Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 126/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., B., zastúpenej

advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 31. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom a uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. októbra 2012 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako navrhovateľka sa

svojím návrhom doručeným okresnému súdu domáhala obnovy konania okresného súdu

vedeného pod sp. zn. . Okresný súd o návrhu sťažovateľky rozhodol

uznesením sp. zn. z 9. júna 2011, ktorým návrh sťažovateľky zamietol. Proti

uvedenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým uznesením tak, že potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom a napadnutým uznesením krajského súdu došlo

k porušeniu jej označených práv. V sťažnosti podáva vlastný výklad noriem procesného

práva, ako aj interpretáciu pôvodného rozhodnutia v konaní, o ktorého obnovu sa snažila.

V sťažnosti argumentuje rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 23. septembra 2008, v ktorom najvyšší súd

„totožný procesný postup a totožné odôvodnenie v skutkovo a právne totožnej veci nazval

neústavným z dôvodu odňatia práva sťažovateľky na konanie pred súdom“, pričom

v pôvodnom konaní, o obnovu ktorého sa sťažovateľka domáhala, najvyšší súd dovolanie

uznesením sp. zn. z 25. januára 2007 odmietol. Je toho názoru, že ide

o rozhodnutie, ktoré má na mysli Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), teda také, ktoré je predpokladom

obnovy konania. Takisto tvrdí, že krajský súd „doplnil a zmenil skutkové zistenie súdu

prvého stupňa“, k čomu sťažovateľka nemohla zaujať stanovisko, respektíve jej bola

znemožnená realizácia jej procesných práv. Na základe uvedených argumentov

sťažovateľka formuluje záver o porušení jej označených práv a zároveň krajskému súdu

vyčíta arbitrárnosť napadnutého uznesenia.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti

rozhodol nálezom v takomto znení:

„1. Základné právo spoločnosti A., spol. s r. o., na prístup k súdu a spravodlivé

prejednanie veci podľa SR, ako aj základného práva sťažovateľky

podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

na spravodlivé prejednanie veci, konaním Okresného súdu Bratislava II v konaní

č.k. a Krajského súdu v Bratislave v konaní č.k. vo veci

obnovy konania Okresného súdu Bratislava II č.k. , porušené bolo.

2. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.

152 zo dňa 31.10.2012 a prikazuje Krajskému súdu Bratislava prejednať vec Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. v celom jej rozsahu a vykonaním dvojstupňového

prieskumu dôkazov.

3. Ústavný súd SR priznáva spoločnosti A., spol. s r. o., primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd

Bratislava povinný sťažovateľke zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

331,15 EUR s DPH ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet

právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane

základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá

právomoc preskúmať napadnutý postup okresného súdu, keďže ho už preskúmal na základe

odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke

ochranu jej právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

odmietol podľa pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie (m. m. , , ).

2. Pokiaľ ide o napadnutý postup a napadnuté uznesenie krajského súdu, ústavný súd

zistil, že sťažovateľka podala 8. januára 2013 na okresnom súde proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu dovolanie. Ku dňu rozhodovania o sťažnosti nebolo o podanom

dovolaní rozhodnuté.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

sťažovateľkou vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia označených základných práv, ak je zrejmé, že sťažovateľka podala

dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené.

Sťažnosť musela byť preto v tejto časti odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane

označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu

rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu, keď

uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok ESĽP z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54).

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou v tejto časti

meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú

pre predčasnosť podľa v spojení s .

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť v celku, o ďalších návrhoch sťažovateľky

formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu,

finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania) nebolo potrebné rozhodnúť.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd považuje za potrebné dôrazne poukázať

na skutočnosť, že sťažovateľ, zastúpený advokátom, v sťažnosti zavádzal ústavný súd

tvrdením, že „podaním odvolania... vyčerpal všetky zákonom poskytnuté prostriedky,

ktorým by sa mohol domáhať ochrany svojich... práv..., prostredníctvom ktorých by mohol

požadovať nápravu“ (bod V strana 8 sťažnosti), keďže, ako ústavný súd zistil, ešte

8. januára 2013 podal proti napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie. Takýto

klamlivý postup, ktorý sa týka najzákladnejšej podmienky konania – právomoci ústavného

súdu, je spôsobilý hrubo sťažiť postup ústavného súdu, ktorý v prípade jeho opakovania

môže zvážiť primerane postup podľa o poriadkovom opatrení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013