Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 258/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. V. B., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca

2013 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «Žalobou doručenou Okresnému súdu

Košice II dňa 28. 12. 2010 sa sťažovateľ ako žalobca proti Mestu K. ako žalovanému

domáhal určenia, že má právo na náhradný byt. Rozsudkom č. k. -47 z 6.

6.2011 Okresný súd Košice II určil, že sťažovateľ má v dôsledku skončenia jeho nájomného

pomeru k služobnému bytu výpoveďou zo dňa 2. 8. 2010 právo na náhradný byt, ktorý je

veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný k bytu

na 2. poschodí... v K., ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchynského kúta, chodby, kúpeľne a

2

WC, celkovo o výmere 68,87 m.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 7. 7. 2011 odvolanie, ku ktorému sa

žalobca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19. 7. 2011. Do dnešného dňa nebolo

o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. -47 rozhodnuté,

hoci od vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného už uplynulo viac ako devätnásť

mesiacov...

Postup Krajského súdu v Košiciach urgoval sťažovateľ opakovane, a to žiadosťou

zo dňa 18. 01. 2012, urgenciou zo dňa 23. 7. 2012 a žiadosťou zo dňa 14. 12. 2012, avšak

bezvýsledne. Dňa 13. 02. 2013 podal sťažovateľ predsedovi Krajského súdu v Košiciach

sťažnosť na prieťahy v konaní. Dňa 14. 03. 2013 bol sťažovateľovi doručený list, v ktorom

predseda krajského súdu uviedol, že „doposiaľ sa nepodarilo zabezpečiť riadne podklady

pre jeho prešetrenie.“»

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,- eur, ktoré je

Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

275,94 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právnej

zástupkyne...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody v danej

veci sťažovateľ neuviedol a ani ich ústavný súd nezistil.

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

9. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

10. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh a dopytom na krajskom súde zistil, že

sťažovateľ doručil krajskému súdu (nebola adresovaná predsedovi krajského súdu) sťažnosť

na prieťahy 13. februára 2013 a predseda krajského súdu 13. marca 2013 v odpovedi

sťažovateľovi na jeho podanie, ktorým sa sťažoval na prieťahy v konaní, uviedol:

„... k dnešnému dňu sa nám nepodarilo zabezpečiť riadne podklady pre jeho prešetrenie.

Správu o výsledkoch šetrenia Vám zašleme v neskoršom termíne...“ Následne po prešetrení

veci predseda krajského súdu listom sp. zn. Spr. 41/2013 z 19. apríla 2013 sťažovateľovi

oznámil, že vo veci bolo rozhodnuté 18. apríla 2013.

11. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal

21. marca 2013 a krajskému súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod

sp. zn. doručená 13. februára 2013, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti

na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému

nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda

krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným

prieťahom vo veci samej (podobne , , ). Nemožno

rovnako obísť skutočnosť, že vo veci krajský súd konal a 18. apríla 2013 aj meritórne

rozhodol. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

12. Aj keby sťažnosť nebola odmietnutá z dôvodu jej neprípustnosti, musel by ju

ústavný súd odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, ktorá môže vyplývať aj

z toho, že porušenie základného práva podľa ( dohovoru) sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

13. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

14. Doterajšia dĺžka konania vedeného krajským súdom (pozri bod 2) však zatiaľ

vylučuje, aby jeho konanie vedené pod sp. zn. bolo možné pokladať

za konanie so zbytočnými prieťahmi, t. j. žeby uvedené prieťahy dosahovali potrebnú

ústavnoprávnu intenzitu.

15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný

súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2013