Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 111/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., ktorou namieta porušenie

- svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3,

čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2

v spojení s , , 2 a 4 a a ods. 3 Slovenskej

republiky,

- svojich práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10

ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, porušenie práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd,

- čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd,

- svojich práv podľa čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19,

čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 29 ods. 2 a 3

a čl. 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

- Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z r. 1966, Opčného

protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného

paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z r. 1966, „medzinárodného

dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie na akomkoľvek základe, schváleného

v r. 1979“, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu

zaobchádzaniu alebo trestaniu z r. 1984, „medzinárodného dohovoru o právach osôb

so zdravotným postihnutím a opčný protokol k nemu“

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniami zo 14. augusta 2006, z 2. marca 2007, zo 7. apríla 2008, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami z 11. júna 2010, 3. decembra 2010,

24. mája 2011, 18. októbra 2011, 25. januára 2012, 20. septembra 2012, v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. decembra 2011, ako aj

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 31. októbra 2006, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 28. mája 2007, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 29. januára 2008, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. mája 2008, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. augusta 2010 a v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 29. februára 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2012 doručená sťažnosť J. Ď., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

- svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3,

čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2

v spojení s , , 2 a 4 a a ods. 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“),

- svojich práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10

ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), porušenie práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“),

- čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 12“),

- svojich práv podľa čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19,

čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 29 ods. 2 a 3

a čl. 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len „Deklarácia“),

- Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z r. 1966, Opčného

protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného

paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z r. 1966, „medzinárodného

dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie na akomkoľvek základe, schváleného

v r. 1979“, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu

zaobchádzaniu alebo trestaniu z r. 1984, „medzinárodného dohovoru o právach osôb

so zdravotným postihnutím a opčný protokol k nemu“ (ďalej len „namietané medzinárodné

dohovory“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uzneseniami zo 14. augusta 2006, z 2. marca 2007, zo 7. apríla

2008, v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami z 11. júna 2010,

3. decembra 2010, 24. mája 2011, 18. októbra 2011, 25. januára 2012, 20. septembra 2012,

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. decembra 2011, ako aj

postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 31. októbra 2006, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 28. mája 2007, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 29. januára 2008, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 30. mája 2008, v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 30. augusta 2010 a v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 29. februára 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. januára 2001 návrh na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konanie o tomto návrhu bolo vedené

okresným súdom pod sp. zn. . V predmetnom konaní okresný súd rozhodol

uznesením č. k. -45 zo 14. augusta 2006 tak, že podanie odmietol. Toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. decembra 2006 v spojení s uznesením krajského súdu

č. k. -70 z 31. októbra 2006, ktorým krajský súd uznesenie okresného súdu

potvrdil.

V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

«Súd však „po piatich rokoch a necelých siedmich mesiacoch“ protiprávne žalobu

odmietol, jednoznačne zo zaujatosti, pretože sa jednalo o tetu P. Š., ktorého manželka

Zuzana pracuje na Okresnom súdu vo funkcii asistentky v oddelení 4C a má medzi sudcami

a ostatnými pracovníkmi súdu priateľov a známych a zrejme tak postupoval vedome aj v

odmietaní oslobodenia od súdnych poplatkov preto, lebo vedel, že sťažovateľ s manželkou

sú zdravotne ťažko postihnutý dôchodcovia a nebudú mať prostriedky na zaplatenie

vyžadovaných poplatkov, čo bude ďalším podkladom na odmietnutie požadovanej súdnej

ochrany.»

Následne sťažovateľ podal 12. novembra 2007 okresnému súdu opäť návrh na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konanie o tomto návrhu je vedené

okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

«O diskriminácii, šikanovaní a prieťahoch v konaní s poškodzovaním zdravia

a ohrozením života infarktom sťažovateľa, hovorí aj priebeh tohto konania v ktorom súd

odmieta sťažovateľovi akékoľvek oslobodenie od poplatkov a pridelenie mu bezplatného

právneho zástupcu na ktoré má právo, lebo aj sám konajúci sudca ho konaní

od súdnych poplatkov oslobodil a pridelil mu bezplatného právneho zástupcu a oslobodený

s pridelením bezplatného právneho zástupcu bol aj v iných konaniach, keby tomu tak nebolo

ani Ústavný súd by mu neustanovil právneho zástupcu. Preto to považuje sťažovateľ za

nerovnaké zaobchádzanie, šikanovanie a diskrimináciu, ktoré je neprípustné, pretože aj

v predchádzajúcom konaní zaplatil súdny poplatok prakticky zbytočne, čo

navodzuje dojem, že je to robené úmyselne, tak, aby sa sťažovateľovi zbytočne vyháňali

finančné prostriedky z vačku a znemožnilo sa mu spory o svoje vlastníctvo, doviesť do

úspešného konca. ...

Proti takémuto protiústavnému, protiprávnemu konaniu súdov, podával sťažovateľ

ďalšie námietky zaujatosti, sťažnosti a návrhy na preloženie konania na iný súd, ale

bezúspešne. ...

Oprávnenosť námietok, sťažností a žiadostí sťažovateľa o preloženie konania na iný

súd z dôvodu šikanovania, diskriminácie - „nerovnakého zaobchádzania“ a prieťahov

v konaní s poškodzovaním zdravia sťažovateľa a ohrozením života, potvrdzuje aj

rozhodnutie súdu uznesením -350 zo dňa 20. 9. 2012, ktorým súd na návrh

odporkyne v rade 1 zo dňa 10. 10. 2011, rozhodol o prerušení konania do právoplatného

skončenia konania, vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. v ktorom

tiež rozhoduje vylúčená a zaujatá sudkyňa..., ktoré malo byť v zmysle ,

odmietnuté a v ktorom chce konajúca sudkyňa rozhodovať na základe znaleckého posudku

vypracovaného Ing. I. S., pre konanie , ktorý vypracovala v rozpore so

skutočnosťami a úlohami zadanými súdom v uznesení -242 zo dňa 26. 5.

2010. ... Taktiež obsah žaloby zo dňa 10. 10. 11, je nepravdivý a zavádzajúci

s účelom privlastniť si cudzí majetok, čo je neprípustné, to však konajúcej sudkyni

neprekáža v konaní a rozhodovaní. Klamanie a zavádzanie súdu odporkyňou v rade 1 v

konaní , resp. navrhovateľky v konaní , (čo je vlastne trestné),

je zrejmé aj z listu Katastrálneho úradu v Žiline č. OK-3214/ /2008 zo dňa 5. 12. 2008... v

ktorom sa jasne píše, že pozemok E-KN parc. č. 152 v k. ú. S., nebol predmetom darovacej

zmluvy č. 1/68 RI 712/67, ale machinácii vtedajším strediskom geodézie v Ž. a manipulácia

s týmto pozemkom vyplýva z THM v r. 1978, zrejme na popud samotnej navrhovateľky. ...

Sťažovateľ je presvedčený, že postupom Krajského súdu v Žiline, ale hlavne

Okresného súdu Žilina, odmietnutím oslobodenia od súdnych poplatkov, neustanovením

právneho zástupcu z radov advokátov, odmietnutím podania po piatich rokoch a siedmych

mesiacoch v konaní a prerušením konania v prospech

navrhovateľky konania , ktoré malo byť v zmysle odmietnuté, mu

súdy porušili jeho ústavné práva a základné ľudské práva s hrubým zasahovaním do jeho

zdravotného stavu s ohrozením života infarktami...»

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... Základné práva J. Ď... v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13

ods. 1, písm. a, ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 20 ods. 1, ods. 3,

čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48, ods.

2, , , , , , ods. 2,

čl. 10 ods. 1, čl. 13, čl. 14, čl. 17 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, čl. 1 ods. 1, ods. 2, Protokolu č. 12 k Dohovoru ochrane ľudských práv

a základných slobôd, čl. 1, čl. 2 ods. 1, ods. 2, čl. 3, čl. 5, čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl.

17 ods. 1, ods. 2, čl. 19, čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2, ods. 3 a čl.

30, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, schválenej Organizáciou spojených národov v

New Yorku 10. decembra 1948, medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

a opčného protokolu k nemu, medzinárodného dohovoru o ekonomických, sociálnych a

kultúrnych právach, medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie

na akomkoľvek základe, medzinárodného dohovoru proti mučeniu a inému krutému,

neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, či trestaniu a medzinárodnému dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím a opčného protokolu k nemu...

... potvrdením odmietnutia oslobodenia od súdnych poplatkov, neustanovenia mu

bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov a rozhodnutia o zastavení konania

Okresným súdom v Žiline... postupom Krajského súdu v Žiline vo veciach vedených pod

sp. zn. -70 zo dňa 31. 10. 2006, sp. zn. -127 zo dňa 28. 5.

2007, sp. zn. -136 zo dňa 29. 1. 2008, sp. zn. -150 zo dňa 30. 5.

2008, sp. zn. zo dňa 30. 8. 2010 a sp. zn. zo dňa 29. 2. 2012,

porušené boli.

... odmietnutím oslobodenia od súdnych poplatkov, neustanovenia mu bezplatného

právneho zástupcu z radov advokátov, rozhodnutím o zastavení konania a prerušením

konania... postupom Okresného súdu v Žiline vo veciach vedených pod sp. zn.

-45 zo dňa 14. 8. 2006, sp. zn. -85 zo dňa 2. 3. 2007, sp. zn.

-88 zo dňa 2. 3. 2007, sp. zn. -143 zo dňa 7. 4. 2008, sp. zn.

zo dňa 3. 12. 2010, sp. zn. -73 zo dňa 11. 6. 2010, sp. zn.

-233 zo dňa 24. 5. 2011, sp. zn. -280 zo dňa 18. 10. 2011 sp. zn.

-319 zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. -350 zo dňa 20. 9. 2012

a sp. zn. -26 zo dňa 7. 12. 2011, porušené boli.

... Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa

30. 8. 2010 sp. zn. a zo dňa 20. 9. 2012, sp. zn. a veci mu

vracia na nové konania a rozhodnutia.

... Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenia Okresného súdu v Žiline zo dňa

3. 12. 010 sp. zn. , zo dňa 11. 6. 2010 sp. zn. -173, zo dňa 24. 5.

2011 sp. zn. -233, zo dňa 18. 10. 2011 sp. zn. -280, zo dňa

25. 1. 2012 sp. zn. -319, zo dňa 20. 9. 2012 sp. zn. -350

a zo dňa 7. 12. 2011 sp. zn. -26 a veci mu vracia na nové konania

a rozhodnutia.

... Ústavný súd Slovenskej republiky ruší konanie Okresného súdu v Žiline vedené

pod sp. zn. .

Sťažovateľovi J. Ď., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 eur..., ktoré je

Okresný súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

takto:

„Finančné zadosťučinenie zdôvodňuje tým, že počas riešenia jeho civilnej veci, bol

vystavený pocitom právnej neistoty, krivdy, nespravodlivosti, beznádeji, bezmocnosti,

zúfalstvu, psychickým traumám z toho vyplývajúcim zdravotným problémom, predovšetkým

infarktovým stavom z konania Krajského a Okresného súdu v Žiline pri rozhodovaní

o návrhu sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov, pridelenie bezplatného

právneho zástupcu z radov advokátov a konania Okresného súdu v Žiline pri rozhodovaní

o určení vlastníckych práv k zdedenému majetku.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1,

písm. a) a ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39

ods. 1 a 2, , až 4 a a 3 , , , ,

čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. 1

dodatkového protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12, čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3, čl. 5,

čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19, čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1,

čl. 28, čl. 29 ods. 2 a 3 a čl. 30 Deklarácie a k porušeniu namietaných medzinárodných

dohovorov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniami zo 14. augusta 2006, z 2. marca 2007 a zo 7. apríla 2008 v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami z 11. júna 2010, 24. mája 2011,

18. októbra 2011, 25. januára 2012 a 20. septembra 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 7. decembra 2011

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ v tejto časti namieta porušenie označených práv

postupom okresného súdu a jeho uzneseniami. Proti namietaným uzneseniam je v súlade

s príslušnými ustanoveniami prípustné odvolanie. Právomoc

krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach proti namietaným uzneseniam okresného súdu

a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, vylučuje právomoc ústavného súdu. Vo vzťahu

k záveru o nedostatku právomoci ústavného súdu nie je relevantné, či sťažovateľ svoje

právo podať odvolanie v jednotlivých prípadoch aj reálne využil.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1,

písm. a) a ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39

ods. 1 a 2, , až 4 a a 3 , , , ,

čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. 1

dodatkového protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12, čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3, čl. 5,

čl. 6, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19, čl. 21 ods. 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1,

čl. 28, čl. 29 ods. 2 a 3 a čl. 30 Deklarácie a k porušeniu namietaných medzinárodných

dohovorov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. decembra 2010, ako aj postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. októbra 2006, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. mája 2007, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. januára 2008, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. mája 2008, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. augusta 2010 a v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. februára 2012

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv, práv, článkov

a namietaných medzinárodných dohovorov postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. decembra 2010.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesením z 3. decembra 2010 okresný súd

v namietanom konaní uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 €

za vznesené námietky zaujatosti.

Sťažovateľ ako prílohu k sťažnosti priložil aj uznesenie okresného súdu č. k.

-224 zo 4. februára 2011, ktorým okresný súd zrušil uznesenie č. k.

-215 z 3. decembra 2010, ktorým bola uložená povinnosť sťažovateľovi

zaplatiť súdny poplatok 66 € za vznesené námietky zaujatosti. Predmetné uznesenie

okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 1. marca 2011.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesenie krajského súdu č. k.

-70 z 31. októbra 2006 nadobudlo právoplatnosť 8. decembra 2006,

uznesenie č. k. -136 z 29. januára 2008 nadobudlo právoplatnosť 14. marca

2008, uznesenie č. k. -127 z 28. mája 2007 nadobudlo právoplatnosť

18. júna 2007, uznesenie č. k. -150 z 30. mája 2008 nadobudlo právoplatnosť

18. septembra 2008, uznesenie sp. zn. z 30. augusta 2010 nadobudlo

právoplatnosť 20. októbra 2010 a uznesenie sp. zn. z 29. februára 2012

nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2012.

Sťažovateľ podal sťažnosť na poštovú prepravu 18. októbra 2012, t. j. zjavne po

uplynutí lehoty ustanovenej v , čo zakladá dôvod na jej

odmietnutie v tejto časti podľa z dôvodu, že bola

podaná oneskorene.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

krajského súdu v namietaných konaniach

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak napadnutým rozhodnutím

alebo postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označil sťažovateľ, ak neexistuje vzájomná príčinná súvislosť medzi napadnutým

rozhodnutím alebo napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je

odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (,

, ) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , , ,

) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa

(a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade okresným súdom

a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému

súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva,

ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl.

48 ods. 2 , ku ktorému malo dôjsť v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

a v konaniach krajského súdu ako odvolacieho súdu vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. .

V konaní sp. zn. okresný súd rozhodol uznesením č. k.

-45 zo 14. augusta 2006 tak, že podanie odmietol. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 8. decembra 2006.

V namietaných konaniach krajského súdu ako odvolacieho súdu bolo rozhodnuté

uzneseniami, ktoré nadobudli právoplatnosť pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

.

V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. októbra 2012) okresný súd

v napadnutom konaní a krajský súd v označených konaniach už nemohli porušovať

základné právo sťažovateľa podľa , pretože namietané konania boli

právoplatne skončené, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

II.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní

vedenom pod sp. zn.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Predmetom sťažnosti v tejto časti je sťažovateľom namietané porušenie jeho

základného práva podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v namietaných konaniach okresného súdu

podal sťažovateľ podaním zo 6. októbra 2012 adresovaným predsedovi okresného súdu

sťažnosť na postup okresného súdu v napadnutých konaniach podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Sudca poverený výkonom funkcie predsedu okresného súdu sťažnosť vybavil

prípisom z 29. októbra 2012, ktorý bol sťažovateľovi doručený 8. novembra 2012, pričom

konštatoval, že sťažnosť nie je dôvodná z dôvodu, že po prešetrení veci v namietaných

konaniach nezistil zbytočné prieťahy.

Sťažovateľ podal sťažnosť podľa na poštovú prepravu

18. októbra 2012, t. j. bezprostredne po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní podľa zákona

o súdoch a v čase pred doručením prípisu sudcu povereného výkonom funkcie predsedu

okresného súdu, v ktorom uviedol svoje stanovisko k namietanému porušeniu jeho

základného práva podľa postupom okresného súdu v označených

konaniach.

Na základe tejto skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že takéto využitie

právneho prostriedku nápravy podľa nepredstavuje

dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti okresnému súdu, aby zaujal stanovisko

k sťažnosti na prieťahy v konaní a sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho

prípadnou nečinnosťou.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti

zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľa

iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť

mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na zaujatie stanoviska

a prípadne na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m.

, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že ak by v ďalšom priebehu označených konaní dochádzalo k prípadnej

nečinnosti okresného súdu (alebo neefektívnej činnosti), ktorá by mohla mať za následok

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , môže v takomto prípade opätovne podať sťažnosť ústavnému

súdu.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013