Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 175/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. L. P., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Okresného súdu Martin č. k. -53 z 3. marca 2011, rozhodnutím Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 13. júla 2011 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 13. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. novembra

2012 faxom a 14. novembra 2012 poštou doručená sťažnosť Ing. V. S. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v (ďalej len „“), ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Okresného súdu Martin (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -53 z 3. marca 2011, rozhodnutím Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. júla 2011 a rozhodnutím Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 13. augusta

2012.

Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ... podal dňa 26. 3. 2010 na Okresnom súde Martin návrh, ktorým

sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že:

... Darovacia zmluva zo dňa 14. 1. 1998 spísaná formou notárskej zápisnice...

uzatvorená medzi P. S... a žalovanými v 1) rade M. H... a žalovaným v 2 rade Ľ. H...

je neplatná. ...

... Nehnuteľnosti vymenované v žalobnom návrhu, ktoré boli predmetom darovacích

zmlúv zo dňa 14. 1. 1998 a zo dňa 17. 03. 1998 patria do dedičstva po poručiteľovi P. S.,

nar..., ktorý zomrel dňa...

Okresný súd v Martine môj návrh... zamietol. O trovách konania rozhodol tak,

že ma zaviazal zaplatiť odporcom v 1) a 2) rade trovy konania, vo výške 1 681,72 Eur

na účet právneho zástupcu odporcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd Martin svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s poukazom na skutočnosti

uvedené v odôvodnení rozsudku zo dňa 3. 3. 2011 sp. zn. -53 a na podanú

námietku premlčania odporcami v 1 a 2 rade ustálil, že navrhovateľovi nie je možné

premlčané právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu priznať, nestotožnil

sa s mojím tvrdením... preto návrh v celom rozsahu zamietol. ...

Proti Rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 3. 3. 2011 sp. zn. -53 som

podal podľa odvolanie...

Krajský súd v Žiline svojim rozsudkom zo dňa 13. 07. 2011, sp. zn.

(nesprávne uvedená sp. zn. v záhlaví rozsudku) rozsudok Okresného súdu

v Martine zo dňa 3. 3. 2011, sp. zn. -53 vo výroku, ktorým môj návrh

ako sťažovateľa zamietol, potvrdil.

Rozsudok Okresného súdu Martin vo výroku o trovách konania zmenil tak, že... som

povinný zaplatiť odporcom v 1 a 2 rade trovy konania vo výške 433,44 Eur na účet

právneho zástupcu odporcov v 1 a 2 rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku zo dna 13. 07. 2011 sp. zn.

stotožnil s odôvodnením rozsudku Okresného súdu v Martine zo dňa 3. 03.

2011 sp. zn. -53. ...

Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. 07. 2011, sp. zn.

som podľa podal dovolanie ako i proti rozsudku Okresného súdu v Martine

zo dňa 3. 3. 2011 sp. zn. -53...

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením zo dňa 13. 8. 2012 sp. zn.

dovolanie sťažovateľa odmietol a zároveň žalovaným v 1 a 2 rade nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal o mojom odvolaní rozhodnúť tak, že podľa

, mal vec zrušiť a vrátiť na nové konanie...

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 8. 2012 sp. zn.

, rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 13. 07. 2011, sp. zn.

a rozsudkom Okresného súdu v Martine zo dňa 3. 3. 2011 sp. zn.

-53 bolo porušené

- právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru, a SR

- právo sťažovateľa vlastniť majetok vyplývajúce z SR...

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 08. 2012 sp. zn.

mi bolo doručené dňa 13. 9. 2012 a právoplatné je 13. 9. 2012. Lehota

na podanie ústavnej sťažnosti uplynie dňa 13. 11. 2012.

V dôsledku uvedených skutočností má Ústavný súd SR právomoc rozhodnúť

o porušení:

- Práva sťažovateľa na spravodlivé, zákonné a objektívne súdne konanie vyplývajúce

z Dohovoru a SR a práva vlastniť majetok vyplývajúce

z SR, ktoré práva boli porušené rozsudkom Okresného súdu v Martine

zo dňa 3. 3. 2011 sp. zn. -53, rozsudkom KS v Žiline zo dňa 13. 7. 2011

sp. zn. a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

13. 08. 2012 sp. zn. 0c 135/2010-73.

- Ako to vyplýva z uvedeného, teda práva sťažovateľa boli porušené obidvoma

rozsudkami a uznesením NS SR, teda prvostupňovým Rozsudkom Okresného súdu v Martine

zo dňa 3. 3. 2011 sp. zn. -53, Rozsudkom KS v Žiline zo dňa 13. 7. 2011

sp. zn. a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

13. 08. 2012 sp. zn. ...

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

K tomuto poznamenávam, že zákon nepredpisuje ani predpisovať nemôže, pravidlá

z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie

v ich vzájomnej súvislosti... Najvyšší súd SR mal rozsudok súdu prvého stupňa Okresného

súdu Martin zo dňa 3. 3. 2011 sp. zn. -53 a rozsudok Krajského súdu Žilina

zo dňa 13. 7. 2011, sp. zn. správne podľa ,

zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ,

alebo podľa mal Najvyšší súd SR podľa tak zmeniť, že môjmu

návrhu sa v celom rozsahu vyhovuje.

Dôvodom zrušenia súdneho rozhodnutia je vždy jeho nepreskúmateľnosť v dôsledku

nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať

výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov, čo sa musí prejaviť v odôvodnení

rozhodnutia, pričom dôvody musia byť jasné a presvedčivé ( )... Po skutkovej

stránke uvádzam, že k nadobudnutiu vlastníctva:

Z dedičského spisu D 893/98 je zistiteľné že jediným dedičom som ja žalobca

to na základe platného závetu.

Môj strýko P. S. dňa 14. 1. 1998 previedol tie isté podiely v predmetných

nehnuteľnostiach darovacou zmluvou na odporcov 1 a 2 rade M. H... a Ľ. H... Tieto

nehnuteľnosti už neboli predmetom dedičstva a tieto podiely v predmetných

nehnuteľnostiach som potom ja sťažovateľ titulom dedenia nenadobudol po poručiteľovi P.

S. Z listu vlastníctva Katastrálneho úradu Ž., Správy katastra M. je zistiteľné, že na LV

č. 1724 pre kat., územie B. boli sme písaný ako spoluvlastníci ja žalobca v podie 1 ½-ice

a P. S. poručiteľ v ½ ice.

Podľa ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza majú spoluvlastníci

predkupné právo. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva majú

právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Z dikcie zákonného ustanovenia

vyplýva, že každý spoluvlastník v predmetnej veci má predkupné právo.

Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza a je jedno ak sa daruje, predáva, zamieňa a pod.

Ako vyplýva z darovacej zmluvy zo dňa 14. 1. 1998 spísanou formou notárskej

zápisnice č. NZ 9/98, N 10/1998, ktorá bol Okresným úradom v M., Kat. odborom

zavkladovaná dňa 26. 01. 1998 pod č. V 127/98-2, a tiež ako vyplýva z darovacej zmluvy

zo dňa 17. 3. 1998 spísanej formou notárskej zápisnice NZ 95/98, N 94/98, ktorá bola

Okresným úradom v M., katastrálnym odborom zavkladovaná dňa 18. 6. 1998,

pod V 951/98-2, táto právna podmienka na platný prevod nehnuteľností požadovaná

ust. § 140 Obč. zák. nebola splnená a preto tieto zmluvy robí absolútne právne neplatnými

od samého začiatku.

Poručiteľ P. S. ako darca keď za svojho života daroval svoje spoluvlastnícke podiely

v predmetných nehnuteľnostiach obdarovaným – žalovaným v 1. a 2. rade mal tieto podiely

ponúknuť na prevod mne sťažovateľovi ako spoluvlastníkovi, čo neurobil a preto neplatne

tieto nehnuteľnosti previedol na žalovaných v 1. a 2. rade.

Nebohý P. S. neponúkol mne žalobcovi prevod svojich spoluvlastníckych podielov

ani písomne ani ústne a tak nesplnil zákonnú podmienku ponuky prevodu spoluvlastníckych

podielov a tak tieto darovacie zmluvy sú po právnej stránke neplatné.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe uvedeného o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„1) Základné právo sťažovateľa na spravodlivé zákonné a objektívne súdne konanie

vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46

ods. 1 SR a právo vlastniť majetok vyplývajúce z SR rozsudkom

Okresného súdu Martin zo dňa 3. 3. 2011, sp. zn. -53, rozsudkom Krajského

súdu Žilina zo dňa 13. 07. 2011 sp. zn. a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 13. 8. 2012 sp. zn. , ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 13. 9. 2012, bolo porušené.

2) Rozsudok Okresného súdu v Martine zo dňa 3. 3. 2011, sp. zn. -53,

Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. 07. 2011 sp. zn. a uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 8. 2012 sp. zn. , ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 9. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu

v Martine na ďalšie konanie.

3) Okresný súd v Martine je povinný uhradiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 33.000,- Eur (slovom Tridsaťtritisíc eur) na účet právneho zástupcu sťažovateľa

do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4) Okresný súd Martin je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

255,72 Eur do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie označeného článku a dohovoru uznesením

okresného súdu sp. zn. z 3. marca 2011, rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 13. júla 2011 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 13. augusta 2012.

1. Ako vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti uzneseniu

okresného súdu z 3. marca 2011, ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľa,

bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ aj využil. O jeho

odvolaní rozhodoval krajský súd. Aj vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu z 13. júla

2011, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu, sťažovateľ využil opravný prostriedok.

O jeho dovolaní rozhodol najvyšší súd uznesením z 13. augusta 2012. Právomoc poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľa mal teda krajský súd v odvolacom konaní

a najvyšší súd v dovolacom konaní, čím je vylúčená právomoc ústavného súdu. Vzhľadom

na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti okresnému súdu a krajskému súdu

odmietol pre nedostatok právomoci.

2. Vo vzťahu k námietke porušenia označených práv sťažovateľa uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 13. augusta 2012 ústavný súd konštatuje,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd pri odôvodnení zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v tejto časti

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne neopodstatnený návrh

ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj taký návrh, ktorý

sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je tiež absencia priamej

súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom

alebo namietaným rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (obdobne napr. , , ).

V nadväznosti na uvedené sa ústavný súd zaoberal posúdením obsahu napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu, ktorý v odôvodnení uviedol:

«... V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 )...

Úvaha dovolateľa o prípustnosti dovolania v zmysle , ktorou

vyvodzuje prípustnosť dovolania z toho, že odvolací súd zmenil svojim rozsudkom rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, ktorý výrok je súčasťou výroku vo veci

samej, je mylná...

Pokiaľ ide totiž o to, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol vo výrokovej časti

o trovách prvostupňového konania zmeňujúcim, treba uviesť, že dovolanie v tejto časti

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však

povahu uznesenia a túto svoju povahu nestráca, hoci rozhodnutie o trovách s rozhodnutím

o veci súvisí a je v ňom zahrnuté ( ). Podmienky prípustnosti dovolania

proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení Prípustnosť

dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu o trovách konania – zmeňujúcemu výroku

a výroku o trovách odvolacieho konania neprichádza podľa do úvahy, keďže

ustanovením je prípustnosť dovolania podľa ,

expressis verbis vylúčená proti uzneseniu o trovách konania. Výrok o trovách konania

v rozsudku odvolacieho súdu, ktorý je výrokom nadväzujúcim na rozhodnutie (výrok)

vo veci samej – závislým výrokom, nie opačne [porovnaj ],

tobôž nemôže založiť prípustnosť dovolania proti výroku vo veci samej – v danom prípade

proti potvrdzujúcemu výroku vo veci samej.

So zreteľom na ustanovenie druhú vetu , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ,

dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

resp. , ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g) V zmysle

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Vady uvedené v až e) a dovolateľ nenamietal a ani v konaní

nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na to,

či v danom prípade nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f) V tejto spojitosti sa dovolací súd zaoberal opodstatnenosťou tvrdenia

dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí súdov obidvoch stupňov...

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za,

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre...

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať

odpoveď na podstatné..., otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého

imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a

toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci

García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a

rozhodnutí 1999-I] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I)... Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa

sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvého stupňa

(porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový ako aj odvolací

súd náležíte odôvodnili svoje rozhodnutia. V odôvodneniach dostatočne a zrozumiteľne

vysvetlili, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzali aj ako vec právne posúdili,

resp. prečo sa nevykonalo navrhnuté dokazovanie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty

a zmyslu. Odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon,

ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu

prvého stupňa a navyše tiež podal vlastnú argumentáciu, v rámci ktorej sa vyporiadal

s námietkami žalobcu. Prijaté právne závery (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal)

tiež postačujúco vysvetlil. ... Nesúhlas s vyhodnotením dôkazov súdom nie je spôsobilým

dovolacím dôvodom v zmysle (k tomu porovnaj R 42/1993 a tiež ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad rozsudok z 25. septembra

2008 sp. zn. ). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom

dovolacieho konania, v ktorom sa dôkazy zásadne nevykonávajú ( ),

a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi nižších

stupňov.

Z dovolania vyplýva, že žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci nižšími

súdmi [ ]. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa o nesprávnom

právnom posúdení boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle Z tohto dôvodu sa dovolací

súd námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci nezaoberal.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení §

238 a a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch, nižších

stupňov bolo postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu...»

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti preskúmal namietané uznesenie

najvyššieho súdu zo 13. augusta 2012 a z jeho obsahu nezistil, že by išlo o rozhodnutie

arbitrárne alebo svojvoľné.

Ústavný súd posúdil argumentáciu krajského súdu a najvyššieho súdu uvedenú

v odôvodnení namietaného uznesenia a dospel k záveru, že zodpovedá ústavne konformnej

interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení , a preto

považuje sťažovateľom napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za ústavne akceptovateľné

a udržateľné.

Odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu je jasné a zrozumiteľné, a keďže

sa opiera o relevantné ustanovenia procesného kódexu, jeho závery nie je ústavný súd

oprávnený korigovať, resp. nahrádzať.

Postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi

predpismi konania v občianskoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného

práva podľa ani práva podľa dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013