Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 126/2013
PDF · 164.89 KB
No categories available
I. ÚS 126/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť E. H., I., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 13/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra
2012 doručená sťažnosť E. H., I. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. J. F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 23 Cb 13/2005.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou
podanou okresnému súdu domáhala zaplatenia 4 547,53 € s prísl. proti obchodnej
spoločnosti S. a. s. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa
22. 03. 2005 uznesením č. 3 K 223/2004 konkurz na majetok úpadcu: S. a. s. Daný spor
pred OS Bratislava III ale aktuálne nie je vedený len voči subjektu, na ktorý bol vyhlásený
konkurz a voči ktorému musí byť konanie na úrovni OS Ba III prerušené (teda voči S. a. s.),
ale aj voči žalovanému v druhom rade (L.). Žalobkyňa E. H. totiž osobitným podaním
z 13. 07. 2007 svoju žalobu rozšírila čo do okruhu žalovaných a upravila petit...
E. H. ako žalobkyňa vidí možnosť dosiahnutia jej nároku v späťvzatí žaloby voči
S. a. s. Tým pominie dôvod, ktorý ex lege bráni ďalšiemu konaniu pred všeobecným súdom
a v procese sa bude môcť samostatne postupovať už len voči spoločnosti L., a. s. Na okraj
podotýkame, že také zastavenie konania nezavinila žalobkyňa, ale žalobu zobrala späť
len kvôli vyhláseniu konkurzu na túto obchodnú spoločnosť. Pani E. H. (v intenciách § 96
OSP) ako žalobkyňa reálne vzala preto svojím podaním z 12. 04. 2011 svoj návrh voči
žalovanému v prvom rade – S. a. s... späť...
Treba teda poukázať na tie aspekty rozhodovania OS Ba III v danej sťažovateľkinej
kauze, ktoré podľa nás viedli k odmietnutiu práva na súdnu ochranu a porušeniu práva
sťažovateľky na spravodlivý proces v ňou iniciovanom súdnom spore. Tento, stav trval
od mája 2011 do novembra 2012. Je legitímne daná možnosť predložiť túto ústavnú
sťažnosť...
uznesenie OS BA III č. 23 Cb 13/205 z 14. 11. 2012 ešte nie je právoplatné a podľa
našich skúseností sa dá anticipovať, že istotne ho opravným prostriedkom napadne a. s. L.
Stav právnej neistoty trvá.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 23 Cb 13/2005 porušil
právo E. H., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
2. Sťažovateľke E. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
700,- € (slovom sedemsto EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť
sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľke E. H. trovy konania,
tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto
nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F., č. ú.:... vedeného... vo V., a. s. B.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo
dôjsť tým, že okresný súd o návrhu sťažovateľky na zastavenie konania proti žalovanému
obchodnej spoločnosti S. a. s. z 12. apríla 2011 rozhodol až 14. novembra 2012.
Sťažovateľka sa už raz sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. júna 2011
domáhala, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 23 Cb 13/2005. Sťažnosť odôvodnila okrem iného tým, že okresný
súd o jej návrhu na zastavenie konania proti odporcovi obchodnej spoločnosti S. a. s.,
z 12. apríla 2011 a o jej návrhu zo 16. júla 2007, aby okresný súd pripustil na strane
odporcu vstup do konania obchodnej spoločnosti L. a. s. ako odporcu v 2. rade, do podania
sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 408/2011-17
z 22. septembra 2011 sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti z dôvodu,
že v konaní na okresnom súde nemôže dochádzať k prieťahom v konaní, keďže konanie
je z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu – odporcu obchodnej spoločnosti
S. a. s. prerušené.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 23 Cb 13/2005 ústavný súd zistil, že sťažovateľka
sa návrhom doručeným okresnému súdu 1. decembra 2004 domáhala, aby okresný
súd zaviazal odporcu obchodnej spoločnosti S. a. s. zaplatiť sťažovateľke 4 547,53 € s prísl.
Okresný súd vo veci vydal 3. decembra 2004 platobný rozkaz, proti ktorému podal
22. decembra 2004 odporca obchodná spoločnosť S. a. s. odpor. Krajský súd v Bratislave
uznesením sp. zn. 3 K 223/2004 z 22. marca 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť
22. marca 2005, vyhlásil na majetok odporcu obchodnej spoločnosti S. a. s. konkurz.
Okresný súd uznesením sp. zn. 23 Cb 13/2005 zo 4. mája 2005 konanie z dôvodu
vyhláseného konkurzu prerušil. Návrhom zo 16. júla 2007 sťažovateľka navrhla,
aby okresný súd pripustil na strane odporcu vstup do konania obchodnej spoločnosti L. a. s.
ako odporcu v 2. rade. Dňa 12. apríla 2011 sťažovateľka vzala návrh proti odporcovi
obchodnej spoločnosti S. a. s. späť a navrhla konanie proti nemu zastaviť. Okresný súd
uznesením sp. zn. 23 Cb 13/2005 zo 14. novembra 2012 pripustil, aby do konania na strane
odporcu ako odporca v 2. rade vstúpila obchodná spoločnosť L. a. s. a konanie proti
JUDr. J. B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti S. a. s. zastavil.
Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú,
ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup
zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým
ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03),
resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú
intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie
konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,
že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.
Po preskúmaní postupu okresného súdu v danej veci ústavný súd konštatuje,
že okresný súd pochybil, keď o návrhu sťažovateľky na zastavenie konania proti odporcovi
obchodnej spoločnosti S. a. s. a o návrhu sťažovateľky, aby okresný súd pripustil na strane
odporcu vstup do konania obchodnej spoločnosti L. a. s. ako odporcu v 2. rade, nerozhodol
z dôvodov, že konanie je pre prebiehajúci konkurz na majetok odporcu obchodnej
spoločnosti S. a. s. prerušené, následne však napriek tomu, že konkurz na majetok úpadcu
obchodnej spoločnosti S. a. s. stále prebieha, uznesením sp. zn. 23 Cb 13/2005
zo 14. novembra 2012 konanie proti odporcovi obchodnej spoločnosti S. a. s. zastavil
a pripustil do konania na strane odporcu vstup L. a. s. ako odporcu v 2. rade. Nečinnosť
okresného súdu v období od 12. apríla 2011 do 14. novembra 2012 možno hodnotiť
ako prieťahy v konaní okresného súdu. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
(II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd
už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci
aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 42/01). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 23 Cb 13/2005, ktorého dĺžka od podania návrhu na začatie konania
(1. decembra 2004 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu 28. decembra 2012) nepresiahla
dva roky a tri mesiace (po odpočítaní doby od 4. mája 2005, keď okresný súd vydal
uznesenie o prerušení konania, do 12. apríla 2011, keď sťažovateľka navrhla konanie proti
odporcovi obchodnej spoločnosti S. a. s. zastaviť), čo je doba akceptovateľná
pre rozhodnutie veci na prvom stupni.
Navyše je potrebné uviesť, že úvahy sťažovateľky o tom, že L. a. s. podajú proti
uzneseniu okresného súdu sp. zn. 23 Cb 13/2005 zo 14. novembra 2012 odvolanie,
sa ukázali ako nesprávne, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2012 a okresný
súd vo veci už aj nariadil pojednávanie na 27. február 2013.
Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval
doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 13/2005 za taký, ktorý
by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie
ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými
v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. februára 2013