Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/49/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. V. S., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. L. P., advokátom v Ţ., proti ţalovaným 1/ M. H., bývajúcemu v B., 2/ Ľ. H.,

bývajúcemu v B., obom zastúpeným JUDr. J. G., advokátom v M., o určenie neplatnosti

darovacích zmlúv a o určenie nehnuteľností patriacich do dedičstva, vedenej na Okresnom

súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 13. júla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin (súd prvého stupňa) rozsudkom z 3. marca 2011 č. k. –

53 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo

14. januára 1998 spísanej formou notárskej zápisnice NZ 9/98, N 10/98, uzatvorenej medzi P. S.,

narodeným X, zomrelým X a ţalovanými 1/ a 2/, určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo 17.

marca 1998 spísanej formou spísanej formou notárskej zápisnice NZ 95/98, N 94/98, uzatvorenej

medzi P. S., narodeným X, zomrelým X a ţalovanými 1/ a 2/ a určenia, ţe nehnuteľnosti

vymenované v ţalobnom návrhu, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv zo 14. januára 1988

a zo X patria do dedičstva po poručiteľovi P. S., narodenému X, ktorý zomrel X. Ţalobcovi

uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ trovy konania 1 681,72 € na účet ich právneho

2

zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca

povaţuje nedrţanie ponukového konania zo strany darcu – P. S. pred uzatvorením darovacích

zmlúv so ţalovanými vo vzťahu k nemu ako k podielovému spoluvlastníkovi za vadu, ktorá

spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetných darovacích zmlúv; súd sa však s tvrdením ţalobcu

nestotoţnil a s poukazom na zistené skutočnosti a na ţalovanými podanú námietku premlčania

ustálil, ţe ţalobcovi nie je moţné premlčané právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho

úkonu priznať, preto ţalobu celom rozsahu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil §

142 ods. 1

Krajský súd v Ţiline (odvolací súd) rozsudkom z 13. júla 2011 sp. zn. na

odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým ţalobu zamietol, potvrdil; vo

výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť

ţalovaným 1/ a 2/ trovy konania 433,44 € na účet ich právneho zástupcu do 3 dní. Zároveň uloţil

ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania 109,82 € na účet ich

právneho zástupcu do 3 dní. Odvolací súd vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku uviedol, ţe súd

prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na

podklade vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci. V zmysle sa v celom

rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku vo veci samej, na ktoré v podstatných

častiach odkázal s tým, ţe nepovaţuje za potrebné, aby uvádzal ešte ďalšie (iné) dôvody.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa sa nedopustil pochybenia, pokiaľ o návrhu

ţalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka JUDr. D. rozhodol na pojednávaní

3. marca 2011 tak, ţe tento návrh zamietol. Pokiaľ sa ţalobca v konaní domáhal určenia

neplatnosti darovacích zmlúv z dôvodov uvádzaných v ţalobnom návrhu s poukazom na

ustanovenie § 140 Obč. zákonníka a ţalovanými bola v konaní vznesená námietka premlčania

s poukazom na ustanovenie § 40a Obč. zákonníka, odvolací súd ustálil, ţe v danej fáze konania

by vykonanie navrhovaného dôkazu na tvrdené skutočnosti bolo nadbytočné vzhľadom na

dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci samej. Na pojednávaní 3. marca 2011

boli účastníci poučení podľa , ţalobca zotrval iba na svojom návrhu na

vypočutie svedka JUDr. D., ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa dokazovanie končilo, nepredniesol. Podľa odvolacieho súdu ţalobca neprodukoval

3

v konaní ţiadne dôkazy, ktorými by preukázal tvrdenia, ţe sa relatívnej neplatnosti právnych

úkonov dovolal v zákonnej trojročnej lehote, a uvedené tvrdenia nevyplývajú ani z obsahu

pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. ; v konaní vzniesli ţalovaní

námietku premlčania a súd prvého stupňa po zhodnotení časových súvislostí v nadväznosti na

citovanú právnu úpravu rozhodol vecne správne, keď ţalobu zamietol. Odvolací súd zmeňujúci

výrok o trovách konania odôvodnil svojim záverom, podľa ktorého pri určovacích ţalobách je

potrebné základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkon právnej sluţby advokáta posudzovať podľa §

11 ods. 1 písm. a/, nie podľa , vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §

224 ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnutý

rozsudok ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z úvahy, ţe ak odvolací súd zmenil svojim

rozsudkom rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, ktorý výrok je súčasťou

výroku vo veci samej, je splnená podmienka prípustnosti podania dovolania v zmysle § 238 ods. l

Niţším súdom vytýkal, ţe nedostatočne zistili skutkový stav veci, keď nevykonali dôkaz

výsluchom notára, ktorý vypracoval sporné darovacie zmluvy; ďalej tvrdil, ţe ţiadal vypočuť aj

pracovníkov katastra Martin, ktorí zavkladovali vlastnícke právo v prospech ţalovaných; ţe súdy

nesprávne vec právne posúdili v otázke námietky premlčania a v tom, ţe prevod nevyhodnotili

ako od samého začiatku absolútne neplatný právny úkon; ţe ich rozhodnutia sú nedostatočné

odôvodnené.

Ţalovaní vyjadrenie k dovolaniu nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

4

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie osobitné

postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v kaţdom prípade, ale iba ak podanie

dovolania pripúšťa zákon.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch stanovených

zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie nápravy tam, kde

rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti v dovolaní

uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň procesný

prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú moţnosť, aby v

prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným uplatnením

dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu

vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje aj

v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len

z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu). upravuje

tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie moţno

odôvodniť len tým, ţe: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b)

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je

viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil;

dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových

zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je

treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

5

Podľa ustanovenia prvej vety zaradeného v tretej časti Občianskeho

súdneho poriadku („Konanie v prvom stupni“) rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Odvolací

súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením (§ 223

).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o

potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie je tieţ prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (pričom vo svojom výroku prípustnosť

dovolania nevyslovil), a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , a v tejto

veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, ţe prípustnosť

dovolania žalobcu z ustanovenia až 3 vyvodiť nemožno.

Úvaha dovolateľa o prípustnosti dovolania v zmysle ods. l , ktorou vyvodzuje

prípustnosť dovolania z toho, ţe odvolací súd zmenil svojim rozsudkom rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o trovách konania, ktorý výrok je súčasťou výroku vo veci samej, je mylná

(chybná).

Pokiaľ ide totiţ o to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol vo výrokovej časti

o trovách prvostupňového konania zmeňujúcim, treba uviesť, ţe dovolanie v tejto časti smeruje

6

proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však povahu uznesenia

a túto svoju povahu nestráca, hoci rozhodnutie o trovách s rozhodnutím o veci súvisí a je v ňom

zahrnuté ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho

súdu sú upravené v ustanovení Prípustnosť dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu

o trovách konania – zmeňujúcemu výroku a výroku o trovách odvolacieho konania neprichádza

podľa do úvahy, keďţe ustanovením je prípustnosť dovolania

podľa , expressis verbis vylúčená proti uzneseniu o trovách konania. Výrok

o trovách konania v rozsudku odvolacieho súdu, ktorý je výrokom nadväzujúcim na rozhodnutie

/výrok/vo veci samej – závislým výrokom, nie opačne (porovnaj ),

tobôţ nemôţe zaloţiť prípustnosť dovolania proti výroku vo veci samej – v danom prípade proti

potvrdzujúcemu výroku vo veci samej.

So zreteľom na ustanovenie druhú vetu , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , resp. , ale

komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v §

237 písm. a/ aţ g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady uvedené v aţ e/ a dovolateľ nenamietal a ani v konaní

nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na to, či

v danom prípade nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

V tejto spojitosti sa dovolací súd zaoberal opodstatnenosťou tvrdenia dovolateľa o

nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí súdov obidvoch stupňov.

7

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to,

aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa

stotoţnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na

podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť

(súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby

spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

8

Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu

podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na

súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať

aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“),

porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č.

30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť

presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa

môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci.

Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na k a ţ d ý argument strany (účastníka) bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti

Grécku z 29. mája 1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III;

rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie podľa a listiny je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie

musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003

sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.

vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa sa v

princípe môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvého stupňa (porovnaj

rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťaţnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1997-VIII).

9

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe prvostupňový ako aj odvolací súd

náleţite odôvodnili svoje rozhodnutia. V odôvodneniach dostatočne a zrozumiteľne vysvetlili,

z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzali aj ako vec právne posúdili, resp. prečo sa

nevykonalo navrhnuté dokazovanie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd, ktorý sa

stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia

skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tieţ podal vlastnú

argumentáciu, v rámci ktorej sa vyporiadal s námietkami ţalobcu. Prijaté právne závery (dovolací

súd sa ich správnosťou nezaoberal) tieţ postačujúco vysvetlil. Najvyšší súd Slovenskej republiky

vzhľadom na uvedené skutočnosti ustálil, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákona na odôvodnenie rozsudku ( ). Tento záver berie zreteľ na citovanú

ustálenú judikatúru (porovnaj tieţ uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júna

2012 sp. zn. ) vymedzujúcu, kedy nemoţno napadnuté rozhodnutie povaţovať

za arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či

poţiadaviek ţalobcu, ktorý je nespokojný s hodnotením dôkazov a následne aj právnymi závermi

niţších súdov. Tým ale nemohlo dôjsť k porušeniu práva ţalobcu na spravodlivý súdny proces.

Do práva na spravodlivý proces totiţ – ako uţ bolo spomenuté – nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho poţiadavkami ().

Dovolateľ namietal, ţe niţšie súdy nevyhoveli jeho návrhu na vykonanie dokazovania.

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je

viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov

10

budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (porovnaj § 120 ods. 1 druhú vetu

), nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v uznesení z 26. marca

1992 sp. zn. (R 37/1993) vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe

mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nezakladá však procesnú vadu v zmysle : „Nevykonanie dôkazov

navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred

súdom“. Z uznesenia z 27. novembra 1997 sp. zn. Obdo V 56/98 (R 125/1999) vyplýva, ţe ak

súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné

dôkazy na zistenie skutkového stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

písm. f/ nie je prípustné, lebo nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred

súdom a za znemoţnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v

dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.

Nevykonaním ţalobcom navrhovaného dokazovania nedošlo teda k odňatiu jeho moţnosti

konať pred súdom. Ţiada sa ešte pripomenúť, ţe odvolací súd vo svojom rozsudku riadne uviedol

i dôvody, pre ktoré sa spomínané dokazovanie nevykonalo, takţe odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu aj v tejto časti spĺňa parametre kladené zákonom na

odôvodnenie rozsudku ( v spojení s ) a existencia vady v zmysle

je i v tejto spojitosti vylúčená.

Tvrdenie ţalobcu o neúplnosti vykonaného dokazovania je vo svojej podstate tvrdením,

ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

dovolateľ tak v skutočnosti uplatňuje dovolací dôvod podľa Ide tu

síce o relevantný dovolací dôvod, ale v tom zmysle, ţe ním moţno odôvodniť dovolanie, ktoré je

procesne prípustné, tento dôvod sám osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo

vade konania uvedenej v ). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací

súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle

11

Nesúhlas s vyhodnotením dôkazov súdom nie je spôsobilým dovolacím dôvodom

v zmysle (k tomu porovnaj R 42/1993 a tieţ ďalšie rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, napríklad rozsudok z 25. septembra 2008 sp. zn. ).

Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa dôkazy

zásadne nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby

prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi niţších stupňov.

Z dovolania vyplýva, ţe ţalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci niţšími

súdmi ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa o nesprávnom právnom posúdení boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

Z tohto dôvodu sa dovolací súd námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci

nezaoberal.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 a

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov

bolo postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu.

12

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1

a ). Dovolací súd im však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko návrh na

uloţenie tejto povinnosti ţalobcovi ( ) nepodali (zjavne z dôvodu, ţe im ţiadne

trovy v dovolacom konaní nevznikli).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. augusta 2012

JUDr. Milan D e á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta