Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 190/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. V., M., zastúpeného advokátom JUDr. L. Š., Č., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, diaľničného

oddelenia Bratislava, vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-6/DI-BA-2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2013

doručená sťažnosť A. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru,

diaľničného oddelenia Bratislava (ďalej len „krajské riaditeľstvo“), vo veci vedenej pod

sp. zn. ČVS: KRP-6/DI-BA-2010 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „Dňa 14. 4. 2010 v čase

o 19.50 hod. došlo na diaľnici D1... k dopravnej nehode tak, že vodič osobného motorového

vozidla zn... v strednom jazdnom pruhu diaľnice D1 smer S., počas hustého dažďa

neprispôsobil rýchlosť jazdy svojho vozidla poveternostným podmienkam, dostal šmyk

a narazil do osobného motorového vozidla zn..., ktoré v tom čase jazdilo v pravom jazdnom

pruhu diaľnice D1 smer S., v dôsledku čoho skončili obe vozidlá v priekope na pravej

strane vozovky, pričom došlo k ľahkému zraneniu mal. M. B. a mal. F. B...“.

Sťažovateľ ako „ako obvinený... bol stíhaný od roku 2010, pričom dĺžka

vyšetrovania v zmysle má trvať najviac 4 mesiace. Vo februári 2012 mi

bolo doručené upovedomenie Okresnej prokuratúry v Pezinku č. -36 zo dňa

23. 2. 2012 o tom, že prokurátor vrátil predmetnú trestnú vec policajtovi KR PZ v

Bratislave na doplnenie skráteného vyšetrovania so záväzným pokynom...“.

Vzhľadom na nečinnosť krajského riaditeľstva sťažovateľ „podal i podnet

na Generálnu prokuratúru SR na zrušenie trestného stíhania zo dňa 5. 12. 2012, ktorý

na tento odpovedal listom zo dňa 21. 1. 2013, ktoré mi bolo doručené dňa 23. 1. 2013.

Prokurátor krajskej prokuratúry vo svojej odpovedi uviedol, že súhlasí, že vo veci

dochádzalo k prieťahom.“.

Keďže sťažovateľ bol „od dopravnej nehody v roku 2010... trestne stíhaný

až do 8. 1. 2013“, je toho názoru, že postupom krajského riaditeľstva „dochádzalo

k prieťahom v trestnom konaní“.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ dospel k záveru o porušení svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru v namietanom konaní postupom krajského riaditeľstva.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského riaditeľstva v namietanom konaní,

prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že voči sťažovateľovi bolo uznesením

Okresnej prokuratúry Pezinok č. k. -50 z 8. januára 2013 trestné stíhanie

zastavené. Predmetné uznesenie mu bolo doručené 21. januára 2013 a nadobudlo

právoplatnosť 6. februára 2013.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z toho, že sťažnosť podaná

ústavnému súdu zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,

aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. ,

).

Judikatúra ústavného súdu konštantne vychádza z názoru, že účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci (napr. ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ,

, , , ) prezentuje už ustálený záver, že

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného základného práva mohlo dochádzať alebo

porušenie v tomto čase ešte mohlo trvať.

V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestného

obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v prípravnom trestnom konaní

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe

uznesenia o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom

konaní navrhne podanie obžaloby alebo v závislosti od výsledkov dokazovania

v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie

trestného stíhania (, , ).

Ústavný súd zistil, že vo veci sťažovateľa bolo trestné stíhanie proti nemu

právoplatne zastavené.

Sťažnosť sťažovateľa obsahujúca námietku porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom krajského riaditeľstva

v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená 18. marca 2013, pričom na poštovú

prepravu bola odovzdaná 14. marca 2013, teda po zastavení trestného stíhania (uznesením

Okresnej prokuratúry Pezinok č. k. -50 z 8. januára 2013, ktoré bolo

sťažovateľovi doručené 21. januára 2013).

V čase podania sťažnosti už krajské riaditeľstvo nedisponovalo právomocou vo veci

konať, pretože trestné konanie proti sťažovateľovi už bolo právoplatne zastavené. Krajské

riaditeľstvo teda v danom čase už nijako nemohlo ovplyvniť priebeh trestného konania a ani

porušovať základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa

dohovoru.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva podľa podaním

sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu krajského riaditeľstva bola pre sťažovateľa

časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci vyšetrovanie v rámci

prípravného konania, avšak aj to až po účinnom využití právnych prostriedkov,

na uplatnenie ktorých mal v okolnostiach danej veci právo (ktoré však, ako vyplýva

zo sťažnosti, aj využil).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru ústavný súd dospel

k záveru, že sťažnosť je potrebné odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľa

v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013