Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 164/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. L., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., P., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom bližšie neoznačených súdov v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. L. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2012

doručená sťažnosť A. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom bližšie

neoznačených súdov v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti najmä uvádza:

„Dňa 10. 10. 1993 som ako navrhovateľka v 1. Rade podala žalobu o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na Okresný súd Senica, č. k. . Okresný súd

žalobu 12. 4. 1966 zamietol. Krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok dňa 22. 10. 1997

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Senica dňa 17. 6. 2002 vydal rozsudok,

ktorý bol opäť napadnutý odvolaním a rozhodnutím Krajského súdu zo dňa 26. 110. 2004

bol pre procesné chyby zrušený. Okresný súd Senica vo veci rozhodol rozsudkom dňa

28. 11. 2007. Po podanom odvolaní dňa 29. 11. 2009 rozhodol krajský súd. Odporkyňa

podala dovolanie a Najvyšší súd SR dňa 29. 10. 2009 rozsudok Krajského súdu zrušil a vec

vrátil Krajskému súdu v Trnave, č. k. . Doposiaľ nebolo vo veci právoplatne

rozhodnuté. V priebehu konania som viac krát podávala sťažnosti na prieťahy v súdnom

konaní ktoré sa nachádzajú v spise...

Postupom Okresného súdu Senica, jeho nečinnosťou v obdobiach r. 1993 – 1996,

1997 – 2002 a 2004 – 2007 došlo jednoznačne k porušeniu mojich základných práv

zaručených SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Od podania žaloby r. 1993 do dnešného dňa žijem v stave právnej neistoty tak ja,

ako aj ostatní navrhovatelia. Medzičasom aj zomrel navrhovateľ v 4. rade. Súdnym sporom

ktorý trvá už 19 rokov je prieťahmi spôsobenými Okresným súdom Senica upierané moje

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. základné právo A. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Článku 48 odseku 2 SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

Čl. 6 odseku 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdov

konaní vedenom pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Krajskému súdu Trnava v konaní číslo 16 C 54/98 prikazuje, konať bez zbytočných

prieťahov,

3. A. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- € (slovom

desaťťtisícc euro) ktoré jej je Okresný súd Senica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu,

4. Ukladá Okresnému súdu Senica uhradiť trovy právneho zastúpenia A. L. vo výške

260,88,- € na účet advokáta JUDr. M. K. č... do pätnástich dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

Návrh rozhodnutia (petit) musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne

[v súlade s a 3 a v spojení s a zákona o ústavnom

súde], teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu

v uvedenej veci (napr. , , ). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní zistí, že návrh na rozhodnutie (petit) uvedené požiadavky

nespĺňa, môže takúto sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí,

a to zvlášť vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom

(advokátom).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , , ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní preskúmal sťažnosť s osobitným zreteľom na v nej obsiahnutý návrh

rozhodnutia (petit).

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na formuláciu použitú

v bode 1 petitu, v ktorom sa uvádza: „základné právo A. L. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa Článku 48 odseku 2 SR a právo na prerokovanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 odseku 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom súdov konaní vedenom pod spisovou značkou

porušené bolo.“ Podľa názoru ústavného súdu citovaná časť petitu zjavne nespĺňa

požiadavky vyvoditeľné z v spojení s .

V bode 1 petitu, ktorým je ústavný súd viazaný, nie je totiž označený konkrétny súd,

resp. súdy, ktoré mali byť porušovateľmi v sťažnosti (a aj v petite) označených práv

sťažovateľky.

Sťažovateľka používa v príslušnej časti bodu 1 petitu na označenie porušovateľa

svojich práv všeobecný pojem „súdy“, z čoho vyplýva, že súdne konanie, v ktorom

malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je jednoznačne a nespochybniteľne vymedzené (špecifikované).

Z odôvodnenia sťažnosti, ako aj dokumentácie, ktorú ústavný súd získal v súvislosti

s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti, vyplýva, že právna vec, ktorej sa sťažnosť

týka, bola prerokúvaná všeobecnými súdmi na všetkých troch stupňoch [Okresným súdom

Senica (ďalej len „okresný súd“), Krajským súdom v Bratislave a následne Krajským

súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako odvolacími súdmi, ako aj Najvyšším súdom

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolacím súdom], pričom

sťažovateľka poukazuje na nedostatky v ich postupoch a rozhodnutiach. Z bodu 1 petitu

nemožno vyvodiť, ktorému, resp. ktorým z týchto súdov sťažovateľka pripisuje namietané

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, aj keď spisová značka v ňom uvedená () sa vzťahuje na konanie

vedené okresným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu (23. júla 2012) okresný súd vo veci už nekonal,

a teda už nemohol porušovať sťažovateľkou označené základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru. Podľa zistení ústavného súdu v tomto čase

totiž po predchádzajúcom rozhodnutí najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu (uznesenie

najvyššieho súdu z 29. októbra 2010, ktorým bol zrušený rozsudok krajského súdu

sp. zn. z 29. septembra 2009, pozn.) vo veci konal krajský súd, ktorý

o nej rozhodol rozsudkom č. k. -1242 z 13. novembra 2012; označený

rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. februára 2013, pričom týmto dňom bolo namietané

súdne konanie aj právoplatne skončené. Podľa informácií ústavného súdu sťažovateľka

podala proti označenému rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom dovolací súd do dňa

predbežného prerokovania sťažnosti ešte nerozhodol.

Vychádzajúc z dokumentácie, ktorú má ústavný súd k dispozícii, je zjavne nesprávne

formulovaný aj bod 2 petitu, ktorým sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd prikázal

„Krajskému súdu v Trnave v konaní číslo 16 C 54/98... konať bez zbytočných prieťahov“,

keďže v čase doručenia sťažnosti krajský súd ako odvolací súd rozhodoval vo veci

sťažovateľky v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že petit sťažnosti

nemožno považovať za jasný a zrozumiteľný, teda taký, aby mohol byť relevantným

východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v posudzovanej veci.

Ústavný súd zdôrazňuje, že také nedostatky zákonom predpísaných náležitostí,

aké má posudzovaná sťažnosť, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ().

Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania

je v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa

(podobne napr. , ,

, ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto

rozhodnutia neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky

uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013