolútne nezávislým na inštitúte ručenia. Ďalej uvádza, že ručenie je zabezpečovacím inštitútom, ale zmluvná cesia nie je zabezpečovacím inštitútom a jej podstata spočíva v zmene osoby veriteľa alebo dlžníka. O momente vzniku omeškania uviedol, že obrana žalovaného založená na nepreukázanosti úhrady dlhu ručiteľom pred súdom takisto nemohla obstáť vychádzajúc z písomných vyhlásení pôvodného veriteľa žalovaného spoločnosti Medical Group z 02.09.2020, v ktorých potvrdila poskytnutie plnenia ručiteľom, je nepochybné, že pohľadávky v sume XY boli uhradené. To je ten istý postup ako v prejednávanej veci, pretože žalovaný uhradil potom ako mu pôvodný veriteľ potvrdil úhradu pohľadávok vzhľadom k tomu, že ručiteľ mu to napriek opakovaným výzvam nevedel preukázať. K uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že v tomto uznesení nie je riešená otázka ručenia, je tam riešená otázka postúpenia pohľadávok a Najvyšší súd Slovenskej republiky dokonca aj pri postúpení pohľadávok v bode 78 posledná veta uviedol, že „týmto vymedzením sú konajúce súdy viazané, a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu paušálnych nárokov v zmysle musia skúmať súvislosti medzi každou obchodnou transakciou smerujúcou k dodávke tovaru alebo poskytnutie služieb za odplatu a faktúrou nezaplatenou v termíne splatnosti príp. výzvou na zaplatenie za obchodnú transakciu“. Tým žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru dokonca ani pri postúpení pohľadávok súd nehovorí o automatickom nároku za každú pohľadávku nad 40 eur ale musí tam skúmať sa tá súvislosť pri každej jednej faktúre, či vznikla alebo nevznikla. V ani jednom rozsudku nebolo uvedené, že ručiteľ sa stáva veriteľom pôvodnej pohľadávky. Všetky súdy konštatovali, že ručiteľ nadobúda práva veriteľa, to je to čo hovorí . Nenadobúda však pôvodnú pohľadávku lebo tá v zmysle doložených rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaných v zbierke zo súdnej praxe zanikla a vznikla nová pohľadávka na náhradu plnenia. K otázke vzniku momentu omeškania žalovaný poukázal na to, že žalobca tu odcitoval alebo odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia Ústavného súdu, ale uvedené rozhodnutia sa týkali cesie teda postúpenia pohľadávky teda pohľadávky kde došlo k zmene osoby veriteľa v zmysle a uvedené rozsudky pojednávali o tom, že je tu ešte pohľadávka ktorá je existentná a teda akým spôsobom je potrebné oznámiť zmenu na strane veriteľa dlžníkovi. V prejednávanej veci je úplne odlišná situácia, a to z dôvodu, že pôvodná pohľadávka zanikla, ručiteľovi vzniká nová pohľadávka na náhradu plnenia a toho čo plnil pôvodnému veriteľovi. Časť plnenia v tomto prípade medzi dlžníkom a ručiteľom ako novým veriteľom nie je dohodnutý ani nevyplýva zo zmluvy lebo ručenie je jednostranným úkonom a teda dlžník sa dostane do omeškania pokiaľ neplní na základe výzvy veriteľa. Mala by to byť kvalifikovaná výzva, aby dlžník mal vedomosť o reálnej a faktickej podobe záväzku. Žalovaný iniciatívne a sám ako vyplýva zo súdneho spisu sa opakovane domáhal toho, aby mu nový veriteľ/ručiteľ akýmkoľvek spôsobom preukázal, že má postavenie veriteľa /ručiteľa, dokonca žalovaný bol natoľko iniciatívny, že sám oslovil pôvodného veriteľa vzhľadom k tomu, že ručiteľ mu nič nepotvrdil aby mu túto skutočnosť potvrdil pôvodný veriteľ. Ako náhle prišlo potvrdenie od pôvodného veriteľa podpísané oprávnenými zástupcami veriteľa, dlžník ihneď plnil. Ručiteľ vedel uvedenú situáciu vyriešiť a to napr. tým, aby obratom predložil žalovanému potvrdenie o úhrade sumy ktorú plnil z titulu ručenia, to sa však nestalo do zaplatenia istiny. V prípade cesie teda postúpenia pohľadávok, ak sa postupuje aj istina s úrokmi z omeškania tak samozrejme vzniká nadobúdateľovi pohľadávky nárok aj na pôvodné úroky z omeškania. V prípade ručenia vzniká ručiteľovi nárok na náhradu toho čo plnil. To znamená, že ak plnil len istinu, stáva sa veriteľom a má nárok na náhradu plnenia v rozsahu istiny. Ak by plnil aj úroky z omeškania pôvodnému veriteľovi, vzniká mu v takomto prípade nárok na náhradu plnenia aj za úroky z omeškania. V danom prípade žalobca plnil len v rozsahu istiny. K momentu vzniku úrokov z omeškania nie pôvodných originálnych veriteľových, ale ručiteľových sa žalovaný už podrobne vyjadril s tým, že žalovaný nebol v omeškaní s úhradou novej pohľadávky ktorá voči nemu vznikla a akonáhle mu bola preukázaná reálna a faktická podoba záväzku, okamžite plnil. Žalovaný má za to, že sa nedostal do omeškania a žalovaný zastával úlohu žalobcu preto, že on iniciatívne zháňal doklady na to, aby zistil či je alebo nie je plnené z titulu ručenia, v akom rozsahu je plnené aby vedel danú pohľadávku následne vyporiadať. V tomto prípade bol v omeškaní s poskytnutím súčinnosti žalobca, ktorý nevedel zabezpečiť napriek tomu, že to má vo svojej fakticky moci, a doložiť žalovanému potvrdenie o úhrade pohľadávky. Žalovaný uvádza, že nemocnica či akýkoľvek iný subjekt by mal mať vedomosť o tom a mal by mať preukázané minimálne dokladmi existenciu pohľadávky voči nemu. To však v tomto prípade zo strany žalobcu preukázané nebolo. K dokumentácií z titulu ručenia sa predpokladá, že ručiteľ po tom čo plní veriteľovi, má nárok na pomôcky, doklady týkajúce sa danej pohľadávky a to z dôvodu aby jednak vedel preukázať dôvod plnenia z titulu ručenia a existenciu pôvodnej pohľadávky, ktorá ručením zaniká. To je podľa názoru žalovaného zmysel práva - od ručiteľa/ veriteľa obdržať doklady a pomôcky týkajúce sa pôvodnej pohľadávky. (III.) Žalobca ďalej uviedol, že čiastočné späťvzatie žaloby sa týkalo úrokov z omeškania za obdobie prvého dňa omeškania žalovanej nemocnice voči pôvodnému veriteľovi až do dňa plnenia ručiteľov z titulu ručenia. Ako je zrejmé z výroku rozsudku a z jeho odôvodnenia žalobcovi boli priznané úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcom po dni plnenia z ručenia. To znamená, že ak právny zástupca žalovaného hovorí, že sa súd nezaoberal otázkou účinkov ručenia, tak sa to týkalo len obdobia od vzniku omeškania voči pôvodnému veriteľovi do dňa plnenia ručenia. Nie je pravdou, že by žalobcovi bol priznaný nárok na úroky z omeškania až odo dňa predloženia písomného potvrdenia o prijatí plnenia ručenia zo strany pôvodného veriteľa. Okamih predloženia tohto potvrdenia bol bez akéhokoľvek právneho významu pre počítanie obdobia omeškania žalovaného dlžníka. Pokiaľ ide o rozhodnutia na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom prednese, žalobca súhlasí s tým, že časť judikatúry Českej republiky je použiteľná aj v Slovenskej republike. Pri ručení však ide o odlišné situácie. Ak sa bližšie pozrieme na rozhodovaciu prax Českého Najvyššieho súdu v otázke ručenia tak na rozdiel od českých súdov, ktoré dlhodobo tvrdia, že aj ručiteľské vyhlásenie je dvojstranný právny úkon kde druhou stranou je veriteľ pôvodný. Naopak slovenské súdy dlhoročne v tejto otázke tvrdia, že ručiteľské vyhlásenie je jednostranný právny úkon. Spôsob akým nahliadajú slovenské a české súdy na otázky spojené s povahou a otázkami ručenia podľa podľa žalobcu nie je rovnaký a nemusí byť tomu ani v otázke subrogácie. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov, žalobca pripomína, že ide o nárok vyplývajúci z transponovanej smernice ktorú záväzne vykladá pre všetky členské štáty súdny dvor Európskej únie, ktorý vo svojom rozsudku jasne povedal, že nárok vzniká automaticky omeškaním dlžníka bez akejkoľvek potreby preukazovať vznik týchto nákladov a ich existenciu. Žalobca to prirovnáva k režijnému paušálu advokáta ktorý tiež kryje istý typ nákladov ktorých právnu existenciu advokát nepreukazuje. Je to povahová vlastnosť peňažných nárokov ktoré sa nazývajú paušálmi. Pokiaľ ide o určenie rozhodujúceho okamihu vzniku omeškania dlžníka, žalobca poukazuje na to, že je to žalovaný a nie žalobca kto si nesplnil základnú povinnosť. Ak by žalovaný riadne a včas splnil svoju povinnosť voči pôvodnému veriteľovi alebo by splnil svoju povinnosť voči pôvodnému veriteľovi na základe písomnej výzvy ktorá je v spise, toto súdne konanie by neexistovalo. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že ak za neho plní ručiteľ, že dochádza k pretrhnutiu omeškania vo vzťahu k jeho záväzku. Ak vstúpi ručiteľ do záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom ako nový veriteľ, omeškanie naďalej trvá a nedochádza k zastaveniu plynutia omeškania keďže úroky z omeškania sú akcesorickej povahy a naďalej prislúchajú a plynú ďalej i istine ktorú uhradil ručiteľ. Žalovaný uviedol, že ručiteľ má nárok len na náhradu toho, čo plnil, toto je však občiansky právny výklad podľa kde sa jasne hovorí o takejto náhrade, avšak v prípade ide tak ako hovoria slovenské všeobecné súdy a slovenské spektability iba o zmene osoby veriteľa, ale nie o zmenu samotného záväzku. (IV.) Žalovaný ďalej uviedol, že si stojí za rozsudkami Českého Najvyššieho súdu. Znenia českého týkajúce sa konkrétne ustanovení ručenia boli v čase rozhodnutia Českého Najvyššieho súdu úplne totožné, boli publikované v zbierke súdnych rozhodnutí. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v danej veci inak. K paušálnej náhrade nákladov má za to, že to nie je možné prirovnávať k advokátskemu režijnému paušálu. Najvyšší súd Slovenskej republiky to už konštatoval v rozhodnutí na ktoré žalovaný poukázal a ktoré bolo predložené žalobcom ohľadne samotného konania. Ohľadom konania o istine žalovaný uviedol, že vôbec nemuselo byť, ak by žalobca akýmkoľvek relevantným spôsobom preukázal, že je veriteľom a že má pohľadávku voči žalovanému. Celé toto bolo v kompetencii žalobcu. Žalobca to nepreukázal napriek opakovanej iniciatíve zo strany žalovaného. Keby sa prijal názor žalobcu, úplne by sa strácal rozdiel medzi inštitútom ručenia a postúpenia pohľadávky. Ručenie je zabezpečovací inštitút a postúpenie pohľadávky je pojmovo zaradené v časti týkajúce sa zmeny v osobe veriteľa. Nie je to ten istý inštitút ale úplne dva rozdielne inštitúty. Preto žalovaný má za to, že ručiteľ nenadobúda svojim plnením pôvodnú pohľadávku ale iba práva veriteľa na to, čo plnil veriteľovi. V opačnom prípade by neexistoval rozdiel medzi ručením a postúpením pohľadávky. (V.) Na pojednávaní súd záverom s odkazom na konštatoval v prejednávanej veci, ktoré zo skutkových tvrdení strán sporu považuje za nesporné a sporné. Za nesporné súd označil to, žalobca uhradil ako ručiteľ veriteľovi žalovaného ako dlžníka sumu 187.598,93 eur a že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 187.598,93 eur po začatí konania. Za sporné súd označil nárok žalobcu na úhradu príslušenstva podľa 189 faktúr vystavených veriteľom dlžníkovi a nárok na úhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky v počte 189 x 40 eur. Súd v rámci prvotného predbežného posúdenia uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, na ďalšom pojednávaní však stranám oznámil, že tento právny názor súdu bol podrobený zmenám a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku.

7. Na pojednávaní dňa 16.01.2024 žalobca záverom uviedol, že v plnom rozsahu poukazuje na svoje písomné a ústne prejavy uskutočnené v tomto konaní. Má za to, že podaná žaloba po znení čiastočného späťvzatia je dôvodná a navrhol vyhovieť žalobe a priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Následne žalovaný záverom uviedol, že sa rovnako pridržiava svojich písomných a ústnych podaní. Navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania. Po záverečných vyjadreniach strán sporu súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na deň 15.02.2024 za účelom vyhlásenia rozsudku.

8. Okresný súd Trnava vydal vo veci dňa 15.02.2024 rozsudok č.k. – 484, proti ktorému bolo žalovaným podané odvolanie. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 187.598,93 eur, druhým výrokom priznal žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania v celkovej výške 13.229,58 eur, tretím výrokom priznal žalobcovi celkovú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 7.560,- eur a štvrtým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu. Odvolací súd na základe podaného odvolania odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa uznesením č.k. -583 zo dňa 26.09.2025 zrušil v celom rozsahu a podľa rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhodnotil ako nepreskúmateľné, pričom nešlo o nedostatok, ktoré by mohol odstrániť pre absentujúce odôvodnenie rozhodujúcich otázok. Odvolací súd vyslovil, že úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, tak aby obsahovalo odôvodnenie všetkých rozhodujúcich otázok a spĺňalo tak kritériá preskúmateľnosti. Riadne sa má vysporiadať aj s relevantnými námietkami účastníkov konania, vrátane námietok, uplatnených v odvolacom konaní, pričom o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí. V konkrétnostiach odvolací súd uviedol, že podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tom: že nezapríčinil zastavenie konania vzhľadom na nepreukázanie toho, že žalobca ako ručiteľ plnil jeho veriteľovi, preto by nemal znášať trovy tej časti konania, v ktorej bolo konanie zastavené, že nepreukázanie toho, že žalobca ako ručiteľ plnil jeho veriteľovi, zo strany žalobcu voči žalovanému má za následok omeškanie žalobcu, ktoré vylučuje omeškanie žalovaného, že je možné nepreukázanie toho, že žalobca ako ručiteľ plnil jeho veriteľovi, zo strany žalobcu voči žalovanému pred začatím súdneho konania považovať za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku, ak nesplnenie tejto povinnosti bolo resp. mohlo byť dôvodom vzniku ďalších nárokov žalobcu (súdnych trov, úrokov z omeškania, paušálnych náhrad), že súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné, najmä s vyššie uvedenými, že súd nevykonal ďalšie dôkazy, navrhnuté žalovaným. S odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd vyrovnal nasledovne: odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného o tom, že súd I. inštancie nevykonal všetky ním navrhnuté listinné dôkazy. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 16.01.2024 vyplýva, že súd vykonal dokazovanie všetkými listinami, ktoré procesné strany predložili. Ak súd nesumarizoval v napadnutom rozsudku skutkový stav, zistený z namietaných listinných dôkazov, predložených žalovaným, neznamená to, že nevykonal dokazovanie namietanými listinnými dôkazmi. Ostatné odvolacie námietky považoval odvolací súd za dôvodné. V ďalšom odvolací súd poukázal na to, že žalobca do súdneho spisu založil množstvo súdnych rozhodnutí v obdobných veciach, avšak ani jedno z týchto rozhodnutí, ktoré vydal súd rovnakého alebo vyššieho stupňa ako je tento odvolací súd neriešil otázku, či mal žalobca povinnosť náležite preukázať žalovanému jednak vznik jeho postavenia ako ručiteľa žalovaného a jednak to, že z tohto ručiteľského záväzku plnil a teda že vstúpil podľa do práv pôvodného veriteľa žalovaného, ak predloženie týchto dokladov výslovne požadoval žalovaný, a to od času, kedy sa žalobca voči nemu domáhal žalovaného plnenia. Na túto otázku nadväzuje následne námietka žalovaného, či v prípade existencie takejto povinnosti žalobcu ako ručiteľa je možné nepreukázanie plnenia zo strany ručiteľa dlžníkovi (žalovanému) považovať za omeškanie ručiteľa, vylučujúce prípadné omeškanie dlžníka. Skôr uvedené námietky žalovaný uplatňoval v priebehu celého súdneho konania (už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.02.2022). Podľa odvolacieho súdu sa jedná o podstatné námietky žalovaného z dôvodu, že ich prípadné kladné posúdenie by malo zásadný vplyv na vyhodnotenie dôvodnosti nároku žalobcu. Súd I. inštancie sa však s týmito námietkami žalovaného, uplatnenými už pred súdom prvej inštancie nevysporiadal vôbec. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s ďalšími podstatnými námietkami žalovaného, ani neuviedol dôvody, pre ktoré tieto podstatné námietky (jedná sa najmä o tie, ktoré odvolací súd identifikoval vyššie) nie sú pre meritórne rozhodnutie významné. 9. Právny zástupca žalobcu na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu reagoval nasledovne: Žalobca založil do súdneho spisu rozsudky odvolacích súdov (a v prípadoch, ak rozsudok súdu prvej inštancie nie je súčasťou súdneho spisu, tak aj tých) vo veciach súdnych konaní vedených medzi žalobcom ako žalobcom a fakultnými alebo univerzitnými nemocnicami (čiže štátnymi príspevkovými organizáciami) ako žalovanými o zaplatenie dlžných istín a ich príslušenstva v podobe úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to z titulu plnenia z ručenia zo strany žalobcu ako ručiteľa veriteľom žalovaných štátnych nemocníc, v dôsledku čoho pre účinky subrogácie, čiže zákonnej cesie, sa žalobca stáva novým veriteľom žalovaných nemocníc, pričom pôvodný záväzok nemocnice, ktorý mala voči pôvodnému veriteľovi, zostáva obsahovo nezmenený a mení sa teda len osoba veriteľa, pričom nedochádza k zastaveniu narastania úrokov z omeškania a plynutie úrokov z omeškania nie je viazané na splnenie žiadnej podmienky (ako si napr. svojvoľne snaží vymieniť žalovaný), nakoľko žiadnu takúto podmienku nestanovuje a navyše, nie je žiaden právny dôvod, aby došlo k prerušenia úročenia istiny, nakoľko subrogácia znamená iba zmenu v osobe veriteľa, nie zánik záväzku alebo jeho obsahovú zmenu. Vo všetkých týchto konaniach žalobca preukazoval plnenie z ručenia až v rámci súdneho konania, nikdy nie žalovaným ešte pred súdnym konaním. Význam týchto priložených rozsudkov spočíva aj v tom, že potvrdili, že v dôsledku plnenia z ručenia dochádza k subrogácii ručiteľa do práv a povinností nového veriteľa dlžníka miesto pôvodného veriteľa, pričom pôvodný záväzok nezaniká a teda aj úroky z omeškania ako príslušenstvo dlžnej istiny plynú neprerušene ďalej a žalovaný nemá pravdu, keď tvrdí, že jeho omeškanie voči žalobcovi plynie až od okamihu preukázania plnenia z ručenia. Žiaden zo súdov nedal za pravdu takej argumentácii, akú používa žalovaná trnavská nemocnica, pričom žalobca nikdy pred začatím súdnych konaní nepreukazoval štátnym nemocniciam plnenie z ručenia. Iba im ho oznámil rovnakým spôsobom, ako zo žalobca oznámil žalovanej trnavskej nemocnice. Až v súdnych konaniach žalobca preukazoval poskytnutie plnenia z ručenia pôvodným veriteľom nemocníc. Všeobecné súdy takýto postup žalobcu ako ručiteľa schválili a neexistuje súdny rozsudok, ktorý by hovoril o opaku. Naopak, existujú desiatky súdnych rozsudkov, ktoré považujú postup žalobcu za správny. Ide napríklad o nasledovné priložené rozsudky Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Košiciach, čiže všetkých odvolacích súdov v obchodnoprávnych konaniach v rámci sústavy všeobecných súdov Slovenskej republiky, vrátane niektorých rozsudkov súdov prvej inštancie: Krajský súd v Bratislave: sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. (pozn. ide o rozhodnutie toho istého odvolacieho senátu, ktorý rozhodoval aj o odvolaní FN Trnava) + rozsudok MS BA III, č. k. -406 (Univerzitná nemocnica Bratislava argumentovala rovnako, ako žalovaná trnavská nemocnica, že žalobca bol ako veriteľ v omeškaní s preukázaním plnenia z ručenia dlžníkovi, čo však súdy ako argument odmietli), Krajský súd v Banskej Bystrici: sp. zn. + rozsudok OS Trenčín, sp. zn. , Krajský súd v Košiciach: sp. zn. , sp. zn. + rozsudok OS Prešov, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. + rozsudok OS Prešov, sp. zn. . To je 9 rozsudkov odvolacích súdov + 4 rozsudky súdov prvej inštancie, ktoré potvrdili všetku argumentáciu žalobcu, okrem iného aj v súvislosti s právnymi účinkami plnenia z ručenia a že nedochádza k pozastaveniu úročenia nezaplatených istín, čiže nedochádza k prerušeniu omeškania dlžníka. Žalobca ďalej uviedol, že odvolací súd nemal absolútne žiadne výhrady voči tomu, ako súd prvej inštancie právne posúdil účinky plnenia z ručenia a nemal výhrady ani voči ďalšiemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca ďalej zhrnul: Najprv sa pôvodný veriteľ (dodávateľ) žalovaného – B Braun Medical s.r.o. – obrátil na žalovaného dlžníka s písomnou výzvou zo dňa 28.04.2021 na zaplatenie jeho dlhu v stanovenej lehote, s tým, že ak tak neučiní v stanovenej lehote, tak požiada o plnenie ručiteľa – BFF Central Europe s.r.o., čiže žalobcu, ktorý poskytne plnenie veriteľovi miesto nepoctivého a omeškaného dlžníka. Žalovaný bol vopred písomne informovaný priamo od jeho veriteľa, že čo sa ide udiať, kto je ručiteľom a za splnenia akých podmienok bude ručiteľ plniť veriteľovi miesto dlžníka. Nakoľko žalovaný dlžník nereflektoval výzvu jeho veriteľa na zaplatenie svojho dlhu, obrátil sa dňa 17.05.2021 veriteľ žalovaného na žalobcu ako ručiteľa so žiadosťou o plnenie miesto žalovaného dlžníka, za účelom uspokojenia sa v podobe plnenia z ručenia. Žalobca sa bezprostredne po tom, ako sa na neho obrátil veriteľ žalovaného dlžníka so žiadosťou o platbu, obrátil na žalovaného dlžníka za účelom predloženia prípadných námietok voči veriteľovi, a to vo forme Oznámenia o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 18.05.2021. Žalobca pristúpil dňa 28.05.2021 k poskytnutiu plnenia veriteľovi žalovaného z titulu plnenia z ručenia, o čom žalobca písomne informoval žalovaného dlžníka Oznámením o plnení z ručenia zo dňa 03.06.2021, doručené žalovanému dňa 07.06.2021, pričom súčasťou oznámenia bol aj detailný prehľad o tom, ktoré záväzky zaplatil žalobca ako ručiteľ veriteľovi žalovaného miesto žalovaného. Na žalobcove Oznámenie o plnení z ručenia reagoval listom zo dňa 11.06.2021 žalovaný, kde okrem iného uviedol, že žiada o preukázanie plnenia z ručenia zo strany žalobcu veriteľovi žalovaného. Na to veľmi promptne listom zo dňa 18.06.2021 zareagoval žalobca, pričom ako prílohu tohto listu doručil žalovanému potvrdenie vystavené obchodnou spoločnosťou B Braun Medical s.r.o. ako pôvodného veriteľa žalovaného o tom, že dňa 28.05.2021 prijal od žalobcu plnenie z titulu ručenia vo výške 187.598,93 eura. Žalobca už dňa 18.06.2021 konal nad rámec povinností, ktoré mu ukladá právna úprava ručenia v od a nasl. Neexistuje totiž zákonná právna povinnosť žalobcu preukazovať žalovanému dlžníkovi poskytnutie plnenia pôvodnému veriteľovi žalovaného z titulu ručenia. Na to je tu totiž celý ten vyššie opísaný proces, ktorý začína tým, že pôvodný veriteľ informuje žalovaného dlžníka o tom, že za neho splní jeho dlh ručiteľ. Podľa sa môže žalobca ako veriteľ žalovaného dlžníka dostať do omeškania so splnením povinnosti vtedy, ak by porušil nejakú svoju právnu povinnosť, ktorá by bránila dlžníkovi poskytnúť plnenie veriteľovi. Žalobca žiadnu povinnosť neporušil a vôbec nič nebránilo žalovanému poskytnúť plnenie žalobcovi ako svojmu veriteľovi. A navyše, žalobca nad rámec svojich povinností predložil žalovanému písomné potvrdenie vystavené pôvodným veriteľom žalovaného o prijatí plnenia v príslušnej výške. Ide o listinný dôkaz akceptovaný súdmi pri skutkovo a právne identických sporoch. Ak ho akceptujú súdy (napr. Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. , Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. a pod.), má ho, pochopiteľne, akceptovať aj žalovaný dlžník a nemá právny dôvod vymieňovať si nárok na nejaké ďalšie listiny. Lenže, žalovaný si začal vymieňovať, že chce nejaké iné potvrdenie, podpísané inou osobou, že chce nejaký výpis z účtovníctva žalobcu a podobne, avšak – žalobca zopakoval – neexistuje právna norma v pri ručení, ktorá by prikazovala žalobcovi poskytnúť ďalšiu dokumentáciu žalovanému alebo ktorá by žalovaného oprávňovala od žalobcu niečo takéto požadovať. Žalobca ako veriteľ žalovaného preto nemohol byť v omeškaní so splnením právnej pomoci podľa , keďže žiadnu takúto právnu povinnosť voči žalovanému nemal a už vôbec nemohlo správanie sa žalobcu brániť žalovanému v zaplatení jeho záväzkov voči žalobcovi. Žalobca neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť a žalobca ako nový veriteľ žalovaného poskytol žalovanému nad rámec svojich zákonných povinností písomné potvrdenie vydané pôvodným veriteľom žalovaného zo dňa 18.06.2021 o prijatí plnenia z ručenia od žalobcu, ktorého poskytnutie ale nemá žiaden vplyv na plynutie úrokov z omeškania, nakoľko tie plynú neustále a nedochádza k prerušeniu ich plynutia plnením z ručenia. To isté platí aj o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, na ktorých zaplatenie má žalobca nárok v prvý deň omeškania žalovaného so zaplatením jeho záväzkov voči žalobcovi, čo je prvý deň po plnení z ručenia. Teória žalovaného o tom, ako sa jeho dlh prestal úročiť v okamihu poskytnutia plnenia zo strany ručiteľa veriteľovi dlžníka, a že začali ďalej plynúť až po tom, ako žalobca poskytol žalovanému nejaké potvrdenie o plnení z ručenia v podobe, akú si svojvoľne a bez právneho základu vymenil žalovaný, je svojvoľná, bez opory v a bez opory v desiatkach rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky, vrátane odvolacích súdov. Správanie sa žalovaného je tak iba dlhodobou obštrukciou a jeho dovolávaním sa niečoho, čím už pritom disponoval a neustále si vymieňovanie niečoho, na čo nemal žiaden právny nárok. Žalobca poukázal na to, že odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 26.09.2025, sp. zn. uviedol, že: „K námietkam žalovaného, že pri úroku z omeškania súd I. inštancie nevzal do úvahy jeho námietky o nepreukázaní plnenia z ručenia, pričom žalovaný tvrdil, že dlžník voči ručiteľovi nemôže byť s ohľadom na ust. v spojení s a v omeškaní so splnením svojho záväzku do momentu preukázania úhrady v prospech pôvodného veriteľa z titulu ručenia odvolací súd uvádza, že aj túto námietku musel vyhodnotiť ako nedôvodnú ... Ak žalovaný namietal porušenie povinnosti žalobcu poskytnúť mu súčinnosť na splnenie jeho záväzku, neidentifikoval v tejto súvislosti žiadnu konkrétnu zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, ktorú žalobca v tejto súvislosti porušil.“ Žalobca preto považuje argumentáciu žalovaného za argumentáciu bez právneho významu a navrhuje, aby súd žalobe ako dôvodnej opätovne vyhovel a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Právny zástupca žalovaného na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu reagoval nasledovne: Žalovaný nemá nové skutkové návrhy na doplnenie dokazovania, pričom sa v celom rozsahu pridržiava svojich skorších dôkazných návrhov, ktoré v dostatočnej miere preukazujú skutkový dej zodpovedajúci tvrdeniam žalovaného. Odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie ku konkrétnemu procesnému postupu, ktorý vymedzil v bodoch 90. až 94. uznesenia. Žalovanému bolo dňa 09.02.2026 doručené vyjadrenie žalobcu, z ktorého obsahu vyplýva, že žalobca sa snaží tendenčne skutkovo a právne modifikovať merito veci s poukazom na inú rozhodovaciu prax v skutkovo a právne odlišných súdnych sporoch. Táto výhrada je v predmetnom konaní vopred daná aj v samotnom procesnom usmernení vyplývajúcom z bodu 91. Z výkladu tohto bodu je podľa právneho názoru žalovaného zrejmé, že odvolací súd sa nestotožňuje s dostatočnosťou právnej argumentácie žalobcu pozostávajúcu z predloženia rozsiahleho množstva iných súdnych rozhodnutí, ktoré riešia iný skutkový stav a iné právne námietky strán sporu. Zjednodušene povedané takéto tvrdenia sú nedostatočné a necielia voči účinným skutkovým a právnym tvrdeniam žalovaného, preto navrhované formálne doplnenie konštatovania vzhľadom na prijatý záväzný postup odvolacieho súdu v Uznesení nebude skutkovo a ani právne postačujúcim ako navrhuje žalobca. Žalovaný ďalej uviedol, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zdôraznil potrebu vyporiadať sa s otázkou, či mal žalobca povinnosť náležite preukázať vznik svojho postavenia ako nového veriteľa a skutočnosť, že reálne plnil pôvodnému veriteľovi, ak to žalovaný výslovne požadoval. Žalovaný konštantne namieta, že od momentu oznámenia vstupu žalobcu do ručenia nedisponoval právnou istotou o jeho postavení. Hoci žalobca zaslal potvrdenia o prijatí plnenia (zo dňa 17.06.2021 a 14.07.2021), tieto vyvolávali dôvodné pochybnosti, nakoľko neboli podpísané štatutárnymi orgánmi pôvodného veriteľa (B. Braun Medical s.r.o.) a pri podpísaných osobách nebola uvedená ich funkcia či oprávnenie konať. Podľa právneho názoru žalovaného žalobca preukázal, že k záväzku pristúpil ako spoludlžník, avšak žalovanému ako dlžníkovi nepreukázal bez dôvodných pochybností, že sa jeho postavenie zmenilo zo spoludlžníka na postavenie veriteľa. Žalovaný ako subjekt spravujúci verejný majetok mal povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a preveriť, či nárok žalobcu skutočne vznikol, aby sa vyhol riziku duplicitného plnenia alebo bezdôvodného obohatenia alebo odvrátil prípadné riziko trestnoprávnej roviny. Žalovaný riadne písomne požadoval od žalobcu, aby mu poskytol súčinnosť pri tejto pochybnosti, pričom výlučne v dispozícii žalobcu bolo možné tento sporný stav napraviť. Táto skutočnosť objektívne zakladá omeškanie na strane žalobcu ako veriteľa, ak žalovanému ako dlžníkovi neposkytol súčinnosť v zmysle a naďalej ho udržiaval v neurčitosti a nevedomosti, či došlo k zmene v osobe veriteľa a či došlo k zmene postavenia spoludlžníka na veriteľa. Kľúčovou námietkou, ktorú odvolací súd uložil v uznesení súdu prvej inštancie preskúmať, je, či nepreukázanie plnenia zo strany žalobcu spôsobilo jeho omeškanie ako veriteľa, ktoré následne vylučuje omeškanie žalovaného. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neposkytol súčinnosť potrebnú na to, aby žalovaný mohol splniť svoj záväzok s istotou, že plní správnemu subjektu. V zmysle sa veriteľ dostáva do omeškania, ak neposkytne spolupôsobenie potrebné na splnenie záväzku dlžníkom. Ak je veriteľ v omeškaní, dlžník sa nemôže dostať do omeškania so splnením záväzku. V dôsledku toho žalovanému nevznikla povinnosť platiť úroky z omeškania za obdobie, kedy trvala ním nezavinená právna neistota spôsobená nečinnosťou žalobcu. Žalovaný plnil bezodkladne po tom, čo mu bolo dňa 07.03.2022 doručené potvrdenie podpísané štatutárnym orgánom pôvodného veriteľa. Takéto konanie (plnenie) žalovaného nie je príčinne súvisiace s vedením predmetného súdneho sporu, ktoré je podľa žalovaného vedené na základe predčasne podanej žaloby, nakoľko žalobca sám bol v tom čase v omeškaní. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že podaná žaloba bola v časti príslušenstva predčasná, nakoľko žalobca až do momentu začatia súdneho konania riadne nepreukázal svoj status nového veriteľa. Takýto výkon práva, kedy žalobca účelovo udržiava dlžníka v neistote, aby následne generoval zisk z príslušenstva a trov konania, považuje žalovaný za rozporný so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi v zmysle . Žalobca si z inštitútu ručenia vytvoril „biznis model“ zameraný na nemocnice, čo potvrdzuje prierez subjektov, ktoré sú v pozícii žalovaného v priložených rozhodnutiach samotným žalobcom, pričom zneužíva ich objektívnu neschopnosť overiť si interné vzťahy medzi ručiteľom a veriteľom bez jeho aktívnej súčinnosti. Ak tieto skutočnosti skutkovo neboli v iných súdnych konania aktívne uplatnené v rámci procesnej obrany, to neznamená, že v tomto konaní neexistujú a súd prvej inštancie nie je povinný zaoberať sa týmito podstatnými okolnosťami merita veci, ak ich žalovaný argumentačne vecne správne namieta. Žalovaný poukazuje na právny výklad k zodpovednosti za omeškanie veriteľa v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo dňa 16.03.2009, v ktorom sa uvádza: „Zodpovednosť za omeškanie dlžníka, ako aj veriteľa, je objektívnou zodpovednosťou. Podľa dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže svoj záväzok plniť v dôsledku omeškania veriteľa. To znamená, že medzi omeškaním veriteľa a dlžníka musí byť vzájomná príčinná súvislosť.“ Ďalej žalovaný poukazuje na právny výklad Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. zo dňa 31.03.2010, v ktorom sa uvádza: „Věřitel se mj. může dostat do prodlení, pokud dlužníkovi neposkytne spolupůsobení, které je nutné k tomu, aby byl dlužník vůbec schopen smluvené plnění poskytnout. Součinnost věřitele může být sjednána ve smlouvě, což však není nezbytnou podmínkou pro posouzení toho, zda určitá součinnost věřitele bránila splnění dlužníkova závazku. Vždy půjde o posouzení toho, zda určitá součinnost věřitele je objektivně nutná k tomu, aby dlužník mohl plnit svůj závazek.“ Žalovaný pokukazuje na viacero zmien. Okrem najpodstatnejšej zmeny v osobe veriteľa, dochádza k zmena aj napr. v zmene platobného miesta, pričom takéto zmeny zakladajú dôvodnú obavu pre správnosť úhrady akéhokoľvek záväzku. Napriek tomu, že podľa žalobcu sú zmeny nepatrného charakteru sú spôsobilé zapríčiniť ako bezdôvodné obohatenie, tak aj možné podozrenie z naplnenia niektorej zo skutkových podstát majetkových trestných činov, napr. trestného činu podvodu. Ak mal žalovaný nakladať s verejnými financiami s odbornou starostlivosťou bol povinný dôkladne preveriť nevyhnutné skutočnosti, ktoré takéto skutkové a právne pochybnosti dôvodne zakladali. Ak žalobca tvrdí, že úhrada na nesprávny bankový účet nie je podstatným dôvodom pre banálne overenie základných informácií, ktorými ako nový veriteľ disponoval, tak zjavne zneužíval svoje postavenie a zámerne konal v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď neuviedol žalovanému nevyhnutné informácie pre to, aby mu preukázal zmenu svojho postavenia zo spoludlžníka na nového veriteľa, čím bezdôvodne predlžoval omeškanie žalovaného. V príčinnej súvislosti s týmto omeškaním si uplatňuje práve zostávajúce príslušenstvo, ktoré je predmetom žalobného nároku. Žalovaný pritom bol pripravený plniť svoj dlh avšak práve z dôvodu obáv, kto je v postavení veriteľa a kto by sa bezdôvodne obohatil nebol objektívne spôsobilý z nedostatočne poskytnutých podkladov vyhodnotiť komu plniť. Akonáhle tieto dôvody, pre ktoré žalovaný neplnil odpadli, práve v súvislosti s doplnením korektných informácií preukazujúcich postavenie, či už k osobe pôvodného veriteľa (ktorému bol žalobcom zaplatený celý dlh), tak aj k osobe žalobcu ako v postavení nového veriteľa a nie spoludlžníka, tak žalovaný bezodkladne plnil. Výhrady žalovaného sú relevantné práve s poukazom na skutkové nedostatky v podaniach žalobcu a pôvodného veriteľa, ktoré v zmysle platnej právnej úpravy týkajúcej sa ručiteľského záväzku bezprostredne vytýkal a požadoval odstrániť. Nakoľko práve žalobca týmito informáciami disponoval a napriek relevantnej požiadavke o poskytnutie súčinnosti nevyhovel skôr sám sa vystavil do omeškania ako veriteľ, a to priamo v súvislosti s so svojím postavením, kde logicky nemôže požadovať ako spoludlžník od žalovaného plnenie záväzku, kým nepreukáže relevantným spôsobom svoje postavenie veriteľa. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na zjavné obchádzanie právneho inštitútu postúpenia pohľadávky, kde by prípadné konanie žalobcu bez akejkoľvek vzájomnej komunikácie so žalovaným ako dlžníkom bolo v poriadku, pričom v rámci zabezpečovacieho ručiteľského záväzku je predpoklad, že ručiteľ koná v záujme dlžníka, tak že uspokojí dlh veriteľa a nie, že koná vo svojom záujme uspokojiť dlh pôvodného veriteľa, aby následne mohol profitovať na príslušenstve zo zaplatenej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorému poskytne informácie podľa vlastného uváženia?! V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na zjavné zneužívanie práva vymedzené v článku 5 „Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.“ Predmetom súdneho sporu nie je samotná istina dlhu ale príslušenstvo tejto istiny, ktorú práve s poukazom na okolnosti veci považuje žalovaný za predčasne uplatnenú, nakoľko jej uplatnenie žalobným nárokom je v priamom rozpore s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi a nemôže za daných okolností ani požívať súdnu ochranu. Žalovaný replikuje svoju argumentáciu k výkladu , podľa ktorej ručiteľ splnením záväzku nadobúda práva veriteľa, avšak vo vzťahu k dlžníkovi mu vzniká jeden nový regresný nárok na náhradu poskytnutého plnenia. Žalobca nevstupuje do pôvodných zmluvných vzťahov v celom rozsahu, ale nadobúda právo na náhradu sumy, ktorú reálne vynaložil. Keďže žalobca uspokojil pôvodného veriteľa jednou sumou, uplatňuje si voči žalovanému jeden nárok, z čoho vyplýva právo na maximálne jednu paušálnu náhradu 40 EUR, a nie 189-krát, ako to mechanicky odvodzuje z počtu pôvodných faktúr. Priznanie 189-násobku paušálnej náhrady (7.560 EUR) by bolo v rozpore s účelom tohto inštitútu, nakoľko žalobcovi objektívne nevznikli administratívne náklady s vymáhaním 189 jednotlivých pohľadávok, ale uplatňuje si jeden regres. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd žalobu o zaplatenie 187.598,93 eur s príslušenstvom v zostávajúcej časti žalobného nároku v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Dňa 28.03.2026 žalobca doručil Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 19.02.2026, vydaný v obdobnej veci, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin vydaný v prospech žalobcu.

12. Dňa 21.04.2026 sa na Okresnom súde Trnava konalo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili strany ani ich právni zástupcovia, svoju neúčasť všetci ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe opätovne vyhovel.

13. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dokladov nachádzajúcich sa v spise, a to: Ručiteľské vyhlásenie spoločnosti BFF Central Europe s.r.o. č. zo dňa 28.04.2021, Výzva na plnenie zo dňa 28.04.2021 od B Braun Medical s.r.o. doručená žalovanému dňa 06.05.2021 + reklamácia poštovej doručenky zo Slovenská pošta, a.s., Výzva na plnenie zo dňa 17.05.2021 - uplatnenie si záväzku z ručenia od B Braun Medical s.r.o. adresovaná žalobcovi, Oznámenie žalobcu o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 18.05.2021 + poštová doručenka zo dňa 19.05.2021, Oznámenie žalobcu o plnení z ručenia zo dňa 03.06.2021 doručené žalovanému dňa 07.06.2021, Vyjadrenie žalovaného k Oznámeniu o plnení z ručenia zo dňa 11.06.2021, odpoveď žalobcu na vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.06.2021 + emailová správa preukazujúca odoslanie vyjadrenia žalovanému, potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 18.06.2021 od B Braun Medical s.r.o. adresované žalobcovi, Potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 14.07.2021, Žiadosť o potvrdenie zo dňa 23.11.2021, Žiadosť o potvrdenie zo dňa 26.01.2022 Odpoveď na Vašu žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 26.1.2022.

14. Súd vykonal dokazovanie ručiteľským vyhlásením č. zo dňa 28.04.2021, v zmysle ktorého ručiteľ BFF Central Europe s.r.o. vyhlásil veriteľovi B. Braun Medical s.r.o., že spoločnosť ručiteľa veriteľa uspokojí, ak dlžník nesplní záväzky voči veriteľovi vzniknuté medzi dlžníkom a veriteľom na základe dodania tovaru a služieb veriteľom dlžníkovi, do súhrnnej výšky 201.914,50 eur za nasledovných podmienok. Doba, počas ktorej toto ručenie trvá je do 26.07.2021, vo vzťahu k vyššie špecifikovaným záväzkom dlžníka preberá ručiteľ týmto ručiteľským vyhlásením ručenie do súhrnnej výšky 201.914,50 eur, táto suma bude predstavovať limit súhrnného plnenia, ktoré je ručiteľ povinný poskytnúť veriteľovi za dlžníka počas trvania doby tohto ručenia, pričom táto suma sa bude postupne počas trvania doby tohto ručenia znižovať o každé plnenie, ktoré ručiteľ za dlžníka poskytne veriteľovi, čím bude dochádzať k znižovaniu rozsahu záväzkov, za ktoré sa ručiteľ týmto ručiteľským vyhlásením zaručuje, pričom, ak ručiteľ poskytne za dlžníka veriteľovi počas trvania doby tohto ručenia plnenia v súhrnnej výške 201.914,50 eur, jeho ručenie podľa tohto ručiteľského vyhlásenia automaticky zaniká. Ďalej bolo dojednané, že ručiteľ poskytne veriteľovi plnenie záväzkov dlžníka, za ktoré sa týmto ručiteľským vyhlásením zaručil, a ktoré dlžník veriteľovi nesplnil, na základe písomnej výzvy veriteľa doručenej ručiteľovi, pričom ručiteľ poskytne veriteľovi toto plnenie do 14 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie a súčasného splnenia všetkých podmienok podľa bodu 3.3 zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. zo dňa 26.04.2021. K ručiteľskému vyhláseniu bola pripojená príloha a to zoznam záväzkov dlžníka.

15. Súd ďalej vykonal dokazovanie oznámením o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 18.05.2021, ktorým žalobca oznamoval žalovanému, že na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 28.04.2021 sa stal ručiteľom žalovaného. Bolo uvedené, že predmetom ručenia je pohľadávka spoločnosti B. Braun Medical s.r.o., vyplývajúca z objednávok zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a následne vystavených faktúr aktuálne vo výške 187.598,93 eur a jej príslušenstva s tým, že bolo poukazované, že zoznam faktúr je prílohou oznámenia. Bolo poukázané na to, že veriteľ si na základe listu doručeného žalobcovi dňa 18.05.2021 uplatnil voči žalobcovi ako ručiteľovi nároky z ručenia. Týmto informoval žalobca žalovaného, že veriteľ uplatnil nároky z titulu ručenia a žiadal žalovaného, aby sa oboznámil so všetkými prípadnými námietkami, ktoré v danom čase boli žalovanému známe a ktoré by bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi. Taktiež oznámenie obsahovalo žiadosť o písomné oznámenie prípadných námietok do piatich pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 19.05.2021.

16. Z oznámenia o plnení z ručenia zo dňa 03.06.2021 v zmysle, ktorého žalobca žalovanému oznamoval, že na základe ručiteľského vyhlásenia sa stal ručiteľom vyplýva to, že predmetom určenia boli pohľadávky spoločnosti B. Braun Medical s.r.o., vyplývajúce z objednávok zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a následne vystavených faktúr v celkovej výške 187.598,93 eur. Žalobca súčasne uviedol, že tieto pohľadávky dňa 29.11.2021 zaplatil ako ručiteľ a splnil svoj záväzok z ručenia na základe výzvy v prospech veriteľa. Na základe uvedených skutočností uviedol, že sa dňa 28.05.2021 stal voči žalovanému novým veriteľom z uvedených pohľadávok. Súčasne požiadal, aby v lehote piatich dní od obdržania tohto listu žalovaný odsúhlasil výšku dlžnej čiastky.

17. Podľa výzvy na plnenie, bola doručovaná zo strany spoločnosti B. Braun Medical s.r.o. zo dňa 28.04.2021, ktorá bola doručená žalovanému dňa 05.05.2021, podľa doručenky, pôvodný veriteľ žalovaného vyzval na zaplatenie sumy v celkovej výške 187.598,93 eur, ktoré sa stali splatnými k 31.10.2020. Súčasne bol žalovaný vyzvaný na úhradu splatnej pohľadávky a to v lehote desiatich dní od doručenia tejto výzvy a súčasne bolo uvedené číslo účtu. Tiež bolo uvedené, že v prípade, ak nebude pohľadávka uhradená, vyzve spoločnosť žalobcu na úhradu pohľadávky, ktorá sa stala na základe ručiteľského vyhlásenia podľa a nasledujúcich zo dňa 28.04.2021 ručiteľom žalovaného.

18. Súd ďalej vykonal dokazovanie obchodným listom, a to výzvou na plnenie - uplatnenie si záväzku z ručenia, ktorú doručovala spoločnosť B. Braun Medical s.r.o. žalobcovi zo dňa 17.05.2021, ktorou vyzývala žalobcu na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 28.04.2021 na úhradu pohľadávky vo výške 187.598,93 eur v lehote štrnástich dní.

19. Súd mal preukázané z potvrdenia o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 18.06.2021, že spoločnosť B. Braun Medical s.r.o. týmto potvrdila spoločnosti žalobcu ako ručiteľovi na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 28.04.2021, že jej bolo dňa 29.11.2021 poskytnuté plnenie za pohľadávky vyplývajúce z objednávok zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a následne vystavených faktúr vo výške istiny 187.598,93 eur.

20. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Súd má za preukázané, že v priebehu konania prišlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu zaplatenia žalovanej istiny zo strany žalovaného. S poukazom na ustanovenie tak súd týmto rozsudkom konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 187.598,93 eur zastavil.

22. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

23. Podľa ustanovenia , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

24. Podľa ustanovenia , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 25. Podľa ustanovenia , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 26. Podľa ustanovenia , ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. 27. Podľa ustanovenia druhá veta , súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil. 28. Podľa , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. 29. Podľa , ak čas splnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. 30. Podľa ustanovenia , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 31. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť' splniť záväzok. 32. Podľa ustanovenia , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 33. Podľa ustanovenia , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ' je oprávnený to od neho požadovať. 34. Podľa ustanovenia , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 35. Podľa ustanovenia , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

36. Podľa ustanovenia , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa odseku 2 ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

37. Podľa ustanovenia a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

38. Podľa ustanovenia , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

39. Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

40. Podľa ustanovenia , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

41. Súd mal za základe vykonaného dokazovania za preukázané, že spoločnosť B.Braun Medical s.r.o. bol veriteľom žalovaného v zmysle pohľadávok vzniknutých na základe dodania tovaru a služieb spoločnosťou B.Braun Medical s.r.o., žalovanej do súhrnnej výšky 201.914,50 eur. Žalovaný v konaní nepopieral, že pohľadávky uplatnené v tomto konaní neboli z jeho strany pôvodnému veriteľovi uhradené a že faktúry vystavené pôvodným veriteľom sú dôvodné. Súd mal za preukázané, že žalobca sa v zmysle ustanovenia jednostranného ručiteľského vyhlásenia zo dňa 28.04.2021 zaviazal, že ako ručiteľ žalovaného dlžníka, uspokojí klienta, v prípade ak žalovaný neuhradí svoj dlh. Žalobca z titulu ručiteľa na základe výziev na plnenie od pôvodného veriteľa žalovaného spoločnosti B.Braun Medical s.r.o. splnil dlh za žalovaného. Žalobca realizoval výzvu zo dňa 18.05.2021 a oznámil žalovanému, že sa stal jeho ručiteľom s tým, že predmetom ručenia sa stala pohľadávka spoločnosti B.Braun Medical s.r.o. v danom čase vo výške 187.598,93 eur.

42. Predmetný právny úkon t. j. ručenie je zabezpečovacím inštitútom . Zmluvná cesia nie je zabezpečovacím inštitútom, jej podstata spočíva v zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka. Dohoda o zákaze cesie v zmysle ust. sú teda bez právnej relevancie. Žalobca vystavením písomných ručiteľských vyhlásení s ohľadom na zásadu zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nekonal v rozpore so žiadnymi ustanoveniami či iných právnych predpisov. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči žalobcovi, žalobca ako veriteľ má zo zákona právo na úroky z omeškania. Žalobca si žalobou uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne. Pri posudzovaní požadovaných úrokov z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania. Okrem úrokov z omeškania vzniklo žalobcovi zo zákona právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi aj túto čiastku.

43. Súd nad rámec uvedeného dodáva, že samotná skutočnosť, že žalovanou je nemocnica, ešte neodôvodňuje, aby si nemocnica riadne a včas neplnila svoje záväzky voči veriteľom. Nemocnica ako štátna príspevková organizácia je štandardným účastníkom zmluvných vzťahov. Žalobca nie je subjekt, ktorý je zodpovedný za nefungujúci systém verejného zdravotníctva a za finančné poddimenzovanie štátnych nemocníc. Zanedbanie si povinností štátu nemôže ísť na úkor veriteľa a jeho zákonného nároku. Samotná skutočnosť, že žalované pohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na základe dodania zdravotníckeho materiálu a liekov taktiež nemôže odôvodňovať záver súdu, podľa ktorého je žalované príslušenstvo nemravné a nepoctivé. Nepoctivým a nemravným nie je ani poskytnutie ručenia za pohľadávky a ich príslušenstva.

44. V danom prípade ide o peňažnú pohľadávku. Peňažná pohľadávka nie je spätá s osobou pôvodného veriteľa. Jej obsahom je povinnosť dlžníka plniť svoj záväzok v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na jej obsah. Z vyhlásenia je zrejmé, ktorý záväzok má byť ručením zabezpečený. Je daná jeho presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, aj právneho dôvodu. Nebolo preukázané, že by žalovaný po tom, čo jej žalobca oznámil, vzniesol akékoľvek námietky.

45. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že na rozdiel od úpravy ručenia v , podľa právnej úpravy vzniku ručenia na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa v zmysle , sa v záujme zjednodušenia vzniku ručenia v obchodných vzťahoch, vychádza z prezumovanej akceptácie ručenia zo strany veriteľa, ktorej však zodpovedá právo veriteľa odmietnuť vznik ručenia. Bez akceptácie veriteľa nemôže byť ručenie voči nemu účinné, avšak v obchodnoprávnych vzťahoch táto akceptácia môže byť neformálna, faktická či dokonca prezumovaná. Napriek tomu, že ust. dohodu medzi veriteľom a ručiteľom výslovne nespomína, treba ju predpokladať, nakoľko vyplýva zo samej podstaty ručenia ako jedného z druhov zabezpečovacích inštitútov.

46. Žalovaný v konaní uviedol obranu, v zmysle ktorej namietal, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca ako ručiteľ plnil jeho veriteľovi, zo strany žalobcu voči žalovanému, čo má za následok omeškanie žalobcu, ktoré vylučuje omeškanie žalovaného, ďalej tvrdil to, že je možné, nepreukázanie toho, že žalobca ako ručiteľ plnil jeho veriteľovi, zo strany žalobcu voči žalovanému pred začatím súdneho konania považovať za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku, ak nesplnenie tejto povinnosti bolo resp. mohlo byť dôvodom vzniku ďalších nárokov žalobcu (súdnych trov, úrokov z omeškania, paušálnych náhrad) a že žalovaný nezapríčinil zastavenie konania vzhľadom na nepreukázanie toho, že žalobca ako ručiteľ plnil jeho veriteľovi, preto by nemal znášať trovy tej časti konania, v ktorej bolo konanie zastavené. Podľa odvolacieho súdu bolo potrebné zamerať sa na riešenie otázky, či mal žalobca povinnosť náležite preukázať žalovanému jednak vznik jeho postavenia ako ručiteľa žalovaného a jednak to, že z tohto ručiteľského záväzku plnil a teda že vstúpil podľa do práv pôvodného veriteľa žalovaného, ak predloženie týchto dokladov výslovne požadoval žalovaný, a to od času, kedy sa žalobca voči nemu domáhal žalovaného plnenia. Odvolací súd zhrnul, že na túto otázku nadväzuje námietka žalovaného, či v prípade existencie takejto povinnosti žalobcu ako ručiteľa je možné nepreukázanie plnenia zo strany ručiteľa dlžníkovi (žalovanému) považovať za omeškanie ručiteľa, vylučujúce prípadné omeškanie dlžníka. Konajúci súd v tejto súvislosti uvádza chronologický prehľad skutkových okolností v prejednávanej veci: Najskôr sa pôvodný veriteľ žalovaného B Braun Medical s.r.o. obrátil na žalovaného dlžníka s písomnou výzvou zo dňa 28.04.2021 na zaplatenie jeho dlhu v stanovenej lehote, s tým, že ak tak neučiní v stanovenej lehote, tak požiada o plnenie ručiteľa – BFF Central Europe s.r.o., čiže žalobcu, ktorý poskytne plnenie veriteľovi miesto nepoctivého a omeškaného dlžníka. Žalovaný bol teda vopred písomne informovaný priamo od jeho veriteľa, že aká je situácia, čo sa bude diať, kto je ručiteľom a za splnenia akých podmienok bude ručiteľ plniť veriteľovi miesto dlžníka. Keďže žalovaný dlžník nereagoval na výzvu jeho veriteľa na zaplatenie svojho dlhu, obrátil sa veriteľ žalovaného dňa 17.05.2021 na žalobcu ako ručiteľa so žiadosťou o plnenie miesto žalovaného dlžníka, za účelom uspokojenia sa v podobe plnenia z ručenia. Žalobca sa bezprostredne po tom, ako sa na neho obrátil veriteľ žalovaného dlžníka so žiadosťou o platbu, obrátil na žalovaného dlžníka za účelom predloženia prípadných námietok voči veriteľovi, a to vo forme Oznámenia o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 18.05.2021. Následne žalobca pristúpil dňa 28.05.2021 k poskytnutiu plnenia veriteľovi žalovaného z titulu plnenia z ručenia, o čom žalobca písomne informoval žalovaného dlžníka Oznámením o plnení z ručenia zo dňa 03.06.2021, doručené žalovanému dňa 07.06.2021, pričom súčasťou oznámenia bol aj detailný prehľad o tom, ktoré záväzky zaplatil žalobca ako ručiteľ veriteľovi žalovaného miesto žalovaného. Na žalobcove Oznámenie o plnení z ručenia reagoval listom zo dňa 11.06.2021 žalovaný, kde okrem iného uviedol, že žiada o preukázanie plnenia z ručenia zo strany žalobcu veriteľovi žalovaného, na čo listom zo dňa 18.06.2021 zareagoval žalobca, pričom ako prílohu tohto listu doručil žalovanému potvrdenie vystavené obchodnou spoločnosťou B Braun Medical s.r.o. ako pôvodného veriteľa žalovaného o tom, že dňa 28.05.2021 prijal od žalobcu plnenie z titulu ručenia vo výške 187.598,93 eura. Možno konštatovať, že žalobca už dňa 18.06.2021 konal nad rámec povinností, ktoré mu ukladá právna úprava ručenia v od a nasl. Nie je totiž daná zákonná právna povinnosť žalobcu preukazovať žalovanému dlžníkovi poskytnutie plnenia pôvodnému veriteľovi žalovaného z titulu ručenia. Postačuje, že pôvodný veriteľ informuje žalovaného dlžníka o tom, že za neho splní jeho dlh ručiteľ. V zmysle sa môže žalobca ako veriteľ žalovaného dlžníka dostať do omeškania so splnením povinnosti vtedy, ak by porušil nejakú svoju právnu povinnosť, ktorá by bránila dlžníkovi poskytnúť plnenie veriteľovi. Zo skutkových okolností prípadu však nevyplynulo, že by žalobca poručil nejakú povinnosť a žalovanému vôbec nič nebránilo poskytnúť plnenie žalobcovi ako svojmu veriteľovi. Dokonca, žalobca navyše - nad rámec jeho povinností predložil žalovanému písomné potvrdenie vystavené pôvodným veriteľom žalovaného o prijatí plnenia v príslušnej výške. Pokiaľ žalovaný uvádza, že potreboval ešte nejaké iné, ďalšie resp. dodatočné potvrdenie, podpísané inou osobou, že chce nejaký výpis z účtovníctva žalobcu a podobne, v pri ručení neexistuje právna norma, ktorá by prikazovala žalobcovi poskytnúť ďalšiu dokumentáciu žalovanému alebo ktorá by žalovaného oprávňovala od žalobcu niečo takéto požadovať. Žalobca ako veriteľ žalovaného preto nemohol byť v omeškaní so splnením právnej pomoci podľa , keďže žiadnu takúto právnu povinnosť voči žalovanému nemal a už vôbec nemohlo správanie sa žalobcu brániť žalovanému v zaplatení jeho záväzkov voči žalobcovi. Žalobca neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, práve naopak, žalobca ako nový veriteľ žalovaného poskytol žalovanému nad rámec svojich zákonných povinností písomné potvrdenie vydané pôvodným veriteľom žalovaného zo dňa 18.06.2021 o prijatí plnenia z ručenia od žalobcu, ktorého poskytnutie ale nemá žiaden vplyv na plynutie úrokov z omeškania, nakoľko tie plynú neustále a nedochádza k prerušeniu ich plynutia plnením z ručenia. To isté platí aj o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, na ktorých zaplatenie má žalobca nárok v prvý deň omeškania žalovaného so zaplatením jeho záväzkov voči žalobcovi, čo je prvý deň po plnení z ručenia. Tvrdenia žalovaného o tom, ako sa jeho dlh prestal úročiť v okamihu poskytnutia plnenia zo strany ručiteľa veriteľovi dlžníka, a že začali ďalej plynúť až po tom, ako žalobca poskytol žalovanému nejaké potvrdenie o plnení z ručenia v podobe, akú si svojvoľne a bez právneho základu vymenil žalovaný nemá oporu v ani rozhodnutiach súdov. Žalovaný nekonkretizoval vo svojich písomných podaniach či ústnych vyjadreniach žiadnu konkrétnu právnu povinnosť, ktorej porušenia sa mal žalobca dopustiť. Možno teda zhrnúť, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že dlžník voči ručiteľovi nemôže byť s ohľadom na ust. v spojení s a v omeškaní so splnením svojho záväzku do momentu preukázania úhrady v prospech pôvodného veriteľa z titulu ručenia, súd uvádza, že sa s argumetáciou žalovaného nemôže stotožniť, keďže podľa , splnenie záväzku dlžníka ručiteľom má za následok, že ručiteľ nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa v spojení s , . Pri subrogačnej zmene v subjekte právneho vzťahu (zmene v osobe veriteľa v dôsledku splnenia ručiteľského záväzku) jednotlivé práva a nároky, vrátane nároku na úrok z omeškania nezanikajú ani nedochádza k ich zmene, ale prechádzajú na nového veriteľa, ktorý vstupuje do práv pôvodného veriteľa. Je preto opodstatnené žalovaného žalovaného zaviazať aj na úhradu zákonných úrokov z omeškania, tak ako to požadoval žalobca a to od nasledujúceho dňa po splnení ručiteľského záväzku voči pôvodnému veriteľovi. Súd opakuje, že ak žalovaný namietal porušenie povinnosti žalobcu poskytnúť mu súčinnosť na splnenie jeho záväzku, neidentifikoval v tejto súvislosti žiadnu konkrétnu zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, ktorú žalobca v tejto súvislosti porušil.

47. Vzhľadom na uvedené tak mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy vymedzenej v jednotlivých faktúrach, ktoré medzi stranami sporu sporné neboli.

48. Pokiaľ ide o úrok z omeškania aj v tomto sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu s tým, že ručiteľ sa stal novým veriteľom dlžníka namiesto pôvodného veriteľa s plnením pôvodnému veriteľovi, záväzok dlžníka však trvá naďalej v danom prípade je zrejmé, že žalobca dňa 29.05.2021 vstúpil do práv veriteľa, t.j. od uvedeného dňa je žalovaná v omeškaní, plnenie ručiteľa nespôsobilo, že by došlo k prerušeniu omeškania žalovanej, súd priznal teda žalobcovi úrok z omeškania od 30.11.2021 do zaplatenia žalovanej istiny dňa 10.03.2022, a to v kapitalizovanej výške 13.229,58 eur (v zákonnej výške 9% ročne podľa ust. v spojení ust. nariadenia vlády SR č. 21/2013 počnúc dňom, keď žalobca plnil veriteľovi z titulu ručenia, t.j. 29.05.2021 do zaplatenia žalovanej istiny dňa 10.03.2022.

49. Súd dodáva, že vo sfére obchodného práva, ručiteľovi v zmysle nevzniká voči dlžníkovi právo na náhradu za poskytnuté plnenie z titulu ručenia, ale vstupuje do práv a povinností veriteľa voči žalovanému, pričom nadobúda voči dlžníkovi práva pôvodného veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má pôvodný veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. To znamená, že právny názor žalovaného, podľa ktorého k tomu, aby sa dostal do omeškania, je potrebná výzva zo strany žalobcu na plnenie v príslušnej lehote a nezaplatenie dlhu žalovaným v tejto lehote, nie je súladná s platnou právnou úpravou .

50. Žalobca nadobudol voči dlžníkovi/žalovanému práva veriteľa. Žalovaný uvedený dátum (dátum, odkedy žalobca žiadal, aby bol žalovaný súdom zaviazaný na platenie úrokov z omeškania) spochybnil. Žalobca vstúpil do práv veriteľa dňa 28.05.2021 to jest od uvedeného dňa je žalovaný v omeškaní s plnením už voči žalobcovi nakoľko pôvodný veriteľ si už po uvedenom dátume z uhradenej istiny príslušenstvo uplatniť nemôže, bol totiž v rozsahu istiny uspokojený ručiteľom. Plnenie ručiteľa nemá žiadny vplyv na plynutie omeškania. Je nesporné, že v tom čase - v čase plnenia ručiteľom záväzok žalovaného na istine a omeškanie s jej úhradou trvalo. Plnením ručiteľa sa na uvedenej skutočnosti nič nezmenilo, k pretrhnutiu omeškania nijakým spôsobom nedošlo, omeškanie trvalo naďalej - zmenil sa len subjekt, voči ktorému je žalovaný povinný úrok z omeškania plniť (z veriteľa na ručiteľa). Preto súd priznal žalobcovi nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania od 29.05.2021 do zaplatenia (10.03.2022).

51. Po začatí konania žalovaný zaplatil žalobcovi celú istinu, v dôsladku čoho vzal žalobca v tejto časti žalobu späť a úroky z omeškania kapitalizoval ku dňu úhrady dňa 10.03.2022. Výšku kapitalizovaných úrokov žalovaný nerozporoval, preto sa považuje v zmysle ust. za nespornú.

52. Žalovaný rozporoval nárok žalobcu na zaplatenie paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok nad jednorazovú sumu 40 eur. Žalobca v konaní žiadal priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením 189 pohľadávok vo výške 7.560 eur (189 x 40 eur). V tejto súvislosti súd uvádza, že to, že žalobca si nárok viažuci sa na tieto samostatné pohľadávky uplatnil v jednom súdnom konaní nemení nič na skutočnosti, že právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa viaže na uplatnenú pohľadávku, a to bez ohľadu na počet konaní, v ktorých si dané pohľadávky žalobca uplatní. Vzhľadom na uvedené súd považoval nárok žalobcu aj v tejto časti za opodstatnený v celej jeho uplatnenej výške.

53. Súd pre úplnosť poukazuje na aplikovateľné Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022 sp. zn. v zmysle, ktorého právnej vety :I. Veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa v spojení s Nariadenia Vlády SR č. vo výške 40,- eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená. II. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.

54. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi a citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený.

55. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa ustanovenia , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

58. Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

59. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Podľa ustanovenia , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

62. Na základe prejavu vôle žalobcu, ktorý vzal svoju žalobu späť v časti žalovanej istiny musel súd konanie zastaviť, pretože ide o sporové konanie, a žalobca v rámci svojej dispozičnej právomoci môže kedykoľvek v priebehu konania vziať podanú žalobu späť. Prejavom jeho vôle je súd viazaný a odhliadnuc od prípadov, kedy žalovaný so späťvzatím žaloby dôvodne nesúhlasí (za splnenia zákonom stanovených procesných predpokladov), súd musí konanie obligatórne zastaviť. K zastaveniu konania v časti žalovanej istiny síce došlo, ako je uvedené vyššie, na základe späťvzatia žaloby, avšak späťvzatie žaloby bolo podané z dôvodu úhrady nároku žalobcu uplatňovaného v žalobe vo výške 187.598,93 eur žalovaným. Žalovaný úhradou žalovanej pohľadávky po začatí konania spôsobil, že žalobca bol nútený vziať žalobu v časti žalovanej istiny späť, v dôsledku čoho konanie v časti žalovanej istiny muselo byť zastavené.

63. Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu, a týka sa to aj konania o trovách konania. Úspech v konaní sa teda aj pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, preto je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná. (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu z 12. februára 2013, sp. zn. )

64. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania (aj trov odvolacieho konania) v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ().