Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 236/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., B., zastúpeného advokátkou Mgr. S. D.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu a inú právnu ochranu zaručeného v

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2007

doručená sťažnosť P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. S. D., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

a inú právnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. , ktorou žiadal vydať tento nález:

„Základné právo P. K. na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46

ods. 1 a , postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č. k. 12

C 8/04-78 zo dňa 22. 3. 2007 bolo porušené. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II –

uznesenie č. k. -78 zo dňa 22. 3. 2007 súd ruší a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava II na ďalšie konanie. (...)

Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia za dva právne úkony (...) spolu 15.660,- Sk advokátke Mgr. S. D. do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Zo sťažnosti a z pripojeného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľ je

ako žalobca účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. . Svoju

žalobu doručil sťažovateľ 10. októbra 2003 miestne nepríslušnému Okresnému súdu

Bratislava I, ktorý vec postúpil príslušnému okresnému súdu 8. januára 2004. Žalobou sa

domáhal proti svojmu bývalému zamestnávateľovi vydania rozsudku, ktorým okresný súd

určí, že oznámenie žalovaného z 29. septembra 2003 o zrušení jeho pracovného pomeru je

neplatné a že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá, ako aj zaplatenia nemajetkovej ujmy

v sume 300 000 Sk z dôvodu jeho diskriminácie v zamestnaní a uloženia povinnosti

žalovanému zdržať sa akejkoľvek formy jeho diskriminácie v zamestnaní z dôvodu

uplatňovania jeho práv ako žalobcu na súde. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 26. januára

2004 návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodol 23. februára

2004. Rozhodnutie sťažovateľ prevzal 8. marca 2004. Po tom, ako proti tomuto rozhodnutiu

sťažovateľ 12. marca 2004 podal odvolanie, okresný súd predložil vec Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní 27. apríla 2004.

Krajský súd napadnuté uznesenie potvrdil, spis 17. júna 2004 vrátil okresnému súdu, ktorý

sťažovateľovi doručil rozhodnutie 14. júla 2004. Sťažovateľ doručil 28. septembra 2004

okresnému súdu návrh na spojenie veci s vecou vedenou okresným súdom pod sp. zn.

. Okresný súd doručil sťažovateľovi 4. októbra 2004 výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sťažovateľ súdny

poplatok v ustanovenej lehote nezaplatil a doručil okresnému súdu návrh na pripustenie

zmeny žaloby – jej rozšírenie o náhradu mzdy. Okresný súd uznesením č. k. -41

z 18. októbra 2004 konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zastavil

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, ktoré sťažovateľ prevzal 12. novembra 2004

a podal proti nemu odvolanie, v dôsledku ktorého bol spis predložený krajskému súdu

7. januára 2005. Krajský súd napadnuté uznesenie potvrdil a spis 4. mája 2005 vrátil

okresnému súdu. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 19. mája 2005.

Sťažovateľ podal proti nemu 17. júna 2005 dovolanie a požiadal o ustanovenie advokáta pre

zastupovanie v dovolacom konaní. Okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie tejto

žiadosti uvedením konkrétnych dôvodov výzvou z 12. júla 2005, ktorú sťažovateľ prevzal

31. augusta 2005. Sťažovateľ však do spisu nahliadol 27. júla 2005, pričom sa oboznámil aj

s obsahom tejto výzvy. Uznesením č. k. -61 z 21. septembra 2005 okresný súd

zamietol návrh sťažovateľa na ustanovenie zástupcu a toto rozhodnutie mu doručil

5. októbra 2005. Sťažovateľ požiadal podaním doručeným okresnému súdu 19. októbra

2005 o poskytnutie 30-dňovej lehoty na zvolenie si advokáta pre dovolacie konanie.

Dovolaciemu súdu predložil spis okresný súd 17. marca 2006, dovolací súd dovolacie

konanie zastavil a spis vrátil okresnému súdu 3. apríla 2006, rozhodnutie dovolacieho súdu

doručil okresný súd sťažovateľovi 25. apríla 2006 náhradným spôsobom. Následne po

zistení, že vec sp. zn. bola právoplatne skončená 2. októbra 2006, okresný súd

22. februára 2007 nariadil vo veci termín pojednávania na 21. jún 2007. Okresný súd

uznesením č. k. -78 z 22. marca 2007 rozhodol o návrhu sťažovateľa na

pripustenie zmeny žaloby. Sťažovateľ okresnému súdu 21. mája 2007 doručil návrh na

prerušenie konania do skončenia veci vedenej pod sp. zn. . Podaním doručeným

okresnému súdu 21. mája 2007 požiadal sťažovateľ o ospravedlnenie svojej neúčasti

na pojednávaní, ktorého termín bol určený na 21. jún 2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa

uznesením okresného súdu č. k. -78 z 22. marca 2007, ktoré

mu bolo doručené 5. apríla 2007, resp. jeho výrokom, ktorým nebolo vyhovené jeho návrhu

na pripustenie zmeny žaloby, pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy

s príslušenstvom. Týmto uznesením okresný súd pripustil zmenu žaloby tak, že nový petit

znie: „Rozviazanie pracovného pomeru žalovaným dané žalobcovi listom z 29. 9. 2003 je

neplatné a pracovný pomer trvá. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy

vo výške priemerného mesačného zárobku 50.000,- Sk od mesiaca október 2003 do

rozhodnutia súdu. Žalovaný je povinný zdržať sa akejkoľvek formy diskriminácie

v zamestnaní voči žalobcovi, z dôvodu uplatňovania práv žalobcu na súde“, a zároveň

nepripustil zmenu žalobného petitu v časti nemajetkovej ujmy a úrokov z omeškania. Týmto

uznesením rozhodol okresný súd o návrhu sťažovateľa na pripustenie zmeny žaloby

z 8. októbra 2004 na č. l. 40, ktorou žalobca žiadal rozšíriť žalobu o náhradu mzdy,

zaplatenie nemajetkovej ujmy s príslušenstvom. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je

prípustné.

Porušenie svojho základného práva podľa odôvodnil sťažovateľ

tým, že okresný súd vydal napadnuté uznesenie napriek tomu, že dosiaľ mu nebolo

doručené rozhodnutie dovolacieho súdu o jeho dovolaní, ktoré podal ešte 17. júna 2005

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, na základe ktorého bolo potvrdené uznesenie

okresného súdu, ktorým bolo konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Ďalej sťažovateľ uviedol, že napadnuté

uznesenie bolo vydané napriek tomu, že konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy

nemalo byť zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, keď okresný súd o tomto jeho

návrhu už začal konať, a navyše tento nárok sťažovateľa nemal byť vôbec spoplatnený,

pretože ide o nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru, v ktorom je navrhovateľ od

platenia súdnych poplatkov oslobodený.

Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na

rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov podľa , ktoré odôvodnil

tým, že svoju žalobu doručil Okresnému súdu Bratislava I 10. októbra 2003 a okresný súd

nariadil termín prvého pojednávania vo veci až na 21. jún 2007.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ, pokiaľ ide o časť sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -78 z 22. marca 2007, resp. jeho výroku, ktorým nebolo vyhovené jeho

návrhu na pripustenie zmeny žaloby, a pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy

s príslušenstvom, namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

, ktoré odôvodnil tvrdeným porušením procesných predpisov okresným

súdom.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Okresný súd napadnutý výrok uznesenia č. k. -78 z 22. marca 2007

odôvodnil nasledovne:

„Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08. 01. 2004 sa žalobca voči žalovanému

domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenia nemajetkovej ujmy

300.000,- Sk z dôvodu diskriminácie v zamestnaní.

Súd uznesením č. k. -41 zo dňa 20. 10. 2004 súd konanie v časti

o zaplatenie nemajetkovej ujmy 300.000,- Sk zastavil z dôvodu pre nezaplatenie súdneho

poplatku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. 5. 2005.

Podaním doručeným súdu dňa 8. 10. 2004 ( čl. 40) uplatnil žalobca procesný návrh

na pripustenie zmeny žalobného petitu rozšírením o náhradu mzdy a zaplatenie

nemajetkovej ujmy s príslušenstvom.

Podľa , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť

návrh na začatie konania. (...)

Podľa , súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho

konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu

návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd.

V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Žalobca po podaní žaloby túto nemôže meniť podľa svojho uváženia. Pripustenie

zmeny pôvodnej žaloby je vždy viazané na súhlas a rozhodnutie súdu.

Súd vzhľadom na preukázané splnenie procesných podmienok na pripustenie zmeny

žaloby v časti náhrady mzdy, procesnému návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.

Naopak, konanie v časti o nemajetkovú ujmu 300.000,- Sk súd už raz právoplatne

zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Žalobcovi nič nebráni pokiaľ ide o tento nárok

(ktorý je odlišný od nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu

mzdy v dokazovaní, právnom základe i skutkovom opise) podať si novú žalobu. Dôvodnosť

pripustenia zmeny žaloby súd nevzhliadol ani v časti príslušenstva pohľadávky.“

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali alebo samotných rozhodnutiach,

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.

Sťažovateľom namietaná skutočnosť, že okresný súd vydal napadnuté uznesenie

napriek tomu, že dosiaľ sťažovateľovi nebolo doručené rozhodnutie dovolacieho súdu

o jeho dovolaní, ktoré podal ešte 17. júna 2005 proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, na

základe ktorého bolo potvrdené uznesenie okresného súdu, ktorým bolo konanie v časti

o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku,

nemá oporu v obsahu spisu okresného súdu. Ako z obsahu spisu okresného súdu vyplýva,

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 23. marca 2006 bolo sťažovateľovi

riadne doručené uložením na pošte 25. apríla 2006. Pokiaľ sťažovateľ vo svojej sťažnosti

uvádzal dôvody, pre ktoré nemalo byť okresným súdom konanie v časti o jeho návrhu na

zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku – keďže

okresný súd o tomto návrhu sťažovateľa už začal konať a navyše tento jeho nárok nemal

byť vôbec spoplatnený, pretože ide o nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru,

v ktorom je navrhovateľ od platenia súdnych poplatkov oslobodený – o tejto otázke bolo

právoplatne rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. -41 z 18. októbra 2004,

ktoré bolo potvrdené uznesením krajského súdu č. k. -48 z 29. apríla 2005. Toto

rozhodnutie nie je predmetom preskúmavania ústavným súdom, pretože nebolo

sťažovateľom napadnuté.

Okresný súd vecne správne vo svojom uznesení č. k. -78 z 22. marca 2007

odôvodnil nepripustenie zmeny v návrhu týkajúcej sa zaplatenia nemajetkovej ujmy

v peniazoch tým, že tento nárok je odlišný od nároku na určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru a náhradu mzdy, a to vzhľadom na dokazovanie, právny základ

i skutkový opis.

Postup a rozhodnutie okresného súdu nevykazuje znaky svojvoľnosti (arbitrárnosti).

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama o sebe

viesť k záveru o arbitrárnosti tohto názoru. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom možno uvažovať iba v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Napadnuté

rozhodnutie okresného súdu takéto nedostatky nevykazuje a na meritórne preskúmanie

uvedeného rozhodnutia preto ústavný súd nie je oprávnený. Po preskúmaní spôsobu

a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu a so zreteľom na dôvody,

ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad ustanovení

právnych predpisov okresným súdom, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné

so sťažovateľom označeným ustanovením .

Z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu a rozhodnutím okresného súdu č. k. -78

z 22. marca 2007 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva

podľa tým, že okresný súd v období od 10. októbra 2003 (správne

od 26. januára 2004; pozn.), keď bol spis postúpený okresnému súdu z miestne

nepríslušného súdu, do 22. februára 2007, keď okresný súd nariadil vo veci prvé

pojednávanie, nekonal vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa a právu podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) len vtedy, ak bola na ústavnom

súde uplatená v čase, keď k namietanému porušeniu práva došlo alebo porušenie v tomto

čase ešte trvalo (napr. , , , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v rovnakom

rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že

porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

().

Zo sťažnosti nevyplývalo, že sťažovateľ využil na ochranu svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v možnosť

podať sťažnosť podľa a násl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ktorú ústavný súd považuje za sťažovateľovi dostupný a účinný

prostriedok ochrany jeho základného práva.

Podanie sťažnosti na prieťahy orgánu štátnej správy súdov ústavný súd nevyžaduje

ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie vtedy, ak z okolnosti konkrétneho

prípadu vyplýva, že využitie uvedeného prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup

umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. ). Z predloženej sťažnosti takéto okolnosti nevyplývajú.

Z obsahu spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že vzhľadom na charakter veci, na

úpravu petitov sťažovateľom, podávanie rôznych žiadostí, či opravných prostriedkov,

nenastali v konaní také prieťahy, ktoré by bolo možné označiť za neefektívne úkony

okresného súdu a ktoré by predlžovali rozhodnutie vo veci samej. Celkové konanie

okresného súdu nesignalizovalo konanie naznačujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (napr.

, ) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2007