Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 136/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa v spojení s

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -99 z 12. novembra 2008

a jemu predchádzajúcim postupom, a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2009

doručená sťažnosť S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2

(ďalej len „“) uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -99 (ďalej aj „uznesenie krajského

súdu“) z 12. novembra 2008 a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že v právnej veci žalobcu M. Š...,

a žalovaného, ktorým bol sťažovateľ, krajský súd vo veci vedenej pod sp. zn.

v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t Občianskeho súdneho

poriadku rozhodol uznesením č. k. -99 z 12. novembra 2008, ktorým uložil

povinnosť sťažovateľovi „... S... B., B... vo veci č. 980/OIOV/BB/05-Pa konať a rozhodnúť

ohľadom mimoriadneho zhoršenia vôd na pozemku žalobcu - firma M..., L., parc. č. 3722,

3724/28, kat. územie L., ktoré bolo spôsobené neovládateľným únikom ľahkého

vykurovacieho oleja dňa 16. 5. 2008 (správne malo byť 16. 6. 2005, pozn.) v lehote 60 dní

od doručenia rozhodnutia“.

Podľa sťažovateľa vo veci, ktorá bola predmetom konania na krajskom súde „Postup

I. bol... zákonný a nemožno ho označiť ako nečinnosť orgánu verejnej správy v súvislosti

s posudzovaním veci č. 980/OIOV/BB/05-Pa a udalosti zo dňa 16. 06. 2005 (§ 250t

), nakoľko vec bola ukončená“.

Sťažovateľ je toho názoru, že «výrok uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica...

mení oprávnenie vyplývajúce z právneho predpisu na povinnosť a núti tak sťažovateľa

porušovať podľa ktorého: „Štátne orgány môžu

konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

v spojitosti s § 41 ods. 9 vodného zákona, podľa ktorého „Ak sa opatrenia na zneškodnenie

mimoriadneho zhoršenia vôd alebo opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov

nedosiahnu postupom podľa odseku 8, môže inšpekcia rozhodnúť o ich uložení.“

a vyhl. č. ».

Sťažovateľ ďalej uvádza, že uznesením krajského súdu došlo k zásahu do jeho

základného práva zaručeného , pretože toto „je nepreskúmateľné,

nakoľko KS v Banskej Bystrici nezdôvodnil, prečo nevzal do úvahy, že vo veci

980/OIOV/BB/05-Pa sťažovateľ konal a rozhodol, ale uvedenú udalosť posúdil ako MZV...

prečo, pokiaľ sa opieral o súdnoznalecký posudok, nevzal do úvahy námietky I. ohľadom

už skôr znečisteného prostredia v areáli bývalých I., š. p. L. v zmysle

Zb.“.

Sťažovateľ vidí pochybenie krajského súdu tiež v tom, že „pri rozhodovaní

nevyhodnotil predložené dôkazy... neodôvodnil, na základe čoho... dospel k záveru,

že sťažovateľ bol v konaní nečinný... závažným spôsobom zasiahol do kompetencie

sťažovateľa - rozšíril povinnosti, keď rozhodnutím súdu určil nad rámec vodného zákona

a svojich právomocí, že udalosť zo dňa 16. 6. 2005 je MZV a nad rámec zákona určil

v stanovenej lehote vo veci konať a rozhodnúť v prípade, v ktorom nejde o správne ani iné

konanie, v ktorom je potrebné rozhodnúť, napriek tomu, že sťažovateľ v uvedenej veci

konal“.

Sťažovateľ sa domnieva, že uznesením krajského súdu „... došlo k porušeniu

princípov právnej istoty ako to zaručuje , I. konal

a v predmetnej veci rozhodoval, a za kontrolou zistené porušenie vodného zákona uložil

pokutu.

Krajský súd v Banskej Bystrici podľa názoru sťažovateľa nepostupoval v súlade

so zákonnými predpismi a namietaným rozhodnutím zasiahol do zákonných práv

a povinností vyplývajúcich pre orgán štátnej správy konať a rozhodovať v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi.

Namietané rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici neobsahuje náležité

odôvodnenie, prečo sa nezaoberal výsledkami kontrolnej činnosti I. a šetrenia Ministerstva

životného prostredia, je nepreskúmateľné a ako také nepresvedčivé, nakoľko neobsahuje

riadne odôvodnenie.“.

V sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa konať podľa čl. 46 ods. 1 v spojitosti s čl. 2 ods. 2

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní

č. a jeho rozhodnutím č. -99 zo dňa 12. novembra 2008 bolo

porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. -99 zo dňa

12. novembra 2008 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ nežiada finančné zadosťučinenie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť podľa je individuálnym právnym prostriedkom na ochranu

ústavne zaručených základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb.

Definičným znakom pojmu sťažnosť je zásah orgánu verejnej moci do týchto

základných práv alebo slobôd. Zmyslom a účelom sťažnosti je ochraňovať fyzické osoby

a právnické osoby pred zásahmi do ich základných práv alebo slobôd predovšetkým

zo strany orgánov štátu (rozhodnutiami, opatreniami alebo inými zásahmi).

Predpokladom aktívnej procesnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 127

je to, že fyzická osoba a právnická osoba má spôsobilosť byť nositeľom základných

práv a slobôd.

Pokiaľ štát vystupuje v právnych vzťahoch ako subjekt verejného práva a súčasne

ako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť súčasne

nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd ().

V zásade nie je vylúčené, aby aj orgány verejnej moci podali sťažnosť podľa čl. 127

(napr. vo vlastníckych sporoch, keď vystupujú v súkromnoprávnych vzťahoch

v rovnom postavení s ostatnými účastníkmi konania). Orgán verejnej moci (štátny orgán)

môže podať sťažnosť, len pokiaľ je postihnutý ako „každý“, a nie ako „nositeľ verejných

úloh (verejného záujmu)“, resp. pri výkone právomocí štátu.

Pokiaľ však štát, resp. orgán verejnej moci od neho odvodený, vystupuje vo svojom

mocenskom, vrchnostenskom postavení, nie je nositeľom žiadnych základných práv

a slobôd, a preto pochopiteľne ani nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti

podľa .

Iný prístup k tejto otázke by znamenal popretie zmyslu základných práv a slobôd

aj zmyslu samotného konania o sťažnosti.

Sťažovateľa preto v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t

nemožno považovať za osobu, ktorá je oprávnená namietať

porušenie svojich základných práv sťažnosťou domáhajúcou sa začatia konania

pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009