Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 95/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť H. V., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., B., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46 a čl. 48 ods. 2

a porušenie

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a

takto

rozhodol:

Sťažnosť H. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2012 doručená sťažnosť H. V., B.(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.

J. F., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46 a

(ďalej len „“) a porušenie

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. v súvislosti s nevyplatením jej trov konania okresným súdom na

základe nálezu ústavného súdu sp. zn. z 31. mája 2012, ktorým vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom okresného súdu, prikázal okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €

a náhradu trov konania vo výške 314,18 €.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „(t)rovy konania jej zo strany OS Ba I

(porušovateľa) dodnes vyplatené neboli...

Preto sťažovateľka podala návrh na začatie exekučného konanie. Ten bol OS Ba 1

doručený dňa 22. 10. 2012, no v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zák.

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ostal OS BA I nečinný.“.

Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením označených práv uviedla: «OS

Ba I postupuje tak, že očividne porušuje jej ústavne garantované právo na spravodlivý

proces. Sťažovateľka je postupom OS Ba I (porušovateľa) jasne a bezostyšne

diskriminovaná... Máme na mysli postavenie H. V., ktorú sa porušovateľ (dlžník v kontexte

exekučného konania) zjavne snaží trestať: satisfakciu jej vyplatil po márnom uplynutí

patričnej lehoty a až po opakovaných prosbách H. V. Zvyšok nároku jej bez akéhokoľvek

vysvetlenia odmieta vyplatiť. OS Ba I sa postavil do pozície vrchnosti, ktorá mieni

rozhodovať o tom, či akceptuje svoje postavenie dlžníka.

Postup sťažovateľa je tak klasickým prejavom porušenia princípu rovností zbraní

medzi oprávnenou osobou, občiankou SR na jednej strane a povinným subjektom na druhej

strane, ktorým je štát, konkrétne OS Ba I, s možnosťou rozhodovať vo svojej kauze

a znemožniť, aby oprávnený dosiahol vydanie náležitého rozhodnutia voči dlžníkovi, keď

rozhodujúcim subjektom je sám dlžník...

Tvrdíme, že z vyššie uvedených skutočností sa dá vyvodiť záver o priamej spojitosti

porušenia základných práv sťažovateľky - H. V. - s ústavne fixovanými požiadavkami na

súdnu ochranu a spravodlivý proces. Medzi napadnutým postupom OS Ba I, teda medzi

ignorovaním povinnosti OS Ba I, priamo vyplývajúcej z Nálezu Ústavného súdu SR č. k. IV.

ÚS 98/2012 zo dňa 31. 05. 2012 a včasným nevyplatením priznanej satisfakcie a úplným

odmietnutím vyplatiť sťažovateľke priznané trovy konania pred ÚS SR zo strany OS Ba I

(porušovateľa) na strane jednej a porušenými základnými právami sťažovateľky na strane

druhej existuje priama príčinná súvislosť. To je stupňované odmietnutím OS Ba I v zákonom

stanovenej lehote, ale aj vôbec rozhodnúť o poverení k exekúcii (v intenciách § 44 a nasl.

Exekučného poriadku: , v platnom znení, o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti). Postupom porušovateľa (OS Ba I) došlo a dochádza k porušeniu

základných práv sťažovateľky: je jej zo strany porušovateľa spôsobená ujma na právach

preto, že uplatnila svoje základné práva a slobody, je porušené jej právo vlastniť a

disponovať s majetkom. Je jej odopretá súdna ochrana. Porušovateľ svojím postupom

konkrétne porušil , a ods. 5 v spojení s a

Slovenskej republiky.

Sťažovateľka sa domáhala ochrany jej práv aj v súlade s ustanoveniami zákona

č. o súdoch. ... Snaha sťažovateľky „hýbať záležitosťou“ sa však i tak

nestretla s adekvátnou súdnou odozvou. Je očividné, že z pozície OS Ba I neboli prijaté

žiadne reálne opatrenia, zaručujúce, aby OS Ba I splnil voči sťažovateľke to, čo mu ukladá

cit. právoplatný a vykonateľný Nález Ústavného súdu SR. OS Ba I dodnes ani nevydal

zákonom predvídané exekučné poverenie (no ani predpísaným uznesením nereagoval

negatívne). Sťažovateľka nevidí žiadnu verifikovateľnú garanciu odstránenia nečinnosti,

resp. neefektívnej činnosti Okresného súdu Bratislava I.»

V súvislosti so sťažovateľkou namietanou nečinnosťou okresného súdu sťažovateľka

spolu so sťažnosťou predložila ústavnému súdu podanie zo 4. novembra 2012 adresované

predsedníčke okresného súdu, v ktorom uviedla: «upozorňujme, že podľa našich informácií

dňa 06. 11. t. r. je pätnástym dňom lehoty pre povinné vydanie exekučného poverenia...

exekučný návrh je pre lepšiu orientáciu v prílohe.

Naša mandantka - so znalosťou ZoÚS, ktorý v § 56 ods. 5 výslovne uvádza: „... ak

ÚS SR rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu“ ako aj so znalosťou Nálezu Ústavného súdu

SR sp. zn. z 10. 07. 2002, ktorý obsahuje sentenciu, že nevyplatenie

priznaného finančného zadosťučinenia k rukám oprávneného sťažovateľa v zákonom

stanovenej dvojmesačnej lehote je porušením a článku 48 ods. 2 SR –

žiada o nápravu aktuálne nezákonného stavu a pre prípad renitencie dala nám jasný pokyn

podať voči OS Ba I ústavnú sťažnosť.»

Sťažovateľka návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

odôvodnila takto: „Pre výraznú intenzitu zásahu do práv sťažovateľky - ignoranciu práva a

negovanie kompetencie ÚS SR zo strany porušovateľa: všeobecného súdu! - žiada

sťažovateľka, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- € (slovom päťsto

Eur). Renitencia a cynizmus OS Ba I by v nepotrestanej podobe viedli k stavu, že právo

občana na súdnu ochranu by sa stalo iluzórnym, bolo by teda ohrozené vo svojej podstate.“

Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I odmietnutím vyplatiť trovy konania pred Ústavným

súdom SR porušil právo H. V. nar..., bytom: B., aby mohla vlastniť majetok a disponovať

ním a aby jej nebola spôsobená ujma na právach pre to, že uplatnila svoje základné práva a

slobody, zaručené , a ods. 5 v spojení s a

Slovenskej republiky.

2. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo H. V., nar..., bytom: B., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

3. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. H. V., nar..., bytom: B., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

500,- € (slovom päťsto Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť H. V., nar..., bytom: B., trovy

konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia

tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F., č. ú.:..., vedený vo V., a. s. B.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľka spája porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46

a a porušenie s nečinnosťou okresného súdu

v označenom konaní v súvislosti s nevyplatením jej trov konania.

Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že

uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,

ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide

o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu

verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ťažisko argumentácie sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením ňou

označených základných práv a porušením spočíva v tom, že

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom z dôvodu, že okresný súd v zákonom

ustanovenej lehote nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa

§ 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci

v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

K uvedenému ústavný súd už zaujal stanovisko (), keď uviedol, že pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v (obdobne aj pojem „v primeranej

lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd)

je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone

ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri

posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný súd na takéto lehoty síce

prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného

práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho

orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného

článku nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne

nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách ().

Ústavný súd navyše poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, z ktorej vyplýva,

že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva podľa (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

Z príloh predložených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podaním zo 17. októbra

2012 navrhla súdnemu exekútorovi, aby na základe nálezu ústavného súdu vykonal

exekúciu proti okresnému súdu. Následne, súdny exekútor podaním z 18. októbra 2012

požiadal okresný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie bola okresnému súdu doručená 22. októbra 2012.

Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade posledným dňom lehoty na rozhodnutie

o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol 6. november 2012.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa

ktorej o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , ). V prípade, ak ústavný súd zistí,

že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , návrh odmietne

ako zjavne neopodstatnený (, , ).

Ústavný súd vzhľadom na doteraz uvedené konštatuje, prihliadajúc aj na uplynutie

zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

a doručenie sťažnosti ústavnému súdu, že sťažovateľkou namietané nedodržanie zákonom

ustanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia nepredstavuje podľa jeho názoru takú intenzitu,

že by mu bolo možné pripísať ústavný rozmer, teda že by umožňovalo vysloviť porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov

v napadnutom konaní po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Súčasný stav napadnutého

konania podľa názoru ústavného súdu nevylučuje definitívne možnosť prerokovania

predmetnej veci v primeranej lehote.

Zohľadňujúc uvedené ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť v tejto časti aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že predsedníčke okresného súdu podala sťažnosť

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); takouto

sťažnosťou má byť podľa jej tvrdenia podanie zo 4. novembra 2012. Z obsahu tohto

podania je však zrejmé, že sťažovateľka namietala prieťah v postupe okresného súdu ešte

pred uplynutím zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie (6. novembra 2012). Zohľadňujúc túto skutočnosť ústavný súd obsahovo

vyhodnotil podanie označené sťažovateľkou ako sťažnosť len ako upozornenie na blížiace

sa uplynutie zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, a nie ako kvalifikovanú sťažnosť podľa a nasl.

Z. z. Plynutie zákonnej lehoty na vykonanie príslušného procesného úkonu zo strany súdu

z povahy veci v zásade vylučuje možnosť, aby v zákonom predpokladanom časovom rámci

došlo k ústavne relevantnému prieťahu v postupe súdu. Kvalifikované podanie sťažnosti

podľa a nasl. tak prichádza do úvahy v zásade až po

uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie príslušného úkonu zo strany súdu. Znamená to, že

v relevantnom čase účinný prostriedok na ochranu ňou označených práv sťažovateľka

neuplatnila; uplatnila ho predčasne, t. j. v čase, keď reálne k prieťahom v namietanom

konaní nemohlo ešte vôbec dochádzať.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25

ods. 2 pre jej neprípustnosť.

V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti v časti namietajúcej porušenie čl. 48 ods. 2

označeným postupom okresného súdu ústavný súd odmietol aj zvyšnú časť

sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a 5 a , ako aj porušenie , pretože v danom prípade ich

porušenie nemožno posudzovať bez spojitosti s . Sťažovateľka totiž

namieta porušenie svojich základných práv a tiež porušenie postupom

okresného súdu v napadnutom konaní v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov)

s namietaným porušením jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky (prikázanie okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a priznanie náhrady trov konania), ktoré

sa vecne viažu na vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv, stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za

predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2013