Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 162/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť T., B., zastúpeného advokátom Mgr. M. B., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5

Sž 3/2012 z 23. augusta 2012 v spojení s jeho (opravným) uznesením sp. zn. z

1. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2012 doručená sťažnosť T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 23. augusta 2012 v spojení s jeho (opravným) uznesením sp. zn.

z 1. októbra 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na najvyššom súde pod

sp. zn. sa spoločnosť S., a. s., B. (ďalej len „žalobkyňa“), žalobou domáhala

preskúmania zákonnosti postupu predsedu sťažovateľa, ako aj jeho rozhodnutia

č. 54/01/2011 z 25. novembra 2011 o zamietnutí rozkladu (riadneho opravného prostriedku)

žalobkyne proti rozhodnutiu sťažovateľa č. 1110531029 z 9. augusta 2011 v časti 2. bodu

jeho výroku, ktorým sťažovateľ v zmysle ustanovenia

o elektronických komunikáciách v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon

o elektronických komunikáciách“) za predĺženie pridelenia frekvencií určil jednorazovú

úhradu v sume 47 766 928,40 € (ďalej len „úhrada“) s tým, že žalobkyni uložil povinnosť

túto úhradu zaplatiť v lehote 14 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Sťažovateľ totiž na základe žiadosti žalobkyne doručenej mu 29. júna 2011 tým

istým rozhodnutím č. 1110531029 z 9. augusta 2011 v zmysle ustanovenia § 32 ods. 21

zákona o elektronických komunikáciách, resp. 1. bodom jeho výroku, rozhodol tiež

o predĺžení pridelenia frekvencií, resp. individuálneho povolenia na používanie frekvencií

č. 8396/2000 z 28. júla 2000 vydaného pre žalobkyňu, do 31. augusta 2021 [ďalej len

„povolenie“ (pôvodne udelené do 30. augusta 2011, pozn.)].

Najvyšší súd rozhodol o žalobe žalobkyne rozsudkom sp. zn.

z 23. augusta 2012 v spojení s (opravným) uznesením sp. zn. z 1. októbra 2012

tak, že v zmysle ustanovení c) a Občiansky

súdny poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej aj „OSP“) rozhodnutie

predsedu sťažovateľa č. 54/01/2011 z 25. novembra 2011, ako aj rozhodnutie sťažovateľa

č. 1110531029 z 9. augusta 2011 v časti týkajúcej sa určenia úhrady zrušil a vec vrátil

sťažovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Tento rozsudok najvyššieho súdu spolu

s opravným uznesením nadobudol podľa zistenia ústavného súdu právoplatnosť 9. októbra

2012.

Sťažovateľ ako orgán verejnej moci, resp. štátnej správy (národný regulačný úrad)

v oblasti elektronických komunikácií prípustnosť svojej sťažnosti opiera najmä tvrdenie, že

dôsledkom napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu bola žalobkyni v rozpore s právnymi

predpismi Európskej únie (komunitárneho práva), ako aj Slovenskej republiky poskytnutá

neoprávnená štátna pomoc (výhoda) spočívajúca v „odklade“ splatnosti úhrady za

predĺženie povolenia na používanie frekvencií.

Navyše, podľa tvrdenia sťažovateľa na základe prípadného budúceho rozhodnutia

Európskej komisie o nezlučiteľnosti tejto neoprávnenej štátnej pomoci so spoločným

(európskym) trhom by bol sťažovateľ túto pomoc povinný od žalobkyne vymáhať postupom

podľa práva Slovenskej republiky.

Sťažovateľ porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu odôvodňuje okrem iného takto:

«... V konaní pred Najvyšším súdom SR, spis. zn. , sa spoločnosť S., a. s.

domáhala zrušenia rozhodnutia predsedu T. č. 54/01/2011 zo dňa 25. 11. 2011, ako aj

prvostupňového rozhodnutia T. č. 1110531029 zo dňa 09. 08. 2011, a to v rozsahu, ktorý sa

týkal určenia jednorazovej úhrady za predĺženie pridelenia frekvencií.

... Pritom platí, že oba body 1 a 2 výrokov rozhodnutí, napadnutých v konaní pred

Najvyšším súdom SR (teda výrok č. 1, týkajúci sa predĺženia povolenia na používanie

frekvencií, ako aj výrok č. 2, týkajúci sa určenia jednorazovej úhrady za predĺženie

pridelenia frekvencií), sú vzájomne závislé. V dôsledku toho v konaní pred Najvyšším súdom

SR nebolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia v rozsahu žaloby (tak, ako to ukladá

), vymedzeného žalobcom S., a. s.

... Najvyšší súd SR napriek tomu pripustil len závislosť výroku o určení jednorazovej

úhrady na výroku o predĺžení povolenia na používanie frekvencií, opačnú závislosť vylúčil.

Na základe tohto posúdenia Najvyšší súd SR žalobu prejednal a vo veci meritórne rozhodol.

... Právny záver Najvyššieho súdu SR o tom, že výrok, týkajúci sa predĺženia

povolenia na používanie frekvencií, nie je závislý od výroku, týkajúceho sa určenia

jednorazovej úhrady za predĺženie pridelenia frekvencií, však nie je správny, o čom svedčia

nasledovné skutočnosti:

... Podľa bolo náležitosťou rozhodnutia o predĺžení

povolenia na používanie frekvencií (okrem iného) určenie úhrady za predĺženie pridelenia

frekvencií ( v spojení s 33 ods. 1 ). Sťažovateľ bol

v konaní o predĺženie povolenia na používanie frekvencií povinný rozhodnúť o celej veci,

a teda v prípade rozhodnutia o predĺžení povolenia na používanie frekvencií aj o určení

jednorazovej úhrady za takéto predĺženie.

... V prípade nezaplatenia úhrady v lehote splatnosti sťažovateľ bol povinný zrušiť

rozhodnutie o predĺžení povolenia na používanie frekvencií (

Z. z. (čo by nebolo možné, ak by rozhodnutie o predĺžení povolenia na používanie frekvencií

existovalo samostatne, bez súčasnej existencii rozhodnutia o určení jednorazovej úhrady za

toto predĺženie).

... Navyše, skutkový základ pre rozhodnutie o predĺžení povolenia na používanie

frekvencií bol rovnaký, ako pre rozhodnutie o určení jednorazovej úhrady za toto

predĺženie...

... pokiaľ Najvyšší súd SR vyšiel z právneho posúdenia, že v predmetnej veci bolo

možné zrušiť len výrok o určení jednorazovej úhrady za predĺženie pridelenia frekvencií,

bez zrušenia výroku o predĺžení povolenia na používanie frekvencií, odchýlil sa od znenia

príslušných ustanovení (najmä od ustanovenia ) v takom

rozsahu, že poprel účel a význam týchto ustanovení. Takýto právny záver Najvyššieho súdu

SR je arbitrárny...

... Rozsah súdneho prieskumu... vymedzil žalobca... tak, že... rozhodnutia napadol len

v časti týkajúcej sa určenia jednorazovej úhrady za predĺženie pridelenia frekvencií.

V dôsledku viazanosti súdu rozsahom správnej žaloby Najvyšší súd SR nemohol

preskúmavať predmetné rozhodnutia v celom rozsahu, v súlade s vyššie uvedenou

argumentáciou však nemohol tieto rozhodnutia zrušiť len v časti týkajúcej sa určenia

jednorazovej úhrady za predĺženie pridelenia frekvencií. Išlo o vadu žaloby, ktorá bránila

vecnému prejednaniu žaloby. Najvyšší súd SR mal postupovať podľa ,

a v prípade neodstránenia tejto vady konanie zastaviť.

... Z odôvodnenia rozsudku NS SR... nie je možné zistiť, na základe ktorých

skutočností Najvyšší súd SR dospel k záveru, že neboli zohľadnené požiadavky na

odôvodnenie, transparentnosť, nediskrimináciu a primeranosť poplatku za práva na

používanie rádiových frekvencií7. V rozsudku NS SR absentuje jasné vymedzenie, či

nesplnenie konkrétnej požiadavky je dôsledkom nesprávneho spôsobu výpočtu, či

nesprávnych vstupných údajov. Rozsudok NS SR síce všeobecne vymenúva požiadavky

vyplývajúce z regulačného rámca Európskej únie a z dokumentov COCOM04-21

a COCOM04-46 vydaných Európskou komisiou, komunikačným výborom - COCOM, no

napokon sa obmedzil len na konštatovanie, že sťažovateľ neposudzoval, či výška úhrady

túto zákonnú požiadavku naozaj spĺňa.

... Odôvodnenie rozsudku NS SR... nedáva odpoveď na to, v čom mala spočívať

nesprávnosť údajov, z ktorých sťažovateľ vychádzal v rozhodnutiach napadnutých správnou

žalobou pred Najvyšším súdom SR, v čom mali spočívať údajné chyby vo výpočte, ani ktoré

skutočnosti viedli k údajnému nesprávnemu prístupu sťažovateľa k ohodnoteniu frekvencií

v pásme 450 MHz.

... Najvyšší súd SR... nezdôvodňuje, v čom malo spočívať údajné porušenie

požiadaviek podpory súťaže a poskytnutia istoty pre plánovanie v rozhodnutiach

sťažovateľa, napadnutých správnou žalobou v konaní pred Najvyšším súdom SR.

... Podľa sťažovateľa trpí odôvodnenie rozsudku NS SR, vo vzťahu k údajne

nesprávnemu určeniu výšky jednorazovej úhrady s ohľadom na sťažovateľom zvolenú

metodiku určenia jej výšky, vnútornou nekonzistentnosťou a nelogickosťou.

... Nakoľko ustanovenie nestanovovalo „žiadne

pravidlá pre určovanie výšky úhrady“, sťažovateľ bol oprávnený (a povinný) určiť výšku

úhrady na základe správneho uváženia, samozrejme pri rešpektovaní princípov stanovených

v ustanovení , ako aj vymedzených európskym

regulačným rámcom.

... Najvyšší súd SR teda na jednej strane v odôvodnení rozsudku NS SR (správne)

uvádza, že hmotnoprávny predpis () nestanovoval pre sťažovateľa

žiadne konkrétne pravidlá pre určenie výšky jednorazovej úhrady, na strane druhej však

vyčíta sťažovateľovi, že pre výpočet výšky tejto jednorazovej úhrady „si zvolil vlastnú

metódu“.

... Najvyšší súd SR síce v odôvodnení rozsudku NS SR na... princípy poukazuje, avšak

konkrétne neuvádza, v čom mal byť príslušný princíp zo strany sťažovateľa porušený...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v

Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 23. 08.

2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 01. 10. 2012,

porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 23. 08. 2012

a uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 01. 10. 2012, sa zrušujú a vec

sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyššiemu súdu SR sa ukladá povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 323,50 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, pritom

trovy právneho zastúpenia je povinný poukázať na účet Advokátskej kancelárie R. s. r. o...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 23. augusta 2012 v spojení s jeho (opravným) uznesením sp. zn. z 1. októbra

2012, ktorým rozhodnutie predsedu sťažovateľa (druhostupňového správneho orgánu)

č. 54/01/2011 z 25. novembra 2011, ako aj rozhodnutie sťažovateľa (prvostupňového

správneho orgánu) č. 1110531029 z 9. augusta 2011 v časti týkajúcej sa určenia úhrady za

predĺženie povolenia na používanie frekvencií zrušil a vec mu vrátil (sťažovateľovi) na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

A. Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým namieta, že pokiaľ žalobkyňa svojou

žalobou napadla označené rozhodnutie predsedu sťažovateľa a rozhodnutie sťažovateľa iba

v časti, čo sa týka určenia úhrady, pričom najvyšší súd pri rozhodovaní o žalobe výrok č. 1

tohto rozhodnutia o predĺžení povolenia žalobkyne nepovažoval za závislý od výroku č. 2

tohto rozhodnutia o úhrade, je tento právny názor najvyššieho súdu, na základe ktorého o

žalobe, napriek vade brániacej jej prerokovaniu, vecne rozhodol, arbitrárny.

B. Sťažovateľ ďalej namieta arbitrárnosť napadnutého rozsudku, ako aj (opravného)

uznesenia najvyššieho súdu tiež z dôvodu, že ich odôvodnenie nedáva jasné a zrozumiteľné

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, najmä v čom mala spočívať

nesprávnosť vstupných údajov na výpočet úhrady, ako aj nesprávnosť jej výpočtu, v čom

malo s ohľadom na použitý spôsob výpočtu úhrady (využitím ukazovateľa ARPU –

Average Revenue per User, t. j. priemerných výnosov na jedného zákazníka) spočívať

porušenie princípov transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti, ako aj požiadaviek

podpory súťaže a poskytnutia istoty pre plánovanie.

C. Na záver, avšak v nie poslednom rade, podľa názoru sťažovateľa napadnutými

rozhodnutiami najvyššieho súdu, ktorými bolo zrušené označené rozhodnutie predsedu

sťažovateľa, ako aj rozhodnutie sťažovateľa, čo sa týka určenia úhrady za predĺženie

povolenia na používanie frekvencií, žalobkyňa v rozpore s právnymi predpismi Európskej

únie, ako aj Slovenskej republiky ( o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, pozn.) získala neoprávnenú štátnu pomoc (výhodu) spočívajúcu v

„odklade“ splatnosti tejto úhrady.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť

nebola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj

orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ

im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb

v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa názoru ústavného súdu v rámci konania patriaceho do systému správneho

súdnictva podľa piatej časti môže uplatniť a realizovať

svoje základné právo na súdnu ochranu len účastník konania pred príslušným správnym

orgánom podaním žaloby proti jeho právoplatnému rozhodnutiu (obdobne ,

, ). V takom type verejného súdnictva, akým je správne

súdnictvo podľa a nasl. , je pojmovo vylúčené, aby sťažovateľka mohla

uplatňovať a realizovať právo na spravodlivý súdny proces. Na podporu tohto záveru možno

tiež uviesť, že sťažovateľka nie je oprávnená iniciovať začatie konania podľa § 247 a nasl.

, pretože jej procesné postavenie sa odvodzuje výlučne z toho, že v tomto konaní sa

preskúmava zákonnosť jej rozhodnutí, ktoré boli prijaté v procesnom postupe, kde bola

v nadriadenom mocenskom postavení vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorý sa proti

tomuto postupu môže v konečnom dôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve (čl. 46

ods. 2 , a nasl. ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na čl. 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), podľa ktorého súd môže prijímať sťažnosti od

ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od skupiny osôb, ktoré sa

považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných dohovorom alebo jeho

protokolmi. V tomto článku dohovoru je definované postavenie sťažovateľa spôsobom,

ktorý v celom rozsahu vylučuje sťažovateľa ako orgán verejnej moci rozhodujúci o právach

a povinnostiach žalobkyne, ktorá je účastníkom v konaní pred ním.

Uvedené závery sú relevantné aj vo vzťahu k namietanému porušeniu základného

práva na súdnu ochranu podľa .

Z toho vyplýva, že sťažovateľ je v danom prípade osobou zjavne neoprávnenou

na podanie sťažnosti podľa , a preto ústavný súd jeho sťažnosť z tohto

dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde (obdobne , , , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013