Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 126/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť E. H., I., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra

2012 doručená sťažnosť E. H., I. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. J. F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou

podanou okresnému súdu domáhala zaplatenia 4 547,53 € s prísl. proti obchodnej

spoločnosti S. a. s. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa

22. 03. 2005 uznesením č. konkurz na majetok úpadcu: S. a. s. Daný spor

pred OS Bratislava III ale aktuálne nie je vedený len voči subjektu, na ktorý bol vyhlásený

konkurz a voči ktorému musí byť konanie na úrovni OS Ba III prerušené (teda voči S. a. s.),

ale aj voči žalovanému v druhom rade (L.). Žalobkyňa E. H. totiž osobitným podaním

z 13. 07. 2007 svoju žalobu rozšírila čo do okruhu žalovaných a upravila petit...

E. H. ako žalobkyňa vidí možnosť dosiahnutia jej nároku v späťvzatí žaloby voči

S. a. s. Tým pominie dôvod, ktorý ex lege bráni ďalšiemu konaniu pred všeobecným súdom

a v procese sa bude môcť samostatne postupovať už len voči spoločnosti L., a. s. Na okraj

podotýkame, že také zastavenie konania nezavinila žalobkyňa, ale žalobu zobrala späť

len kvôli vyhláseniu konkurzu na túto obchodnú spoločnosť. Pani E. H. (v intenciách § 96

) ako žalobkyňa reálne vzala preto svojím podaním z 12. 04. 2011 svoj návrh voči

žalovanému v prvom rade – S. a. s... späť...

Treba teda poukázať na tie aspekty rozhodovania OS Ba III v danej sťažovateľkinej

kauze, ktoré podľa nás viedli k odmietnutiu práva na súdnu ochranu a porušeniu práva

sťažovateľky na spravodlivý proces v ňou iniciovanom súdnom spore. Tento, stav trval

od mája 2011 do novembra 2012. Je legitímne daná možnosť predložiť túto ústavnú

sťažnosť...

uznesenie OS BA III č. z 14. 11. 2012 ešte nie je právoplatné a podľa

našich skúseností sa dá anticipovať, že istotne ho opravným prostriedkom napadne a. s. L.

Stav právnej neistoty trvá.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo E. H., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

.

2. Sťažovateľke E. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

700,- € (slovom sedemsto EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť

sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľke E. H. trovy konania,

tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto

nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F., č. ú.:... vedeného... vo V., a. s. B.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ku ktorému malo

dôjsť tým, že okresný súd o návrhu sťažovateľky na zastavenie konania proti žalovanému

obchodnej spoločnosti S. a. s. z 12. apríla 2011 rozhodol až 14. novembra 2012.

Sťažovateľka sa už raz sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. júna 2011

domáhala, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť odôvodnila okrem iného tým, že okresný

súd o jej návrhu na zastavenie konania proti odporcovi obchodnej spoločnosti S. a. s.,

z 12. apríla 2011 a o jej návrhu zo 16. júla 2007, aby okresný súd pripustil na strane

odporcu vstup do konania obchodnej spoločnosti L. a. s. ako odporcu v 2. rade, do podania

sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol. Ústavný súd uznesením č. k. -17

z 22. septembra 2011 sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti z dôvodu,

že v konaní na okresnom súde nemôže dochádzať k prieťahom v konaní, keďže konanie

je z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu – odporcu obchodnej spoločnosti

S. a. s. prerušené.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že sťažovateľka

sa návrhom doručeným okresnému súdu 1. decembra 2004 domáhala, aby okresný

súd zaviazal odporcu obchodnej spoločnosti S. a. s. zaplatiť sťažovateľke 4 547,53 € s prísl.

Okresný súd vo veci vydal 3. decembra 2004 platobný rozkaz, proti ktorému podal

22. decembra 2004 odporca obchodná spoločnosť S. a. s. odpor. Krajský súd v Bratislave

uznesením sp. zn. z 22. marca 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť

22. marca 2005, vyhlásil na majetok odporcu obchodnej spoločnosti S. a. s. konkurz.

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 4. mája 2005 konanie z dôvodu

vyhláseného konkurzu prerušil. Návrhom zo 16. júla 2007 sťažovateľka navrhla,

aby okresný súd pripustil na strane odporcu vstup do konania obchodnej spoločnosti L. a. s.

ako odporcu v 2. rade. Dňa 12. apríla 2011 sťažovateľka vzala návrh proti odporcovi

obchodnej spoločnosti S. a. s. späť a navrhla konanie proti nemu zastaviť. Okresný súd

uznesením sp. zn. zo 14. novembra 2012 pripustil, aby do konania na strane

odporcu ako odporca v 2. rade vstúpila obchodná spoločnosť L. a. s. a konanie proti

JUDr. J. B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti S. a. s. zastavil.

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú,

ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup

zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým

ani porušenie základného práva podľa “ (),

resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie“ (, ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Po preskúmaní postupu okresného súdu v danej veci ústavný súd konštatuje,

že okresný súd pochybil, keď o návrhu sťažovateľky na zastavenie konania proti odporcovi

obchodnej spoločnosti S. a. s. a o návrhu sťažovateľky, aby okresný súd pripustil na strane

odporcu vstup do konania obchodnej spoločnosti L. a. s. ako odporcu v 2. rade, nerozhodol

z dôvodov, že konanie je pre prebiehajúci konkurz na majetok odporcu obchodnej

spoločnosti S. a. s. prerušené, následne však napriek tomu, že konkurz na majetok úpadcu

obchodnej spoločnosti S. a. s. stále prebieha, uznesením sp. zn.

zo 14. novembra 2012 konanie proti odporcovi obchodnej spoločnosti S. a. s. zastavil

a pripustil do konania na strane odporcu vstup L. a. s. ako odporcu v 2. rade. Nečinnosť

okresného súdu v období od 12. apríla 2011 do 14. novembra 2012 možno hodnotiť

ako prieťahy v konaní okresného súdu. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd

už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci

aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach

vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ktorého dĺžka od podania návrhu na začatie konania

(1. decembra 2004 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu 28. decembra 2012) nepresiahla

dva roky a tri mesiace (po odpočítaní doby od 4. mája 2005, keď okresný súd vydal

uznesenie o prerušení konania, do 12. apríla 2011, keď sťažovateľka navrhla konanie proti

odporcovi obchodnej spoločnosti S. a. s. zastaviť), čo je doba akceptovateľná

pre rozhodnutie veci na prvom stupni.

Navyše je potrebné uviesť, že úvahy sťažovateľky o tom, že L. a. s. podajú proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 14. novembra 2012 odvolanie,

sa ukázali ako nesprávne, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2012 a okresný

súd vo veci už aj nariadil pojednávanie na 27. február 2013.

Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval

doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. za taký, ktorý

by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie

ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými

v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013