Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 198/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., V., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 511/12 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2012

doručená sťažnosť JUDr. O. M., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci

vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 511/12.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal trestné oznámenie

pre podozrenie zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1

, ktorého sa mala dopustiť R. M.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru

kriminálnej polície K., sp. zn. ČVS: ORP-383/KP-KK-2011 z 26. októbra 2011 (ďalej len

„uznesenie vyšetrovateľa“) bolo trestné oznámenie sťažovateľa podľa § 197 ods. 1 písm. d)

odmietnuté. Označené uznesenie vyšetrovateľa napadol sťažovateľ

sťažnosťou, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry K. (ďalej len „okresná

prokuratúra“) sp. zn. z 2. januára 2012 zamietnutá.

Následne sa sťažovateľ domáhal viacerými podnetmi podľa príslušných ustanovení

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) preskúmania označeného uznesenia okresnej prokuratúry z 2. januára 2012,

keďže zastával názor, že prokurátori okresnej prokuratúry mali byť vylúčení z rozhodovania

o jeho trestnom oznámení, a teda vo veci rozhodovala prokurátorka, u ktorej sú pochybnosti

o jej nezaujatosti. Sťažovateľ taktiež vo svojej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa,

ako aj vo svojich podnetoch na preskúmanie postupu prokurátora namietal nesprávne

vymedzenie skutku, pre ktorý podal trestné oznámenie.

Posledný, opakovaný podnet sťažovateľa vybavila generálna prokuratúra prípisom

sp. zn. IV/1 Gn 511/12 zo 4. mája 2012, v ktorom mu oznámila, že jeho podnet odkladá

ako nedôvodný.

Sťažovateľ tvrdí, že postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej

pod sp. zn. IV/1 Gn 511/12 došlo k neprípustnému zásahu do jeho práv, a to z dôvodov,

ktoré uvádzal už uviedol vo svojej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, ako aj vo svojich

podnetoch na preskúmanie postupu prokurátora.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1.) Základné právo JUDr. O. M. garantované v Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 Gn 511/12 bolo porušené.

2.) Prikazuje sa Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, aby vo veci opätovne

konala a rozhodla.

3.) JUDr. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- eur

(dvadsaťtisíc), ktorú sumu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná

mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že v zásade

nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej

moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (m. m. , , , ,

). Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného práva alebo

slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové

a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly

vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (m. m. , , , ,

).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ v postavení

oznamovateľa podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu krivej

výpovede a krivej prísahy podľa . Uznesením vyšetrovateľa

bolo jeho trestné oznámenie podľa odmietnuté

bez toho, aby bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Generálna prokuratúra vo veci

vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 511/12 prípisom zo 4. mája 2012 vybavila opakovaný podnet

sťažovateľa z 29. februára 2012, v ktorom vyjadril nespokojnosť s vybavením svojho

trestného oznámenia vyšetrovateľom, ako aj prokurátormi okresnej prokuratúry a Krajskej

prokuratúry v P., ktorí sa s postupom a uznesením vyšetrovateľa stotožnili. Sťažovateľ

zároveň namietal zaujatosť všetkých prokurátorov okresnej prokuratúry, ako aj nezákonnosť

rozhodnutia námestníka krajskej prokuratúry, ktorý uznesením č. k. -5

z 8. februára 2012 rozhodol o neodňatí jeho veci okresnej prokuratúre. Z obsahu

označeného prípisu generálnej prokuratúry (jeho fotokópia tvorí súčasť dokumentácie

predloženej sťažovateľom, pozn.) vyplýva, že prokurátorka generálnej prokuratúry

sa opakovaným podnetom sťažovateľa riadne zaoberala a po preskúmaní kompletného

spisového materiálu dospela k záveru, že je nedôvodný, a preto ho odložila.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd považoval za potrebné pripomenúť,

že v obdobných prípadoch, ako je aj vec sťažovateľa, už viackrát vyslovil právny názor,

v zmysle ktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe

podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde

prokurátorom nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa

(napr. , , ). Uvedený článok garantuje

ochranu pred protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých

sa rozhoduje o subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení

dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo,

aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli

(m. m. napr. , , , ), t. j. za porušenie

základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť,

že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho

pisateľa (napr. , , atď.).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,

že čl. 6 dohovoru nie je vôbec aplikovateľný na poškodeného v trestnom konaní, ak trestné

oznámenie podané údajným poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné

stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie z 2. októbra

2006, č. 29858/03, oddiel 1).

Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného ústavný súd konštatoval, že v posudzovanom

prípade nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu

podľa , keďže generálna prokuratúra sa zákonom ustanoveným

spôsobom zaoberala opakovaným podnetom sťažovateľa a na základe svojich zistení

ho prípisom č. k. IV/1 Gn 511/12-7 zo 4. mája 2012 odložila. Rovnako tak nemohlo dôjsť

ani k porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý nie je v súlade

s judikatúrou ESĽP na jeho vec aplikovateľný.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013