Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 199/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. K., K., správkyne úpadcu Ing. Ľ. B., K.,

zastúpenej advokátom JUDr. M. T., K., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa uznesením Okresného

súdu Košice I sp. zn. z 9. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. A. K., správkyne úpadcu Ing. Ľ. B., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. decembra 2012 doručená sťažnosť JUDr. A. K. (ďalej len „sťažovateľka“), správkyne

úpadcu Ing. Ľ. B. (ďalej len „úpadca“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 9. septembra 2012.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 5. januára 2012 bolo začaté konkurzné konanie proti úpadcovi

a uznesením okresného súdu z 27. marca 2012 bola sťažovateľka ustanovená úpadcovi

za predbežného správcu. Okresný súd vyhlásil uznesením sp. zn. z 9. mája

2012 konkurz na majetok úpadcu, konkurz bol uznaný za malý a sťažovateľka bola týmto

uznesením ustanovená za správkyňu podstaty úpadcu. Sťažovateľka uviedla,

že ako ustanovená správkyňa po vyhlásení konkurzu vykonala všetky potrebné úkony

na zistenie a zabezpečenie majetku úpadcu, ako aj súpis jeho majetku a zoznam

pohľadávok. O všetkých vykonaných úkonoch informovala súd v štyroch správach.

Sťažovateľka podaním z 18. septembra 2012 požiadala okresný súd o priznanie paušálnej

odmeny za výkon funkcie správcu do konania schôdze veriteľov. S poukazom na § 12

ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), sťažovateľka požiadala, aby jej bola priznaná

paušálna odmena vo výške 6 638,78 €, pretože podľa jej zistení je úpadca podnikateľom.

O návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.

z 9. septembra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Okresný súd posudzoval úpadcu

ako fyzickú osobu – nepodnikateľa, preto priznal sťažovateľke paušálnu odmenu vo výške

796,66 € pozostávajúcej zo sumy 663,88 € + DPH, ktorej je sťažovateľka platiteľom.

3. Sťažovateľka pri zisťovaní majetku úpadcu zistila, že úpadca je vedený

v živnostenskom registri, hoci má od 5. januára 2012 pozastavený výkon živnosti.

Sťažovateľka tiež zistila, že úpadca má v Rakúsku evidovanú živnosť, ktorej predmetom

je opatrovanie osôb. Na základe týchto skutočností dospela sťažovateľka k záveru,

že úpadca je podnikateľom, a preto požiadala, aby jej bola priznaná paušálna odmena podľa

vyhlášky č. , t. j. podľa ustanovenia, ktoré upravuje

výšku paušálnej odmeny v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby –

podnikateľa alebo právnickej osoby. Okresný súd v napadnutom uznesení vyjadril názor,

že rozhodujúcim kritériom určenia výšky paušálnej odmeny správcu je skutočnosť,

že konkurz bol vyhlásený na majetok fyzickej osoby – nepodnikateľa. Okresný súd

poukázal aj na vyjadrenie sťažovateľky ešte ako predbežnej správkyne, ktorá navrhla

v prípade úpadcu otvoriť malý konkurz. Preto ani zistenie sťažovateľky v priebehu

konkurzného konania, že úpadca je podnikateľ, nemohlo mať vplyv na zvýšenie paušálne

odmeny sťažovateľky.

4. Sťažovateľka s týmto názorom okresného súdu nesúhlasí, podľa nej je „... úplne

irelevantné, či úpadca vykonáva podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky alebo

iného ktoréhokoľvek členského štátu únie. Podľa primárneho práva únie, ktoré má prednosť

aj pred zákonmi Slovenskej republiky má úpadca štatút podnikateľa.“.

Okresným súdom vyjadrený názor, podľa ktorého je rozhodujúcou skutočnosťou

pre určenie paušálnej odmeny fakt, že konkurz bol vyhlásený na fyzickú osobu –

nepodnikateľa, považuje sťažovateľka za prejav prílišného formalizmu.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

o nej rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že napadnutým uznesením okresného súdu bolo

porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa . Zároveň

sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a aby uložil okresnému súdu povinnosť nahradiť sťažovateľke

trovy konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

8. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa napadnutým uznesením okresného súdu. Okresný súd

postupoval pri rozhodovaní príliš formálne, v dôsledku čoho nebola sťažovateľke priznaná

paušálna odmena v požadovanej výške.

Ústavný súd v úvode uvádza, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,

že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

Takto ustálené zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov

pri ochrane ústavnosti tvorili aj v tejto veci základ na rozhodnutie ústavného súdu.

9. Okresný súd takto odôvodnil napadnuté uznesenie vo vzťahu k požiadavke

na paušálnu odmenu:

«Súd sa nestotožnil s tvrdením správcu, že paušálnu odmenu správcu za výkon

funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok

fyzickej osoby – nepodnikateľa respektíve podnikateľa legislatíva Slovenskej republiky

priamo nerieši, ktorá skutočnosť, je dôvodom na použitie euro – konformného výkladu

a výkladu v intenciách európskeho práva. vo svojom ustanovení.

§ 12 jednoznačne stanovuje kritérium pri učení výšky paušálnej odmeny správcu. Kritériom

výšky je samotné vyhlásenie konkurzu ma majetok fyzickej osoby – nepodnikateľa alebo

„ v iných veciach“, teda u fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby, pričom týmto

kritériom nie je majetok na ktorý sa vyhlásenie konkurzu vzťahuje. V predmetnej veci bol

konkurz vyhlásený na majetok fyzickej osoby – nepodnikateľa a to tak z dôvodu petitu

návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj následne podaného samotného návrhu predbežného

správcu na otvorenie malého konkurzu. Z dôvodu, že konkurz bol tunajším súdom vyhlásený

na majetok fyzickej osoby – nepodnikateľa, nemá skutočnosť, že úpadca je reálne

podnikateľom a vyhlásený konkurz sa vzťahuje aj na majetok podnikateľa, vplyv na zvýšenie

paušálnej odmeny, tak ako to správca vo svojom návrhu požadoval.

Na základe vyššie uvedeného v danom prípade, po preskúmaní veci, súd dospel

k záveru, že sú splnené podmienky vyžadované vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami

pre vyplatenie paušálnej odmeny vo vyššie uvedenej výške správcovi podstaty, a preto

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia a ustanovenému

správcovi podstaty priznal paušálnu odmenu vo výške 663,88 €. Vzhľadom na skutočnosť,

že správca je platiteľom DPH, patrí správcovi v zmysle ust. vyhlášky č.

odmena po započítaní DPH súhrnne vo výške 796,66 €.»

10. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu

a nezistil v ňom sťažovateľkou vytýkané nedostatky, tiež nezistil taký výklad právnych

noriem aplikovaných v danej veci, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 , tak ako to namieta sťažovateľka. Okresný súd dal sťažovateľke korektnú

odpoveď na jej požiadavku o priznanie paušálnej odmeny vrátane výšky priznanej odmeny.

V napadnutom uznesení okresný súd vyhodnotil konkrétne okolnosti danej veci,

predovšetkým skutočnosť, že konkurz bol vyhlásený na majetok úpadcu ako fyzickej osoby

– nepodnikateľa. Úvahy okresného súdu, ktoré boli založené predovšetkým na tomto fakte,

sú plne legitímne a ústavne akceptovateľné. Závery, ku ktorým okresný súd dospel, preto

nemožno označiť za svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, pretože majú oporu

v zákone, resp. vyhláške č. , sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že by išlo o formalizmus pri výklade

ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na sťažovateľkinu vec. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá

ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným

(m. m. , ). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (m. m. , , ). Právo na spravodlivý proces

je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)

skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,

že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

Uvedené nedostatky však z napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplývajú.

11. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný

súd konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia relevantných právnych noriem () podstatné pre

posúdenie veci boli interpretované a aplikované správne, a jeho úvahy vychádzajú z

konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a ústavnoprávne

akceptovateľné.

Z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu

a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa ústavný súd

sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

12. Pretože sťažnosť bola v celom rozsahu odmietnutá, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalším návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to,

že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013