Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 392/2011
PDF · 189.89 KB
No categories available
IV. ÚS 392/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť P. U. a PaedDr. M. U., obaja bytom P., vo veci
namietaného porušenia ich práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp.
zn. 6 Ro 41/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. U. a PaedDr. M. U. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenými
osobami.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta
2011 doručená sťažnosť P. U. (ďalej aj „sťažovateľ“) a PaedDr. M. U. (ďalej len
„sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorú podľa obsahu i označenia možno
kvalifikovať ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ktorou namietajú porušenie práva na spravodlivé prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok
nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ro 41/2008.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
«... 08. 02. 2008 podáva B., a. s. - ako navrhovateľ - na Okresný súd v Prievidzi
žalobný návrh proti odporcovi P. U. o zapl. 12 688,- Sk s prísl.
Okresný súd v Priev. (ďalej len súd) už od tohto momentu v kauze (ktorá má t. č. už 2
časti) správca bytu - P. U. urobí viacero závažných procesných chýb, ktoré už dlhšie ako 3
roky negatívne zasahujú do života bratov U. a prerastajú do šikany osoby Paed.Dr. M. U.,
ktorá je nielen matkou a právnou zástupkyňou P. a P., ale ako užívateľka bytu (a
uhrádzateľka mes. preddavkov za správu užívan. bytu správcovi) i osobou dotknutou v
tomto spore:
I. - súd si „pomýlil“ vlastníka bytu P... (ktorý už 20 rokov žije v Bratislave, i keď
vlastní byt v Prievidzi - v správe navrhovateľa) s jeho mladším bratom – P... (ktorý
NEPRETRŽITE od r. 2006 žije a pracuje v zahraničí)
08. 02. 2008 OS v Prievidzi potvrdzuje, že bol prijatý návrh na začatie konania
v právn. veci navrhovateľa – B., s r. o. proti
odporcovi – P. U. o 12 688,- Sk s prísl. a zákonnou cestou vec prideľuje... (sud.
JUDr. M. K.) - d. 2 - potvrdenie súdu
11. 02. 2008 - na základe tohto ZMÄTKU vydáva OS v Priev. platobný rozkaz (1.
PR)
- 6 Ro 41/ - 2008 - 12 + N na meno P. U. a zasiela ho najskôr na adresu predm. bytu
v Prievidzi a neskôr na adresu trvalého pobytu P. v B. P. U. si samozrejme nemôže zásielku
do vlastných rúk prevziať ani v P. ani v B., a tak ho súd hľadá „po celej SR“. Keď sa jeho
meno (P. U.) nenachádza ani v zozname väzňov SR, súd sa dozvedá, že má brata P.,
žijúceho v B. Vďaka čomusi (chápavosti, či nedôslednosti) sa zásielka do rúk P. 2. 12. 08
dostáva do rúk P. Celkom náhodou je pred vianočnými sviatkami a hľadaný P. čoskoro
priletí na zaslúženú dovolenku.
29. 12. 2008 - namiesto vzácnych chvíľ (či hodín) strávených so svojím maloletým
synom – P. U. musí na súd spísať - úradný záznam (d. 3 - záznam)
30. 12. 2008 - uhrádza užívateľka bytu - v správe navrhovateľa - ktorý s ňou však
stále odmieta komunikovať - celú navrhovateľom požadovanú dlžnú sumu - 12 688,- Sk
a proti príslušenstvu mieni podať odpor (či odvolanie). To však najskôr syn P. musí
dosiahnuť právoplatné zrušenie zmätočného 1. PR (z 11. 2. 08)
2. - 12. 01. 2009 - súd vydá uznesenie (6 Ro 41/08 - 23), ktorým NEVYHOVIE
návrhu P. U. na zrušenie 1. PR, ale jednoducho ho opraví sťa pravopisnú chybu v písaní či
počtoch (?) - d. 4
(05. 02. 2009 - prijíma navrhovateľ vo svojom novom sídle (... v P.) žiadosť vlastníka
bytu P., z ktorého je evidentné, že P.
- svoj byt v P. neužíva, nemá v ňom trvalý pobyt ani pošt. adresu
- žiada PREDPISY preddavkov mesačn. záloh... od r. 2007 - odkedy je vlastník
správcom spravovaného bytu (dodnes ich nemá!)
- oznamuje, že žalovaná istina je uhradená
- žiada všetky list. zásielky zasielať na pošt. adresu - Paed.Dr. M. U., P.)
05. 11. 2009 podáva navrhovateľ (ďalej N) na súde proti odporcovi P. U. (už je
domýlený aj on - N ? - veď on nepochybil; 8. 2. 08 podal návrh správne proti P. U.)
ČIASTOČNÉ SPÄŤVZATIE návrhu (dôvod - žalovaná istina 30. 12. 08 uhradená)
„V prevyšujúcej časti (čo do úrokov z omeškania) na podanom návrhu trváme.“ píše práv.
zástupkyňa N.
21. 07. 2010 súd vyzýva právnu zást. N, aby opravila označenie žalovaného (P. na P.
U.)
3. 08. 2010 pr. zást. N opravuje označenie žalovaného (po čiast. späťvzatí z 5. 11.
09) na P. U.
3. - Súd má konečne vo veci JASNO - odporcom vo veci PR 6 R/41/08 je P. U. Na
základe tejto „ opravy „ súd bol povinný (z úradnej povinnosti) vo veci konať:
a) nariadiť (konečne!) - po čiastočnom späťvzatí návrhu a oprave P. na P.
-pojednávanie vo veci - veď podaním odporu (a ten bol písomne podaný 2. 1. 09) sa PR zo
ZÁKONA ZRUŠUJE a súd MUSÍ nariadiť pojednávanie! (aj bez návrhu odporcu)
b) vyzvať odporcu, aby sa po čiastočnom späťvzatí k návrhu správcu bytu vyjadril.
4. - Súd hrubo zanedbá tieto úradné povinnosti. Problém P. U. (1. PR) nerieši, ale
jednostranne a nedovolene korešponduje s navrhovateľom. Iniciuje, aby tento podal nový
žalobný návrh (znova) na meno P. U. Cieľ je jasný - potrebuje „zakryť“ svoje hrubé
procesné chyby a potrebuje, aby problém neriešila zákonná sudkyňa JUDr. M. K, ale ktosi
iný - (kto vie manipulovať nielen so súdn. úradníkmi ale i účastníkmi konania) a stalo sa.
09. 12. 2010 súd vydáva - len do spisu a len pre N - potvrdenie, že bol (o
11:01:11) ... prijatý návrh (druhý v poradí) proti P. U. o zapi. 1 121,02 € s prísl. a dňa 16.
5. 2011 (o 10:27:53) prevedený do odd...,je vedený pod sp. zn. 9 C/77/2011 a bol pridelený
na prejednanie JUDr. L. M. (d. 5)
A od teraz sa už cielene a nezákonne manipuluje so spismi.
5. - Súd nedôvodné spochybňuje splnomocnenie P. U. (neskôr aj P. U. – s úradne
overenými podpismi pre Paed.Dr. M. U.), kde syn P. (už 31. 12. 08) splnomocňuje v jednej
osobe matku, užívateľku bytu i uhrádzateľku „nájmu“ navrhovateľovi za správu bytu. V júli
2011 P. U. príde opäť zo zahraničia na dovolenku. V spise (na obale ktorého je uvedené vec
Bytos... c/a P. - prečiarknuté na P...) sp. zn. 6 Ro/41/08 - d. 6 - sa dozvedáme nielen to, čo
sme uviedli vyššie (v b. 3 až 5), ale i nasledovné:
a) Kanc. Predlož KS TN na rozhodnutie o odvolaní voči opravnému uzn., kt. podala
neoprávnená osoba v konaní (p. PaedDr. U. nebola splnomocnená na konanie P. U.).
b) 8. 12. 2010 - viac ako po 2 rokoch po odvol. P. U.! proti uzn. z 12. 1. 09 KS v TN
prijíma z OS v Priev. spis i sprievodný list - d. 7 - ktorý je vrcholom nielen procesných
pochybení súdu, dôkaz jeho 2-ročnej nečinnosti - nedbalosti, ale aj absencie akéhokoľvek
logického myslenia a „medzi riadkami“ i šikany osoby právn. zástupkyne odporcu (či
odporcov?!). Našťastie odv. súd promtne a spravodlivo (potvrdzujúc viacero vyššie
uvedených skutočností!) rozhodne:
25. 02. 2011 - KS v TN ruší uzn. z 12. 1. 09 (na odvolanie P.) a vec vracia prvost.
súdu na ďalšie konanie, (d. 8)
04. 05. 2011 Okresný súd v Priev. ruší 1. PR (č. k. 6 Ro/41/08-12 zo dňa 11. 2. 08)
a konanie zastavuje.
Rozhodnutie OS v Prievidzi nadobudlo právoplatnosť 18. 6. 2011. (d. 9) P. U. sa na
základe vyššie uvedeného sťažuje na Ústavnom súde SR - prvostupňový súd svojimi
pochybeniami (v 2 časti sporu cielenými - nie však sudkyňou JUDr. M. K.) negatívne
zasiahol do sféry jeho ústavných práv, a preto od OS v Prievidzi žiada nemajetkovú ujmu
v peniazoch vyčíslenú v návrhu na rozhodnutie úst. súdu.
Odôvodnenie primeraného finančného zadosťučinenia Je nesporné, že súd pochybil,
keď 11. 2. 2008 vydal PR na meno P. U.
podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ĽPaZS každý, koho práva a slobody... boli
porušené, má právo na účinný opravný prostriedok... Súd však účinne (či účelne) nekoná
ani z úradnej povinnosti ani na písomné návrhy P. U. a robí ďalšie procesné chyby, ba
dokonca spochybňuje jeho splnomocnenie, ktoré udelil svojej matke (To je skrytá šikana
M. U.)
P. U. už od samého začiatku (keď ho hľadajú všetky „inštitúcie“) bol vystavený
potencionálnej hrozbe (vzhľadom na to, že pracuje v zahraničí - v čl. štáte EÚ), že ho
polícia bude hľadať i tam, čo by pre neho znamenalo (vzhľadom na to, že aktívne neovláda
úradný jazyk) „ nepredstaviteľné „ problémy u zamestnávateľa s dosahom na jeho
zotrvanie v práci a čo by veľmi vážne ohrozilo jeho existenčné problémy (vrátane platenia
výživného na maloletého syna)
Pritom stačilo nahliadnuť do databázy súdu, z ktorej by súdni úradníci zistili poštovú
adresu P. U., ktorá je totožná s adresou jeho matky (...) a na ktorú (vzhľadom na súčasne
prebiehajúci spor v inej veci navrhovateľa P. U.) zaslali viacero pošt. zásielok, ktoré boli
všetky prevzaté. (Prečo P. U. nikdy v mieste trvalého bydliska - ... v P.) nebýval a ani
nemôže bývať? - to tiež vedia na súde v P. -býva v ňom totiž už 10 rokov nezákonne 3.-tia
osoba) Toto nie sú irelevantné námietky k meritu sťažnosti. To sú dôsledky nielen nedbalosti
súdu ale dôsledky šikany už nielen M. U., ale prerastajú do šikany i jej detí a vnuka (to však
bude predmetom ďalších sťažností smerovaných na ústavný súd)
podľa čl. 6 Dohovoru... každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
O spravodlivosti sa v prípade P. U. nedá vôbec ani hovoriť, o primeranej lehote tiež
nie.
Súd konal jednostranne a neverejne - nenariadil pojednávanie - komunikoval len
s navrhovateľom a P. U. (či P. U.) sa nemali možnosť vyjadriť ani k jednému
z predložených dôkazov navrhovateľa (súbežne s Dohovorom porušený čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR)
P. U. žil v právnej neistote až do 18. 6. 2011, lebo až právoplatným rozhodnutím
súdu skončili jeho problémy (ktoré si ani v najmenšom nespôsobil sám), ktoré mu spôsobil
súd svojimi hrubými a nielen procesnými chybami - vydaním PR 11. 2. 2008.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie právn. neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Právna istota sa vytvára až právoplatným rozhodnutím súdu (v prípade
sťažovateľ a P. U. 18. 6. 2011)
Občiansko právne konanie vo veci sťažovateľa nemožno hodnotiť ako zložitú vec.
Sťažovateľ bol v riešení svojho problému (ktorý „vyrobil“ súd) veľmi aktívny.
Postupoval v intenciách OSP, preto mu zbytočné prieťahy v konaní nemožno pripísať.
Zbytočné prieťahy v konaní boli zapríčinené výlučne nesprávnym postupom súdu!
Súd neprijal včas adekvátne opatrenia.
Ústavou (či Dohovorom) uplatnené zaručené práva nemožno zmariť NENÁLEŽITÝM
správaním sa štátnych orgánov. Právna istota a spravodlivosť sú najdôležitejšie princípy
materiálneho právneho štátu. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu
možnosť ich uplatnenia...»
Na základe uvedenej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich
sťažnosti takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Prievidzi v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ro/41/2008 porušil
právo P. U. na účinný opravný prostriedok, zaručené v čl. 13 Dohovor o ochrane ľudských
práv a zákonných slobôd, ktorý SR ratifikovala...
2. Okresný súd v Prievidzi v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ro/41/2008 porušil práva
P. U., aby sa jeho vec prejednala spravodlivo, v primeranej lehote a bola prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zaručené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva
zákonných slobôd...
3. Priznáva P. U. primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000,- € (slovom
šesťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Prievidzi povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia US SR
4. Zakazuje Okresnému súdu v Prievidzi porušovať práva nielen P. U. ale aj
Paed.Dr. M. U. a členov jej rodiny.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovatelia namietajú porušenie práva na spravodlivé prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na
účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Ro 41/2008 vo veci zaplatenia sumy 12 688 Sk (421,16 €)
s príslušenstvom.
Z obsahu sťažnosti, ako aj z priloženej dokumentácie vyplýva, že pred okresným
súdom bolo pod sp. zn. 6 Ro 41/2008 vedené občianskoprávne konanie v právnej veci
žalobcu B., s. r. o., P. (ďalej len „žalobca“), proti P. U., P. (ďalej aj „žalovaný“),
o zaplatenie sumy 12 688 Sk (421,16 €) s príslušenstvom. Označené konanie sa začalo
8. februára 2008, keď bol okresnému súdu doručený návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby
okresný súd platobným rozkazom žalovanému uložil vyplatiť mu sumu 12 688 Sk s úrokom
z omeškania.
Okresný súd návrhu žalobcu vyhovel a vydal platobný rozkaz sp. zn. 6 Ro 41/2008
z 11. februára 2008, v ktorom však nesprávne označil meno žalovaného (namiesto P.
uviedol meno P. zhodné s menom sťažovateľa, pozn.), pričom ostatné identifikačné údaje
uvedené v tomto rozhodnutí boli zhodné s osobou žalovaného, t. j. P. U. Následne vydal
okresný súd opravné uznesenie sp. zn. 6 Ro 41/2008 z 12. januára 2009, v ktorom odstránil
uvedený nedostatok platobného rozkazu (opravou mena žalovaného na P., pozn.). Proti
označenému opravnému uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka P. U.
(sťažovateľka, pozn.) na základe ním udelenej plnej moci z 31. decembra 2008. Krajský súd
v Trenčíne uznesením sp. zn. 19 Co 41/2011 z 25. februára 2011 odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu z 12. januára 2009 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie
okresnému súdu.
Následne žalobca písomným podaním z 13. apríla 2011 vzal návrh na začatie konania
v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Okresný súd uznesením sp. zn.
6 Ro 41/2008 zo 4. mája 2011 zrušil platobný rozkaz z 11. februára 2008 a konanie vo veci
samej zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. júna 2011, t. j. ešte pred
doručením sťažnosti sťažovateľov ústavnému súdu (19. augusta 2011).
Z uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovatelia neboli účastníkmi
namietaného konania pred okresným súdom, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 6 Ro 41/2008.
Na tomto konštatovaní nič nemení skutočnosť, že okresný súd nesprávnym označením
žalovaného de facto „vtiahol“ sťažovateľa do konania; toto svoje pochybenie ale napravil
opravným uznesením z 12. januára 2009. Z priloženej dokumentácie zjavne vyplýva, že
v skutočnosti bol účastníkom namietaného konania P. U., a nie sťažovatelia. V danom
prípade mohli byť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ro 41/2008
porušené sťažovateľmi označené práva podľa dohovoru len účastníkov tohto konania, t. j. P.
U. ako žalovaného, príp. žalobcu.
Ústavný súd v rámci svojej doterajšej judikatúry už vyslovil, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných
práv. Namietať porušenie práv inej osoby môže iba zákonný zástupca takej osoby
(II. ÚS 4/96).
Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže oprávnená osoba teda namietať len
porušenie svojich základných práv a slobôd. Sťažnosť v mene inej osoby v prípadoch, pre
ktoré zákon ustanovuje zákonného zástupcu, môže podať zákonný zástupca, ak by
v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci nebola takáto sťažnosť v rozpore s účelom
zastúpenia. Sťažnosť v mene inej osoby možno podať aj vtedy, keď zákon výslovne určuje,
že tretia osoba je oprávnená uplatňovať cudzie práva (práva inej osoby), napr. by mohlo ísť
o sťažnosť súvisiacu s aplikáciou § 15 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého po smrti
fyzickej osoby patrí uplatňovať práva na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich
niet, jej rodičom.
V okolnostiach posudzovanej veci sťažovatelia sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1
ústavy namietali porušenie cudzích práv (práv P. U.), hoci ani jeden z nich nie je zákonným
zástupcom osoby, v prospech ktorej urobili podanie, ktoré označili ako „Sťažnosť podľa čl.
127 Ústavy SR...“. Sťažovatelia nie sú v danom prípade ani osobami určenými zákonom na
uplatňovanie práv osoby, v mene ktorej namietali porušenie jej práv (P. U.).
Pretože sťažnosť ústavnému súdu podali sťažovatelia, ktorí neboli účastníkmi
namietaného konania, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že ide
o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenými osobami, a preto ju pri predbežnom prerokovaní
z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľov už bolo bez právneho významu, aby sa ústavný
súd zaoberal ich ďalšími návrhmi (napr. návrhom na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia).
Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd považoval za vhodné uviesť, že sťažnosť
v predloženom znení neobsahovala všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť podali zjavne neoprávnené osoby, ústavný súd
nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľov, aby ju doplnili, resp. odstránili jej
nedostatky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2011