Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 257/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Ťahanovce vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008, v konaní Okresnej prokuratúry Košice I vedenom pod

sp. zn. , v konaní Krajskej prokuratúry v Košiciach vedenom pod sp. zn.

1/1 KPt 685/09 a v konaniach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vedených pod

sp. zn. IV/4 GPt 3/10, sp. zn. IV/1 Gn 350/09, sp. zn. IV/6 GPt 148/09 a sp. zn.

IV/3 GPt 198/10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna

2012 doručená a 2. júla 2012 doplnená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v konaní Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Ťahanovce (ďalej aj „obvodné

oddelenie“) vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008, v konaní Okresnej

prokuratúry Košice I (ďalej aj „okresná prokuratúra“) vedenom pod sp. zn. ,

v konaní Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej aj „krajská prokuratúra“) vedenom pod

sp. zn. 1/1 KPt 685/09 a v konaniach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj

„generálna prokuratúra“) vedených pod sp. zn. IV/4 GPt 3/10, sp. zn. IV/1 Gn 350/09,

sp. zn. IV/6 GPt 148/09 a sp. zn. IV/3 GPt 198/10.

2. Sťažovateľ súčasne s podaním sťažnosti požiadal aj o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom, svoju žiadosť podrobne odôvodnil a zdokladoval.

3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva najmä, že sťažovateľ podal 27. septembra

2008 na obvodnom oddelení «ústne trestné oznámenie a jeho ústne doplnenie, v ktorom boli

oznámené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že ohľadom bytu č. 27 na A. č. 17 v K. bol

spáchaný trestný čin krádeže v súbehu s porušovaním domovej slobody, ako čiastkové útoky

trestného činu nátlaku, ktorých sa mali v tom čase dopustiť M. P., O. B. z K. a nimi

poverené, na účely úspešného dokonania skutkov pribrané, ďalšie osoby tým, že po

svojom(...) „nevydarenom“ pokuse krádeže zo dňa 18. 9. 2008, ale tentoraz v presne

nezistenom čase od 18.30 hod. dňa 20. 9. 2008 do 19.00 hod. dňa 21. 9. 2008 vnikli do

uvedeného bytu, aby majetok J. B., v hodnote cca. v tom čase 500 000 Sk, odviezli na

neznáme miesto».

4. Dňa 15. januára 2009 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie obvodného

oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 2. januára 2009, «ktorým vyšetrovateľ PZ

trestné stíhanie pre prečin krádeže prerušil, lebo podľa neho sa „nepodarilo“ zistiť

skutočnosti oprávňujúce vykonanie trestného stíhania voči „konkrétnej osobe“».

5. Proti uzneseniu obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008

z 2. januára 2009 podal sťažovateľ sťažnosť.

6. Vyšetrovateľovi obvodného oddelenia bolo 10. februára 2009 doručené

usmernenie dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry č. k. -7 z 9. februára

2009, «ktorým bol uvedený vyšetrovateľ „usmernený“ asi v tom smere, že podľa uvedeného

prokurátora, po preštudovaní vyšetrovacieho spisu, tento dospel k záveru, že predmetný

skutok, pre ktorý začalo trestné stíhanie, „nepreukazuje“ pojmové znaky trestného činu, že

ide skôr o „občiansko-právny spor“, a teda že z toho dôvodu sa mu javí ďalší postup asi

taký, že je síce potrebné pokračovať v trestnom stíhaní, ale až následne je potrebné trestné

stíhanie zastaviť podľa a uvedené procesné úkony je

potrebné vykonať v lehote do 28. 2. 2009». Dňa 20. marca 2009 bol vyšetrovateľovi

obvodného oddelenia «doručený pokyn dozorujúceho prokurátora(...) č. k. -9,

ktorým bol uvedený vyšetrovateľ „upriamený“ na už tu uvedené usmernenie zo dňa

9. februára 2009, teda ohľadne pokračovania v trestnom stíhaní a následnom zastavení

z dôvodov podľa ».

7. Dňa 28. marca 2009 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie obvodného oddelenia

sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 18. marca 2009, «ktorým vyšetrovateľ PZ

„zapokračoval“ v uvedenom trestnom stíhaní, lebo v tom čase už podľa neho nebol dôvod

na prerušenie, teda že do vtedajšej doby vo veci vyplynula potreba vykonania ďalších

úkonov súvisiacich so skráteným vyšetrovaním tejto veci».

8. Sťažovateľovi bolo 4. mája 2009 doručené uznesenie okresnej prokuratúry č. k.

-13 z 24. apríla 2009, «ktorým dozorujúci prokurátor uvedenú sťažnosť J. B.

zo dňa 19. 1. 2009 „nejako oneskorene“ odmietol ako nedôvodnú s tým, že nakoľko podľa

neho poverený príslušník PZ po „vykonanom dokazovaní“ dospel k názoru, že zaistené

svedecké vyjadrenia a listinné dôkazy nepreukázali také skutočnosti, ktoré by oprávňovali

vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, bolo z jeho strany potrebné rozhodnúť tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti uvedeného uznesenia».

9. Dňa 4. júna 2009 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie obvodného oddelenia

sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 30. mája 2009, «ktorým vyšetrovateľ PZ trestné

stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin krádeže, zastavil, lebo podľa neho ani tento J. B.

oznámený skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci, nakoľko sa

podľa neho jedná skôr o „občiansko-právny spor“ dvoch strán, v ktorom je možné

postupovať podaním na príslušnom súde».

10. Proti uzneseniu obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008

z 30. mája 2009 podal sťažovateľ 8. júna 2009 sťažnosť. Túto sťažnosť však okresný

prokurátor svojím uznesením č. k. -20 z 10. septembra 2010 ako nedôvodnú

zamietol. Sťažovateľovi bolo uvedené uznesenie doručené 23. septembra 2009.

11. Sťažovateľ 23. novembra 2009 podal generálnej prokuratúre „návrh v zmysle

na zrušenie uznesenia“ č. k. -20

z 10. septembra 2010.

12. Dňa 27. januára 2010 bolo sťažovateľovi doručené «vyrozumenie o vybavení

opakovaného podnetu“ Generálnej prokuratúry SR č. IV/6 GPt 148/09-8 zo dňa

18. 1. 2010, dňa 28. 1. 2010 mu bolo doručené „opakovaný podnet-upovedomenie“

Generálnej prokuratúry SR č. IV/4 GPt 3/10-5 zo dňa 20. 1. 2010 a dňa 5. 2. 2010 mu bol

doručený list Generálnej prokuratúry SR č. IV/1 Gn 350/09-7 zo dňa 27. 1. 2010, v ktorých

sa trojica prokurátorov Generálnej prokuratúry SR zaoberala skutočnosťami namietanými

v tu uvedenom návrhu J. B. podaného dňa 23. 11. 2009, a v ktorých títo zhruba

skonštatovali, že zo všetkých uvedených J. B. namietaných skutočností stojí asi za zmienku

trestné konanie vedené na OO PZ K. pod ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 a to len

z procesných dôvodov, že len táto vec bola postúpená na nové rozhodnutie, a že ostatné

J. B. namietané skutočnosti boli vyhodnotené ako „opakovaný podnet nedôvodný“».

13. Sťažovateľovi bolo 11. februára 2010 doručené uznesenie krajskej prokuratúry

č. k. 1/1 KPt 685/09-22 z 1. februára 2010, „ktorým krajský prokurátor zamietol sťažnosť

J. B. z 8. 6. 2009 a jej doplnenie z 20. 11. 2009 proti uzneseniu vyšetrovateľa OO PZ K.

ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 30. 5. 2009 o zastavení trestného stíhania ako

nedôvodnú(...)“ Proti uvedenému rozhodnutiu krajskej prokuratúry podal sťažovateľ

10. marca 2010 generálnej prokuratúre „podnet v zmysle

na preskúmanie zákonnosti(...)“.

14. Dňa 19. apríla 2010 bolo sťažovateľovi doručené «vyrozumenie o vybavení

podnetu“ Generálnej prokuratúry SR č. IV/6 GPt 148/09-15 zo dňa 12. 4. 2010, ktorým bol

J. B. vyrozumený asi v tom zmysle, že vo vzťahu k trestnej veci ČVS: ORP-4860/TH-KE-

2008 na Okresnej prokuratúre Košice I pod sp. zn. , táto vec bola už

preskúmaná na základe predošlého podania J. B. zo dňa 20. 11. 2009 s tým, že o výsledku

preskúmania bol J. B. vyrozumený(...)».

15. Dňa 20. mája 2010 sťažovateľ podal na generálnej prokuratúre „podnet v zmysle

na preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho návrhu podaného

v zmysle ) zo dňa 20. 11. 2009 a na preskúmanie

zákonnosti jeho podnetu podaného v zmysle zo dňa

8. 3. 2010(...)“.

16. Sťažovateľovi bolo 10. júna 2010 «doručené „oznámenie“ Generálnej

prokuratúry SR č. IV/6 GPt 148/09-22 zo dňa 31. 5. 2010, ktorým bol vyrozumený vedúcim

oddelenia majetkovej kriminality, že jeho podanie bolo rozdelené do troch častí, že v prvej

časti, týkajúcej sa trestnej veci vedenej na OO PZ K. pod ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008, je

toto podanie opakovaným podnetom, ktorý bude vybavený nadriadeným prokurátorom

Generálnej prokuratúry SR pod samostatnou spisovou značkou, že v druhej časti, v ktorej

J. B. namietal zaujatosť prokurátorov Okresnej prokuratúry Košice I a Krajskej

prokuratúry v Košiciach, je toto podanie návrhom na odňatie veci, o ktorom bude po

preskúmaní potrebných podkladov rozhodnuté Generálnym prokurátorom SR v súlade s §

23 ods. 1 , a že toto podanie v tretej časti, týkajúce sa trestnej veci ČVS:

ORP-1872/1-OJP-KE2008, je ďalší opakovaný podnet vo vzťahu k predošlému podaniu J.

B. zo dňa 20. 11. 2009(...), ktoré bolo Generálnou prokuratúrou SR vybavené ako

opakovaný podnet, a že o výsledku preskúmania bol J. B. vyrozumený listom sp. zn. IV/6

GPt148/09-8 zo dňa 18. 1. 2010 a následne odkazujúcim listom sp. zn. IV/6 148/09-15 zo

dňa 12. 4. 2010 na podanie J. B. zo dňa 8. 3. 2010 v jeho druhej časti, teda že vzhľadom

k tomu, že v porovnaní s predchádzajúcimi vyššie uvedenými podaniami „neobsahuje“

podanie zo dňa 18. 5. 2010 v tejto časti „žiadne nové skutočnosti“, nevznikol dôvod na

prijatie prokurátorských opatrení, preto bol J. B. odkázaný aj v súvislosti s týmto podaním

na stanovisko prezentované vo vyrozumení sp. zn. -8 zo dňa 18. 1. 2010».

17. Dňa 23. júla 2010 bol sťažovateľovi «doručený list Generálnej prokuratúry SR

č. IV/3 GPt 198/10-5 zo dňa 13. 7. 2010, ktorým bol riaditeľom trestného odboru

a zástupcom riaditeľa trestného odboru vyrozumený asi v tom zmysle, že v trestnej veci

vedenej na OO PZ K. pod ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008, bolo jeho podanie vyhodnotené

ako opakovaný podnet vo veci vedenej na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn.

IV/6 GPt 148/09, že v tejto časti jeho podania tento nesúhlasí s postupom prokurátorky

Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní jeho podaní v uvedenej veci, že konkrétne jeho

podnet zo dňa 8. 3. 2010 v prvej časti, t. j. k trestnej veci ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008

(sp. zn. ) nemala vybavovať prokurátorka Generálnej prokuratúry SR, ale

nadriadený prokurátor, teda v danom prípade riaditeľ, prípadne zástupca trestného odboru

Generálnej prokuratúry SR, čím boli porušené ustanovenia § 34 ods. 1, § 35, § 54 ods. 1

a iné, prokurátorka pokynom k zabezpečeniu nápravy a prijatiu

potrebných zákonných opatrení vydaným krajskej prokuratúre vlastne uložila zabezpečiť,

aby páchatelia skutku mohli uniknúť trestnému stíhaniu a zbagatelizovať výšku škody mu

spôsobenej, a že sa tento domáha spojiť veci vedené pod ČVS: -2008

a ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008, teda že preskúmaním uvedených spisových materiálov,

buď JUDr. Š. alebo JUDr. Č. zistil, že podania J. B. zo dňa 20. 11. 2009 a zo dňa 8. 3. 2010

v dotknutej časti boli prokurátorkou Generálnej prokuratúry SR vybavené „správne

a v súlade so zákonom“, že s jej postupom sa „plne stotožnil“, že ďalšia časť podania

zo dňa 8. 3. 2010, týkajúca sa súvisiacej veci (ČVS: ORP-1872/1-OJP-KE-2008 a sp. zn.

), bola „správne“ vybavená ako ďalší opakovaný podnet, na ktorého vybavenie

bola tiež „príslušná“ prokurátorka Generálnej prokuratúry SR a že keďže sa J. B. domáhal

spojenia veci ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 s vecou ČVS: ORP-1872/1-OJP-KE-2008,

preskúmaním spisových materiálov zistil, že aj v tejto časti prokurátorka Generálnej

prokuratúry SR, ako aj podriadení prokurátori a poverený príslušník PZ postupovali

„správne a v súlade so zákonom“, nakoľko podľa neho predmetný skutok, nie je „nijakým

trestným činom“, nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej

slobody podľa , pís. b) a ani alternatívne prečinu

neoprávneného zásahu do práva k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218

ods. 1 , preto podľa neho „bolo na mieste“, aby poverený príslušník PZ

uznesením „oznámenie J. B. odmietol“, a aby orgány prokuratúry sa s týmto postupom

„plne stotožnili“, teda že podľa neho vyššie uvedené ustanovenia , tak ako

to bolo J. B. „vysvetlené“ listom sp. zn. IV/6 GPt 148/09-8 zo dňa 18. 1. 2010

a predchádzajúcimi rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní, poskytujú

trestnoprávnu ochranu „výlučne oprávnenému užívateľovi“, teda „len“ osobe, ktorá má

k užívaniu bytu nejaký „platný právny titul“, že zo spisového materiálu vyplynulo, že

k užívaniu bytu č. 27 na ul. A. č. 17 v K. J. B. v danom čase „nemal žiadny právny titul“, že

jeho právo užívať predmetný byt „zaniklo“, teda že v „rovnakom duchu“ je koncipovaný aj

judikát R1/1980, na ktorý sa J. B. vo svojom podaní dovolával, a teda že nakoľko tento

skutok „nie je“ trestným činom, „neprichádza do úvahy“ ani spojenie oboch vyššie

uvedených trestných vecí, ktorého sa J. B. domáhal».

18. Sťažovateľovi bolo 22. júla 2010 «doručené uznesenie Generálnej prokuratúry

SR č. IV/6 GPt 148/09-26 zo dňa 13. 7. 2010, ktorým Generálny prokurátor SR rozhodol

v tom zmysle, že trestnú vec vedenú na Krajskej prokuratúre v Košiciach pod sp. zn.

1/1 KPt 685/09 „neodňal“ tejto prokuratúre túto trestnú vec s tým, že podľa neho po

oboznámení sa so spisovým materiálom, ako aj s písomným vyjadrením všetkých

prokurátorov Krajskej prokuratúry v Košiciach „zistil“, že neexistujú také „dôležité

dôvody“, ktoré by aspoň v „minimálnej miere“ odôvodňovali potrebu zmeny miestnej

príslušnosti orgánov prokuratúry - odňatie veci Krajskej prokuratúre v Košiciach a jej

prikázanie inej krajskej prokuratúre, nakoľko podľa neho „nebol“ zistený „žiaden“ pomer

dohľad vykonávajúceho, ani iného prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach

k uvedenej trestnej veci alebo k osobám, ktorých sa vec priamo týka».

19. Dňa 25. septembra 2010 bolo sťažovateľovi «doručené uznesenie Krajskej

prokuratúry v Košiciach č. 1/1 KPt 685/09-37 zo dňa 13. 9. 2010, ktorým Krajský

prokurátor v Košiciach rozhodol v tom zmysle, že trestnú vec vedenú na Okresnej

prokuratúre Košice I pod sp. zn. „neodňal“ tejto prokuratúre s tým, že podľa

neho po oboznámení sa so spisovým materiálom, ako aj s písomným vyjadrením všetkých

prokurátorov Okresnej prokuratúry Košice I „zistil“, že neexistujú také „dôležité dôvody“,

ktoré by aspoň v „minimálnej miere“ odôvodňovali potrebu zmeny miestnej príslušnosti

orgánov prokuratúry - odňatie veci Okresnej prokuratúry Košice I a jej prikázanie inej

okresnej prokuratúre, nakoľko podľa neho „nebol“ zistený „žiaden“ pomer prokurátora

tejto prokuratúry k uvedenej trestnej veci alebo k osobám, ktorých sa vec priamo dotýka».

20. Dňa 28. septembra 2010 «„nová“ dozorujúca prokurátorka pokynom Okresnej

prokuratúry Košice I č. -33 v označenej veci vrátila vyšetrovací spis na OO PZ

K. s tým, aby obratom bolo znovu začaté trestné stíhanie vo veci za prečin krádeže podľa

, pís. a) a tiež s tým, že v rámci ďalšieho konania bude

potrebné vyzvať poškodeného J. B. k predloženiu dokladov o nadobudnutí vecí, ktorých

odcudzenie udáva, vypočuť nezainteresovaných svedkov (susedov), či títo videli alebo

počuli o tom, že z bytu sa odnášali veci, ktoré J. B. udáva ako odcudzené, či je pravda, že

svedkovia M. P. a V. A. vstupovali do bytu za prítomnosti policajtov alebo v kritickom čase

do bytu vchádzali aj sami, resp. s inými osobami, vypočuť policajtov, v ktorých spoločnosti

mali svedkovia M. P. a V. A. vstupovať do bytu, títo nech sa vyjadria k tomu, aké veci sa

v byte nachádzali, resp. či v byte videli niektoré z vecí udávané J. B. ako odcudzené,

do spisu založiť záznamy hliadok PZ, ktoré boli na miesto privolané a tiež vykonať ďalšie

úkony za účelom objektivizácie výšky spôsobenej škody a zistenia páchateľa skutku».

21. Sťažovateľovi bolo 21. októbra 2010 „doručené uznesenie OO PZ K. ČVS: ORP-

4860/TH-KE-2008 zo dňa 12. 10. 2010, ktorým vyšetrovateľ PZ začal trestné stíhanie za

prečin krádeže podľa , “.

22. Dňa 1. decembra 2010 bolo sťažovateľovi «doručené uznesenie OO PZ K.

ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 zo dňa 23. 11. 2010, ktorým vyšetrovateľ PZ prerušil trestné

stíhanie z dôvodu lebo sa „nepodarilo“ zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné

stíhanie voči určitej osobe, a ktoré odôvodnil tým, že v rámci skráteného vyšetrovania boli

k veci zápisnične vypočutí svedkovia M. P. z K., V. A. z K., Z. B. z K., svedok -poškodený

J. B. z K., P. O. z K., R. F. z K., M. T. z K., Ing. S. S. z K., F. P z K., P. S. z K., M. B. z K.

a boli zabezpečené potrebné doklady k riadnemu a „objektívnemu“ rozhodnutiu

v predmetnej veci, ale že vzhľadom na to, že doterajším skráteným vyšetrovaním veci ani po

vykonaní všetkých úkonov súvisiacich so skráteným vyšetrovaním sa nepodarilo zistiť

skutočnosti, ktoré by oprávňovali začať trestné stíhanie proti určitej osobe, bolo potrebné

rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia».

23. Sťažovateľ podal 6. decembra 2010 a 12. januára 2011 «sťažnosť a jej doplnenie

v zmysle proti uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa PZ

s jeho stručným zhodnotením vykonaného dokazovania, svedeckých výpovedí jednotlivých

svedkov a s návrhmi k jednotlivým výpovediam, t. j. konfrontáciám tvárou v tvár,

predložením identifikačných údajov ďalších svedkov, vypočutím nových svedkov atď., ďalej

s návrhmi(...) na vykonanie ďalších dôkazov a s uvedením dôvodov, ktoré nasvedčovali

tomu, že J. B. a aj P. B. z doterajšieho priebehu uvedeného trestného konania, majú za to,

že tento vyšetrovateľ PZ zámerne sťažuje nazeranie do spisov uvedenej veci a robí sústavne

prekážky s tým, aby takto maril vykonania akýchkoľvek J. B. a P. B. navrhnutých dôkazov,

a z toho dôvodu aj s návrhom na vylúčenie tohto vyšetrovateľa z uvedeného konania,

súčasne s týmto a najmä z dôvodu, že doterajšie výpovede niektorých svedkov nápadne

pripomínajú akési „klamárske podujatie“, týchto svedkov, teda z ich „najvydarenejšími“

výpoveďami, podrobiť skúmaniu na „poligrafe“ a takto posúdiť hodnovernosť výpovedí

týchto svedkov, a zároveň z dôvodu, že trestné oznámenie J. B. zo dňa 27. 9. 2008 a jeho

zápisničné doplnenie zo dňa 7. 11. 2008 obsahujú skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin

krádeže v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody, ako čiastkové útoky

trestného činu nátlaku a tiež z dôvodu, že s prihliadnutím na doterajšiu judikatúru

Najvyššieho a tiež Ústavného súdu bývalej ČSSR, ČSFR a terajšej SR, vydanú ohľadom

nedotknuteľnosti obydlia, súkromia atď., mu nijakým hodnoverným spôsobom, výkladom

a pod., nebolo vyvrátené jeho „právo bývania“ v byte č. 27 na ul. A. č. 17 v K., teda že

na základe tohto došlo k porušeniu nedotknuteľnosti jeho obydlia, t. j. bola tu naplnená

skutková podstata a aj skutková podstata

, resp. skôr aj skutková podstata , teda

z týchto dôvodov J. B. navrhol, aby uvedená trestná vec bola vedená v zmysle cit.

ustanovení k ustanoveniu , pís. a) ,

a teda aby na základe tohto uvedeného bolo uvedené uznesenie o prerušení trestného

stíhania zrušené v plnom rozsahu, aby uvedený vyšetrovateľ PZ bol vylúčený z trestného

konania o uvedenej trestnej veci, aby následne potom bolo dôkladne prevedené dokazovanie

v zmysle ním navrhnutých dôkazov, a aby po ňom následne proti páchateľom „všetkých“

ním uvedených skutkov a aj proti „iným“ podozrivým osobám pomáhajúcim týmto

páchateľom „uniknúť“ trestnému stíhaniu, bolo v zmysle jeho návrhu, citovanom v jeho

sťažnosti zo dňa 19. 1. 2009 proti uzneseniu ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008, vznesené

obvinenie».

24. Dňa 24. januára 2011 bolo sťažovateľovi «doručené uznesenie Okresnej

prokuratúry Košice I č. -42 zo dňa 13. 1. 2011, ktorým dozorujúci prokurátor

uvedenú sťažnosť J. B. zo dňa 8. 6. 2009 odmietol ako nedôvodnú s tým, že podľa neho

v tom čase, teda od dňa vyhotovovania uvedeného uznesenia, t. j. od 13. 1. 2011, do dňa

doručenia J. B. uvedeného uznesenia, t. j. do 24. 1. 2011, tento od dňa doručenia jeho

sťažnosti na Okresnú prokuratúru Košice I, t. j. od 6. 12. 2011, v ktorej uviedol, že túto

odôvodní po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu, ktoré bolo zrealizované na cit.

prokuratúre dňa 20. 12. 2010, túto svoju sťažnosť „doposiaľ“ neodôvodnil, a to všetko

uvedený prokurátor skonštatoval i napriek tomu, že doplnenie J. B., resp. jeho odôvodnenie

tejto jeho sťažnosti tento doručil na cit. prokuratúru dňa 12. 1. 2011, teda na základe toho

uvedený prokurátor nevydal pokyn poverenému príslušníkovi PZ na vykonanie aspoň

niektorého J. B. v jeho doplnení sťažnosti uvedeného návrhu dokazovania, ale len

v uvedenom uznesení zhrnul doposiaľ vykonané dôkazy, ktorých vykonanie podľa neho

neprinieslo požadovaný efekt, t. j. nebola zistená konkrétna osoba, ktorá sa mala dopustiť

odcudzenia vecí uvádzaných J. B., a skonštatoval, že poverený príslušník PZ rozhodol

správne, keď trestné stíhanie vo veci prerušil».

25. Sťažovateľ podal 27. januára 2011 «na Okresnú prokuratúru Košice I podnet

v zmysle na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí

orgánov činných v uvedenom trestnom konaní, v ktorom uviedol, že len získanie podkladov

uznesenia OO PZ K. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 zo dňa 23. 11. 2010 o prerušení

trestného stíhania mu bolo „značne komplikované a sťažované“, a že následne jeho

následná analýza vykonaných dôkazov, vyhotovovanie jeho vyjadrení sa k nim

a vyhotovovanie jeho návrhov na vykonanie ďalších dôkazov si vyžadovali dosť „veľa“ jeho

času, t. j. do 12. 1. 2011, teda že v porovnaní s uvedeným v uvedenom uznesení uvedeného

dozorujúceho prokurátora mal za to, že toto jej uznesenie nevychádza z dostatočne

zisteného stavu veci, čo sa týka jeho doručenia jeho doplňujúceho odôvodnenia jeho tu cit.

sťažnosti na Okresnú prokuratúru Košice I, a teda že na základe toho zároveň toto

uznesenie nevychádza ani zo správneho právneho posúdenia veci, čo sa týka dôvodnosti

jeho tu cit. sťažnosti ako celku, a na základe uvedených skutočností navrhol, aby v zmysle

bezprostredne nadriadený prokurátor preskúmal postup

a rozhodnutie vyšetrovateľa PZ a aj postup a rozhodnutie dozorujúceho prokurátora

v uvedenej trestnej veci, a aby následne potom vykonal opatrenia na odstránenie

porušovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, teda aby

vykonal opatrenia smerujúce k zrušeniu oboch tu uvedených uznesení a k následnému

dodržiavaniu zákonného postupu v ďalšom konaní o uvedenej trestnej veci».

26. Dňa 25. marca 2011 bol sťažovateľovi «doručený list Krajskej prokuratúry

v Košiciach č. 1/1 KPt 685/09-42 zo dňa 21. 3. 2011, v ktorom krajský prokurátor

skonštatoval, že zistil, že podnet J. B. „nie je dôvodný“, že rozhodnutie policajta OO PZ K.

sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 zo dňa 23. 11. 2010 o prerušení trestného stíhania

vo veci trestného činu krádeže „je odôvodnené a zákonné“, že veľmi „správne“ postupoval

i prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I, keď sťažnosť J. B. proti vyššie uvedenému

rozhodnutiu policajta zamietol uznesením č. -42 zo dňa 13. 1. 2011, že

v odôvodnení svojho rozhodnutia prokurátor „vecne správne“ poukázal na to, „akými

úvahami“ sa riadil pri svojom rozhodovaní o podanej sťažnosti a hodnotení skutkového

stavu veci, na základe čoho sťažnosti J. B. nevyhovel, že s uvedeným právnym záverom

vyplývajúcim z rozhodnutí policajta a prokurátora sa „plne stotožňuje“, ale na druhej

strane tento krajský prokurátor k veci „poznamenal“, že k opätovnému začatiu trestného

stíhania došlo na základe pokynu Generálnej prokuratúry SR a tvrdení J. B., že došlo

k „odcudzeniu vecí“ z bytu, že z úkonov vyšetrovania vyplýva, že J. B. mal „reálnu

možnosť“ si svoje veci z bytu kedykoľvek vypratať, k čomu „nedošlo“ pre jeho „nesprávne

právne úvahy“ o svojich nárokoch k uvedenému bytu, ktorý jeho bývalá manželka, ako

„výlučná vlastníčka“, predala, že v doterajšom vyšetrovaní nebol zabezpečený „akýkoľvek

dôkaz“ o tom, že „bol spáchaný trestný čin krádeže“, resp. také skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali záveru o „naplnení“ všetkých „obligatórnych znakov“ tohto trestného činu, že

k záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou síce stačí „vyšší“ stupeň

pravdepodobnosti, ktorý však „musí byť“ konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne

odôvodnený, že nestačí len všeobecné podozrenie z trestnej činnosti, že zistenými

skutočnosťami sa rozumejú skutočnosti zistené z trestného oznámenia alebo po začatí

trestného stíhania z vykonaných úkonov, že také skutočnosti na postup podľa § 206 ods. 1

proti konkrétnej osobe z doterajšieho „vyšetrovania“ zistené „neboli“,

že pri prerušení trestného stíhania podľa ide o rozhodnutie

predbežnej povahy, lebo vec nie je vybavená „konečným spôsobom“, že podľa tohto

ustanovenia policajt preruší trestné stíhanie v prípadoch, keď sa po začatí trestného

stíhania nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by „dostatočne odôvodňovali“ záver, že trestný

čin spáchala určitá osoba, že prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 1 Trestného

poriadku je jedným zo zákonných spôsobov vybavenia veci (hoci na dobu neurčitú) do času,

než pominie dôvod prerušenia a v trestnom stíhaní sa bude pokračovať, že zastáva názor, že

doposiaľ orgány činné v trestnom konaní (policajt, prokurátor) urobili „všetko“ v rozsahu

„nevyhnutnom“ na rozhodnutie, t. j. pre vydanie „zákonného“ rozhodnutia v prípravnom

konaní, ale že pokiaľ by sa „malo vyhovieť“ požiadavkám J. B. uvedeným v podnete

na vykonanie ďalších, či „opakovanie už vykonaných úkonov“ má za to, že by sa to

„vymykalo potrebám a účelu“ trestného konania».

27. Sťažovateľ 20. júna 2011 podal «na Okresnú prokuratúru Košice I žiadosť

o sprístupnenie informácií v zmysle , v ktorej žiadal o písomnú

informáciu o tom v akom štádiu je vyšetrovanie v uvedenej trestnej veci, teda aké konkrétne

úkony, resp. dôkazy, t. j. z jeho navrhovaných dôkazov citovaných pod bodom č. 1 až č. 10

v jeho tu už uvedenom doplnení jeho sťažnosti zo dňa 6. 12. 2011, boli vyšetrovateľom PZ

vykonané, aby bol zabezpečený „akýkoľvek dôkaz o tom, že bol spáchaný trestný čin

krádeže“, resp. aby sa podarilo zistiť skutočnosti, ktoré by „dostatočne odôvodňovali“

záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, nakoľko od dňa podania jeho tu cit. doplnenia

cit. sťažnosti, t. j. od 12. 1. 2011, resp. skôr od dňa doručenia mu tu cit. listu Krajskej

prokuratúry v Košiciach o vybavení jeho tu cit. podnetu, t. j. od 25. 3. 2011, tento nemal

žiadnu oficiálnu informáciu o stave konania o uvedenej trestnej veci, resp. o dôkazoch,

úkonoch a pod. „novo“ vykonaných v uvedenej trestnej veci».

28. Dňa 1. júla 2011 bol sťažovateľovi «doručený list Okresnej prokuratúry Košice I

č. -56 zo dňa 28. 6. 2011, ktorým bol vyrozumený len o tom, že vo veci „trvajú

dôvody“ prerušenia trestného stíhania, keďže „neboli“ zistené okolnosti, ktoré by

„odôvodňovali“ pokračovanie v trestnom stíhaní, teda nebol vyrozumený o konkrétnych

nových úkonoch, dôkazoch a pod. už vykonaných, resp. práve prebiehajúcich, v uvedenom

trestnom konaní, i keď tento o to, vo svojej tu cit. žiadosti, výslovne žiadal».

29. Sťažovateľ podal 16. marca 2012 «na Okresnú prokuratúru Košice I žiadosť

o sprístupnenie informácií v zmysle , v ktorej žiadal o písomnú

informáciu o tom v akom štádiu je vyšetrovanie v uvedenej trestnej veci, teda aké konkrétne

úkony, resp. dôkazy, t. j. z jeho navrhovaných dôkazov citovaných pod bodom č. 1 až č. 10

v jeho tu už uvedenom doplnení jeho sťažnosti zo dňa 6. 12. 2011, boli vyšetrovateľom PZ

vykonané, aby bol zabezpečený „akýkoľvek dôkaz o tom, že bol spáchaný trestný čin

krádeže“, resp. aby sa podarilo zistiť skutočnosti, ktoré by „dostatočne odôvodňovali“

záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a v prípade ak od dňa podania jeho tu cit.

doplnenia jeho tu cit. sťažnosti boli vyšetrovateľom PZ vykonané niektoré z konkrétne ním

navrhovaných dôkazov alebo aj iné úkony, resp. dôkazy, aby bol zabezpečený akýkoľvek

dôkaz o tom, že bol spáchaný trestný čin krádeže, resp. aby sa podarilo zistiť skutočnosti,

ktoré by dostatočne odôvodňovali záver, že trestný čin spáchala určitá osoba s tým, že

zároveň navrhol, aby spolu so svojim splnomocnencom mohol nahliadnuť do spisu,

v ktorom sa nachádza listinný materiál týchto úkonov, resp. dôkazov s tým, aby si následne

mohol dať vyhotoviť kópie ním a jeho splnomocnencom vybraných listín z uvedeného spisu

a túto svoju žiadosť odôvodnil tým, že k nej dochádza z jeho strany najmä z dôvodu z jeho

strany následného posúdenia či orgány činné v uvedenom trestnom konaní, t. j. policajt

a dozorujúci prokurátor, sa náhodou nedali na cestu marenia spravodlivosti cit.

ustanovením pís. b) , t. j. k zmareniu vykonania mnou

navrhnutých dôkazov, úkonov atď., a teda zároveň aj na cestu nadržovania cit. ustanovením

, t. j. za účelom smerujúcom k úspešnému úniku páchateľov

trestnému stíhaniu».

30. Dňa 19. apríla 2012 bol sťažovateľovi «doručený list Okresnej prokuratúry

Košice I č. Ei 1/12-4 zo dňa 12. 4. 2012, ktorým bol vyrozumený len o tom, že v uvedenej

trestnej veci bolo uznesením policajného orgánu zo dňa 23. 11. 2010 podľa § 228 ods. 1

trestné stíhanie prerušené, že sťažnosť J. B. proti tomuto uzneseniu

dozorujúca prokurátorka uznesením sp. zn. -42 zo dňa 13. 1. 2011 ako

nedôvodnú zamietla, že podnet J. B. vo veci zo dňa 27. 2. 2011 bol tunajšou prokuratúrou

odstúpený na rozhodnutie Krajskej prokuratúre v Košiciach, ktorá ho odložila ako nie

dôvodný, a že z uvedeného dôvodu návrhy J. B. na doplnenie skráteného vyšetrovania v

ňom uvedené neboli akceptované a v trestnom stíhaní za účelom ich vykonania nebolo

pokračované vo veci, teda J. B. bol zasa vyrozumený len o tom, podobne ako bol

vyrozumený už tu spomenutým listom Okresnej prokuratúry Košice I č. -56

zo dňa 28. 6. 2011, že i naďalej „trvajú dôvody“ prerušenia trestného stíhania, a teda

v konečnom dôsledku J. B. nebol zasa vyrozumený o konkrétnych nových úkonoch,

dôkazoch a pod. už vykonaných, resp. práve prebiehajúcich, v uvedenom trestnom konaní, i

keď tento o to opäť, vo svojej tu cit. žiadosti, výslovne žiadal. (...)».

31. Podľa názoru sťažovateľa na základe «tu uvedených skutočností, resp. na základe

doterajšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní vedenom na OO PZ K. pod ČVS:

ORP-4860/TH-KE-2008 a na Okresnej prokuratúre Košice I vedenom pod č. ,

t. j. vyšetrovateľ uvedeného oddelenia PZ a dozorujúci prokurátor uvedenej prokuratúry,

ako aj na základe doterajšieho postupu ich nadriadených orgánov, v konaní o námietkach

zaujatosti a v konaní o podnetoch v zmysle mnou vznesených a mnou

podaných počas uvedeného trestného konania, t. j. OR PZ v Košiciach, Krajskej

prokuratúry v Košiciach a Generálnej prokuratúry SR, od dňa 27. 9. 2008, kedy som podal

na OO PZ K. trestné oznámenie až po doručenie mi listu Okresnej prokuratúry Košice I

č. Ei 1/12-4 zo dňa 12. 4. 2012, teda najmä že vyšetrovateľ PZ, dozorujúci prokurátor, jemu

priamo nadriadený prokurátor a týmto prokurátorom priamo nadriadený prokurátor,

i napriek mojim podnetom a návrhom na vykonanie dôkazov v uvedenej trestnej veci, teda

nehovoriac o tom, že títo vôbec nezačali, resp. nedali podnet, pokyn, resp. iné nariadenie na

to, aby bolo začaté trestné stíhanie pre porušovanie domovej slobody v zmysle § 194 ods. 1

, ale mali na jednej strane prv jednoznačne za to, že je potrebné uvedené

trestné stíhanie zastaviť a to z dôvodu, že v priebehu vyšetrovania vznikli reálne

pochybnosti o tom, či vôbec došlo k odcudzeniu vecí z bytu inou osobou, ktorý som údajne

v reálnom čase užíval bez právneho dôvodu, že vznikli pochybnosti o reálnosti množstva

odcudzených vecí, o tom, či tam vôbec v reálnom čase boli, o ich hodnote, pričom posledný

majiteľ bytu, veci, ktoré zaregistroval, ohodnotil ako bezcenné a staré, čo dokazuje

odôvodnenie uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. 1/1 KPt 685/09-22 zo dňa

1. 2. 2010 o zamietnutí mojej sťažnosti zo dňa 8. 6. 2009 a jej doplnenia zo dňa

20. 11. 2009, potom zasa mali za to, že nie je potrebné vykonať mnou navrhnuté dôkazy cit.

v mojej sťažnosti zo dňa 6. 12. 2010 a v jej doplnení zo dňa 12. 1. 2011 podaných proti

uzneseniu OO PZ K. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 zo dňa 23. 11. 2010 a to i napriek tomu,

že vykonaným skráteným vyšetrovaním nebola zistená konkrétna osoba, ktorá sa mala

dopustiť odcudzenia vecí uvádzaných mnou, a že v doterajšom vyšetrovaní nebol

zabezpečený akýkoľvek dôkaz o tom, že bol spáchaný trestný čin krádeže, resp. také

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru o naplnení všetkých obligatórnych znakov tohto

trestného činu, tak ako vyžaduje , že prerušenie trestného stíhania podľa

je jedným zo zákonných spôsobov vybavenia veci (hoci na

neurčitú dobu) do času než pominie dôvod prerušenia a v trestnom stíhaní sa bude

pokračovať, a že keby sa malo vyhovieť mojim požiadavkám uvedeným v podnete na

vykonanie ďalších, či opakovanie už vykonaných úkonov tak by sa to vymykalo potrebám a

účelu trestného konania pre vydanie zákonného rozhodnutia, čo nepriamo dokazuje

uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I č. -42 zo dňa 13. 1. 2011 a list

Krajskej prokuratúry v Košiciach č. 1/1 KPt 685/09-42 zo dňa 21. 3. 2011, ale i napriek

tomu uvedenému na druhej strane a teda celkom nakoniec, na moje žiadosti o sprístupnenie

informácií zo dňa 20. 6. 2011 a zo dňa 16. 3. 2012, v ktorých som žiadal o sprístupnenie

informácií, teda najmä aké konkrétne úkony, resp. dôkazy, t. j. z mnou navrhovaných

dôkazov citovaných pod bodom č. 1 až č. 10 v mojom tu už uvedenom doplnení mojej

sťažnosti zo dňa 6. 12. 2011, boli vyšetrovateľom PZ vykonané, aby bol zabezpečený

„akýkoľvek dôkaz o tom, že bol spáchaný trestný čin krádeže“, resp. aby sa podarilo zistiť

skutočnosti, ktoré by „dostatočne odôvodňovali“ záver, že trestný čin spáchala určitá osoba

a v prípade ak od dňa podania môjho tu cit. doplnenia mojej tu cit. sťažnosti boli

vyšetrovateľom PZ vykonané niektoré z konkrétne mnou navrhovaných dôkazov alebo aj iné

úkony, resp. dôkazy, aby bol zabezpečený akýkoľvek dôkaz o tom, že bol spáchaný trestný

čin krádeže, resp. aby sa podarilo zistiť skutočnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali

záver, že trestný čin spáchala určitá osoba s tým, že zároveň som navrhol, aby spolu

so svojim splnomocnencom som mohol nahliadnuť do spisu, v ktorom sa nachádza listinný

materiál týchto úkonov, mi bolo odpovedané, že vo veci „trvajú dôvody“ prerušenia

trestného stíhania, keďže „neboli“ zistené okolnosti, ktoré by „odôvodňovali“

pokračovanie v trestnom stíhaní, a že v uvedenej trestnej veci bolo uznesením policajného

orgánu zo dňa 23. 11. 2010 podľa trestné stíhanie

prerušené, že sťažnosť J. B. proti tomuto uzneseniu dozorujúca prokurátorka uznesením sp.

zn. -42 zo dňa 13. 1. 2011 ako nedôvodnú zamietla, že podnet J. B. vo veci zo

dňa 27. 2. 2011 bol tunajšou prokuratúrou odstúpený na rozhodnutie Krajskej prokuratúre

v Košiciach, ktorá ho odložila ako nie dôvodný, a že z uvedeného dôvodu návrhy J. B. na

doplnenie skráteného vyšetrovania v ňom uvedené neboli akceptované a v trestnom stíhaní

za účelom ich vykonania nebolo pokračované vo veci, teda nebol som vyrozumený o

konkrétnych nových úkonoch, dôkazoch a pod. už vykonaných, resp. práve prebiehajúcich v

uvedenom trestnom konaní a nebol mi sprístupnený ani spis uvedenej trestnej veci, čo

dokazuje list Okresnej prokuratúry Košice I č. -56 zo dňa 28. 6. 2011 a list

Okresnej prokuratúry Košice I č. Ei 1/12-4 zo dňa 12. 4. 2012, teda na základe týchto a tu

uvedených skutočností je zrejmé, že orgány činné v uvedenom trestnom konaní vo veci

oznámenia spáchania trestného činu porušovania domovej slobody v zmysle § 194 ods. 1

nekonajú vôbec a vo veci oznámenia spáchania trestného činu krádeže v

zmysle , taktiež nekonajú vôbec, resp. sa dali

na cestu akejsi nečinnosti pod rúškom akože vykonávania úkonov v rámci prerušenia

trestného stíhania, a teda že v konečnom dôsledku tak vlastne potvrdzujú tú skutočnosť,

ktorú som spomenul ako jeden z dôvodov podania mojej žiadosti zo dňa 16. 3. 2012, teda že

konkrétne táto žiadosť bola mnou podaná najmä z dôvodu z mojej strany následného

posúdenia či orgány činné v uvedenom trestnom konaní, t. j. policajt a dozorujúci

prokurátor, sa náhodou nedali na cestu marenia spravodlivosti cit. ustanovením § 344 ods.

1 pís. b) , t. j. k zmareniu vykonania mnou navrhnutých dôkazov, úkonov

atď., a teda zároveň aj na cestu nadržovania cit. ustanovením § 339 ods. 1 Trestného

zákona, t. j. za účelom smerujúcom k úspešnému úniku páchateľov trestnému stíhaniu a

zároveň aj k zahladeniu akýchkoľvek stôp po spáchaní uvedeného trestného činu krádeže z

dôvodu uplynutia dlhého časového úseku od jeho spáchania a teda aj k akože „neúčelnosti“

vykonávania ďalších dôkazov v uvedenom trestnom konaní a zároveň aj k premlčaniu

trestného činu porušovania domovej slobody, teda na základe týchto tu uvedených

skutočností a na základe doterajšieho postupu orgánov činných v uvedenom trestnom

konaní, resp. na základe skutočnosti, že tieto orgány v tomto konaní prezentujú akýsi

„svojvoľný“ výkon, resp. aplikáciu a , t. j. tento

svojvoľný výkon a aplikácia a týchto orgánov, sú

hodnotené z mojej strany ako protiprávny a až „zvrátený“ útok orgánov verejnej moci proti

mojim subjektívnym právam, teda že tieto orgány konajú akýmsi „neoficiálnym“ spôsobom

výkladu jednotlivých ustanovení a , a aj jednotlivých

článkov SR, ktorý je tiež podmienený ako predpokladám aj nepísaným zákonom, t. j.

niektorou z foriem korupcie, a teda že tento protiprávny útok orgánov verejnej moci spočíva

v tom, že tieto orgány svojim rozhodovaním „od brucha“ a svojou nečinnosťou mi

neoprávnene sťažujú moje postavenie ako poškodeného v uvedenom trestnom konaní, teda

že tento zásah verejnej moci voči mojim právam, ktorý je oficiálnym rozhodnutím je

zameraný voči mne, tento zásah a jeho dôsledky ďalej pretrvávajú a hrozí do budúcnosti aj

opakovanie tohto zásahu a domáhanie sa mojich práv cestou podania mimoriadnych

opravných prostriedkov v zmysle alebo ďalších opakovaných podnetov

v zmysle by bolo z mojej strany len akýmsi „chabým“ pokusom o

zjednanie spravodlivosti v uvedenom trestnom konaní».

32. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, «aby Ústavný súd SR,

v zmysle , vyhovel tejto mojej sťažnosti a vo svojom náleze vyslovil

nasledovné:

1. Ústavný súd SR konštatuje, že postupom orgánov činných v trestnom konaní a tiež

činných v konaní o mojich podnetoch vedených na OO PZ K. pod ČVS: ORP-4860/TH-KE-

2008 a na Okresnej prokuratúre vedenom pod č. , na Krajskej prokuratúre

v Košiciach vedenom pod č. 1/1 KPt 685/09 a na Generálnej prokuratúre SR vedenom pod

č. IV/6 GPt 148/09, č. IV/4 GPt 3/10, č. IV/1 Gn 350/09, č. IV/3 GPt 198/10 porušili, resp.

odopreli sťažovateľovi právo podľa Čl. 46 ods. 1 SR a tiež právo na spravodlivé

súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom povinnosť zdržať sa ďalšieho nezákonného,

v zmysle a , porušovania práv sťažovateľa a ukladá

im súčasne obnoviť stav pred ich zásahom, resp. pred ich nečinnosťou, t. j. pred vydaním

uznesenia OO PZ K. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 zo dňa 23. 11. 2010 a uznesenia

Okresnej prokuratúry Košice I č. -42 zo dňa 13. 1. 2011, teda zrušiť cit.

uznesenia a vec vrátiť späť na ďalšie konanie v zmysle návrhov sťažovateľa na vykonanie

dôkazov cit. v jeho sťažnosti zo dňa 6. 12. 2010 a jej doplnenia zo dňa 12. 1. 2011 ním

podaných v zmysle proti uvedenému uzneseniu

vyšetrovateľa PZ, teda vykonať „dôkladne“ dokazovanie v uvedenej trestnej veci a následne

znova a najmä „zákonne“ rozhodnúť o uvedenej trestnej veci a zároveň s týmto začať aj

trestné stíhanie pre porušovanie domovej slobody v zmysle .

3. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom, aby vykonali opatrenia na to, aby

v budúcnosti sa neopakovali prípady, aby bol porušovaný zákonný procesný postup

v trestnom konaní takým spôsobom ako v tomto konkrétnom prípade, teda s cieľom zmariť

vykonanie dôkazov, úkonov atď., navrhnutých sťažovateľom a teda zároveň tak aj nadržať

páchateľom, resp. skôr im pomôcť uniknúť trestnému stíhaniu, teda aby boli zo strany

porušovateľov vykonané opatrenia na to, aby v budúcnosti neuzreli svetlo sveta uznesenia,

rozhodnutia a najmä výklady niektorých ustanovení obdobného druhu

a s obdobným odôvodnením, ktoré svojou povahou, sú vlastne písomným schválením

trestnej činnosti a súčasne aj písomným návodom na ďalšie páchanie obdobnej trestnej

činnosti a zároveň aj akýmsi písomným výsmechom oznamovateľa spáchania uvedenej a aj

obdobnej trestnej činnosti.

4. Ústavný súd SR priznáva náhradu trov vynaložených sťažovateľom počas už tu

uvedeného trestného konania a počas konania na Ústavnom súde SR o tejto sťažnosti

v sume 100 EUR do rúk sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

(...)».

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že v konaní Obvodného oddelenia

Policajného zboru K. vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008, v konaní

Okresnej prokuratúry Košice I vedenom pod sp. zn. , v konaní Krajskej

prokuratúry v Košiciach vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 685/09 a v konaniach Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky vedených pod sp. zn. IV/4 GPt 3/10, sp. zn.

IV/1 Gn 350/09, sp. zn. IV/6 GPt 148/09 a sp. zn. IV/3 GPt 198/10 dochádza k porušovaniu

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľa v konaní

obvodného oddelenia vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008, ústavný súd

konštatuje, že toto konanie bolo uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru K.

sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 23. novembra 2010 prerušené.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Z uvedeného

vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu

právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody

za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu

(m. m. ). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je

okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba

k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých namieta,

a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, ktorý považuje za porušenie svojho základného

práva alebo slobody ().

Reflektujúc na označený princíp subsidiarity, kvalifikuje § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažnosť ako neprípustnú, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

V danom prípade proti uzneseniu obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-

KE-2008 z 23. novembra 2010 bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok

(čo sťažovateľ inak aj využil), a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľa mala okresná prokuratúra v rámci opravného konania. Tým je zároveň

vo vzťahu voči obvodnému oddeleniu vylúčená právomoc ústavného súdu.

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojich označených základných práv uznesením

okresnej prokuratúry č. k. -42 z 13. januára 2011, ktorým bola jeho sťažnosť

proti uzneseniu obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 23. novembra

2010 zamietnutá. Uvedené rozhodnutie okresnej prokuratúry bolo sťažovateľovi doručené

24. januára 2011.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť 24. januára 2011, keď bolo predmetné uznesenie okresného súdu sťažovateľovi

doručené. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (18. júna

2012), keď už uplynula lehota ustanovená v , ústavný

súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť v tejto časti posúdiť ako návrh podaný

oneskorene.

3. Sťažovateľ namieta aj „list“ krajskej prokuratúry č. 1/1 KPt 685/09-42 z 21. marca

2011, z ktorého vyplýva, že krajská prokuratúra „podnet“ sťažovateľa proti uzneseniu

okresnej prokuratúry č. k. -42 z 13. januára 2011 považuje za nedôvodný.

Rovnako však aj vo vzťahu k tomuto opatreniu treba považovať sťažnosť

sťažovateľa za oneskorene podanú.

4. Pokiaľ sa sťažovateľ domáhal porušenia svojich označených základných práv

v konaniach generálnej prokuratúry vedených pod sp. zn. IV/4 GPt 3/10, sp. zn.

IV/1 Gn 350/09, sp. zn. IV/6 GPt 148/09 a sp. zn. IV/3 GPt 198/10, okrem oneskorenosti

jeho sťažnosti, pretože lehotu na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odvíjať od žiadostí

sťažovateľa (a odpovedí na tieto žiadosti) „o sprístupnenie informácií v zmysle § 14 zák.

č. “, sťažnosť treba považovať v tejto časti aj za neprípustnú.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Sťažovateľ teda mal možnosť domáhať sa preskúmania uznesenia okresnej

prokuratúry č. k. -42 a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu prostredníctvom

podnetu podľa citovaného § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na to sťažovateľ disponoval dostatočne účinným prostriedkom nápravy

namietaného porušenia svojich základných práv (pozri obdobne ). V prípade

zistenia nezákonnosti v zmysle námietok sťažovateľa vo vzťahu k rozhodovaniu okresnej

prokuratúry o opravnom prostriedku proti uzneseniu obvodného oddelenia mal príslušný

prokurátor pri vybavení podnetu oprávnenie záväzným pokynom nariadiť dosiahnutie

nápravy, čím by sa poskytnutá ochrana základných práv sťažovateľa mohla premietnuť

aj do roviny obnovenia stavu pred ich porušením.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších

návrhoch nastolených sťažovateľom, čomu bráni nemožnosť konania vo veci samej.

Obdobne bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

a odkazovať ho na Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bolo zriadené

na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení

(pričom s účinnosťou od 1. januára 2012 sa systém sprístupňovania

právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom centra vzťahuje aj na väčšinu

konaní pred ústavným súdom podľa ).

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2013