Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 128/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., H., zastúpeného advokátom PhDr. Mgr. P. R., PhD.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a Listiny základných práv a

slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41

Cob 158/2012-136 z 3. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2013

doručená sťažnosť M. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom PhDr. Mgr.

P. R., PhD., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -136 z 3. októbra 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“ alebo

napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že dvaja akcionári obchodnej spoločnosti A.,

a. s., (sťažovateľ a R. Š.) 27. júna 2012 doručili Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) podnet, v ktorom poukázali na to, že podľa nich došlo k zápisu nového

predsedu predstavenstva do obchodného registra v rozpore so zákonom a stanovami

spoločnosti a požadovali, aby okresný súd vykonal výmaz takto zapísaného predsedu

predstavenstva spoločnosti.

Okresný súd uznesením č. k. -117 z 18. júla 2012 začal na podnet

akcionárov konanie bez návrhu na dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri

obchodnej spoločnosti A., a. s., a skutočným stavom podľa § 200a ods. 1, 2 a 5

(ďalej len „OSP“).

Uznesením č. k. -119 z 18. júla 2012 (ďalej len „uznesenie

o nevykonaní výmazu“) okresný súd rozhodol, že „výmaz údajov predsedu predstavenstva

obchodnej spoločnosti A., a. s... JUDr. J. S... z obchodného registra nevykonáva“.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu o nevykonaní výmazu odvolanie,

ktoré krajský súd napadnutým uznesením odmietol z dôvodu podľa § 218 ods. 1 písm. b)

, t. j. z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. Krajský súd dospel k záveru, že

v konaní vedenom okresným súd sa nekonalo o právach a povinnostiach sťažovateľa ako

akcionára obchodnej spoločnosti A., a. s., a preto sťažovateľ v zmysle

nebol účastníkom tohto konania a podľa prvej vety nebol oprávnený na podanie

odvolania proti uzneseniu okresného súdu o nevykonaní výmazu vydanému v tomto konaní

okresného súdu.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie ním označeného základného a iného práva

uznesením krajského súdu a v argumentácii uvádza: „Sťažovateľ zastáva právny názor,

že podanie podnetu akcionárom akciovej spoločnosti na výmaz zápisu predsedu

predstavenstva akciovej spoločnosti, ku ktorému zápisu došlo na základe zjavného

porušenia zmluvných a zákonných pravidiel určených pre ustanovovanie predsedu

predstavenstva akciovej spoločnosti, ako aj podanie odvolania takýmto akcionárom proti

rozhodnutiu súdu o nevykonaní uvedeného výmazu je záležitosťou akcionára akciovej

spoločnosti, ktorá má a musí byť spravodlivo prejednaná súdom. Výsledkom takéhoto

spravodlivého prejednania je v konečnom dôsledku rozhodnutie o občianskych právach

Sťažovateľa, predovšetkým o jeho vlastníckom práve, pretože nezákonne ustanovený

predseda predstavenstva akciovej spoločnosti rozhoduje svojimi právnymi úkonmi napokon

aj o výške zisku pripadajúcom na každého akcionára akciovej spoločnosti a o hodnote akcií

všetkých akcionárov akciovej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené Sťažovateľovi prislúcha právo, aby jeho záležitosť súdy

prejednali spravodlivo, k čomu však v dôsledku uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -136 z 3. 10. 2012 vôbec nedošlo...

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -136 z 3. 10. 2012

odmietol odvolanie podané Sťažovateľom proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. -119 z 18. 7. 2012 z dôvodu, že nebolo podané účastníkom konania,

keďže išlo o konanie, ktoré začal súd bez návrhu, a Sťažovateľ podľa právneho názoru

Krajského súdu v Banskej Bystrici nemal v takomto konaní postavenie účastníka...

Podľa právneho názoru Sťažovateľa sa porušenia Sťažovateľovho práva

na spravodlivé súdne konanie dopustil Krajský súd v Banskej Bystrici tým, že sa odmietol

zaoberať dôvodmi uvedenými v odvolaní z 26. 7. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. -119 z 18. 7. 2012 a zobrať ich do úvahy aspoň ako

podnet v rámci konania o dosiahnutí zhody medzi zápisom v obchodnom registri

a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov

podľa osobitného zákona...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo

sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z

a č. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -136 z 3. 10. 2012 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -136 z 3. 10.

2012 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Banskej Bystrici vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 331,13 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho

právneho zástupcu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým bolo odmietnuté

jeho odvolanie ako podané neoprávnenou osobou proti uzneseniu okresného súdu

o nevykonaní výmazu v konaní vedenom podľa , a .

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ), ako i práva na spravodlivý proces (

dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné

garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietané uznesenie krajského súdu.

Sťažovateľ v argumentácii nenamieta záver krajského súdu, že sťažovateľ nebol

účastníkom konania vedeného okresným súdom (začatého bez návrhu len na základe

podnetu sťažovateľa) o dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri spoločnosti

A., a. s., a skutočným stavom podľa , a .

Podstatou argumentácie sťažovateľa je tvrdenie, že napriek neexistencii jeho

účastníctva sa krajský súd mal zaoberať vecnými dôvodmi jeho odvolania podaného proti

uzneseniu, ktorým okresný súd ukončil predmetné konanie, a „zobrať ich do úvahy aspoň

ako podnet v rámci konania o dosiahnutí zhody medzi zápisom v obchodnom registri

a skutočným stavom...“.

Ústavnému súdu vzhľadom na obsah a dôvody napadnutého uznesenia krajského

súdu prináležalo predbežne posúdiť predmetné uznesenie jedine s ohľadom na splnenie

zákonných dôvodov na odmietnutie odvolania sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

ako podaného neoprávnenou osobou.

Argumentácia sťažovateľa, že v prípade konania o zhodu zápisu v obchodnom

registri začatého bez návrhu (len z podnetu sťažovateľa), ktorého nie je účastníkom, malo

byť odvolanie ním podané proti rozhodnutiu okresného súdu hodnotené ako podnet

na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, nie je logicky spôsobilá

spochybniť správnosť záveru krajského súdu, že nebol subjektom oprávneným podať

odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, a teda správnosť záveru o odmietnutí ním

podaného odvolania napadnutým rozhodnutím.

Ústavný súd poukazuje na to, že prieskumná právomoc krajského súdu ako

odvolacieho súdu vo vzťahu k prvostupňovým rozhodnutiam môže byť aj v konaní

o dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom podľa

, a daná výlučne na základe prípustného opravného prostriedku

podaného na to oprávneným účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené argumentácia

sťažovateľa o porušení ním označených práv krajským súdom v dôsledku nevyhodnotenia

jeho vecných argumentov označených v jeho odvolaní opomína akýkoľvek ústavnoprávny

rozmer.

Ústavný súd uzatvára, že v posudzovanom prípade je vylúčená možnosť porušenia

sťažovateľom označených práv uznesením krajského súdu, a preto sťažnosť sťažovateľa

podľa odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013