Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 198/2013
PDF · 151.57 KB
No categories available
IV. ÚS 198/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., V., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 511/12 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2012
doručená sťažnosť JUDr. O. M., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci
vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 511/12.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal trestné oznámenie
pre podozrenie zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť R. M.
Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru
kriminálnej polície K., sp. zn. ČVS: ORP-383/KP-KK-2011 z 26. októbra 2011 (ďalej len
„uznesenie vyšetrovateľa“) bolo trestné oznámenie sťažovateľa podľa § 197 ods. 1 písm. d)
Trestného poriadku odmietnuté. Označené uznesenie vyšetrovateľa napadol sťažovateľ
sťažnosťou, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry K. (ďalej len „okresná
prokuratúra“) sp. zn. 1 Pn 316/11 z 2. januára 2012 zamietnutá.
Následne sa sťažovateľ domáhal viacerými podnetmi podľa príslušných ustanovení
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) preskúmania označeného uznesenia okresnej prokuratúry z 2. januára 2012,
keďže zastával názor, že prokurátori okresnej prokuratúry mali byť vylúčení z rozhodovania
o jeho trestnom oznámení, a teda vo veci rozhodovala prokurátorka, u ktorej sú pochybnosti
o jej nezaujatosti. Sťažovateľ taktiež vo svojej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa,
ako aj vo svojich podnetoch na preskúmanie postupu prokurátora namietal nesprávne
vymedzenie skutku, pre ktorý podal trestné oznámenie.
Posledný, opakovaný podnet sťažovateľa vybavila generálna prokuratúra prípisom
sp. zn. IV/1 Gn 511/12 zo 4. mája 2012, v ktorom mu oznámila, že jeho podnet odkladá
ako nedôvodný.
Sťažovateľ tvrdí, že postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej
pod sp. zn. IV/1 Gn 511/12 došlo k neprípustnému zásahu do jeho práv, a to z dôvodov,
ktoré uvádzal už uviedol vo svojej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, ako aj vo svojich
podnetoch na preskúmanie postupu prokurátora.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„1.) Základné právo JUDr. O. M. garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 Gn 511/12 bolo porušené.
2.) Prikazuje sa Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, aby vo veci opätovne
konala a rozhodla.
3.) JUDr. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- eur
(dvadsaťtisíc), ktorú sumu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná
mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že v zásade
nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej
moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,
ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav
a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00, II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,
I. ÚS 17/01). Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu
základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného práva alebo
slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové
a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly
vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie
základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ v postavení
oznamovateľa podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením vyšetrovateľa
bolo jeho trestné oznámenie podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuté
bez toho, aby bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Generálna prokuratúra vo veci
vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 511/12 prípisom zo 4. mája 2012 vybavila opakovaný podnet
sťažovateľa z 29. februára 2012, v ktorom vyjadril nespokojnosť s vybavením svojho
trestného oznámenia vyšetrovateľom, ako aj prokurátormi okresnej prokuratúry a Krajskej
prokuratúry v P., ktorí sa s postupom a uznesením vyšetrovateľa stotožnili. Sťažovateľ
zároveň namietal zaujatosť všetkých prokurátorov okresnej prokuratúry, ako aj nezákonnosť
rozhodnutia námestníka krajskej prokuratúry, ktorý uznesením č. k. 1 Kn 323/11-5
z 8. februára 2012 rozhodol o neodňatí jeho veci okresnej prokuratúre. Z obsahu
označeného prípisu generálnej prokuratúry (jeho fotokópia tvorí súčasť dokumentácie
predloženej sťažovateľom, pozn.) vyplýva, že prokurátorka generálnej prokuratúry
sa opakovaným podnetom sťažovateľa riadne zaoberala a po preskúmaní kompletného
spisového materiálu dospela k záveru, že je nedôvodný, a preto ho odložila.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd považoval za potrebné pripomenúť,
že v obdobných prípadoch, ako je aj vec sťažovateľa, už viackrát vyslovil právny názor,
v zmysle ktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe
podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde
prokurátorom nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
(napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Uvedený článok ústavy garantuje
ochranu pred protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých
sa rozhoduje o subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu
svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení
dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo,
aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli
(m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09), t. j. za porušenie
základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť,
že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho
pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,
že čl. 6 dohovoru nie je vôbec aplikovateľný na poškodeného v trestnom konaní, ak trestné
oznámenie podané údajným poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné
stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie z 2. októbra
2006, č. 29858/03, oddiel 1).
Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného ústavný súd konštatoval, že v posudzovanom
prípade nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže generálna prokuratúra sa zákonom ustanoveným
spôsobom zaoberala opakovaným podnetom sťažovateľa a na základe svojich zistení
ho prípisom č. k. IV/1 Gn 511/12-7 zo 4. mája 2012 odložila. Rovnako tak nemohlo dôjsť
ani k porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý nie je v súlade
s judikatúrou ESĽP na jeho vec aplikovateľný.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. apríla 2013